Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/278/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115214692
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115214692.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: BASF Slovensko

spol. s r. o., so sídlom Einsteinova 23, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: XX XXX XXX,
právne zastúpený: Mgr. Richard Karkó, advokát so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina,
proti žalovanému: FERO s. r. o., so sídlom 913 11 Veľké Bierovce 216, IČO: XX XXX XXX, právne
zastúpený: JUDr. Miroslava Čapková, advokátka so sídlom Námestie sv. Anny 21, 911 01 Trenčín, o
zaplatenie 1.807,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.807,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne z tejto sumy od 29.01.2015 do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.126,64 eur, ktorá pozostáva z trov
právneho zastúpenia v sume 1.018,64 eur a zaplateného súdneho poplatku v sume 108,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 29.06.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáha rozhodnutia o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.807,20 eur spolu s
úrokomzomeškaniavovýške8,05%ročneztejtosumyod29.01.2015dozaplatenia.Zároveňsiuplatnil
právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej
dňa 27.04.2012 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom žalobca prenechal

žalovanému do užívania predmet nájmu (tónovacie zariadenie) špecifikovaný v čl. 1.1 nájomnej zmluvy
a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi nájomné spôsobom dojednaným v čl. V. nájomnej zmluvy.
Doba trvania nájmu bola v zmysle čl. IV. nájomnej zmluvy dojednaná na dobu do 31.12. kalendárneho
roku, v ktorom bola zmluva uzatvorená t. zn. do 31.12.2012. V zmysle čl. IV. Dodatku č. 1 /v záhlaví
označený interným č. žalobcu č. 104/2013/ k nájomnej zmluve bola doba trvania nájmu dojednaná na
dobu do 31.12. kalendárneho roku, v ktorom bola uzatvorená táto zmluva t. zn. do 31.12.2013. Nakoľko
žalovaný užíval predmet nájmu aj po skončení nájmu dojednaného nájomnou zmluvou a dodatkom

č. 1 k nájomnej zmluve a žalobca nepodal proti tomu návrh na vydanie predmetu nájmu v zákonnej
lehote, v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nájomná zmluva zo dňa 27.04.2012 obnovila
za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, to znamená, že aj nájom dojednaný
medzi žalobcom a žalovaným v nájomnej zmluve sa predĺžil do 31.12.2014. Z dôvodu, že žalovaný v
príslušnom kalendárnom roku 2014 nedosiahol ročný obrat za odobraté produkty od žalobcu v hodnote
vyfakturovanej žalobcom žalovanému v sume 15.000,- eur bez DPH (bod 5.1 nájomnej zmluvy), keďže
ročný obrat žalovaného za odobraté produkty od žalobcu v roku 2014 bol vo výške 3.705,- eur v zmysle

bodu 5.3 nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi nájomné za rok 2014 vo výške:
2.000 x (1 - skutočný ročný obrat/suma ročného obratu podľa čl. 5.1) + DPH t. j. 2.000 x (1 - 3705,-
eur/15.000,-eur)+DPH=1.506,-eur+DPH.Zaúčelomúhradyvyčíslenejvýškynájomnéhozarok2014
žalobca vystavil žalovanému dňa 29.12.2014 daňový doklad - faktúru č. 4006020825 znejúcu na sumu1.807,20 eur vrátane DPH, splatnú dňa 28.01.2015. Napriek splatnosti predmetnej faktúry žalovaný
neuhradil žalobcovi predmetné nájomné. Žalobca si zároveň voči žalovanému uplatnil úrok z omeškania
v zákonnej výške.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 37Cb/278/2015-23 dňa 07.08.2015. Proti platobnému rozkazu
podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že nárok žalobcu je nedôvodný a neuznáva ho v celom
rozsahu. Záväzok žalovaného neexistuje. Nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy v znení
dodatku č. 1 sa skončil uplynutím doby a to dňa 31.12.2013. Žalobca uzavrel dňa 27.04.2012 so

žalovaným nájomnú zmluvu. V zmysle článku 1.1 zmluvy žalobca ako prenajímateľ prenechal na dobu
určitú do 31.12.2012 žalovanému do užívania predmet nájmu. Za užívanie predmetu nájmu sa zaviazal
žalovanýplatiťnájomspôsobomdojednanýmvčl.Vnájomnejzmluvy.VzmysleDodatkuč.1kZmluvesa
doba nájmu predĺžila do 31.12.2013. Žalovaný neuznáva v celom rozsahu nárok uplatňovaný žalobcom,
ktorý mal vzniknúť z titulu nájomného za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014, čo do dôvody a výšky.
Nájomný vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi v zmysle Dodatku č. 1 sa skončil uplynutím doby a

to 31.12.2013. Po ukončení nájomného vzťahu, žalovaný osobne konateľ F. C., vyzval telefonicky
žalobcu, aby si predmet nájmu vyzdvihol v prevádzke žalovaného. Od 01.01.2014 žalovaný predmet
nájmu neužíval, ale bol u neho na základe dohody uložený. Žalobca si uplatňuje nájomné za obdobie
od 01.01.2014 bezdôvodne bez právneho dôvodu, pričom medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že od
01.01.2014 bude predmet nájmu u žalovaného uložený do doby, kedy si bude môcť žalobca predmet

