Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113202409
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113202409.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci
navrhovateľa: P.. J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom I., ul. Na Q. č. XXX/X, právne zastúpeného advokátom:
JUDr. Ľubomír Juriga - Brankovič, so sídlom Mariánske nám, 2, Žilina, proti odporcovi: Ministerstvo
vnútra Slovenskej Republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o uloženie povinnosti prideľovať
prácu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na začatie konania v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania datovaným dňom 21.9.2010, doručeným Krajskému súdu Žilina 21.9.2012,
označeným ako žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, podaným pôvodne

proti odporcovi Obvodný úrad Žilina, J. Kráľa 4, Žilina, sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia
Obvodného úradu Žilina z 23.7.2012, ktorým bol odvolaný z funkcie štátny radca - vedúci odboru
živnostenského podnikania. Navrhovateľ odôvodnil návrh tým, že do svojej funkcie nebol vymenovaný
podľa § 36 zák. č. 400/2009 Z.z., ale trvalo preložený, preto vykonávanie jeho vedúcej funkcie nemôže
skončiť odvolaním podľa § 37, ale iba podľa § 38 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z.

Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 21S 92/2012-23 z 14.1.2013 bola táto právna vec postúpená
tunajšiemu súdu, keďže štátnozamestnanecké vzťahy sú založené na zmluvnom princípe.

Na základe podania navrhovateľa zo dňa 4.3.2013 toho času podľa § 8a ods. 1 zák. č. 345/2012 Z.z.,

ako aj s prihliadnutím na právny stav podľa § 8a zák. č. 345/2012 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 do
30.9.2013, súd pripustil vstup Ministerstva vnútra Slovenskej Republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava,
do konania na strane odporcu na miesto pôvodného odporcu Obvodný úrad Žilina, J. Kráľa 4, Žilina.

Zároveň na základe podania navrhovateľa zo dňa 4.3.2013 súd pripustil zmenu návrhu na začatie

konania v nasledovnom znení: Odporca je povinný prideľovať navrhovateľovi prácu v pracovnom
zaradení štátny radca - vedúci odboru živnostenského podnikania v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa
30.7.2010sp.č.2010/00695-004kslužobnejzmluve(Rozhodnutiesp.č.2007/00059zodňa1.10.2007),
(Schválené personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 270/2010).

Návrh vo veci samej navrhovateľ skutkovo doplnil podaním z 7.11.2013, najmä namietal, že poukazuje
na jeho odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca bez uvedenia dôvodu, argumentuje zákazomdiskriminácie podľa § 36 Ústavy SR, možnosť rozhodnutia štátneho orgánu nemôže byť svojvôľou podľa
II. ÚS 117/2011 z 30.6.2011, v jeho prípade mu bol zároveň zaslaný ďakovný list, všetky orgány verejnej
moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v súlade s ústavou (II. ÚS 148/2006, III.

ÚS 348/2006, IV. ÚS 209/2007, I. ÚS 252/2007, odvolanie musí byť presvedčivé, konkrétne a určité
minimálne z hľadiska dôvodov (IV. ÚS 75/2009 z 3.2.2011).

Pôvodný odporca Obvodný úrad Žilina sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo 17.12.2012 tak, že

je v kompetencii vedúceho služobného úradu odvolať vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi,
navrhovateľa z funkcie vedúceho zamestnanca odvolal vedúci služobného úradu riadne podľa § 37
ods. 4 zák. č. 400/2009 o štátnej službe, odvolanie prevzal navrhovateľ 30.7.2012. Podľa § 2 zák. č.
515/2003Z.z.okrajskýchúradochaobvodnýchúradochobvodnýúradriadiazajehočinnosťzodpovedá
prednosta obvodného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva Vláda SR na návrh ministra vnútra SR.
Obvodný úrad je služobným úradom štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v obvodnom

úrade a je zamestnávateľom zamestnancov, ktorí vykonávajú verejnú službu v obvodnom úrade. V tomto
prípade neexistuje zákonná prekážka, vedúci služobného úradu využil svoju kompetenciu. Tvrdenia
navrhovateľa o rozhodnutí odporcu ako administratívneho orgánu neobstoja, na odvolanie zamestnanca
sa správny poriadok nevzťahuje. V obdobnej veci rozhodol Okresný súd Žilina v konaniach 4C 23/2011
a 8C 22/2011, rozsudky v obidvoch prípadoch potvrdil Krajský súd Žilina.

Na pojednávaní konanom dňa 16.9.2015 sa zástupcovia sporových strán pridržiavali skutkových a
právnych dôvodov podľa písomných podaní. Osobitne navrhovateľ v právnom zastúpení namietal, že v
období 23. 7. - 25. 7., keď sa navrhovateľ pýtal na voľné miesto a vedel, že toto je v štandardizovanom

systémeakovoľnémiesto,došlokdiskriminácii,zamestnávateľstálevyužívalprácunavrhovateľa,zatajil
navrhovateľovi voľné miesto vedúceho oddelenia kontroly.

