Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010162
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815010162.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.

Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovaným P. B. a spol. pre
pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., sčasti sám, sčasti
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 25. januára 2017
odvolania obžalovaných P. B. a P. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, zo dňa 23. mája 2016,
sp.zn.3T/52/2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok u obžalovaných P. B.
a P. B. vo výrokoch o uložených trestoch odňatia slobody a o spôsobe ich výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaní odsudzujú nasledovne:

Obžalovaný P. B. sa o d s u d z u j e podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák.,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri)
roky a 3 (tri) mesiace nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný P. B. na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný P. B. sa o d s u d z u j e podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák.,
§ 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42
ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný P. B. na výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp.zn.2T/20/2014 zo dňa 17.10.2014, právoplatný dňa 7.11.2014, ako i všetky na to
nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. mája 2016, sp.zn.3T/52/2015 boli obžalovaní P. B. a
P. B. uznaní za vinných, a to obžalovaný P.j B. za skutky v bodoch 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ napadnutého

rozsudku z pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.,
sčasti sám, sčasti v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a obžalovaní P. B. a P. B. zo skutku v bode
8 napadnutého rozsudku zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, žev bode 1 napadnutého rozsudku

P. O. poskytol P. B. po predchádzajúcej dohode svoj občiansky preukaz a vodičský preukaz, aby na jeho
osobné údaje a s jeho súhlasom vylákal od spoločnosti O. C. Q., a.s., úver vo výške X.XXX,-Eur, P.
B. sa dňa 20.2.2014 na presne nezistenom mieste počas vybavovania telefonickej pôžičky vydával za
P. O. a uviedol do zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX
všetky jeho osobné údaje a taktiež údaje o tom, že je zamestnancom spoločnosti M. F. Q., spol. s r.o.,

s čistým mesačným príjmom vo výške 700,-Eur, čo sa nezakladalo na pravde, následne zmluvu o
hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere za P. O. podpísal, založil na neho účet v F.. č.
XXXXXXXXXX/XXXX a predložil k zmluve o úvere falošné výpisy z tohto účtu, na uvedený účet boli
zaslané finančné prostriedky z úveru vo výške 1.400,-Eur, pričom z bankomatu Q.. B. a P. O. vybrali
dňa 4.3.2014 sumu 700,-Eur, P. O. vybral z toho istého bankomatu dňa 4.3.2014 dvakrát po 150,-Eur a
dňa 5.3.2014 sumu 150,-Eur a 40,-Eur a P. O. vybral z bankomatu Q. Q. X. dňa 5.3.2015 sumu 200,-

Eur, poskytnutý úver sa zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 57,15,- Eur, pričom P. O. uhradil
spolu 122,-Eur, čím spôsobil spoločnosti O. C. Q., a.s., sídlo K. č. XXXX/XXX, X., IČO: 36234176, tým,
že ju uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru,
škodu vo výške minimálne 1.738,11,-Eur,

v bode 2 napadnutého rozsudku

obvinený P. B. dňa 17.03.2014 v čase o 14.43 hod. z doposiaľ nezisteného miesta z IP adresy
XXX.XX.XX.XX prostredníctvom internetovej stránky wN. požiadal v mene E. C., nar. X.X.XXXX, bytom
L. Z. V. č. XXX, bez jej vedomia a súhlasu o úver vo výške 100 eur, vypísanú žiadosť prostredníctvom

webovej stránky zaslal do spoločnosti F., s.r.o., po schválení žiadosti bola uzatvorená zmluva o úvere
č. XXXXXX, na základe ktorej bola suma vo výške 100,-Eur zaslaná na bankový účet č. XXXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX spoločnosti F. uvedený v žiadosti o úver, ktorý P. B. založil na F. G., z tohto
účtu previedol sumu vo výške 100,-Eur na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX spoločnosti mB.,
ktorý založil na F. G. a následne previedol z tohto účtu sumu 196,30 Eur na ďalší účet č. XXXXXX-

