Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 8, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010055
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416010055.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr. Ivety
Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného B. A. pre zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.
3T/21/2016 zo dňa 30. 06. 2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného B. A., nar. XX. XX. XXXX v J., sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/21/2016 zo dňa 30. 06. 2016 bol
obžalovaný B. A. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že:

v presne nezistenom dni a čase napísal a následne poslal na adresu trvalého bydliska poškodenej K.

A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. O. Z. XXXX/X, I. hanlivý list, ktorý jej bol doručený dňa 23.09.2014
a obsahom ktorého boli vyhrážky a nepravdy o poškodenej K. A., to že v minulosti mala robiť
prostitútku a podvádzať svojho vtedajšieho manžela, pričom v liste sa nachádzala tiež intímna fotografia
oznamovateľky z obdobia vzťahu medzi ňou a obžal. B. A. a v spojitosti s touto fotografiou bola v liste
vyhrážka, že fotografia bude ukázaná všetkým osobám, ktoré poškodená K. A. pozná vrátane jej mal.
syna s cieľom pod hrozbou uvedeného vážneho poškodenia jej osoby a mena v súkromí aj v zamestnaní

donútiť poškodenú K. A. vrátiť kľúče, splatiť dlhy a netrvať na zaplatení súdnych trov, ku ktorým bol
obžal. B. A. zaviazaný v konaní o náhradu škody rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp.zn.
51C/303/2007 zo dňa 22.10.2008, právoplatným dňa 04.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Bratislava, sp.zn. 5Co/351/2011 zo dňa 10.06.2014, s tým, že totožný list spolu s fotografiou zaslal
dňa 02.10.2014 aj JUDr. W. I. na adresu B. 7, U. pri B., ktorá bola právnou zástupkyňou poškodenej v
uvedenom súdnom spore.

Za uvedený zločin mu bol podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. j/ Tr. zák. , § 38 ods. 3
Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a/, §
50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil so stanovením
skúšobnej doby v trvaní 18 (osemnásť ) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný B. A. priamo do zápisnice na
hlavnom pojednávaní na č.l. 232, ktoré odvolanie doplnil samostatným písomným podaním doručeným
prvostupňovému súdu 18.10.2016 na č.l. 267 - 276.

Vo svojom nekonzistentnom odvolaní v písomných dôvodoch napáda rozsudok prvostupňového súdu
v podstate v nasledovných smeroch. Poukázal na prípravné konanie predmetnej trestnej veci s tým,

že vyšetrovateľ zneužíval svoje postavenie , dal ho nezákonne predviesť, súd nesprávne vyhodnotil
dôkaznú situáciu, keď skutkový stav ustálil na krivých výpovediach svedkýň K. A. a O.. W. I., ktorékrivo vypovedali. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že do bytu, kde sa nachádzal písací stroj na ktorom
mali byť písané spodné listy, mali prístup viaceré osoby, pričom kľúče od tohto bytu mala aj poškodená
K. A., on spodné listy nepísal. Tieto mohol napísať ktokoľvek. V byte sa pohybovala aj svedkyňa O..

W. I.. Sporná fotografia , kde je poškodená nahá, bola vytvorená dobrovoľne, takýchto fotografií mala
viac. Spochybňuje takisto znalecký posudok a znalca, ktorý sa vyjadroval k písaciemu stroju, ktorým
boli listy napísané, pričom znalec nemohol určiť, že pisateľom listu je on, pisateľom listov mohol byť
ktokoľvek, kto sa v byte pohyboval, pričom pisateľ listu poznal jeho rétoriku a správanie ako napríklad
O.. I. a vzhľadom na krátkosť textu a jeho obsah je možné , že aj ona ho napodobnila. alebo žalujúca

strana, ktorá mala prístup do bytu. Poškodená K. A. ho účelovo neobjektívne obvinila, táto sa dopúšťala
klamstievapodvodovnajehoosobuzasúčinnostiorgánovvcelejkauze.Trvánatom,žepredmetnélisty
písala poškodená s advokátkou, ktorí mali prístup do jeho bytu, a nie on ako sa mu kladie za vinu a preto
žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný,
resp. vec prekvalifikovať.