nájmu vyzdvihnúť a následne v rozpore s dohodou, si žalobca uplatňuje neoprávnene voči žalovanému
nájomné, preto má žalovaný za to, že bol zo strany žalobcu uvedený do omylu. Na základe uvedeného
žalovaný odmieta opodstatnenosť akýchkoľvek nárokov na finančné plnenie voči žalobcovi a vzhľadom
na skutočnosť, že nedošlo k žiadnemu ani čiastočnému poskytnutiu plnenia zo strany žalobcu považuje
požiadavku na akékoľvek čo i len čiastočné finančné plnenie za bezdôvodné.

Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 06.10.2015 v ktorom uviedol, že považuje
tvrdenie žalovaného za nepravdivé, účelové a najmä nepreukázané, zo strany žalovaného. Medzi
žalobcom a žalovaným nedošlo k žiadnej dohode ohľadom uskladnenia predmetu nájmu v priestoroch
žalovaného do doby jeho vyzdvihnutia žalobcom. Po uplynutí doby nájmu dojednanej Dodatkom č. 1 k

zmluve žalovaný nekontaktoval žalobcu (ani ústne, ani písomne) ohľadom odovzdania resp. prevzatia
predmetu nájmu a predmet nájmu naďalej užíval aj po skončení nájmu t. zn. po 31.12.2013. Žalovaný
vo svojom odpore nepredložil resp. neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali ním uvádzané
skutočnosti, najmä, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o uskladnení predmetu nájmu.
Žalovaný predmet nájmu aj po skončení nájmu, na základe čoho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie

nájomného za rok 2014. Keďže medzi žalobcom a žalovaným nedošlo po uplynutí doby nájmu k
dohode ohľadom ďalšieho užívania predmetu nájmu a žalovaný aj po skončení nájmu predmet nájmu
naďalej užíval, pričom žalobca nepodal návrh na vydanie veci c zákonnej lehote v zmysle § 676
ods. 2 Občianskeho zákonníka platí zákonná domnienka, že došlo k obnoveniu nájmu za tých istých
podmienok, za akých bol nájom dojednaný pôvodne. V danom prípade tak došlo k predĺženiu doby

nájmu o ďalší kalendárny rok, t. zn. od 01.01.2014 do 31.12.2014, na základe čoho bol žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi nájomné za užívaniu predmetu nájmu počas kalendárneho roka 2014. Žalobca preto
trvánapodanejžalobeamázato,žeuplatnenýnárokjevcelomrozsahuoprávnenýariadnepreukázaný
listinnými dôkazmi.

Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie
výsluchom svedkov H. P. a P. W. a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných
dôkazov.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením.

Ďalej uviedol, že opakovane poukazuje na to, že v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka
po uplynutí zmluvne dohodnutej doby nájmu žalovaný nevydal žalobcovi vec a žalobca nepodal na
súd návrh na vydanie veci, čím sa nájomná zmluva obnovila. K vydaniu veci zo strany žalovaného
došlo až 10.04.2015. Poukázal na to, že predmet nájmu sa počas celého roku 2014 nachádzal u
žalovaného, či ho žalovaný užíval alebo nie bolo slobodným rozhodnutím žalovaného, nič to nemení na

skutočnosti, že žalovaný mal predmet v držbe počas celého roka a výška nájmu bola vypočítaná v súlade
s postupom dohodnutým v zmluve. Spochybnil existenciu akejkoľvek dohody o skladovaní uzatvorenej
medzi účastníkmi, ak žalovaný takúto dohodu tvrdí, musí ju v konaní aj preukázať, žalobca predloženými
listinnými dôkazmi dostatočne preukázal existenciu nájomného vzťahu. V uvedenom prípade nejde ovec, ktorá by bola nejak pevne spojená, ide o stroj, s ktorým je možné disponovať, je možné ho presúvať,
preto ak žalovaný ho nechcel užívať, mohol ho kedykoľvek žalobcovi odovzdať. Žalovaný počas celej
doby ani raz písomne žalobcu na prevzatie predmetu nájmu nevyzval. K podmienke užívania veci

uviedol, že tak, ako túto podmienku v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykladá žalovaný,
ide o veľmi reštriktívny výklad. Predmetné zariadenie nemá zabudovanú kameru ani nejaké čítacie
zariadenie, preto nie je reálne možné určiť jeho užívanie, faktom však je, že predmetný stroj nemohol
užívať žalobca, mohol ho užívať žalovaný, pričom tento postup je aj v súlade s bežným obchodným
stykom, kedy ak sa nepodarí uzatvoriť dodatok k nájomnej zmluve, predmet nájmu je ďalej užívaný,

nájomný vzťah sa obnovuje. Takto postupuje žalobca aj u ďalších nájomcov. K žiadnej dohode o
neskoršomprevzatívecimedziúčastníkminedošlo.Tútožalovanýmtvrdenúskutočnosťžalobcapopiera
a v konaní ju doposiaľ nepovažuje ani za preukázanú, zákon jednoznačne vzniknutú situáciu rieši.

