Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/251/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715201679
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2715201679.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocnencom: Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská
republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta .

II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobami doručenými Okresnému súdu Piešťany dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to s poukazom
na nesprávny úradný postup v súvisiacom exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany.
Tieto žaloby boli na Okresnom súde Piešťany zaevidované pod sp. zn. 9C/186/2012 až 9C/326/2012
a následne spojené uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 9C/186/2012-7 zo dňa 11.10.2012 na
spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod spoločnou spisovou značkou 9C/186/2012. Žalobca vo
svojich žalobách súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Piešťany a vzhľadom
na ich pomer k veci a účastníkom konania žiadal o ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci a o

prikázanie veci inému súdu. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 11NcC/44/2012-15 zo dňa 22.10.2012
rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Piešťany sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
sp. zn. 9C/186/2012 a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Skalica, ktorému
vec napadla dňa 29.11.2012 pod sp. zn. 2C/438/2012. Okresný súd Skalica následne uznesením č.k.
2C/438/2012-56 zo dňa 24.2.2015 vylúčil predmetnú žalobu na samostatné konanie a bola jej pridelená
spisová značka 7C/251/2015.

2. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná
za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Piešťany, pretože
tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 2450039 dlžníkom (povinným):
M. (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci
číslo EX 6243/2009) v zákonom stanovenej lehote a rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 125,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 717,32

eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. Ďalej v žalobe uviedol, že je
právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere
v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol
písomným podaním postupom podľa § 38 Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu exekútorovivykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č. 2450039 dlžníkom: M. H., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 6243/2009. Žalobca citoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, poukázal na zmeny v jeho znení v rôznych časových obdobiach a zdôraznil, že podľa
tohto ustanovenia platného od 1.2.2002 do 31.5.2010 sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a
preto exekučný súd mal povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, a to bez ohľadu na to, či exekučným
titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo notárska zápisnica. Exekučný

súd rozhodol podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
16.8.2010 (konanie pritom začalo dňa 23.7.2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 389 dní). Žalobca upozornil,
že vyvinul enormné úsilie, aby docielil posun v exekučnom konaní a primeľ porušovateľa k vydaniu
rozhodnutia, konkrétne dňa 2.7.2009 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, kde namietal
porušovanie svojich práv márnym uplynutím času a požadoval oznámenie informácie o aktuálnom stave

konania a konkretizovanie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu. Rovnakú žiadosť mal žalobca spísať
aj dňa 23.9.2009 a dňa 13.11.2009. Dňa 25.2.2010 podal podnet na preskúmanie zákonnosti postupu
súdu - prieťahy v konaní. Dňa 30.8.2010 podal sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu
súdu - prieťahy v konaní, poukázal na závery krajských súdov, ktoré odmietajú nelegálne predlžovanie
exekučnéhokonanianajmätým,žedochádzakpreskúmavaniuexekučnéhotitulu.Zároveňpodalpodnet

na preskúmanie zákonnosti postupu súdu, sudcov a poverených súdnych úradníkov v predmetnej
veci pre porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Dňa 23.11.2010 podal
sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. a žiadal, aby došlo
k prijatiu opatrení na odstránenie nedostatkov v podobe okamžitého vydania rozhodnutí o žiadosti
súdneho exekútora. Ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní podal dňa 25.5.2011, kde upozornil na fakt,

že v dôsledku zbytočných prieťahov vzniká a zväčšuje sa na jeho strane škoda. Na preukázanie
tvrdených skutočnosti navrhol dokazovanie doložením spisu exekučného súdu vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinného M. pre vymoženie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 2450039.
Žalobca uviedol, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti

pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca
uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková
škoda v sume 125,- eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca

vynaložilpodľajehotvrdeniavtomtoobdobínasprávupohľadávkyprostredníctvompracovnýchvýkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde

sumu 15,- eur. Žalobca poznamenal, že výšku škody stanovil na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov z dôvodu, že presnú výšku škody by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami.
Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych, funkčných a mzdových, a výdajoch
spojených so stratou času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy, pričom nie je
možné predložiť účtovné doklady a pracovné zmluvy z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného

tajomstva a dôverných informácií. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne

očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo
k vyvolaniu rizík (zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencia
povinného a najmä, že v prípade včasného rozhodnutia exekučného súdu mohol žalobca včas a
efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky).
Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Potreba

náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratulegitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky
sumu 717,32 eur, teda 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na

základe aplikácie doktríny ústavného súdu, podľa ktorej je spravodlivé, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v
súdnom konaní, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. K
uvedenému poukázal na viaceré nálezy Ústavného súdu SR vo veci porušovania práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov (napr. III. ÚS 203/06-25, III. ÚS 235/04-3). Záverom žalobca uviedol,
že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal Ministerstvo

spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktoré však do podania
návrhu na žiadosť pozitívne nereagovalo.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003
Z.z., súčasne si uplatnila právo na náhradu trov konania. V prvom rade poukázala na neúplnosť a

zmätočnosť podanej žaloby a rovnako i na nejasný titul nároku na náhradu škody, navrhla postup podľa
§ 43 ods. 1 O.s.p. Poukázala, že v žalobe nie je uvedená ani spisová značka exekučného konania,
chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie veci
a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, v
skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať

sám. Čo sa týka prieťahov v konaní, podľa žalovaného žiadosť o informáciu o stave konania nemožno
považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov. Žalobca neuviedol, či
využil možnosť podania sťažnosti predsedovi okresného súdu alebo ústavnej sťažnosti. Žalovaná má
za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa žalovanej

ide o predčasne uplatnený nárok na súde, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z.z. medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku a podaním žaloby o náhradu
škody nie je dodržaná zákonná lehota 6 mesiacov. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody boli žalovanej doručené dňa 23.4.2012, pričom žaloba na súd bola podaná už dňa
27.9.2012. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré žalobca napriek opakovaným

výzvam žalovanej neodstránil, neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí, preto žalovaná nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Podmienkou úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody je 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nimi, pričom musia byť splnené všetky tri podmienky
súčasne. Žalovaná v prvom rade poukázala, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia, ale týka sa prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Ak ho súd nepoverí,
lehota neplatí. Okrem toho podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonnej lehote možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti,

ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o
prešetrenie vybavenia sťažnosti alebo že by existovalo niektoré z vyššie uvedených rozhodnutí. Otázku,
či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, je kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR. Žalovaná vzniesla námietku premlčania pri

každomuplatnenomnároku,priktoromdošlokuplynutiu15-dňovejlehotyoddoručeniažiadostisúdneho
exekútora o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Rovnako mala za to, že žalobca nepreukázal
jednak vznik a ani výšku škody. Žalobca sa domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume 125,-
€, avšak neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.

skutočnú škodu alebo ušlý zisk, neuniesol bremeno tvrdenia. Na preukázanie vzniku a výšky škody by
žalobca musel produkovať dôkazy, od tejto povinnosti ho neodbremeňuje množstvo podaných žalôb,
ťažkosti pri jej vyčíslení, ochrana osobných údajov či obchodného tajomstva. Žalobca k svojej činnosti
nepochybne potrebuje informačný systém a musel ho využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale ajpred týmto obdobím a po ňom, a to nielen na správu exekvovaných pohľadávok. Tieto náklady vznikali
bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Aj udržiavanie systému musí žalobca vykonávať na každodennej
báze, požadovať paušálne sumy za uvedené činnosti je účelové. Skutočné škody je potrebné dokázať

listinami/skutočnosťami. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, žalovaná nemá za preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Žalovaný citoval
ust. § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie
je automatické, podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu, každé prípadové okolnosti
sú osobitné a preto je nesprávna úvaha žalobcu, že možno vychádzať z paušálnej sumy 660,- € za

každý rok prieťahov. Ústavný súd vychádza aj z významu sporu pre žalobcu a či sťažnosť predsedovi
súdu viedla k náprave. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný. V danom
prípade si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Odškodnenie
právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských
aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje. Okrem toho je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia

práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s
dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovanej nemožno opomenúť povahu
a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti žalobcu. Predmetom exekučných konaní boli pohľadávky zo spotrebiteľských
úverov, pričom žalovaná upriamila pozornosť na to, že úverové zmluvy mali formulárový charakter a