V podanému odvolaniu obžalovaného sa Okresná prokuratúra Bratislava IV a ani poškodená K. A.
nevyjadrili.

Krajský súd v Bratislave vykonal verejné zasadnutie v poškodenej K. A. podľa § 294 ods. 2 Tr. por.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný uviedol, aby odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu
aby urobil všetko, aby bola jeho česť a dobré meno očistené.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave poukázal na
rozsudok prvostupňového súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral na základe ktorých

dôkazov uznal obžalovaného za vinného zo žalovanej trestnej činnosti, preto navrhol odvolaciemu súdu,
odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania
obžalovaného B. A. (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo

ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie
obžalovaného B. A. nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového

rozsudku.

Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné a potrebné dôkazy, v záujme zistenia skutkového stavu veci a to pri plnom uplatnení všetkých
základnýchzásadtrestnéhokonaniauvedenýchvustanovení§2Tr.por.,najmävšakzásadyzákonného

procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por. i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. stručne, jasne,
zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia a vysvetlil, na základe akých dôvodov dospel k odsudzujúcemu rozhodnutiu. Závery
okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení

napadnutéhorozsudkusikrajskýsúdvcelomrozsahuosvojil,apretovzásadenaodôvodnenierozsudku
súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.

Súdprvéhostupňamalsprávnezapreukázané,ženeobstojítvrdenieobžalovaného,že nebolpisateľom
a ani odosielateľom hanlivého listu, ktorý bol doručený K. A. obsahom ktorého boli vyhrážky a nepravdy,

že v minulosti mala robiť prostitútku a podvádzať vtedajšieho manžela, pričom obsahom listu bola aj
intímna fotografia oznamovateľky z obdobia , keď žili v spoločnom vzťahu , pričom v liste sa nachádzala
vyhrážka, že fotografia bude ukázaná všetkým osobám, ktoré poškodená pozná, vrátane jej maloletého
syna s cieľom pod hrozbou uvedeného vážneho poškodenia jej osoby a mena v súkromí a zamestnaní,
poškodenú donútiť k určitému konaniu, ktoré je popísané v skutkovej vete rozsudku. A totožného

listu spolu s fotografiou doručeného O.. W. I., ktorá bola v tom čase právnou zástupkyňou poškodenej.
Prvostupňový súd v tomto smere vykonal riadne kontradiktórne pojednávanie. Dôkazy produkované na
hlavnom pojednávaní vyhodnotil zo zisteným skutkovým stavom veci na produkované dôkazy právne
poukázal vo svojom rozsudku, ktoré aj správne vyhodnotil. Poukázal na usvedčujúce výpovede K. A.,O.. W. I., za splnenia zákonných podmienok prečítal a oboznámil ďalší nosný dôkaz, znalecký posudok
K. X., ktorý potvrdzuje výpovede týchto svedkýň, a vyhodnotil závery znalca s listinnými dôkazmi, ktoré
boli v trestnom konaní zadovážené pre účely tohto znaleckého posudku. Preto správne prvostupňový

súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obžalovaného v určenom rozsahu nakoľko
analyzovanie predmetného listu znalca z odboru psychiatrie a skúmanie duševného stavu poškodenej
by nepriniesli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zistený skutkový stav. Takisto pripojenie
spisov z civilného procesu a oboznámenie týchto spisov na hlavnom pojednávaní nemá význam pre
dokazovanie predmetnej trestnej veci, vzhľadom na ustálený skutok prvostupňovým súdom.

