Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115209806
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115209806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: V.. V. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., Y. G. U. X., zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych
hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807598,ourčenieneprijateľnostizmluvnejpodmienky,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Prešov č.k. 11C 170/2015-47 zo dňa 16.10.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve
uzavretej medzi stranami sporu.
2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 26.4.2007 pod č.

XXXXXXX uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 13 o tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje n e p r i j a t e ľ n ú z m l u v n ú p o d m i e n k u.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 318,14 Eur na účet jeho právneho
zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku..“
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že účastníci uzavreli dňa
26.04.2007 formou predtlače písomnú úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka. Žalobca

ju uzatváral ako fyzická osoba. Žalovaný mu poskytol úver 20 000 Sk (663,88 eur) za poplatok 10
000 Sk (331,94 eur). Úver mal žalovaný vrátiť v 5 mesačných splátkach po 6 000 Sk od 17.05.2007.
Podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru bodu 13 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok
a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou. Žalovaný spochybňoval u žalobcu jeho status spotrebiteľa. Napriek
tomu, že úverová zmluva bola uzavretá v r. 2007 (pred novelou OZ účinnou od 01.01.2008, ktorá
zaviedla širšiu definíciu spotrebiteľských zmlúv), je potrebné vychádzať zo záveru, že uvedená zmluva

spadá pod režim spotrebiteľských zmlúv, ako to jednoznačne vyplýva z § 23a zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od
01.07.2006 do 01.07.2007). Definícia spotrebiteľa navyše je daná aj v § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy. Podľa neho spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskejzmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Nepochybne teda
úverová zmluva, ktorú účastníci uzavreli, je spotrebiteľskou zmluvou a žalobca je spotrebiteľom. Preto aj
námietka miestnej príslušnosti tohto súdu je nedôvodná, keďže žalobca si zvolil tento súd podľa svojho

bydliska s poukazom na § 87 O. s. p.
5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého administratívny poplatok dohodnutý v
úverovej zmluve rozhodne nie je základným plnením zmluvy, a preto nepredstavuje jej hlavný predmet
plnenia. Súd v danom prípade neskúmal sporný administratívny poplatok z pohľadu primeranosti
jeho výšky, ale skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky,

teda či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Zo zmluvy ani z VOP pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto
absentuje požiadavka jeho určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie
je dodané. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo
za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Napokon možno poukázať aj na aktuálnu právnu
úpravu Občianskeho zákonníka v znení jeho novely účinnej od 13.06.2014, a to novelou č. 102/2014

Z. z. Vyššie citovanou novelou totiž bol § 53 ods. 4 doplnený o ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky
a konkrétne pod písm. t/ bola uvedená zmluvná podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa plnenie
za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Podľa
prechodného ustanovenia v tejto úprave § 879p ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s/ a t/, § 53 ods. 7 a
§ 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.06.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj

nároky z nich vzniknuté pred 13.06.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12.06.2014,
ak nie je ustanovené inak.
6. Aplikoval ustanovenia § 23a zák. č. 634/1992 Zb., § 53 ods. 1, 2, 3, 4 OZ.
7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Os.p. tak, že úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Obsah odvolania
8. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že
zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú
spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany

dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa
uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na
daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Ak by tak bolo urobené, bolo by to v rozpore so zákonom.
Okrem iného nie je možné aplikovať ustanovenia, ktorými sa žalobca ohrádza, nakoľko zmluva bola
uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka sa zmluva považuje za absolútny obchod, a preto

nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy ako Obchodný zákonník. Je to kogentné ustanovenie, ktoré
nepripúšťa dohodu strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie právne vzťahy riadiť. Keďže po
vzájomnej dohode zmluvu uzatvorili podľa Obchodného zákonníka, aplikácia Občianskeho zákonníka
či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je vylúčená. Čo sa týka Zákona o
spotrebiteľských úveroch (zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov) a povinnosti uvádzať

RPMN, žalovaný uvádza, že je notorietou, že do 31.12.2007 tento zákon obsahoval chybný vzorec na
výpočet RPMN, čo povinnosť uvádzať tento údaj veľmi relativizuje. Okrem toho, do RPMN sa nezahŕňali
zmluvné sankcie (ani úrok z omeškania) a z poplatkov prichádzal do úvahy poplatok platba, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru. Poplatok dojednaný v predmetnej
zmluve o úvere takúto povahu nemá a nárok na jeho zaplatenie je prípadným neuvedením RPMN

nedotknutý. Súdna prax naviac zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode
strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 11/2001), ako aj v prípade
vydaniabezdôvodnéhoobohatenianazákladeneplatnejzmluvyoúvere(SJ10/2003,RČR16/2005).Je
teda a maiori ad minus nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi
Obchodným zákonníkom. Žalobca napáda poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti za

náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Jetedazrejmé,žežalobcapredovšetkýmmierinapoplatokakotaký.Kuvedenémujepotrebnépoukázať
na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku
úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Ak teda žalobca namieta výšku odplaty
za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znášajú v tomto smere dôkazné bremeno a musia

preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z
trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov
(tak ako žalovaný). Čo sa týka poplatok za poskytnutie úveru, ten nie je podľa žalovaného neprimerane
vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania,ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o výšku príslušného
poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri
sume poskytnutého úveru, teda dlžníčka musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal okamžite pri

podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru.
Hodnotenie odvolacieho súdu.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470
ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na

týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a v súvislosti s
odvolacími námietkami uvádza:
11. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť,
podľa ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvárania zmluvy bola obsiahnutá v

zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedený právny predpis v ust. § 2 písm. a)
definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Hoci pojem úver
bol do tohto ustanovenia doplnený až novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od 01.
01. 2008, táto okolnosť neznamená, aby na úvery, ktoré boli poskytnuté pred 01. 01. 2008 sa nemala

vzťahovať úprava obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. účinnou do 31. 12. 2007. V tejto súvislosti
odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného zdôrazňuje, že zákon č. 258/2001 Z. z. bol
účinný od 01. 10. 2001 do 31. 12. 2007 a v ust. § 2 písm. a), obsahoval len príkladný, teda neuzavretý
výpočet foriem spotrebiteľských úverov. Za spotrebiteľský úver sa tak mohla považovať teda akákoľvek
forma spotrebiteľského úveru v tomto ustanovení osobitne nevymenovaná. Naviac samotný zákon č.

258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2007 vo svojom názve obsahoval termín úver, a preto by
bolo nelogické len v dôsledku neuvedenia tohto pojmu v ust. § 2 písm. a) neaplikovať na právne vzťahy
vzniknuté medzi účastníkmi uzatvorením zmlúv o úvere tento špeciálny právny predpis.
12. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa

a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
13. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod
41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj

bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice
93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,

Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“.
14. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

15.Jepotrebnésúhlasiťsnázoromsúduprvejinštanciestým,žev2/3-tináchjeadministratívnypoplatok
neúmerný vysoký. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide. Úver vo výške
663,88 eur je návratný s poplatkom 331,94 eur za 5 mesiacov, čo znamená poplatok vo výške 120 %
p.a., čo je ďaleko za hranicou primeranosti a znamená úžeru. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je
správne,pokiaľtakútopodmienkuvúverovejzmluveoplatenípoplatkupovažujezaneprijateľnúzmluvnú

podmienku v úverovej zmluve so spotrebiteľom, pretože nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje
dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie a taktiež takáto zmluvná podmienka je v neposlednom
rade v rozpore s princípom dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie moholtakúto zmluvnú podmienku posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 153 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu.
16. Naliehavý právny záujem žalobcu - spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v

spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa
napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem
je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí
preukazovať.

17. Z uvedeného vyplýva, že tak z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravenej v bode 13
úverovej zmluvy o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, ako aj pre rozpor s dobrými
mravmijepredmetnýpoplatokvcelostineakceptovateľný,absolútneneplatnýapredstavujebezdôvodné
obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak ako to konštatuje správne aj súd prvého
stupňa. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie

je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným
žalobcovi túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené
už vopred, a to pre väčší počet spotrebiteľov. Naviac žalovaný má v predmete svojej podnikateľskej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným tvrdené a ani preukázané, aby

úver poskytoval žalobcovi za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.
18. K odvolacej námietke týkajúcej sa okolnosti, že v čase uzavretia úverovej zmluvy nebolo potrebné
uvádzaťRPMNodvolacísúdudáva.Vzmluveoúverechýbaakýkoľvekúdajoročnejpercentuálnejmiere
nákladov. Tento údaj predstavuje jednu z náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods.
2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. S neuvedeným ročnej

percentuálnej miery nákladov sa nespája neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 258/2001
Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy však v ust. § 4 ods. 2 písm. g) poskytuje spotrebiteľovi
zvýšenú ochranu, a to v tom, že v prípade, ak nie je ročná percentuálna miera nákladov uvedená v
zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri takejto právnej úprave,
ak zmluva údaj o RPMN neobsahovala, žalovanému nemohol vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie

dohodnutých poplatkov.
19. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a
teda bolo jeho povinnosťou poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
V čase uzatvárania zmluvy už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca
uvádzať RPMN umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcií

poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. Žalovaný dňa 22.07.2011 uzatvoril so
žalobcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom v zmluve neuviedol údaj o RPMN. Takéto dlhodobé
ignorovanie zákonnej povinnosti žalovaného uvádzať RPMN v zmluvách o úvere sa nedá hodnotiť
inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.
Nemožno preto akceptovať argumentáciu žalovaného uvedenú v jeho odvolaní spočívajúcu v tom,

že predmetný právny vzťah by sa mal posudzovať len ako vzťah obchodnoprávnej povahy založený
zmluvou o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

20. Odvolací súdu naviac poukazuje na to, že neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky už bola
judikovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 42/2012 zo dňa 13.09.2013 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co 219/2013 zo dňa 21.08.2014, ako aj rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17C 212/2014 zo dňa 15.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 15Co 118/2015 zo dňa 22.07.2015.

21. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom

vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovanej v rozsahu 100 %.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).