Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 13, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/284/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912214244
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6912214244.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu MILK-AGRO,

s.r.o., Čapajevova č. 36, Prešov, IČO 17 147 786 zast. JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom v
Prešove, Vajanského č. 33 proti žalovanému H. zast. JUDr. Ivetou Tóthovou, advokátkou v Rimavskej
Sobote, Svätoplukova č. 28 o žalobe žalobcu o zaplatenie 512,33 eur s príslušenstvom a o vzájomnej
žalobe žalovaného o zaplatenie 400,67 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 238,34 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu, pokiaľ sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 350,- eur s 9 %-nými úrokmi z
omeškania od 20. 11. 2010 až do zaplatenia, z a m i e t a .

Žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania zo sumy 400,67 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal pôvodne žalovaného a V. na zaplatenie
súm titulom schodku na zverených hodnotách. Na základe podanej žaloby bol vydaný platobný rozkaz,
ktorý však nadobudol právoplatnosť len voči V., kde žalovaný po doručení platobného rozkazu podal
odpor proti platobnému rozkazu, na základe čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu v časti uloženia

povinnostiprežalovaného.Vtejtočastižalobnéhonávrhužalobcasiuplatňovalnažalovanomzaplatenia
schodku vo výške 162,33 eur s príslušenstvom, ktorý schodok bol vyúčtovaný žalovanému na základe
vykonanej inventúry zo dňa 18. 12. 2010. V priebehu konania žalovaný podal vzájomnú žalobu, na
základe ktorej si uplatňoval voči žalobcovi zaplatenie sumy 400,67 eur s úrokmi z omeškania titulom
nevyplatenej mzdy za mesiac november 2010, žalovaný neskôr svoj nárok titulom úrokov z omeškania
z tejto sumy si neuplatňoval a v tejto časti bolo konanie zastavené. V ďalšom konaní žalobca rozšíril
svoj nárok voči žalovanému, kde žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie ďalšej sumy 350,- eur s

príslušenstvom titulom neodvedenej tržby z predajne dňa 13. 10. 2010. Takto predmetom konania bol
celkový nárok žalobcu voči žalovanému vo výške 512,33 eur s príslušenstvom a nárok žalovaného voči
žalobcovi na zaplatenie 400,67 eur.
2. Na posledné pojednávanie vo veci, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie, sa nedostavil právny
zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodov účasti na iných
pojednávaniach, ktoré predvolania obdržal skôr, pričom právny zástupca uviedol, že nik z jeho ním
oslovených kolegov ho nemohol substitučne zastúpiť na pojednávaní a keďže žalobca podľa názoru

právneho zástupcu trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní, požiadal o odročenie pojednávania.
Súd žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania nevyhovel z dôvodov v zmysle §
183 ods. 1, 2 C.s.p. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, kde v prípade, že u
právneho zástupcu žalobcu ide o advokáta, môže ísť o dôvody, ktoré nastali krátko pred pojednávaníma v prípade, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom. Mimo týchto dôvodov možno od advokáta vždy spravodlivo žiadať, aby sa
dal zastúpiť iným advokátom. Právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 27.

01. 2017, pričom žiadosť o odročenie pojednávania doručil na tunajší súd dňa 09. 02. 2017, čo nemožno
jednoznačne chápať ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, ktorý by mal nastať krátko pred
pojednávaním,keďžeodôvodochodročeniapojednávania,atoinépojednávania,vedelprávnyzástupca
už v deň doručenia predvolania a mohol svoju žiadosť o odročenie pojednávania zaslať na tunajší súd
už v tento deň. V ďalšom možno konštatovať, že právny zástupca žalobcu nepreukázal, že strana,

ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, a preto možno spravodlivo
žiadať od právneho zástupcu žalobcu, aby sa dal zastúpiť iným právnym zástupcom, prípadne aj v
sídle konajúceho súdu. Keďže právny zástupca žalobcu už vo veci nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy,
okrem výsluchu svedkyne Z., kde súd tento dôkaz nevykonal jednak z dôvodu, že žalobca neuhradil
zálohu na vykonanie výsluchu svedka a jednak z dôvodu meritórneho posúdenia nároku, ku ktorému
mala byť vypočutá navrhovaná svedkyňa tak, že nebolo potrebné svedkyňu vypočuť, súd nevyhovel

žiadosti právneho zástupcu o odročenie pojednávania.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, pracovnou zmluvou a dohodou o hmotnej
zodpovednosti uzavretými s V., pracovnou zmluvou a dohodou o hmotnej zodpovednosti uzavretými
so žalovaným, inventarizačným zápisom, záznamom o vykonanej inventúre, protokolom o vyhodnotení
inventúry, predpisom na zúčtovanie manka, mzdovým listom žalovaného, výzvou zo dňa 07. 09.