XXXXXXXXXX vedený v F. ktorý založil na F. G., dňa 18.3.2015 previedol z tohto účtu sumu vo výške
100,-Eur a 196,30,-Eur na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXXX spoločnosti F. ktorý založil na U. G., z
ktorého vybral dňa XX.X.XXXX o 10:37 z bankomatu V. v Z. sumu 290,-Eur, čím uviedol spoločnosť F.,
s.r.o., X. 25, 811 09 B., IČO: 35 852 453, do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
alebo na splácanie úveru, a spôsobil jej škodu vo výške 128,-Eur, keďže z poskytnutého úveru neboli

uhradené žiadne splátky v zmysle zmluvy č. XXXXXX,

v bode 3 napadnutého rozsudku

P. B. po predchádzajúcej dohode s P. O. vylákali úver od spoločnosti C. Q., a.s., tak, že P. B. v presne

nezistenom čase vo februári XXXX v Z. oslovil P. O., že pre neho vybaví úver, vyžiadal si od neho
občiansky, vodičský preukaz a dňa 19.02.2014 v mene P. O. požiadal cez stránku www.cetelem.sk o
spotrebiteľský vo výške 2.000,-Eur, pričom do zmluvy o spotrebiteľskom úvere a osobného dotazníka
uviedol, že P. O. je zamestnaný v spoločnosti M.-F. Q., s.r.o., so sídlom v X., Z. slobody XX, s
čistým mesačným príjmom vo výške XXX,-Eur, čo však nebola pravda, založil na P. O. účet v F.

č. XXXXXXXXXX/XXXX a k žiadosti o úver priložil fiktívne výpisy z účtu, pričom na základe týchto
nepravdivých dokladov bol P. O. poskytnutý dňa 21.03.2014 úver č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorý sa
zaviazal splatiť v 84-roch mesačných splátkach po 50,22 Eur, pričom peniaze z úveru si rozdelili na
polovicu, P. O. uhradil len jednu splátku, čím poškodenej spoločnosti C. Q., a.s., so sídlom v B., X. 7,
D.: 35787783, spôsobili škodu vo výške 3345,72 Eur,

v bode 4 napadnutého rozsudku

dňa 11.04.2014 cez stránku www.cetelem.sk požiadal o poskytnutie úveru vo výške 4500,-Eur na
meno P. F., ktorý o tom nemal žiadnu vedomosť, ktorému dal v presne v nezistenom čase od mesiaca

február 2014 podpísať osobný dotazník, pričom do zmluvy o úvere a osobného dotazníka uviedol, že
P. F. je zamestnaný v spoločnosti M.-F. Q., s.r.o., so sídlom v X., Z. slobody XX, s čistým mesačným
príjmom vo výške 800,-Eur, čo však nebola pravda, založil na P. F. účet v F.B. č. XXXXXXXXXX/XXXX
a k žiadosti o úver priložil fiktívne výpisy z účtu, pričom na základe týchto nepravdivých dokladov mu bolposkytnutý úver č. XXXXXXXXXXXXXX, ktorý mal P. F. splatiť v 96-tich mesačných splátkach po 85,31
Eur, pričom súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola rovnako zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXX a vydanie platobnej karty F. č. XXXXXXXXXXXXXXXX, z

ktorejP.B.dňa20.05.2014vZ.adňaXX.XX.XXXXvX.vykonalvýberyvcelkovejvýške1200Eur,pričom
z úveru neuhradil ani jednu splátku, čím spoločnosti C. Q., a.s., so sídlom v B., X. 7, D.: XXXXXXXX,
spôsobil škodu vo výške 9213,48 Eur,

v bode 5 napadnutého rozsudku

dňa 4.4.2014 bez vedomia a súhlasu P. F., nar.XX.X.XXXX, predložil spoločnosti C. G. O., a.s., v
pobočke v X., zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky číslo XXXXXXXXXX, s údajmi a podpisom P. F.,
nar.XX.X.XXXX, bytom Z., O. XX/X, spolu s dvomi dokladmi totožnosti P. F., za účelom získania úveru
vo výške XXXX,-Eur, pričom v úverovej zmluve uviedol, že P. F. je zamestnancom spoločnosti M. -
F. Q., s.r.o., kde bola konateľkou matka obžalovaného, s príjmom 750,-Eur, k čomu predložil výplatné

pásky, potvrdenie zamestnávateľa a výpisy z účtu, pričom uvedené skutočnosti a predložené doklady
neboli pravdivé a finančné prostriedky z poskytnutého úveru vo výške 3.000,- Eur žiadal poslať na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v F.., ktorý založil na meno P. F. a z tohto účtu finančné prostriedky
previedol na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v mB., ktorý založil pre U. G. a z toho účtu peniaze
dňa X.X.XXXX v sume 1500,-Eur a dňa 8.4.2014 v sume 1490,-Eur v Z. z bankomatu Q. Q., vybral,