obsahovali vopred pripravené zmluvné podmienky jednostranne určene veriteľom, ktoré sú nevýhodné
pre spotrebiteľov a ktorých zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré im vyplývajú z právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa. Žalovaná konštatovala, že praktiky žalobcu sú vnímané verejnosťou
negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa
a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv

spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúce slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu musia preto zvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú, s
čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu. Záverom žalovaná poukázala
i na absenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom/nezákonným rozhodnutím a

uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

5. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, predvolanie na pojednávanie bolo stranám

sporu doručené riadne a včas. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, nežiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho
neprítomnosti a súhlasil, aby súd vec rozhodol bez jeho prítomnosti. Žalovaná sa zo svojej neúčasti na
pojednávaní písomne ospravedlnila, nežiadala o odročenie pojednávania.

6. Súd v súlade s § 180 C.s.p. rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti riadne
predvolanýchstránsporuaotvorilpojednávanie.Vovecibolomožnérozhodnúťajbezvypočutiastránna
základe listinných dôkazov. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, písomným
vyjadrením žalovanej, pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4Er/2439/2009
ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4Er/2439/2009 mal súd preukázané, že dňa
26.8.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na Okresný súd Piešťany žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému: M.
H., nar. X.X.XXXX pre vymoženie istiny 326,54 € s príslušenstvom. Exekučným titulom v danej

veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 02819/09 zo dňa 1.6.2009. Výzvou zo dňa 10.9.2009
exekučný súd žiadal súdneho exekútora, aby oprávneného vyzval na doloženie zmluvy o úvere č.
2450039 a rozhodcovskej doložky, oprávnený na výzvu súdneho exekútora nereagoval. Uznesením
č.k. 4Er/2439/2009-11 zo dňa 23.3.2010 Okresný súd Piešťany zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože nemal
preukázaný súlad exekučného titulu so zákonom, keď nemohol preskúmať exekučný titul z hľadísk podľa
§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom),nakoľko oprávnený na výzvu súdu nedoložil všetky súdom vyžiadané písomnosti, čo malo za následok
nepreskúmateľnosť exekučného titulu. Tým bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010. Proti tomuto

rozhodnutiu sa oprávnený včas odvolal, avšak pred rozhodnutím odvolacieho súdu vzal svoje odvolanie
účinne späť (§ 207 ods. 3 O.s.p.), a preto Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23CoE/97/2010-38 zo
dňa 28.2.2011 odvolacie konanie zastavil. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo
dňa 28.6.2011.

8. Žalobca použil prostriedky procesného útoku v rámci podanej žaloby. Opísal skutkové tvrdenia
(existencia exekučného konania vedeného na Okresnom súde Piešťany v prospech žalobcu ako
oprávneného proti povinnému: M., v ktorom mala žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu vzniknúť majetková škoda a nemajetková ujma) a navrhol vykonať dôkazy
oboznámenímsasobsahompríslušnéhospisuexekučnéhosúdu,akoajdoloženímspisovéhomateriálu
o predbežnom prejednaní nároku. Iné návrhy na vykonanie dôkazov žalobca neoznačil. Žalovaná

uplatnila prostriedky procesnej obrany vo svojom vyjadrení k podanej žalobe. Žalovaná v zásade
nepoprela skutkové okolnosti uvedené žalobcom, pokiaľ ide o existenciu exekučného konania a
rozhodnutia súdu, avšak poprela skutkové tvrdenia žalobcu o vzniku a výške škody, keď podľa žalovanej
postupom exekučného súdu nemohla vzniknúť žalobcovi škoda a nemajetková ujma, nakoľko neboli
splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom

výšku škody a nemajetkovej ujmy žalobca nepreukázal. Okrem toho žalovaná vzniesla hmotnoprávnu
námietku, a to námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-
dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j.
tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o

ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

12. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

14. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu
na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre predbežné prerokovanie nároku.

15. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebonesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b)

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

16. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo v znení platnom a účinnom
ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

17. Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia

žiadosti o udelenie poverenia, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

18. Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

19. Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

20. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníplatnomaúčinnomkudňudoručenia
žiadosti o udelenie poverenia súdu (do 31.5.2010), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

21. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2010, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

22. V súvislosti s námietkami žalovanej o predčasne podanej žalobe, ako aj o neúplnosti žaloby,
súd konštatuje, že neboli dôvody na zastavenie konania v zmysle § 161 ods. 1, 2 C.s.p. V danej
veci nebolo sporné, že žiadosť o predbežné prejednanie nároku bola na Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky doručená dňa 23.4.2012. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku
a podaním žaloby (27.9.2012) nebola dodržaná zákonná lehota 6 mesiacov. Táto však uplynula počas

tohto konania. Bolo preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby. Bolo
nesporné, že nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov zo strany žalovanej
uspokojený nebol. Tým súd mal splnenú podmienku zo strany žalobcu podľa § 15 a 16 zákona č.
514/2003 Z.z. predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s nadriadeným orgánom, ako podmienku
právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu tiež súd nevykonal dôkaz pripojením

spisu o predbežnom prejednaní nároku, keď táto skutočnosť nebola popretá žalovanou.

23. Súd neodmietol žalobu žalobcu podľa ust. § 129 ods. 1, 3 C.s.p., nakoľko podľa názoru súdu žaloba
v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 127 ods. 1, 2 a § 132 ods. 1 C.s.p., keď žalobca uviedol čoho sa
domáha, voči komu a z akého dôvodu, a preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tejto žaloby.

24. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že predmetom konania je žalobcom
uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody v sume 125,- eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume
717,32 eur podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Piešťany akoexekučného súdu v súvislosti s exekučným konaním vedeným na súde pod sp. zn. 4Er/2439/2009.
Žalobcazanesprávnyúradnýpostuppovažujeskutočnosť,žeexekučnýsúdrozhodoložiadostisúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej

lehoty, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

25. Súd vychádzal z toho, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na
zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri

nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok
naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik a existencia
škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

26. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia

stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj
nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,
ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov" /čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky/ (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp. zn. 5 Cdo 126/2009).

27. V danom prípade mal súd za preukázané, že exekučný súd poverenie nevydal, naopak žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol.

28. Súd má za to, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom. Z ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia

exekučného súdu neukladá (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.7.2013 č. k. II. ÚS
520/2012-39).

29. Súd na základe vyššie uvedeného preto konštatoval, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému
postupu exekučného súdu nedošlo (z pohľadu tvrdeného nedodržania zákonnej lehoty).

30.Čosatýkaprieťahovvkonanísúdzhodnesvyjadrenímžalovanejuvádza,žeotázku,čivkonkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade
so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti.
Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom
čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd

konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne
príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak
súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajský súd, najvyšší súd (porovnaj napr. dôvodová správa
k zákonu č. 412/2012 Z.z.).

31. Súd má za to, že aj keď § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania žaloby
neobsahuje ustanovenia o právomoci prvostupňového súdu rozhodovať vo veciach náhrady škody

z titulu prieťahov v konaní až po právoplatnom rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti
prieťahom v konaní, tak z dôvodovej správy týkajúcej sa poslednej novelizácie zákona č. 514/2003
Z.z. jednoznačne vyplýva, že takýmto spôsobom bolo potrebné k citovanému ustanoveniu zákona
pristupovať vždy. Novela nezaviedla nič nové, len explicitne vyjadrila, čo bolo zrejmé už pred účinnosťounovely. K doplneniu ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. zákonodarcu nepochybne viedla skutočnosť, že
práve z dôvodu absencie explicitného vyjadrenia povinnosti súdu vychádzať aj pri posudzovaní nárokov
vyplývajúcichztvrdenéhonesprávnehoúradnéhopostupuzrozhodnutíoprávnenéhoorgánuosťažnosti

proti prieťahom v konaní (s tým, že takéto nie je v právomoci prvostupňového súdu) prichádzalo v praxi
k nejednotnosti vo výklade citovaného zákona a zrejme i k nejednotnosti v konaní pred súdmi. Uvedené
podľa názoru súdu vyplýva z bodu 7 dôvodovej správy k návrhu zákona č. 508/2010 Z.z., ktorý novelizuje
zákonč.514/2003Z.z.,podľaktorejnávrhvychádzazplatnejúpravy,nakoľkoexistujemožnosťdomáhať
sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy

SR.