2012, písomne podaným odporom žalovaného, potvrdením zamestnávateľa na účely nároku na dávku v
nezamestnanosti, potvrdením o pracovnom príjme pracovníka zo dňa 06. 10. 2011, podaním žalobcu zo
dňa03.11.2013,denníkomúčtovnýchdokladov,účtovnýmdokladomzodňa31.10.2010,predpisomna
zúčtovanie manka - neodvedená tržba zo dňa 19. 11. 2010, zrušením pracovného pomeru v skúšobnej
dobe zo dňa 26. 11. 2010, oznámením zo dňa 26. 09. 2016, námietkou premlčania zo dňa 11. 10. 2016,

obsahom pripojeného spisu 8Cpr/2/2013 a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14. 09. 2010, kde toho istého dňa
bola uzavretá aj dohoda o hmotnej zodpovednosti, v zmysle ktorej dohody žalovaný prevzal hmotnú
zodpovednosť za zverené hodnoty, hotovosť, tovar a ceniny. Na základe inventúry zo dňa 18. 12. 2010
bolo zistené manko v predajni, v ktorej pracoval žalovaný, kde žalobca vypočítal výšku schodku na

zverených hodnotách pre žalovaného vo výške 162,33 eur. Čo sa týka tohto nároku žalobcu, žalovaný
ho nepopieral, i keď uvádzal, že pri výpočte manka sa pri žalovanom nesprávne vychádzalo z toho, že je
zástupca vedúceho predajne a vychádzalo sa z dvojnásobku mesačnej mzdy pre účely manka. Keďže
žalovaný tento nárok nepopieral a nespochybňoval ho, súd pri rozhodovaní o tomto nároku vychádzal
z ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p., že ide o nesporné skutkové tvrdenie strany, kde súd vychádzal zo

zhodných tvrdení strán v zmysle § 186 ods. 2 C.s.p. v tom smere, že tento nárok žalobcu je preukázaný
v plnom rozsahu.
5. Pokiaľ ide o ďalšiu časť nároku žalobcu, a to nárok vo výške 350,- eur s príslušenstvom, ktoré
si žalobca na žalovanom uplatňoval titulom neodvedenej tržby dňa 13. 10. 2010, súd vec posúdil
nasledovne. Tento svoj nárok si žalobca uplatnil na súde svojím podaním, ktoré bolo doručené na

pojednávaní dňa 04. 11. 2013. Podľa žalobcu za neodvedenú tržbu bol zodpovedný žalovaný, ako aj
vedúca predajne V., kde bola neodvedená tržba dňa 13. 10. 2010 v celkovej výške 700,- eur a podľa
žalobcu žalovaný zodpovedá za neodvedenie polovičky tržby vo výške 350,- eur. Na preukázanie svojho
nároku žalobca predložil denník účtovných dokladov žalobcu, ako aj účtovný doklad zo dňa 31.
10. 2010. Po uplatnení si tohto nároku žalobcom žalovaný voči tomuto konkrétnemu nároku vzniesol

námietku premlčania, keďže podľa názoru žalovaného ide o nárok premlčaný.
6. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
7. Podľa § 106 ods. 1, 2 Obč. zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
8. Žalobca si uplatnil svoj nárok na zaplatenie 350,- eur s príslušenstvom na pojednávaní dňa 04. 11.
2013. Svoj nárok odôvodňoval tým, že ide o neodvedenú tržbu zo dňa 13. 10. 2010, ktorú v žalovanej

výške mal odviesť žalovaný. Žalobca predložil denník účtovných dokladov za obdobie 01. 10. 2010 až
05. 11. 2010 a účtovný doklad zo dňa 31. 10. 2010, z ktorých dokladov vyplýva, že mala byť odvedená
tržba vo výške 700,- eur, ktorá nebola odvedená a už 31. 10. 2010 žalobca rozpočítal túto škodu
vo výške neodvedenej tržby na žalovaného vo výške 350,- eur a V. vo výške 350,- eur. Takto možnokonštatovať, že k vzniku škody došlo dňa 13. 10. 2010, o ktorej skutočnosti žalobca mal vedomosť
najneskôr 31. 10. 2010, a preto vzhľadom na uplatnenie si tohto nároku na súde až 04. 11. 2013 ide o
nárok zjavne premlčaný tak v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď sa

poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá, ako aj v trojročnej objektívnej premlčacej lehote, ktorá
začala plynúť od udalosti (neodvedenie tržby), z ktorej škoda vznikla s poukazom na ustanovenie § 106
ods. 1, 2 Obč. zákonníka, keďže tieto premlčacie lehoty platia pre uplatnenie si práva na náhradu škody,
kde aj samotné neodvedenie tržby ako schodok na zverených hodnotách v zmysle Zákonníka práce je
osobitným nárokom na náhradu škody. Keďže žalovaný sa dovolal premlčania nároku žalobcu v tomto

rozsahu, nebolo možné žalobcovi toto právo vo výške 350,- eur s príslušenstvom priznať a vzhľadom
na to bolo potrebné žalobu žalobcu v tomto rozsahu zamietnuť.
9. Pokiaľ ide o nárok žalovaného, žalovaný si uplatňoval na žalobcovi vzájomnou žalobou zaplatenie
sumy 400,67 eur bez úrokov z omeškania ako nevyplatenú mzdu za mesiac november 2010.
Žalobca nepopieral nevyplatenie tejto mzdy, podľa jeho názoru táto mzda bola žalobcom zadržaná
s „konkludentným súhlasom žalovaného“ ako započítanie nároku žalobcu voči žalovanému titulom