čím uviedol spoločnosť C. G. O., a.s., O..X, A., IČO: 35 923 130, do omylu v otázke splnenia podmienok
na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a spôsobil jej tým škodu vo výške 3528,48 Eur, pričom z
poskytnutého úveru nebola uhradená žiadna splátka v zmysle zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky
č. XXXXXXXXXX,

v bode 6 napadnutého rozsudku

dňa 18.3.2014 bez vedomia a súhlasu P. F., nar.XX.X.XXXX, uzatvoril v jeho mene so spoločnosťou O.
C. Q., a.s., K. č. XXXX/XXX, X. IČO: 36 234 176, zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX tak, že túto vybavoval telefonicky a do zmluvy uviedol osobné údaje P. F. a tiež

údaje o tom, že je zamestnancom spoločnosti A- D., spol. s.r.o., K., s čistým mesačným príjmom vo
výške 810,-Eur, zároveň predložil k zmluve výpisy z účtu, ktoré skutočnosti neboli pravdivé, zabezpečil
podpísanie zmluvy P. F. bez jeho vedomia a založil P. F. účet v F.. č. XXXXXXXXXX/XXXX, kde dal poslať
peniaze z poskytnutého úveru vo výške 1400,-Eur, tieto následne dňa 31.3.2014 vo výške 700,-Eur a
dňa 2.4.2014 vo výške 700,-Eur previedol na účet, ktorý založil pre U. G. v mB. č. ú. XXXXXXXXXX/

XXXX, pričom dňa 1.4.2014 vybral z bankomatu Q. Q. sumu XXX,-Eur a dňa 2.4.2014 z bankomatu
VÚB v X. sumu vo výške 700,-Eur z účtu vedeného na meno U. čím uviedol spoločnosť O. C. Q., a.s.,
K. č. XXXX/XXX, X., IČO: 36 234 176, do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a
na splácanie úveru a spôsobil jej tým škodu vo výške 1723,65 Eur, pričom z poskytnutého úveru nebola
uhradená žiadna splátka v zmysle zmluvy č. 4XXXXXXXXX,

v bode 7 napadnutého rozsudku

od poškodenej obchodnej spoločnosti Home C. Q., a.s., vymámil úver vo výške 1.800,-Eur, a to
tým spôsobil, že dňa 12.8.2014 v presne nezistenom čase v mene a bez súhlasu osoby V. B.,

nar.XX.X.XXXX, trvale bytom L. nad Z. XXX, sa počas vybavovania telefonickej pôžičky vydával za
neho a uviedol do zmluvy o hotovostnom úvere a o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX všetky
jeho osobné údaje a taktiež údaje o tom, že je zamestnancom v spoločnosti T.., s čistým mesačným
príjmom vo výške 890,- Eur, čo sa nezakladalo na pravde, následne zmluvu o hotovostnom úvere a o
revolvingovom úvere za osobu V. B. podpísal a poskytnuté finančné prostriedky, ktoré boli zaslané na

bankový účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vybral vo výške 1.000,-Eur dňa 21.8.2014 z bankomatu K. B. v
X., dňa 22.8.2014 vo výške 350,-Eur z bankomatu G. v X. a dňa 25.8.2014 vo výške 30,-Eur z bankomatu
G. v X., poskytnutý úver sa zaviazal splácať v mesačných splátkach, pričom ani jednu splátku doposiaľ
neuhradil, čím spôsobil poškodenej obchodnej spoločnosti O. C. Q., a.s., so sídlom K. č. XXXX/XXX,
X., D.: 36 234 176, škodu v celkovej výške 3127,20 Eur,

v bode 8 napadnutého rozsudkupo vzájomnej predchádzajúcej dohode dňa 16.4.2013 v pobočke Q. Q. X., na základe žiadosti o úver zo
dňa X.X.XXXX, obvinený P. B. okrem iného predložil potvrdenie o príjme na základe daňového priznania
za rok 2012 s ročným príjmom 10580,-Eur a daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok

2012, ktoré mu vypracoval obvinený P. B. za účelom získania úveru od Q. Q..s., pričom údaje uvedené
v predložených dokladoch neboli pravdivé a na základe týchto bola medzi P. B. a Q. sX. a.s., dňa
XX.X.XXXX uzatvorená zmluva o splátkovom úvere a bol mu poskytnutý úver vo výške 6000,-Eur, ktorý
bol povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 119,21 Eur počnúc 26.5.2013, tento však v zmysle
splátkového kalendára nesplácal, s výnimkou sumy 583,38 Eur, čím spôsobili Q. Q. a.s., K. XX, XXX XX

B., IČO:00151 653, škodu vo výške 7.911,79 Eur.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný P.. odsúdený podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42 ods.
2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4
a pol roka nepodmienečne, na výkon ktorého ho okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. H. P. B. bol odsúdený podľa § 222 ods.

3 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37písm. h/,
m/ Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne,
na výkon ktorého ho okresný súd zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zrušil výrok o
treste trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.2T/20/2014 zo dňa 17.10.2014, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 7.11.2014, ako i všetky na to nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení ho
na hlavnom pojednávaní okresného súdu napadol odvolaním obžalovaný P. B. pre nesprávnosť výroku

o treste a v zákonnej pätnásťdňovej obžalovaný P. B. pre nesprávnosť výroku o treste.

VpísomnýchdôvodochodvolaniaobžalovanýP.jB.,ktorépodalprostredníctvomsvojhoobhajcuuviedol,
že má za to, že okresný súd pri ukladaní trestu dostatočným spôsobom nevyhodnotil jeho postoj k
trestnej činnosti. Uviedol, že obžalovaný sa k všetkým skutkom priznal, uznal svoju vinu a predmetné

skutky úprimne oľutoval a taktiež sa zaviazal nahradiť škodu, ktorú spôsobil svojím konaním. Poukázal
na to, že okresný súd správne v rámci rozsudku rozhodol o škodách a o povinnosti ich náhrad z jeho
strany, prípadne že mu priznal jednu poľahčujúcu okolnosť a jednu priťažujúcu okolnosť. Podľa jeho
názoru nesprávne však hodnotí spáchanie predmetných skutkov tak, že on mal byť ich zosnovateľom.
Poukázal ďalej na to, že zo súdneho spisu vyplýva, že sa na neho hľadí ako keby nebol súdne trestaný,

pričom Trestný zákon za trestnú činnosť, ktorá je mu kladená za vinu, umožňuje uloženie trestu odňatia
slobody vo výmere od 3 do 10 rokov. Ďalej uviedol, že okresný súd mu za túto trestnú činnosť uložil trest
odňatia slobody vo výmere 4 a pol roka. Podľa jeho názoru okresný súd pochybil, nakoľko vzhľadom
na jeho postoj k trestnej činnosti ako aj k snahe nahradiť spôsobenú škodu, mohol mu uložiť trest
odňatia slobody aj na spodnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú

dobu. Navrhol mu uložiť aj prípadné uloženie probačného dohľadu za súčasného uloženia primeraných
obmedzení. V prípade, že by mu okresný súd uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici s
podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu, má za to, že by vytvoril aj dostatočný priestor na
získanie finančných prostriedkov z pracovnej činnosti a začal by uhrádzať škodu poškodeným stranám,
ktorá im bola priznaná v adhéznom konaní. Situácia, v ktorej sa nachádzal pred vyhlásením rozsudku a

v ktorej sa nachádza aj po vyhlásení rozsudku okresným súdom, mu nedovoľovala sa riadne zamestnať.
K jeho osobným pomerom uviedol, že v čase predmetného trestného konania mu zomrela matka a
vznikla potreba riešiť aj otázku dedičstva a následne starostlivosti o majetok po poručiteľke. Obžalovaný
P. B. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo veci sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že

mu uloží trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom s probačným dohľadom na primeranú
dobu, prípadne mu uloží aj ďalšie obmedzenia.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný Jozef B. uviedol, že podľa jeho názoru mu bol uložený
neprimerane prísny trest odňatia slobody, ktorý je v rozpore s navrhovaným trestom prokurátora

Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátor“), keďže mu bol navrhnutý podmienečný trest so
skúšobnou dobou s probačným dohľadom. K veci ďalej uviedol, že už v prípravnom konaní sa priznal k
spáchaniu trestného činu, svoje konanie úprimne oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktoré okresný súd uznesením prijal. Poukázal na to, že nebyťskutočnosti, že jeho manželka prišla o zamestnanie, mohol splátky poskytnutého úveru riadne splácať a
jeho konanie by mohlo byť kvalifikované ako zločin úverového podvodu podľa § 222 Tr. zák., že došlo ku
skutočnosti, ktorú pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí úveru nemohol predpokladať. Ďalej na porovnanie

výšky trestu poukázal na to, že obžalovaný P. ktorý ho na zobratie úveru nahovoril, spáchal ďalších
7 skutkov, uvedených v rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn.3T/52/2015 a bol mu uložený trest
odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov nepodmienečne, teda iba o rok a pol viac ako bol
uložený trest obžalovanému P.i B., hoci on spáchal iba jeden úverový podvod, a to ešte zo začiatku úver
riadne splácal. F. poukázal i na to, že je otcom 14 mesačného syna, ktorý ho potrebuje, lebo manželka

zostala na neho sama a popri tom ešte aj pracovala. Teraz však zostala na rodičovskom príspevku,
ktorý jej nepostačuje ani na prenájom. Obžalovaný P. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd podľa § 321 Tr. por. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza a podľa § 322 Tr.
por. mu uložil primeraný trest s prihliadnutím na samotný návrh prokurátora uskutočnený na hlavnom
pojednávaní Okresného súdu Prievidza dňa 23.5.2016.

K odvolaniam obžalovaných JR. a P. B. sa do konania verejného zasadnutia krajského súdu ostatné
strany písomne nevyjadrili.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne navrhla, aby
odvolací súd odvolania obžalovaných podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol, nakoľko napadnutý

rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a zákonný.

Obhajca obžalovaného P. na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému P. B. trest odňatia
slobody s jeho podmienečným odkladom s probačným dohľadom s dlhšou skúšobnou dobou a prípadne

mu uloží aj ďalšie obmedzenia, pričom takýmto spôsobom bude zabezpečené, že obžalovaný P. B. si
môže zabezpečiť finančné prostriedky na úhradu priznanej náhrady škody.

Obžalovaný P. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd podľa
§ 321 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému P. B. a podľa § 322 Tr. por. sám

rozhodol a uložil obžalovanému primeraný trest.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistil dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na verejnom zasadnutí dňa 25. januára 2017 na podklade podaných odvolaní oboch obžalovaných

pre nesprávnosť výroku o treste, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 5. decembra 2016,
preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť len výrokov o trestoch napadnutého
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
napadnutými výrokmi o uložených trestoch u oboch obžalovaných boli porušené ustanovenia Trestného
zákona. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolaní obžalovaných P. P. B. vyplýva, že odvolania
neobsahujú žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe

okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu veci a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli
byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaných o vine je

neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, pochybil vo výroku, ktorým obžalovanému P. B. podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42
ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
4 a pol roka nepodmienečne, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pretože trest uložený obžalovanému P. B. bol uložený v rozpore s ustanoveniami

Trestného zákona. Odvolací súd taktiež dospel k záveru, že okresný súd pochybil pri uložení trestu
obžalovanému P. B., ktorému uložil podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr.
zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky nepodmienečne, so zradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so strednýmstupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Q. Z. V.,
sp.zn.2T/20/2014 zo dňa 17.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.11.2014.