Právny zástupca žalobcu v záverečnom návrhu uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe
v zmysle petitu žaloby. Dôvodnosť nároku bola v konaní riadne preukázaná medzi účastníkmi. Má za

to, že nebolo sporné kde sa predmetný stroj počas celého roka 2014 nachádzal, pričom zároveň ak
žalovaný tvrdil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o skladovaní, táto skutočnosť v konaní
preukázaná nebola. Naopak nesporné bolo, že stroj počas roku 2014 zostal u žalovaného, čím došlo v
súlade s § 676 odsek 2 Občianskeho zákonníka k obnoveniu nájomnej zmluvy v súlade s podmienkami
nájomnej zmluvy skôr medzi účastníkmi uzatvorenej. Ak počas konania žalovaný trval na tom, že bolo

zodpovednosťou žalobcu si tento stroj, ktorý bol predmetom nájmu odobrať, poukázal na to, čo vyplynulo
aj z výsluchu svedka P., že stroj nepotrebuje nejakú špeciálnu manipuláciu. Žalovaný mal možnosť tento
stroj kedykoľvek previesť a odovzdať žalobcovi k jeho rukám. Žalovaný tak neurobil a ponechal si stroj
v užívaní celý rok 2014. Vzhľadom k uvedenému má za to, že uplatnený nárok na nájomné je v plnom
rozsahu dôvodný, preto žiada, aby mu súd vyhovel.

Právnyzástupcažalovanéhonapojednávaníuviedol,ževplnomrozsahusapridržiavasvojhovyjadrenia
v podanom odpore. Po ukončení nájmu k 31.12.2013 v zmysle nájomnej zmluvy a dohody účastníkov
vyzval konateľ žalovaného F. C. kontaktnú osobu za žalobcu, H. P., aby si prevzal predmet nájmu
v priestoroch žalovaného. Po tejto výzve bol žalovaný požiadaný o ponechanie predmetu nájmu v

priestoroch žalovaného s tým, že žalovaný bude vyzvaný na jeho odovzdanie neskôr. Od 01.01.2014
žalovaný predmet nájmu neužíval, bol u neho iba na základe dohody účastníkov uložený. Poukázal na
to, že pre splnenie predpokladov zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka na predĺženie nájomnej
zmluvy musí byť splnená podmienka ako užívania predmetu nájmu, tak aj nepodania návrhu na vydanie
veci zo strany prenajímateľa. Podľa nášho názoru žalobca by mal v konaní preukázať, že žiadal

odovzdanie predmetu nájmu, iným výkladom tohto ustanovenia by mohlo dôjsť k tomu, že zo strany
prenajímateľov by mohol byť tento inštitút zneužívaný. Žalovaný predmet nájmu od 01.01.2014 neužíval,
nepodpísal žiaden ďalší dodatok a o tom aj, že nemá záujem predmet nájmu v ďalšom období užívať
telefonicky informoval kontaktnú osobu žalobcu. Následne teda žalovaný považoval nájom k 31.12.2013
za skončený. Toto konanie zo strany žalobcu žalovaný považuje za účelové, nakoľko žalovaný predmet

nájmu neužíval, nemal vôľu ho užívať, žalobca o tom vedel, bol dohodnutý o uložení predmetu nájmu u
žalovaného, pričom nepredpokladal, že to žalobca zneužije. K dohode ohľadom toho, že predmet nájmu
bude u žalovaného uložený, došlo tým spôsobom, že pán P. bol u žalovaného s tým, že sa dohodlo,
že žalobca si predmet nájmu odvezie, keď niekoho nájdu, že majú zatiaľ počkať. Nič konkrétne ďalej
dohodnuté nebolo. Žalobca uviedol, že k predĺženiu nájmu dochádza v prípadoch, ak nájomca nežiada

odobratie veci. Žalovaný však žiadal odobratie stroja, bol na to vyzvaný, pričom žalobca tak neurobil.
Žalovaný rovnako nebránil žalobcovi v užívaní stroja. Žalovaný nemal dôvod žalobcovi stroj odviezť, keď
bol s ním dohodnutý, že si ho sám prevezme. Zároveň žalovaný netvrdí, že bola uzatvorená dohoda o
skladovaní, ale tvrdí, že vec bola uložená u žalovaného na základe požiadavky žalobcu, že si ju odvezie
neskôr.

Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že žalobca v tomto konaní nesporne
nepreukázal, že by žalovaný v roku 2014 predmet nájmu užíval, alebo že by bránil žalobcovi v prevzatí
predmetu nájmu. Prenajímateľ má povinnosť vec od nájomcu prevziať. V prípade porušenia tejto
povinnosti sa prenajímateľ dostáva do omeškania. Po ukončení nájomného vzťahu žalovaný vyzval

žalobcu, resp. osobu kontaktnú za žalobcu pána P., na prevzatie veci pričom jednanie o prevzatí
stroja v roku 2014 potvrdil aj svedok P.. Čo sa týka do spisu predložených listinných dôkazov, a to
faktúr za materiál, ktoré majú preukazovať užívanie predmetu nájmu počas roku 2014, tieto skutočnosti
neboli potvrdené, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je možné tieto materiály použiťaj nezávisle od predmetného stroja. Rovnako sa v konaní ani nepodarilo odstrániť rozpor, kedy došlo
k odovzdaniu predmetu nájmu, nakoľko svedok P. pri svojej výpovedi uviedol, že predmet nájmu bol
žalobcovi vrátený v období september až november 2014, avšak preberací protokol, podpísaný medzi

účastníkmi, je datovaný až aprílom 2015. Listina označená ako ,,Ukončenie nájmu" nie je datovaná.
Žalovaný jednoznačne prejavil svoju vôľu ukončiť nájom k 31.12.2013 a od tejto svojej vôli ústnou výzvou
upovedomil aj žalobcu a zároveň nepodpísal k nájomnej zmluve ďalší dodatok. Predmet nájmu žalobca
doviezol do prevádzky žalovaného a z tejto prevádzky si ho mal aj odviezť. To, že prečo k odvozu
nedošlo, že to nebol dôvod na strane žalovaného, predmet nájmu užívať, ale viaznuca komunikácia

medzi účastníkmi, pripustil vo svojej výpovedi aj svedok P.. Ustanovenie § 676 odsek 2 Občianskeho
zákonníka jednoznačne stanovuje akým spôsobom majú zmluvné strany prejaviť vôľu k tomu, aby došlo
v zmysle uvedeného ustanovenia k obnoveniu nájomnej zmluvy. Zo strany nájomcu, žalovaného tým,
že užíval predmet nájmu len do skončenia doby nájmu, k obnoveniu nájomnej zmluvy nedošlo. Nájomca
jednoznačne prejavil svoju vôľu nájomný pomer k 31.12.2013 ukončiť. Na základe uvedeného má za
to, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná, navrhol ju zamietnuť a zaviazať žalobcu na úhradu trov

konania.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že už v roku 2013 nedosahovali také výsledky, aké by bolo potrebné,
už v tejto dobe komunikovali s pánom P., že predmetný stroj nepotrebujú. V roku 2014 následne odmietli
podpísať zmluvu. Dohodli sa, že k ďalšiemu podpisu zmluvy nedôjde. On nám povedal, že budú hľadať

firmu za účelom zabezpečenia ďalšieho prenájmu stroja, že dovtedy bude stroj na firme. Tam aj zostal.
Následne nik nechodil a potom im prišlo platiť a skončilo to na súde. Materiál, ktorý bol objednaný, bolo
z neho 98% bielej farby, ktorá bola využitá bez miešania, 2% farebného pigmentu boli rovnako použité
bez miešania, predmetný stroj nemal urobenú ani revíziu, nebol používaný.

SvedokH.P.prisvojomvýsluchunapojednávaníuviedol,žespánomC.ajsjehootcomboliobchodnými
partnermi. Vychádzali dobre, neboli problémy s dodávkou materiálu, s platením faktúr. Nevie presne,
ale v roku 2012 približne, dostali od nich stroj. Keď pracovali na bytových domoch, tónovali na ňom
fasádne omietky, ktoré umiestňovali na fasády. Čo sa týka roku 2014, v tomto roku k podpisu dodatku
nedošlo. Na stroji je nejaký limit, dávajú 15.000,- eur, ktorý, keď sa naplní, potom je stroj zdarma. Bola

podpísaná len odberateľská zmluva. Čo sa týka zmluvy k stroju, vtedy podpísaná nebola. Tvrdili, že
ešte nevedia či ho budú potrebovať. Mali rozbehnuté rokovania ohľadom dvoch bytových domov. Čas
bežal, on komunikoval raz mesačne približne s Peťovým otcom, čo bude ďalej so strojom. Materiál
od nich naďalej odoberali a to omietky, omietkové zmesi, ktoré sa stroji spracúvajú. Myslí si preto,
že sa stroj používal, volal im raz za mesiac či stroj vrátia, alebo sa podpíše zmluva, následne, bolo

to asi september- november, keď im zákazník zobral stroj a vrátil ho do Žiliny, lebo mal k nim cestu.
Predmetné zariadenie obsahuje 2 časti, jedna časť slúži na tónovanie a druhá na miešanie. Tónovacie
zariadenie sa skladá z 24 valcov, zákazník od nás odoberie náter a farbu, nátere sú rôzne, na drevo,
železo, následne vloží vedro s produktom do tónovacej časti stroja, kde sa vytvorí určitá zmes, potom
vloží vedro do zmiešavacej časti a následne je produkt hotový a môže ho aplikovať. Žalobca dodával

