Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206344
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana ŠtubniakováKochanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714206344.3

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej
vecinavrhovateľaB.A.,G..XX.XX.XXXX,E.K.U.G.XXXX/XX,XXXXXJ.,občanaSR,zast.Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO : 47 234 466
proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598, o
zaplatenie 73.03 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podal dňa 02.05.2014 návrh,
v ktorom navrhoval, aby súd zaviazal odporcovi vydať mu bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo z toho

dôvodu, že odporca mu poskytol finančné prostriedky vo výške 165,97 Eur. Tým, že zmluva o úvere
nemá náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zmluva bezúročná a bez poplatkov, na úver zaplatil
sumu 239,-Eur a preto zaplatil o 73,03 Eur viac ako mal odporca nárok.

Odporca vznášal námietku miestnej nepríslušnosti, ďalej považoval zmluvu o úvere za obchodno právny
vzťah. Uvádzal, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia a ďalej vznášal námietku

premlčania a to z toho dôvodu, že nárok sa stal premlčaný v objektívnej premlčacej lehote a to
21.02.2009, pričom navrhovateľ sa obrátil na súd s návrhom až 02.05.2014.

Účastníci sa na pojednávanie nedostavili, navrhovali konať v ich neprítomnosti a preto súd konal, aj keď
účastníci zostali nečinní (§ 101 ods. 2 O. s. p.).

Z vykonaného dokazovania a to z listinných dôkazov nie je sporné, že účastníci dňa 21.10.2005
uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi úver
vo výške 165,97 Eur (5.000,-Sk) a navrhovateľ sa zaviazal vrátiť odporcovi túto sumu a príslušný
poplatok vo výške 73,03 Eur (2.200,-Sk), teda celkove zaplatiť čiastku 239,-Eur (7.200,-Sk) v
4 mesačných splátkach po 59,75 Eur. Z prehľadu o splátkach nie je sporné, že navrhovateľ
splácal úver až do 21.02.2006 a celkove na tento úver zaplatil sumu 239,-Eur. V čase uzatvárania

zmluvy platil Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon upravuje práva a
povinnosti súvisiace s poskytnutím spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitostí uvedené v § 9

ods. 2 uvedeného zákona. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmluvy. Úverposkytnutý odporcom takúto charakteristiku spĺňa a preto má súd za dokázané, že poskytnuté finančné
prostriedky nie sú vzťahom obchodno právnym ale občiansko právnym zo spotrebiteľského úveru.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iného úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,

podmienky, ktoré upravuje jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru viazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene
výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, ak sa
za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. i),

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na
základe údajov platných v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z predloženej zmluvy o
úvere je dokázané, že táto zmluva uvedené podstatné náležitosti nemá a preto poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 3 Zákona č. 258/2001 Z.z.). Na základe týchto
skutočností má potom súd za dokázané, že ak odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 165,97
Eur tento mal povinnosť vrátiť len uvedenú sumu. Pretože však navrhovateľ zaplatil sumu 239,-Eur,

zaplatil odporcovi o 73,03 Eur viac ako bola jeho povinnosť a preto nie je sporné, že odporca prijal
sumu bez právneho dôvodu a na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho

zákonníka).

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu sa súd zaoberal aj touto otázkou. Právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

Navrhovateľ s právnym zástupcom poukazovali na desaťročnú premlčaciu lehotu, ktorá vyplýva z

niektorých rozhodnutí súdov. Tieto rozhodnutia nie sú záväzné pre rozhodovanie Okresného súdu
Zvolen. Ak zákonodarca v zmluve o spotrebiteľskom úvere sankcionuje poskytovateľa úveru za
nedodržanie podstatných náležitostí zmluvy tým, že sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov,
prichádza tak poskytovateľ o výrazné finančné prostriedky a preto je nelogické tvrdiť, že neuvádzanie
podstatných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je úmyselné konanie zamerané na získanie

bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Podľa§2Zákonač.1/1993oZbierkezákonovSlovenskejrepublikyplatí,žeovšetkom,čobolovzbierke
zákonov uverejnené platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známe každému, koho sa týka;
domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Platí to

teda aj odporcovi, že v čase, keď uzatváral zmluvu o úvere vedel o uvedenej zákonnej domnienke.

Objektívna lehota na premlčanie začala plynúť od splnenia úveru vo výške 239,-Eur k čomu došlo
21.02.2006. Každé jednotlivé splátky spôsobujú samostatnú lehotu na začiatok plynutia premlčacej
lehoty a teda minimálne od 9.11.2005 až do konečnej splátky 21.02.2006 plynula trojročná lehota

na vydanie bezdôvodného obohatenia. Konečná lehota uplynula 21.02.2009. Návrh bol podaný až
02.05.2014, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby.

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákonom ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo

veriteľovi priznať (§ 100 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na vznesenú námietku odporcu týkajúce sa premlčania má súd za dokázané, že nárok je
premlčaný, nemožno ho priznať a preto súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.

Odporca mal vo veci úspech, mal by právo aj na náhradu trov konania, tieto trovy konania si neuplatňoval
a preto súd rozhodol, že mu trovy konania nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).