Obžalovaný P.k bol uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods.
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., sčasti sám, sčasti v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. (vo všetkých
skutkoch napadnutého rozsudku), pričom v ustanovení § 222 ods. 3 Tr. zák. je stanovená trestná
sadzba trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 3 roky a hornou hranicou vo výmere 10

rokov. Obžalovaný P. B. svojím protiprávnym konaním sčasti sám a sčasti spoločne v bodoch 1/ až 7/
napadnutého rozsudku vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok
na poskytnutie úveru a spôsobil tým väčšiu škodu a v bode 8/ spoločným konaním s obžalovaným P. B.
vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a spôsobil tým väčšiu škodu.

Obžalovaný P. bol uznaný za vinného v skutku v bode 8/ napadnutého rozsudku zo zločinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
(trestná sadzba je stanovená v rozmedzí od 3 rokov do 10 rokov). Obžalovaný P. B. svojím protiprávnym
konaním spoločne s P. B. vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok
na poskytnutie úveru a spôsobil tým väčšiu škodu.

Odvolací súd po splnení si prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní druhu
a výmery trestu obžalovaným P. a P. B. postupoval v rozpore s ustanoveniami Trestného zákona.

VzhľadomnaprávnyzáverovineobžalovanéhoJurajaB.malokresnýsúdprisprávnompostupeukladať

obžalovanému P. B. trest odňatia slobody podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 222 ods. X Tr. zák. s
použitím § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. Odvolací súd
pochybenie (porušenie zákona) okresného súdu napravil sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak,
že obžalovanému P.. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 3 mesiace nepodmienečne,
so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia. Takto stanovený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre
jeho ukladanie obžalovanému P. B. v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., v konkrétnej miere závažnosti
spáchaného trestného činu, vyplývajúcej z jeho povahy a spôsobu spáchania, zistených poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, ako aj pomerov obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu
trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody obžalovanému P.

B. v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia spoločnosťou.

Odvolací súd pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovaného pritom zistil dve poľahčujúce okolnosti,
a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval
(túto poľahčujúcu okolnosť okresný súd správne vzhliadol) a podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný

napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (túto poľahčujúcu okolnosť okresný
súd obžalovanému P. B. nepriznal), keďže na hlavnom pojednávaní okresného súdu urobil vyhlásenie
o vine a okresný súd jeho vyhlásenie prijal (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.4Tdo/63/2016 zo dňa 25.10.2016).

Na druhej strane u obžalovaného P. B. nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Krajský
súd zistil, že okresný súd nesprávne vzhliadol u obžalovaného P. B. priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. h/ Tr. zák., že spáchal viac trestných činov, nakoľko ukladal úhrnný trest odňatia slobody s použitím
ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. (tzv. asperačnej zásady). Z uvedeného dôvodu, i s poukazom na
relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, by bolo aplikovanie priťažujúcej okolnosti

podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. porušením zásady zákazu dvojitého pričítania okolnosti podmieňujúcej
použitie vyššej trestnej sadzby (viď. stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.1/2011).

Vyplývajúc zo spisového materiálu odvolací súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému P.
B. prihliadol významne na skutočnosť, že obžalovaný Juraj B. bol hlavným určujúcim páchateľom, ktorý

bol zosnovateľom jednotlivých skutkov, pričom výška ním spôsobenej škody vo svojom súhrne sa blíži
ku škode majúcej povahu značnej škody. Z uvedených dôvodov a aj s poukazom na § 51 ods. 1 Tr.
zák. (§ 49 ods. 1 Tr. zák.) odvolací súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom u obžalovaného P.B. neprichádza do úvahy, najmä s poukazom na osobu obžalovaného a na okolnosti daného prípadu,
pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného P. B. je výkon nepodmienečného
trestu odňatia slobody u jeho osoby nevyhnutný.

