Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. jún 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/352/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010202158
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010202158.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mgr. L. K., L. XX, XXX XX V., právne zastúpený:
JUDr. Jozef Bolješik, advokát, Radlinského 50, 921 01 Piešťany proti žalovanému: Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR, Odbor štátnej stavebnej správy a územného plánovania, Námestie
slobody 6, 810 05 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 2010/2930/V-150-2 zo dňa
22.11.2010, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.12.2010 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2010/2930/V-150-2 zo dňa 22.11.2010, ktorým bola podľa § 4

ods. 3 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach vrátená sťažnosť žalobcu vzhľadom na to, že podľa § 4
ods. 1 písm. a) a b) nebola sťažnosťou.

Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 25.10.2010 podal žalovanému sťažnosť voči stanovisku Krajského
stavebného úradu v Trnave č. 2010/00733/Ve zo dňa 16.9.2004, v ktorej zároveň žiadal o rozhodnutie
a zrušenie rozhodnutia Mestského stavebného úradu v Trnave č. OŽP-4753/4/Fe zo dňa 16.9.2004.

Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa jeho sťažnosťou vôbec nezaoberal. Uviedol, že v jeho sťažnosti
je jednoznačne vyjadrené, čoho sa domáha, zároveň poukazuje na konkrétne nedostatky verejnej
správy, ktorá podľa žalobcu v jeho prípade jednoznačne pochybila, keď v rozhodnutí č. OŽP-4753/4/
Fe zo dňa 16.9.2004 prerušila konanie o dodatočnom povolení čiernych stavieb bývalých záhradkárov
bývalej ZOSZZ Linčianska II. a odkázala vlastníkov pozemku na súd. Pritom Mestský úrad nevedel, kto
je vlastníkom pozemku, a preto žalobca nebol účastníkom konania a nevedel ani, kto je oprávneným

užívateľom jeho pozemku a ako a kedy sa stal užívateľom čiernej stavby chatky. Podľa žalobcu žalovaný
mal rozhodnúť o zrušení rozhodnutia Mestského stavebného úradu v Trnave č. OŽP-4753/4/Fe zo dňa
16.9.2004, pretože bol evidentne naplnený celý obsah § 88 ods. 1 písm. d) stavebného zákona, t.j. pokiaľ
ideočiernestavbybývalýchzáhradkárovbývalejZOSZZLinčianskaII.,keďuplynulnielenčasichtrvania
(do roku 1987), ale uplynul aj účel, na ktorý boli zriadené, pretože po roku 1987 už bývalí záhradkári
bývalej ZOSZZ Linčianska II. rovnako ako ostatní záhradkári, kde už boli čierne stavby na základe

rozhodnutia Mestského resp. Krajského pozemkového úradu odstránené, nemajú žiadne právo užívania
žalobcovho pozemku a ani nemajú právo vstupu na pozemok žalobcu. V žalobe žalobca poukázal aj
na to, že v súčasnom období už aj Okresný súd v Trnave rozhoduje o neoprávnenom obohacovaní
jednotlivých záhradkárov, ktorí neoprávnene užívajú jeho pozemok. Žalovaný mal teda rozhodnúť, že
Mestský stavebný úrad v Trnave pochybil a mal už v roku 2004 rozhodnúť o odstránení čiernych stavieb
bývalých záhradkárov a ako vlastníci mali byť účastníkmi konania. Žalovaný v zamietnutí sťažnosti

uviedol, že orgánom príslušným konať vo veci je Ministerstvo pôdohospodárstva SR, čo je podľa žalobcu
právnym nezmyslom, pretože Ministerstvo pôdohospodárstva SR v rozhodnutí č. 2472/2009/420 zo dňa30.06.2009 v plnom rozsahu akceptovalo a stotožnilo sa s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave
č.k. 1S 74/2008-131 zo dňa 26.3.2009. Vzhľadom na to, že čierne stavby chatiek bývalých záhradkárov
bývalej ZOSZZ Linčianska II. mali byť podľa bodu č. 8 rozhodnutia Mestského národného výboru zn.

Výst. 1953/77 Bč zo dňa 13.5.1977 odstránené do konca roka 1987 a to bez náhrady za vložené
investície, pominul teda aj účel, na ktorý boli čierne stavby chatiek zriadené. V tom zmysle, ako je to
uvedené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 1S 74/2008-131 zo dňa 26.3.2009, rozhodol o tom aj
Európsky súd v Štrasburgu na str. 9 svojho rozhodnutia v žalobcovom prípade. Na záver žalobca žiadal
zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 2010/2930/V-150-2 zo dňa 22.11.2010 ako aj rozhodnutie Mestského

stavebného úradu v Trnave č. OŽP-4753/Fe zo dňa 16.9.2004 o prerušení konania.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.01.2011 uviedol, že podanie so značkou č.
2010/2930/V-150-2 zo dňa 22.11.2010 je list žalovaného, ktorým bola podľa § 4 ods. 3 zákona č. 9/2010
Z.z. o sťažnostiach vrátená sťažnosť žalobcu vzhľadom na to, že podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) nebola
sťažnosťou. Žalovaný uviedol, že z uvedených dôvodov nedisponuje ani správnym spisom. Vzhľadom

na § 247 a nasl. OSP žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa§244ods.1a3OSPvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúsúdynazákladežalôbaleboopravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo

právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 248 písm. a/ OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a

procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

Správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule vyjadrenej v ustanovení § čl. 46 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd; Občiansky súdny poriadok však
negatívnou enumeráciou v ustanovení § 248 kvantitatívne zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov

podliehajúcich súdnemu prieskumu. Zároveň je potrebné mať pri preskúmavaní rozhodnutí na pamäti aj
charakteristiku rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú predmetom preskúmavania súdom, vyjadrenú
v ustanoveniach § 244 ods. 3 a § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí ísť o rozhodnutia
vydané správnymi orgánmi v správnom konaní, prípadne ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia
alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve je fyzická alebo právnická
osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu; pričom takéto rozhodnutie správneho orgánu zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo týmto rozhodnutím sú práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 247 ods. 1, § 244 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Zo spisu vyplýva, že žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti písomného oznámenia žalovaného o

vybavení jeho sťažnosti. Táto písomnosť nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmavať v správnom
súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu, alebo zánik právneho vzťahu, ani ňou nemohli byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Toto oznámenie nie je právoplatným správnym úkonom, nejde o rozhodnutie orgánu verejnej správy,
má charakter úradnej korešpondencie, na ktorý sa v žiadnom prípade nevzťahuje súdny prieskum podľa

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.Nakoniec sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia Mestského stavebného úradu v Trnave č.
OŽP-4753/Fe zo dňa 16.9.2004 o prerušení konania. Ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré je v
zmysle ustanovenia § 248 písm. a/ OSP zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve vylúčené.

Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala
neoprávnenáosoba,aksmerujeprotirozhodnutiu,ktorénemôžebyťpredmetompreskúmavaniasúdom,
ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu
žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a, alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.

2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania nebolo posúdenie zákonnosti takého rozhodnutia
žalovaného,ktorépodliehasúdnemuprieskumu,súdkonanieožalobepodľa§250dods.3OSPzastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c

O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo
zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.