Navrhovateľ osobne vypovedal tak, že opísal priebeh jeho odvolania, predmetné odvolanie po porade

s blízkou osobou podpísal dňa 23. 7. Očakával, že mu bude ponúknuté miesto vedúceho kontroly,
pretože pracoval v štátnej obchodnej inšpekcii, má dostatočnú prax, pán Milo mu opakovane povedal,
že toto miesto nie je voľné pre neho. Dňa 25-teho bol v práci do 14.00 hod., kedy dostal zdravotné
problémy, dňa 24-teho na porade dostal ďakovný list, ale stále čakal, že mu bude ponúknuté miesto.
V súčasnosti pracuje na oddelení kontroly ako náhrada za pána Jančigu, ktorý išiel robiť vedúceho

kontroly s platobnou triedou 8, on má platobnú triedu 7. Dohromady s požadovaním prideľovania práce
vedúceho živnostenského oddelenia to ide tak, že v zmysle zákona je tu ponuková povinnosť, až keď
došlo k vymenovaniu pána Jančigu 1.9., on svoje miesto prijal 3. 9.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi a zistil:

Odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca sp. č.: 2012/16775 zo dňa 23.7.2012 bol navrhovateľ podľa
§37ods.4zák.400/2009Z.z.odvolanýzfunkcieštátnyradca-vedúciodboruživnostenskéhooddelenia

(ďalej tiež „predmetné“ odvolanie).

Zo služobného spisu navrhovateľa súd navyše najmä zistil, že odvolanie z funkcie vedúceho
zamestnanca bolo navrhovateľovi doručené 23.7.2012. Služobná funkcia navrhovateľa v čase

predmetného odvolania založená na základe Dodatku č. 1 k služobnej zmluve z 30.7.2010, na základe
ktorého bola navrhovateľ trvalo preložený do funkcie štátny radca - vedúci odboru živnostenského
oddelenia. Podľa zápisnice z riešenia ďalšieho personálneho zaradenia z 3.9.2012 bolo navrhovateľovi
ponúknutých 6 iných pozícií v stálej štátnej službe.

Podľa § 8a ods. 1 zák. č. 345/2012 Z.z. O niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.9.2013: Práva a povinnosti zoštátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2012 vykonávali štátnu
službu v obvodnom úrade, prechádzajú na ministerstvo.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 180/2013 Z.z. O organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov: Obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú
okresné úrady podľa tohto zákona.

V otázke pasívnej právnej legitimácie súd konal s odporcom - ministerstvom vnútra podľa záhlavia
tohto rozsudku, lebo podľa cit. ust. § 8a zák. č. 345/2012 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 do
30.9.2013 pôsobnosť ministerstva vnútra SR v personálnych otázkach týkajúcich sa služobného pomeru
napôvodnýchObvodnýchúradochzostalazachovaná,pričomcit.ustanovenie§8azák.č.345/2012Z.z.
bolo zrušené práve zákonom č. 180/2013 Z.z. od 1.10.2013. Zároveň pokiaľ podľa cit. ust. § 9 ods. 1 zák.

č. 180/2013 Z.z. došlo k zmene Obvodných úradov na Okresné úrady, tieto podľa názoru súdu nemajú
obnovenú túto personálnu právomoc týkajúcu sa služobného pomeru zamestnancov pôsobiacich na
pôvodných Obvodných úradoch.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 400/2009 Z.z.
(ďalej len zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z., resp. zákona o štátnej službe) tento zákon upravuje
štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.

Podľa § 1 ods. 4 zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje

Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. služobný úrad na účely tohto zákona je
a) ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak,
b) orgán miestnej štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

c) iný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. vedúci štátny zamestnanec (ďalej len "vedúci
zamestnanec") na účely tohto zákona je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona
alebo podľa osobitného predpisu oprávnený

a) určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a
dávať mu na tento účel pokyny,
b) organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho
zamestnanca.

Podľa § 12 ods. 1 zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. vedúci služobného úradu (ďalej len "vedúci
úradu") na účely tohto zákona je služobne najvyšší vedúci zamestnanec v služobnom úrade; to neplatí
vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo
alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy.

Podľa§12ods.2zákonaoštátnejslužbeč.400/2009Z.z.vedúciúradujeoprávnenýkonaťvpríslušnom
služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov; vedúci
úradujeoprávnenýkonaťajvoveciachprávnychvzťahovupravujúcichslužobnýpomer,aktoustanovuje
osobitný predpis.