žalovanému v roku 2014 produkty použiteľné do predmetného zariadenia, bolo to v marci, máji, októbri,
boli vystavené asi štyri faktúry, nevie to presne, boli dodávané tónovacie zmesi, ktoré sa používajú na
tónovanie farby a aj nejaké penetrácie. Predmetný stroj bol prevádzky schopný aj v roku 2014. Osobne
u žalovaného nebol, funguje to tak, že ak vznikne problém, zákazník volá nášmu technikovi, ten to
spraví. Môže sa upchať tryska, ktorú vyčistí, alebo vymení tesnenie robí sa to na mieste. Ak stroj nie

je funkčný prinesie ho zákazník do Žiliny a tam sa vyčistí a potom ho dovezieme späť zákazníkovi. Na
čistenie stroja si vozia tento stroj ku nám zákazníci sami. Malo by byť aj v zmluve, že zákazník je povinný
udržiavať stroj vo funkčnom stave. Hlásenie o poruche stroja od žalovaného nemali. Všetky stroje sú u
zákazníkov, avšak vždy je jeden stroj uskladnený k dispozícii, aby ho mohli v prípade potreby vymeniť.
Čo sa týka skladovacích priestorov, majú v Žiline sklady v rozsahu asi 1400 paletových miest, kde nie

je problém jeden stroj uskladniť. Aj v súčasnosti je zaplnených asi 1000 miest, zvyšok je voľné. Myslí že
nekomunikoval so žalovaným o tom, že nemajú kde stroj uskladniť, u nich je potrebné aby stroj fungoval,
majú dostatočné priestory na skladovanie, nie je problém doviezť stroj do Žiliny, tu sa stroj vyčistí a hľadá
sa ďalší zákazník, nespomína si, že by som žalovanému povedal, že nemajú kde stroj uskladniť. Na
stroji sa robia revízie podľa potreby. Podľa toho, ako sa stroj využíva, majú zákazník, ktorý robí obrat

na stroji 1.000.000,- eur, vtedy sa robí revízia aj 2 až 3 krát do roka, ak ide o obrat 10 000,- eur stačí
okolo raz za dva roky. Závisí to aj od zákazníka, ako sa k správa k tomu stroju, ako nalieva do neho
pigmenty či si dáva na to pozor, či nič neobleje, ak obleje, pigmenty zaschnú. Je potrebná údržba, preto
je to veľmi individuálne. Keď sa skončila platnosť nájomnej zmluvy v roku 2013 požiadal žalovaného opodpis dodatku, nebol podpísaný, pretože pán F. C. hovoril o prebiehajúcich rokovaniach na jeden alebo
dva bytové domy a nevedel či ho budú potrebovať. Spoločnosť žalovaného im nebránil odviesť stroj.
Materiál, ktorý odoberal žalovaný od žalobcu a to omietka, farba sa dá použiť aj samostatne, koloranty

s nimi nevie čo by samostatne robili. K odvezeniu stroja od žalovaného došlo v septembri, októbri alebo
novembri roku 2014, myslí si, že to bolo v jednom z týchto mesiacov, ktorý presne mesiac, nie si je
istý. Neodviezli stroj od žalovaného, lebo komunikoval s pánom Pavlom C., boli obchodní partneri aj
kamaráti, tvrdil mu, že nevie či ho chcú vrátiť, alebo nechcú, nemá na starosti len jedného zákazníka, aj
ďalších,tákomunikáciapotomviazla,možnomohlabyťintenzívnejšiaamalosatodoriešiť.Komunikácia

so žalovaným bola telefonická, prebiehala približne od februára, marca. V čase, keď bola podpísaná
dodávateľsko-odberateľská zmluva, žalovaný sa stále nevedel vyjadriť, či ten stroj chcú, či ho chcú
vrátiť. Nespomína si, že by ho žalovaný prostredníctvom konateľov požiadal o odvezenie stroja. So
zákazníkmi podpisujú dodatky, až niekedy s odstupom času. Zákazníka nechcú ukrátiť, majú za to, že
stroj je dôležitý, keď u zákazníka pracuje, každý zákazník je pre nich dôležitý, postup je taký, že vo
všeobecnosti pri ukončení nájomnej zmluvy u zákazníkov žalobca ak končí nájomná zmluva k určitému

dátumu k uvedenému dátumu stroj neodoberá. Žalovaný vedel, daný stroj odviesť žalobcovi, je možné
ho odviezť umiestnením na dve palety, nevyžaduje nejaké špeciálne postupy pri jeho premiestňovaní.

Svedok P. W. pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že bol na firme, bolo ich tam viac, keď
prišiel ten pán, čo tu dnes vypovedal. Pozná ho len z videnia. Bavili sa o mašine, kedy si ju príde

zobrať. Pán Fero mu povedal, že už nerobia bytovky, vtedy povedal, že tam nechajú tú mašinu, pokiaľ
niekoho nenájde s tým, že keď niekoho nájde, príde si ju zobrať. Pán C. mu uviedol, že dúfa, že mu to
nenaráta, na čo on odpovedal, že nie, že len niekoho nájde a že sa berie preč. Uviedol mu, že ju nemá
kde dať. Pán C. povedal pánovi P., aby odviezol stroj, bolo to preto, lebo stroj nepotrebovali, nerobili
už paneláky, nedosahovali tým pádom už taký obrat, obrat na chalupu sa s bytovkou nedá porovnať.