Neobstoja teda odvolacie námietky obžalovaného B. A. v tom smere, že už v prípravnom konaní
vyšetrovateľ zneužíval svoje postavenie navyše ho nechal nezákonne predviesť na úkon a to jeho
výsluch.Stoutootázkousaužvysporiadaliajorgányčinnévtrestnomkonanípočasprípravnéhokonania
kedy rozhodovali o námietkach a sťažnostiach obžalovaného. Čo sa týka postupu súdu v predmetnej
trstenej veci treba uviesť, že hlavné pojednávanie bolo vykonané v súlade s Trestným poriadkom, o

čom svedčí obsah zápisnice z hlavných pojednávaní, obžalovaný mal právo vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, obsah zápisnice a protokoláciu žiadna zo strán nenamietala
a výpoveď obžalovaného v zápisnici je zaprotokolovaná v súlade s jeho vyjadreniami, keď poprel
spáchanie trestného činu a táto jeho výpoveď tvorí aj súčasť rozsudku. Tvrdenia obžalovaného , že
poškodená K. A. a svedkyňa O.. W. I. ho krivo obvinili, a uvádzajú nepravdy nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní či už v prípravnom konaní alebo pred súdom. Poškodená K. A. mala prístup do bytu, ktorý
užíval obžalovaný do mesiaca apríl 2014. Rozhodnutie súdov , ktorými bol obžalovaný B. A. zaviazaný v
konaní o náhradu škody boli právoplatné až v mesiaci september 2014. Vtedy sa dozvedel obžalovaný,
že na základe rozhodnutí je povinný zaplatiť svedkyni O.. W. I. trovy právneho zastúpenia a následne
dostala táto svedkyňa sporný list s fotografiou a s vyhrážkou, pričom bola aj vyzvaná aby sa vzdala

náhrady trov súdneho konania. Jednoznačne vyplýva ani poškodená K. A. a svedkyňa O.. W. I. v
tomto čase už nemali prístup do bytu obžalovaného a nemali žiadny motív aby písali sporné listy.
Navyše svedkyňa O.. W. I. sa v byte obžalovaného zdržiavala iba tri krát za prítomnosti súdneho znalca,
ktorý ohodnocoval nehnuteľnosť. V tom, že pisateľom a odosielateľom týchto listov bol obžalovaný,
jednoznačne potvrdzuje aj znalec K. X. vo svojom posudku, ktorý porovnal listy doručené K. A. a O..

W. I. s korešpondenciou písanou na totožnom písacom stroji obžalovaným adresované W. I.. Tieto listy
vykazujúzhodnéznakyzhľadiskaobsahovéhotextuformálnehočleneniapisárskychzvyklostíarovnaké
zhodné a druhové individuálne charakteristické znaky používaného písacieho stroja. Práve obžalovaný
mal motív zaslať tieto listy , ktorý spočíval v tom, aby donútil poškodenú a jej právnu zástupkyňu aby
neboli vymáhané od neho súdne trovy, ktoré boli priznané súdom.

Aj podľa názoru krajského súdu, po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov boli spoľahlivo
preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku, a teda bola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného
záveru, než ako je uvedené v obžalobe a následne v odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým bol obžalovaný B. A. uznaný za vinného, ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt,

ktorého konanie smerovalo k porušeniu slobody a ľudskej dôstojnosti pričom medzi jeho priamym
úmyselným konaním a spôsobeným následkom je vykonaným dokazovaním preukázaná jasná príčinná
súvislosť.

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. zločinu vydierania sa dopustí kto iného násilím, hrozbou násilia alebo

hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na
dva roky až šesť rokov.

Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd zistil, že okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
vychádzal zo všetkých zásad určených na ukladanie trestu podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 písm. a/ Tr.

zák., pričom sledoval účel uloženého trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov s tým, že trest zároveň musí vyjadrovať
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Neopomenuteľnou súčasťou určenia druhu trestu a jeho výmery bolo prihliadnuť na spôsob spáchania
trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Na všetky tieto skutočnosti okresný súd prihliadal a správne
uviedol aj všetky vykonané dôkazy súvisiace s výrokmi o treste odňatia slobody a potom na ich podkladeobžalovanému B. A. v súlade so zákonom uložil podľa § 189ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/,
§ 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky za súčasného zníženia hornej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností,

výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a za súčasného použitia §
50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolacie námietky obžalovaného B. A. považuje odvolací
súd za neopodstatnené.

S poukazom na všetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu krajský súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.