Podľa § 121 ods. 1 zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. na právne úkony podľa tohto zákona sa
použijú ustanovenia § 34 až 40, § 41, § 41a, § 42a, § 42b, § 43, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 45, § 46
ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 125 zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. spory medzi štátnym zamestnancom a služobným

úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa § 129 ods. 1 zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. štátny zamestnanec, ktorý na základe
vymenovania podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 vykonáva štátnu službu k 31. októbru2009, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona; na tohto štátneho zamestnanca sa
nevzťahujú ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní. Rozhodnutie o vymenovaní, na ktorého základe
vznikol štátnemu zamestnancovi štátnozamestnanecký pomer podľa predpisov platných do 31. októbra

2009, sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. Za najnáročnejšie činnosti vykonávané
štátnym zamestnancom podľa § 27 ods. 2 písm. h) sa považujú najnáročnejšie činnosti uvedené v opise
činností štátnozamestnaneckého miesta k 31. októbru 2009.

Podľa § 129 ods. 2 zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. štátny zamestnanec, ktorý je k 31. októbru

2009 vymenovaný za predstaveného podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za
vedúceho zamestnanca podľa tohto zákona.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe účinného do 31.10.2009 predstavený
je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať podriadenému štátnemu zamestnancovi
pokyny na vykonávanie štátnej služby a je povinný plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi

úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej služby v rozsahu určenom služobným predpisom.

Podľa ust. § 16 ods. 1 prvej vety zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe účinného do 31.10.2009
štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto dňom
určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu (§ 18). Sľub sa skladá pri odovzdaní

rozhodnutia o vymenovaní.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe účinného do 31.10.2009 konanie
vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku,
zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe účinného do 31.10.2009 na konanie
podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Súd zamietol návrh navrhovateľa vo veci samej, lebo po vykonanom dokazovaní nezistil právny
nedostatok predmetného odvolania navrhovateľa z 23.7.2007 z vedúcej funkcie vedúci odboru
živnostenského podnikania, doručeného toho dňa 23.7.2007, keď napokon súd uznal citovaný dôvod
odvolania navrhovateľa z funkcie vedúceho zamestnanca § 37 ods. 4 zák. č. 400/2009 Z.z.

Súd na prejednávaný prípad aplikoval zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe účinný od 1.11.2009
s poukazom na ust. § 129 ods. 1 zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z., podľa ktorého štátny
zamestnanec, ktorý na základe vymenovania podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 vykonáva
štátnu službu k 31. októbru 2009, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona, pričom

rozhodnutie o vymenovaní, na ktorého základe vznikol štátnemu zamestnancovi štátnozamestnanecký
pomer podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto
zákona. Podľa § 129 ods. 2 zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. štátny zamestnanec, ktorý je
k 31. októbru 2009 vymenovaný za predstaveného podľa predpisov platných do 31. októbra 2009,
sa považuje za vedúceho zamestnanca podľa tohto zákona. Súd mal za preukázané, že služobná

funkcia navrhovateľa navrhovateľa u odporcu ako služobného úradu v čase predmetného odvolania bola
založená na základe Dodatku č. 1 k služobnej zmluve z 30.7.2010, na základe ktorého bola navrhovateľ
trvalo preložený do funkcie štátny radca - vedúci odboru živnostenského oddelenia.

Súd zároveň prejednávaný prípad subsumoval pod príslušné ustanovenia Zákonníka práce s poukazom
na ust. § 120 zákona o štátnej službe, podľa ktorého sa na štátnozamestnanecké vzťahy primerane
použijú ustanovenia Zákonníka práce uvedené v tomto zákonnom ustanovení. V prípade použitia
ustanovení Zákonníka práce na štátno-zamestnanecké vzťahy sa jedná o delegovanú pôsobnosť
Zákonníka práce, čo znamená, že sa Zákonník práce použije na určité pracovné vzťahy iba vtedy, ak

to ustanovujú osobitné predpisy (v tomto prípade §120 zákona o štátnej službe taxatívnym uvedením
ustanovení Zákonníka práce). Osobitne súd konštatuje, že navrhovateľ si uplatnil neplatnosť výpovede
23.9.2012, teda v prekluzívnej lehote dvoch mesiacov podľa ust. § 77 Zákonníka práce, teda do dvoch
mesiacov odo dňa, ku ktorému mal byť z funkcie vedúceho zamestnanca odvolaný, t.j. 25.7.2012, ajkeď žalobou pomenovanou ako žaloba o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Aj v kontexte
ďalšej vyššie oboznámenej právnej úpravy bolo prakticky nemožné skúmať tieto vzťahy ako rozhodnutie
administratívneho orgánu. Odvolanie navrhovateľa z funkcie vedúceho zamestnanca nie je možné

považovať za administratívny akt podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok),
podľa ktorého ust. § 47 musí správne rozhodnutie obsahovať náležitosti, ktorými súd výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade).