Nemali žiadne zákazky, orientovali sa už len na rodinné domy, stavbu rodinných domov. O nejakých
rokovaniach na bytové domy v tom čase nevie. U žalovaného robí čo treba. Je bežné, že je prítomný pri
rokovaniach konateľov, rovnako podpisuje dodacie listy. Niekedy sa zúčastňuje aj pri uzatváraní nových
zmlúv, napríklad teraz sa robila zmluva s oknami, tam bol, poverenie na uzatvorenie zmluvy v mene
žalovaného nemá. Osobne sa so svedkom pánom P. nerozprával. Rozprával sa s ním pán F. C., on bol

len prítomný, bolo tam prítomných viac chalanov, kto presne tam bol už nevie. Kedy to presne bolo nevie,
ale vie, že to bolo v roku XXXX. Pán F. C. sa snažil so svedkom skontaktovať, nevie ako to dopadlo,
viem len, že mu skúšal volať a on nedvíhal, ale potom či spolu volali nevie.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných

dôkazov a to: výpis z Obchodného registra na žalobcu z 26.06.2015, výpis z Obchodného registra
na žalovaného z 11.06.2015, nájomná zmluva č. 104/12, dodatok č. 1 z 01.04.2012, faktúra č.
4006020825, výpis z internej evidencie žalobcu, výpis z Obchodného registra na žalobcu z 20.11.2015,
výpis z Obchodného registra na žalovaného z 20.11.2015, ukončenie platnosti nájomnej zmluvy z
01.04.2012, preberací protokol z 10.04.2015, výpis z Obchodného registra na žalobcu z 02.02.2016,

výpis Obchodného registra na žalovaného z 02.02.2016, dodatok č. 4 k dodávateľsko-odberateľskej
zmluve zo dňa 09.08.2011, mimoriadne zľavy nad rámec DOZ 2014, faktúra č. 3428995901, faktúra č.
3429002874, faktúra č. 3428997734, výpis z Obchodného registra na žalobcu z 31.03.2016 a výpis z
Obchodného registra na žalovaného z 31.03.2016.

Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:

Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 27.04.2012 nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenajal žalobca
žalovanému hnuteľnú vec a to tónovacie a premiešavacie zariadenie, zložené z dvoch častí - Fast Fluid
Tint P. TN XXX-XX/XXXXXXXXX-XXXXX a Collomix Rota 20/720394. Zmluva bola medzi účastníkmi

uzatvorená na dobu určitú a to do 31.12.2012. Následne bol medzi účastníkmi uzatvorený dodatok
č. 1, ktorým bola nájomná zmluva predĺžená na ďalšieho obdobie a to obdobie ďalšieho jedného
kalendárneho roka a to do 31.12.2013. K uzatvoreniu ďalšieho dodatku, po uplynutí 31.12.2013 medzi
účastníkmi nedošlo, avšak nedošlo ani k odovzdaniu predmetu nájmu zo strany žalovaného žalobcovi.
Predmet nájmu naďalej zostal po uplynutí 31.12.2013 v dispozičnej sfére žalovaného. K prevzatiu

predmetu nájmu žalobcom od žalovaného na základe preberacieho protokolu došlo dňa 10.04.2015.
V uzatvorenej nájomnej zmluve bola medzi účastníkmi dohodnutá výška nájomného a to na základe
výpočtu podľa vzorca 2000 eur x (1 - skutočný ročný obrat/suma ročného obratu podľa čl. 5.1) + DPH.
Žalobca vystavil dňa 29.12.2014 žalovanému za rok 2014 faktúru č. 4006020825 s dátumom splatnosti30 dní od dátumu vystavenia faktúry. Žalovaný žalobcom vystavenú faktúru žalobcovi v lehote splatnosti
neuhradil.

Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 odsek 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v

odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave
II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi

vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 odsek 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa § 676 odsek 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

Podľa§676odsek2Občianskehozákonníkaaknájomcaužívaveciajposkončenínájmuaprenajímateľ

proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje
sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na
dobudlhšiuakoroksaobnovujevždynarok,nájomdojednanýnakratšiudobusaobnovujenatútodobu.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžník je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR čl. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec
právne posúdil takto:

Žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom platne uzatvorili nájomnú zmluvu, v ktorej si
vymedzili vzájomne rozsah svojich práv a povinností. Žalobca aj žalovaný uzatvorili nájomnú zmluvu,
ako podnikatelia. Záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, pokiaľ sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, sa
spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Obchodno-záväzkový vzťah

medzižalobcomažalovaným,zktoréhoplneniejepredmetomtohtokonania,vznikolmedzipodnikateľmi
a týkal sa ich podnikateľskej činnosti, preto ho súd posudzoval podľa ustanovení Obchodného
zákonníka. Avšak vzhľadom k tomu, že nájomné zmluvy Obchodný zákonník osobitne neupravuje,aplikujú sa na nároky z nájomných zmlúv aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného
súd posudzoval aj právny vzťah žalobcu a žalovaného.

Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili platne nájomnú zmluvu, na základe
ktorej prenechal žalobca žalovanému do užívania hnuteľnú vec - Fast Fluid Tint Master TM
300-24/832000000-87517, Collomix Rota/720394. Uzatvorená nájomná zmluva bola uzatvorená v
písomnej forme a okrem samotných subjektov zmluvy, obsahovala predmet nájmu, účel nájmu,
podmienky nájmu, dobu trvania nájmu, výšku nájomného, ako aj dátum odovzdania predmetu nájmu

žalovanému, ako aj ďalšie práva a povinnosti účastníkov zmluvy.

Nájomnou zmluvou si zmluvné strany medzi sebou dohodli vzájomné práva a povinnosti. Jednou z
povinností nájomcu - žalovaného bola aj úhrada plnení spojených s nájmom hnuteľnej veci vo výške
podľa vystavenej faktúry žalobcom. Na základe vzájomnej dohody bola medzi účastníkmi dohodnutá
cena nájmu výpočtom podľa článku V. zmluvy, ktorá bola žalovanému aj vyfakturovaná, so zvýšením

o daň z pridanej hodnoty, faktúrou č. 4006020825 vo výške 1.807,20 eur s dátumom splatnosti 30 dní
od vystavenia faktúry.

Medzi účastníkmi bolo sporné uzatvorenie resp. trvanie nájomného vzťahu počas obdobia za ktoré si
žalobca uplatnil v konaní nárok a to za obdobie roku 2014. Žalobca dôvodnosť svojho nároku preukázal

uzatvorenou nájomnou zmluvou, ktorá bola uzatvorená dňa 27.04.2012, ku ktorej bol uzatvorený
dodatok č. 1 so platnosťou do 31.12.2013, odovzdaním predmetu nájmu žalovanému dňa 27.04.2012
a prevzatím späť predmetu nájmu od žalovaného až 10.04.2015, s poukazom na obnovenie nájomnej
zmluvy v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že predmet
nájmu mal síce v rozhodnom období u seba, ale k jeho užívaniu nedošlo, stroj bol iba na základe dohody

so žalobcom ponechaný u žalovaného. Žalovaný na preukázanie ním tvrdených skutočností navrhol
v konaní vykonať výsluch svedkov H. P. a P. W.. Súd vyhodnotil výsluchy týchto svedkov, pričom ich
tvrdenia sú vzájomne rozporné, kým svedok P. W., ktorý je zároveň zamestnancom žalovaného, pri
svojej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri rozhovore žalovaného so svedkom H. P., ktorý žalovanému
povedal, že tam nechajú predmet nájmu, kým nenájdu iného nájomcu, nakoľko ho nemajú kde uskladniť,

svedok H. P., ktorý je zas zamestnancom žalobcu, naopak uviedol, že si myslí, že nič také nepovedal,
majú dostatočné priestory na uskladnenie, nie je problém priviesť stroj do Žiliny, kde sa stroj vyčistí
a hľadá sa ďalší zákazník. Svedok P. W. si na to, kedy tento rozhovor sa mal uskutočniť nepamätal,
iba uviedol, že to bolo počas roku 2014. Z týchto protichodných výpovedí podľa názoru súdu nedošlo
k preukázaniu akejkoľvek dohody medzi účastníkmi o ukončení nájomného vzťahu a prípadne o

uzatvorení nejakého iného zmluvného typu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dôkazmi navrhnutými účastníkmi konania, pričom súd všetky
navrhnuté dôkazy v konaní vykonal, mal za preukázané a nesporné uzatvorenie nájomnej zmluvy
s platnosťou do 31.12.2012, jej následné predĺženie dodatkom č. 1 do 31.12.2013 a opakovane jej

zákonné predĺženie do 31.12.2014 s poukazom na § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd vo
vzťahu k § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazuje na to, že ak nájomca vec užíva aj po
skončení nájmu, nájomná zmluva sa obnovuje pri splnení v zákone uvedených podmienok. Práva a
povinnosti účastníkov nájomnej zmluvy sú upravené ako zákonom tak aj zmluvou, pričom ak určitá
povinnosť nie je zmluvne upravená nastupuje zákonná úprava. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi

konania neobsahovala úpravu postupu zo strany účastníkov zmluvy po skončení nájomného vzťahu,
preto nastupuje v uvedenom prípade zákonná úprava v zmysle ktorej, a to § 682 je nájomca po
ukončení doby nájmu predmet nájmu prenajímateľovi povinný vrátiť. To, že k vráteniu predmetu nájmu
zo strany nájomcu, žalovaného po uplynutí 31.12.2013 nedošlo, medzi účastníkmi sporné nebolo a
túto skutočnosť ani sám žalovaný netvrdil. Ak teda, žalovaný nevrátil žalobcovi predmet nájmu, zostal