32. Žalobca do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by sa viedlo disciplinárne konanie, riešila sa
opodstatnená sťažnosť na prieťahy v konaní, ani že by existovalo právoplatné rozhodnutie Ústavného
súdu SR, príp. Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by bolo v exekučnej veci, od ktorej si
uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu v tomto konaní, konštatované porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

33. Z týchto skutočností potom vyplýva, že žalobca nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď nepreukázal nesprávny úradný postup. Súd v
konečnom dôsledku dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o ostatné

predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom, keď v konaní nepreukázal vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu a škodou.

34.Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.,uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk.Skutočnouškodou

sa aj v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového
stavu poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a
po spôsobení škody na majetku. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia
škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci
sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať.

35. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda

nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve a len týmto postupom; teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu
rozhodujúcim, t.j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

36. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok
neunesenie dôkazného bremena. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na

základe ostatných vykonaných dôkazov.

37. Žalobcom tvrdená majetková škoda v sume 125,- eur mala predstavovať náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil podľa jeho tvrdenia v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu
70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur.

38. Žalobca napriek márnemu poučeniu podľa § 154 Civilného sporového poriadku svoje tvrdenia
o škode v žalobe všeobecne popísané žiadnym spôsobom nepreukázal a ani do doby vyhláseniauznesenia, ktorým sa končí dokazovanie nepredložil alebo neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, pričom určenie výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Žalobca len v rámci
ospravedlnenia svojej neúčasti na pojednávaní uviedol, že si nechal znaleckým ústavom Ekonomická

univerzita v Bratislave vyhotoviť znalecký posudok č. 1/2014 preukazujúci výšku majetkovej škody, ktorý
sa v origináli nachádza na Okresnom súde Skalica v spise sp. zn. 9C/112/2012. Poukázal, že súdu
bola v konaní preukázaná škoda minimálne vo výške uvedenej v znaleckom posudku. Na Okresnom
súde Skalica nikdy neexistoval senát 9C a nie je tu evidované žiadne konanie ani spis so sp. zn.
9C/112/2012, preto súd nemohol vykonať dokazovanie oboznámením sa s predmetným znaleckým

posudkom. Žalobca neozrejmil, čo je obsahom tohto posudku a akým spôsobom by mohol prispieť k
preukázaniu konkrétnej majetkovej škody uplatnenej žalobcom v tomto konaní, a či sa znalecký posudok
zaoberá postupom exekučného súdu v konaní sp. zn. 4Er/2439/2009. Súd poukazuje na to, že paušálne
vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu
nákladov spojených so správou a vymáhaním pohľadávky bez toho, aby ich bližšie špecifikoval (napr.
koľko zamestnancov informačného systému spravovalo pohľadávky dlžníkov, aký počet pohľadávok

spravoval pomocou informačného systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú
odmenu), keď nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinila povinná už tým, že nesplnila
svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Znamená to, že vznik nákladov
žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní na správu a vymáhanie pohľadávky nie je v príčinnej
súvislosti s postupom Okresného súdu Piešťany v exekučnej veci. Žalobca by nepochybne mal náklady

na zamestnancov spravujúcich pohľadávky žalobcu voči dlžníkom až do ich uhradenia, resp. odpísania
a obdobne by mal aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému, a to nezávisle od úradného
postupu exekučného súdu. Žalobca tak v konaní nepreukázal vznik skutočnej škody zmenšením svojho
majetku o tvrdených, ale nepreukázaných 125,- eur a rovnako nepreukázal ani existenciu príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadným zmenšením jeho majetku.

39. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu uplatnený žalobou v tomto konaní, túto môže súd
priznať s ohľadom na § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj nárok o náhradu nemajetkovej
ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že
správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca si uplatňuje ako primeranú

náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky cestou exekúcie sumu 717,32 eur, teda 55,- eur za každý mesiac omeškania
v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu (satisfakcia vo výške

cca 660,- eur za každý rok poznačený prieťahmi). Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje
s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že tak, ako sú v zákone koncipované tieto podmienky, vzťahujú

sa skôr na poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b/. Napriek tomuto však ani nemajetková ujma
sa nepriznáva automaticky len na základe konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, keď aj tu platí
povinnosť jej preukázania. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj
preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa
zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Žalobca nepreukázal tvrdenia, že nesprávnym

úradným postupom exekučného súdu bola vyvolaná situácia, ktorá ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské
postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Samotné vedenie
exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu
oprávneného, resp. exekútora s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného,
pretožespravidladôvodomneplneniadlhupovinnéhojejehoinsolventnosťeštevčasepredrozhodnutím

v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu.
Žalobca v danom prípade nepreukázal tvrdené následky nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého existencia
musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej ujmy, a tak
neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti žaloby. Súd zároveň nevidel žiaden dôvod pre finančnú

satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy.