neodvedenia tržby vo výške 350,- eur dňa 13. 10. 2010. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že
žalovaný má nárok na vyplatenie mzdy v súlade s ustanovením § 118 ods. 1 Zákonníka práce, kde zo
mzdy žalobca môže vykonávať len zákonné zrážky v súlade s ustanovením § 131 ods. 1, 2 Zákonníka
práce, kde iné zrážky zo mzdy môže vykonať len na základe písomnej dohody so zamestnancom s
poukazom na ustanovenie § 131 ods. 3 Zákonníka práce. Žiadnu písomnú dohodu o vykonaní zrážky

zo mzdy, v danom prípade celej mzdy za mesiac november 2010 žalobca nepredložil, v podstate ani
netvrdil, že by bola uzavretá nejaká písomná dohoda, vychádzal len z domnelého súhlasu žalovaného
so zrazením tejto mzdy a jej započítaním na náhradu škody za neodvedenie tržby. Keďže žalobca tento
nárok žalovaného titulom nevyplatenej mzdy za november 2010 nespochybňoval, bolo preukázané, že
túto mzdu mu neoprávnene zadržal, keďže žalovaný potvrdil, že nedal akýmkoľvek spôsobom súhlas so

zadržaním, prípadne so započítaním tejto mzdy proti nároku žalobcu, bolo potrebné vychádzať z toho,
že nárok žalovaného na zaplatenie mzdy vo výške 400,67 eur titulom nevyplatenej mzdy za mesiac
november 2010 je nesporný, čo vyplýva jednak zo zhodných tvrdení oboch strán sporu a taktiež nárok
žalovaného vyplýva z predložených potvrdení žalobcu zo dňa 06. 10. 2011. Takto možno uzavrieť, že
žalovaný má právo voči žalobcovi na zaplatenie mzdy za mesiac november vo výške 400,67 eur.

10. Žalovaný v konaní vzniesol návrh na započítanie nároku žalobcu na zaplatenie schodku vo výške
162,33 eur voči svojmu nároku na zaplatenie mzdy za mesiac november 2010 vo výške 400,67 eur.
11. Podľa § 580 Obč. zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.
12. Vzhľadom na započítací návrh žalovaného, ktorý žiadal započítať nárok žalobcu na zaplatenie
schodku vo výške 162,33 eur voči jeho nároku na zaplatenie mzdy za mesiac november 2010 vo
výške 400,67eur,súdkonštatuje,ževdanomprípadeideovzájomnépohľadávky,ktorésúrovnakého
druhu, ktoré zaniknú započítaním do výšky, do ktorej sa vzájomne kryjú, keďže žalovaný urobil prejav

voči druhému smerujúci k započítaniu. Takto došlo započítaním k zániku pohľadávky žalobcu voči
žalovanému vo výške 162,33 eur voči nároku žalovaného na zaplatenie mzdy vo výške 400,67 eur
a takto zostáva pre žalobcu povinnosť titulom neuhradenej mzdy za mesiac november 2010 uhradiť
žalovanémusumu238,34eurdotrochdní,naktorúsumusúdžalobcuzaviazal,keďženárokžalovaného
na zaplatenie mzdy je nesporný a bola priznaná len časť tohto nároku, ktorá nezanikla na základe

započítacieho návrhu žalovaného.
13. Čo sa týka návrhu žalobcu na výsluch svedkyne V., po podaní tohto návrhu na výsluch svedka súd
vyzval žalobcu na zloženie zálohy na výsluch svedka v súlade s ustanovením § 253 ods. 3 C.s.p., keďže
po doručení výzvy v stanovenej lehote žalobca súdom určený preddavok nezložil, súd navrhnutý dôkaz
nevykonal, kde súd zároveň nevidel dôvod na výsluch tohto svedka z toho dôvodu, že nárok žalobcu

titulom neodvedenej tržby, ku ktorému nároku sa mal svedok vyjadriť, súd posúdil ako nárok premlčaný
a tento zamietol bez meritórneho prejednania tohto nároku.
14. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p., kde v
pomere k celému predmetu konania mala každá strana sporu vo veci úspech len čiastočný, súd priznal
žalovanému právo na plnú náhradu trov konania zo sumy 400,67 eur, keďže z tejto sumy právny

zástupca žalovaného si uplatnil trovy právneho zastúpenia, kde súd podotýka, že s prihliadnutím na
celý predmet konania mal žalovaný pomerný úspech v konaní vo vyššej časti, a to v sume priznanej
pre žalovaného vo výške 238,34 eur a v sume nároku žalobcu zamietnutého vo výške 350,- eur, a tedažalovaný mal úspech v konaní v časti 588,34 eur. Keďže však si uplatňoval trovy konania len z nižšej
sumy, súd mu priznal právo na náhradu trov konania z tejto sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami

tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.

b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.