Pokiaľ ide o uloženie druhu a výmery trestu obžalovanému P. B., okresný súd v rozpore so zákonom mu
priznal len jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37
písm. h/, m/ Tr. zák. Pri správnom postupe mal okresný súd vzhliadnuť u obžalovaného dve poľahčujúce
okolnosti, a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a trestný čin

úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný P. B. napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnostipríslušnýmorgánom,keďženahlavnompojednávaníurobilvyhlásenieovineaokresnýsúdjeho
vyhlásenie prijal (krajský súd opätovne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.4Tdo/63/2016 zo dňa 25.10.2016).

Krajský súd zistil, že okresný súd nesprávne vyhodnotil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,

keď u obžalovaného P. B. vzhliadol i priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák.- teda spáchanie
viacerých trestných činov. Je síce pravdou, že v súvislosti s ukladaním súhrnného trestu ukladal okresný
súd fakticky trest za viacero trestných činov, avšak zároveň trest ukladal podľa tzv. asperačnej zásady na
základe ktorej musel zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby, pretože trest bol ukladaný za viac trestných
činov spáchaných viacerými skutkami. Z uvedeného dôvodu, i s poukazom na relevantnú judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, by bolo aplikovanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/
Tr. zák., i u obžalovaného P. B. porušením zásady zákazu dvojitého pričítania okolnosti podmieňujúcej
použitie vyššej trestnej sadzby (viď. stanovisko Najvyššieho súdu SR č.1/2011). Odvolací súd vzhliadol
u obžalovaného P. jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že už bol za trestný čin
odsúdený.

Pri správnom postupe pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému P. B. mal okresný súd upraviť
trestnú sadzbu ustanovenú v § 222 ods. 3 Tr. zák. (3 až 10 rokov) s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák.,
§ 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods.
1 Tr. zák. a ukladať súhrnný trest obžalovanému P. keďže predmetný skutok spáchal dňa 16.4.2013,

teda skôr ako bol odsúdený trestným rozkazom Okresnom súde Spišská Nová Ves sp.zn.2T/20/2014
zo dňa 17.10.2014 (účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu
obvinenému-§ 353 ods. 8 Tr. por., pričom tento nadobudol právoplatnosť dňa 7.11.2014).

Odvolací súd pochybenia okresného súdu napravil a uložil obžalovanému P. B. súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (obžalovaný P.ol v posledných desiatich
rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin). Zároveň odvolací súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák.
zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.2T/20/2014 zo dňa
17.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.11.2014, ako i všetky na to nadväzujúce rozhodnutia,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Odvolacísúdzospisovéhomateriáluzistil,žeobžalovanýP.B.bolrozsudkomOkresnéhosúduPrievidza
sp.zn.3T/100/2008 zo dňa 3.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňa 19.9.2008) uznaný vinným zo zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 5 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu tohto trestu bol
podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn.5Pp/115/2012 zo dňa 24.10.2012
so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov (predmetný skutok v bode 8 napadnutého rozsudku bol spáchaný
dňa 16.4.2013), teda je jednoznačne zrejmé, že sa opätovne dopustil trestnej činnosti (predmetného

zločinu) v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z predchádzajúceho výkonu trestu
odňatia slobody, krátko po prepustení z výkonu trestu. Je preto nepochybné, že odvolací súd nemohol
obžalovanému P. B. uložiť podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, nakoľko tomu
brániustanovenie§49ods.2Tr.zák.,podľaktoréhoustanovenie§49ods.1Tr.zák.sanepoužije,aksúd
odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

V súvislosti s ukladaním druhu a výmery trestu obžalovanému P. B. považuje odvolací súd za potrebné
uviesť i to, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladaný trest má zabezpečiť ochranu spoločnostipred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a
vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov humánnosti
pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje, že

pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné
podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu
k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom
chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa,

teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takom prípade logicky musí v
zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu.

Odvolací súd dospel k záveru, že nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky
uložený obžalovanému P. B. zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie
obžalovanému P. B. v zmysle § 34 ods. X až 4 Tr. zák., v konkrétnej miere závažnosti spáchaného

trestnéhočinu,vyplývajúcejzjehopovahyaspôsobuspáchania,zistenýchpoľahčujúcichapriťažujúcich
okolností, ako aj pomerov obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho
individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody obžalovanému P. B. v takto
stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia spoločnosťou.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú nezmenené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.