40. Podľa názoru súdu sa žalobca snaží predmetnou žalobou eliminovať po finančnej stránke svoje
nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. Nepochybne žalobcovimusela byť všeobecne známa vzhľadom na predmet jeho podnikania (poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov
v danej problematike rozhodcovských rozsudkov. Z množstva exekučných konaní, ktoré sú vedené

na všetkých súdoch Slovenskej republiky je súdu známe, že žalobca využíval práve rozhodcovské
doložky a o jeho nárokoch rozhodovali rozhodcovské súdy, ktoré nerešpektovali ustanovenia právnej
úpravy o ochrane spotrebiteľov a priznávali žalobcovi aj také plnenia, ktoré boli nedôvodné pre zjavne
neplatné zmluvné podmienky. V tejto súvislosti súd nad rámec prejednávanej veci poukazuje aj na
spôsob uplatnenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu. Je známou skutočnosťou,

že žalobca podal na súdy Slovenskej republiky množstvo žalôb, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov a
ich skutkový základ je rovnaký (oneskorené rozhodnutie súdu v exekučnom konaní a z toho vyplývajúci
nesprávny úradný postup exekučného súdu). Súdu je zároveň z jeho rozhodovacej činnosti známe, že
žalobca v súvislosti s jedným rozhodnutím exekučného súdu v jednom exekučnom konaní - zamietnutím
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (teda v súvislosti s jedným
tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) podáva dve žaloby, jednu s interným

označením žalobcu „NZP“ a druhú s označením „ISTINA RS“. V žalobe s označením „NZP“ žalobca
požaduje zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- € a nemajetkovej ujmy vyčíslenej v sume 55,- €
za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. V žalobe s označením „ISTINA RS“ žalobca
zasa požaduje zaplatenie majetkovej škody v sume predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom,
ktorá podľa tvrdenia žalobcu viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu

a nemajetkovej ujmy vyčíslenej v sume 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Žalobca si tak v
súvislosti s jedným a tým istým tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu uplatňuje
dvakrát nemajetkovú ujmu, pričom v každom prípade používa iný spôsob výpočtu jej výšky. Okrem
toho v jednotlivých žalobách nekorešponduje žalobcom tvrdený dátum rozhodnutia súdu so skutočným
dátumom rozhodnutia, keď exekučný súd vydal predmetné rozhodnutie aj niekoľko mesiacov pred

žalobcom tvrdeným dátumom, a preto žalobcom vyčíslené omeškanie exekučného súdu (a z toho
plynúce aj vyčíslenie nemajetkovej ujmy) je zavádzajúce a nesprávne.

41. Na základe vyše uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v tejto veci neboli preukázané
zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a preto súd žalobu

ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca vo svojom žalobnom
petite žiadal najprv vo veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 214 C.s.p.). K tomu súd uvádza,
že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 214 C.s.p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez
návrhu strany sporu. Ak súd takémuto návrhu na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci

samej.

42. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, súd uvádza, že premlčanie sa podľa
ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Preto, keď súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa už nezaoberal.

43.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§255ods.1a262ods.1C.s.p.tak,žežalovanejnepriznal
nárok na náhradu trov konania. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje
tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu všetkých účelne
vynaložených trov proti neúspešnej strane. Vzhľadom k tomu, že súd vo veci samej žalobu zamietol v

celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej, a to v plnom rozsahu, nakoľko žalobca
nebol v konaní ani čiastočne úspešný. Súd však žalovanej náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že
podľa obsahu spisu žalovanej doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli. Pri tomto závere súd vychádza
aj z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu v iných, z hľadiska obsahu uplatneného nároku obdobných
konaní za účasti totožných strán sporu ako v tejto veci, v ktorých boli žalovanej právoplatne priznané

nároky na náhradu trov konania, avšak žalovaná si tieto ani na výzvu súdu nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,

ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).