Podľa § 32 ods. 1 písm. g) zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. k zmene štátnozamestnaneckého
pomeru môže dôjsť odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. štátneho zamestnanca možno trvale
preložiť vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca na základe výberového konania. Vedúceho
zamestnanca možno trvale preložiť vymenovaním do funkcie iného vedúceho zamestnanca aj bez

výberového konania.

Podľa§37ods.4 zákonaoštátnejslužbeč.400/2009Z.z. vedúciúradumôžesosúhlasomštatutárneho
orgánu odvolať z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa§37ods.6 zákonaoštátnejslužbeč.400/2009Z.z. vykonávaniefunkcievedúcehozamestnanca
sa skončí dňom určeným v odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca.

Podľa § 38 zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z.

1) Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom
a) zrušenia organizačného útvaru, ktorý riadi vedúci zamestnanec v služobnom úrade,
b) zrušenia služobného úradu.
2) Písomné potvrdenie o skončení vykonávania funkcie podľa odseku 1, ktoré vydá vedúci úradu,
obsahuje údaj o dni, ku ktorému sa vykonávanie funkcie skončilo, a o dôvode skončenia; v prípade

skončenia vykonávania funkcie podľa odseku 1 písm. b) písomné potvrdenie vydá vedúci úradu v
služobnom úrade, na ktorý prejdú práva a povinnosti zrušeného služobného úradu.

Ťažiskovo na námietku navrhovateľa v tomto spore súd posudzoval platnosť odvolania navrhovateľa z

funkcie vedúceho zamestnanca zo dňa 23.7.2012. Súd toto predmetné odvolanie považuje za platné,
lebo citovaný dôvod odvolania navrhovateľa z funkcie vedúceho zamestnanca § 37 ods. 4 zák. č.
400/2009 Z.z. sa týka každého vedúceho zamestnanca v režime tohto zákona, teda aj vedúceho
zamestnanca, ktorého funkcia vznikla trvalým preložením podľa cit. ust. § 36 ods. 1 zák. č. 400/2009
Z.z. Ani v prípade takéhoto vedúceho zamestnanca nie je obmedzená právomoc vedúceho služobného

úradu odvolať vedúceho zamestnanca § 37 ods. 4 zák. č. 400/2009 Z.z., navrhovateľom namietaná
právna úprava cit. ust. § 38 zák. č. 400/2009 Z.z. upravuje ďalší možný prípad skončenia funkcie
vedúceho zamestnanca.

Na námietku, že rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa z funkcie vedúceho zamestnanca zo dňa
23.7.2012 je diskriminačné, súd uvádza, že navrhovateľ sa domáha prideľovania práce v pracovnom
zaradení štátny radca - vedúci odboru živnostenského podnikania, nedomáha sa priznania potenciálne
iných následkov porušenia zásady nerovnakého zaobchádzania v spojení s prístupom k zamestnaniu.
Vedúci úradu je zároveň štatutárnym orgánom a môže ako taký odvolať z funkcie vedúceho

zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu. Vyššie oboznámená právna úprava má
svoj účel, ktorý súd pri právnom hodnotení vykonaného dokazovania zohľadnil, v tomto zmysle je možné
rámcovo povedať, že z pohľadu fyzickej osoby prakticky nie je zakotvené právo na výkon funkcie
vedúcehozamestnancavštátnomorgáne,anivspojenísozákladnýmprávomnaprístupkzamestnaniu.
Pre tento stav a účel právnej úpravy už nie je podstatná iná publikovaná rozhodovacia činnosť súdov

včítane ústavného súdu, ktorá sa týkala iných sporov. Ďalšie očakávania navrhovateľa podľa inej časti
skutkového odôvodnenia návrhu boli očakávaniami iného služobného miesta. Tieto ďalšie očakávania
tiež nemôžu založiť právo na prideľovanie práce podľa pôvodnej funkcie vedúceho zamestnanca
navrhovateľa - vedúci odboru živnostenského oddelenia. Je vhodné dodať, že ani po odvolanínavrhovateľa z funkcie vedúceho zamestnanca, nedošlo k zániku samotného štátnozamestnaneckého
pomeru navrhovateľa niektorým zo spôsobov podľa § 46 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z., najmä v spojení
s § 47 písm. d) zák. č. 400/2009 Z.z.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi, ktorý
by mal podľa zásady úspešnosti právo na náhradu trov konania, ktorý si však toto právo podľa ust. §
151 ods. 1 O.s.p. návrhom neuplatnil, náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).