predmet nájmu v dispozičnej sfére žalovaného t. zn. žalovaný mal možnosť predmet nájmu držať, užívať,
pričompočasobdobia,počasktoréhobolpredmetnájmuvdispozičnejsférežalovaného,totooprávnenie
žalobca dočasne stratil. Pričom práve prvou podmienkou obnovenia nájomnej zmluvy v zmysle § 676
ods. 2 Občianskeho zákonníka je práve to, že nájomca predmet nájmu užíva aj po skončení nájmu, t.
zn. že nájomca po skončení nájmu predmet nájmu nevráti prenajímateľovi a reálne má ho naďalej v

držbe. Podľa názoru súdu užívanie predmetu nájmu znamená možnosť predmet nájmu užívať, ktorá
pripadá do úvahy iba v prípade faktickej držby predmetu nájmu, ak ide o hnuteľnú vec, neznamená
to ale, že by malo ísť o nutnosť nájomcu nepretržite využívať úžitkových vlastností predmetu nájmu.
Druhou podmienkou obnovenia nájomnej zmluvy je to, že prenajímateľ nepodá proti nájomcovi návrh navydanie veci na súde do 30 dní od skončenia nájmu. Nestačí preto, iba samotná výzva na vrátenie veci,
je potrebné priamo podať žalobu o vydanie veci, inak za splnenia prvej podmienky dôjde k obnoveniu
nájomnej zmluvy za rovnakých podmienok, ako bola medzi účastníkmi skôr uzatvorená. Žalovaný v

konaní poukazoval na to, že žalovaný prostredníctvom svojho konateľa F. C. vyzval žalobcu na prevzatie
predmetu nájmu v prevádzke žalovaného. Okrem toho, že súd uvedenú skutočnosť nemal v konaní
preukázanú, nemal súd preukázané kedy k tejto výzve došlo, pričom aj keby k jej preukázaniu došlo,
bolo to práve povinnosťou žalovaného vrátiť žalobcovi predmet nájmu a nie len vyzývať žalobcu na jeho
prevzatie. T. zn. žalovaný bol povinný, nakoľko medzi účastníkmi ani nič iné dohodnuté nebolo, predmet

nájmu odovzdať uplynutím dohodnutého obdobia, ak ho nechcel ďalej užívať, žalobcovi. Žalovaný v
konaní ďalej tvrdil, že bol požiadaný žalobcom o uloženie predmetu nájmu v priestoroch žalovaného,
preto od 01.01.2014 predmet nájmu neužíval, ale bol u neho uložený. Tvrdenia žalovaného súd v
konaní preukázané nemal, nakoľko sú aj v rozpore s výpoveďou svedka, zamestnanca žalovaného,
Martina W., ktorý výslovne uviedol, že počas roka 2014, sa malo uskutočniť stretnutie žalovaného a
zástupcu žalobcu, ktorého predmetom bolo odovzdanie predmetu nájmu, pričom žalovaný tvrdil, že už

od 01.01.2014 bol u neho predmet nájmu iba uložený, z čoho by vyplývalo, že k takejto dohode by
muselo dôjsť skôr. Ani samotný žalovaný však netvrdil, kedy presne k dohode došlo a dôkazy, ktoré
žalovaný na preukázanie ním tvrdených skutočností navrhol vykonať, tieto v konaní nepreukázali, resp.
navrhnutí svedkovi vypovedali protichodne. Rovnako svedok, H. P. v konaní pri svojej výpovedi uviedol,
že telefonická komunikácia medzi účastníkmi prebiehala až od februára, marca 2014 t. zn. bolo to v

čase, kedy už k obnoveniu nájomnej zmluvy na ďalší rok v zmysle zákona došlo.

Rovnako súd poukazuje v súvislosti s obranou žalovaného o neužívaní predmetu nájmu po 01.01.2014
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo 21/2008 zo dňa 17.07.2008, s ktorými závermi sa
stotožňuje a z ktorého vyberá, že „pokiaľ dovolateľ tvrdí, že predmet nájmu po skončení doby nájmu

neužíval a z tohto tvrdenia vyvodzuje neobnovenie nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
vychádza z nesprávneho chápania nájomnej zmluvy, ako by táto bola závislá od skutočného užívania
prenajatej veci. Aj v § 665 ods. 2 Občianskeho zákonníka výslovne vyplýva, že nájomca je povinný
vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac, než jej
užívaním. Rozhodujúce je, že predmet nájmu nevrátil prenajímateľovi.“ Súd rovnako poukazuje aj na

ďalšie rozhodnutia týkajúce sa obnovenia nájomnej zmluvy pri nájme nehnuteľností, v rámci ktorých
sa súdy zaoberali intenzitou užívania resp. vypratania veci bez odovzdania kľúčov a tým pokračovaním
užívania veci, a to na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 1790/2002 a sp. zn. 26Cdo
3025/2008.

Žalovaný v konaní ďalej poukazoval na to, že žalobcovi nebránil v užívaní či prevzatí predmetu
nájmu. Opakovane súd uvádza, že bolo práve povinnosťou žalovaného ako nájomcu žalobcovi ako
prenajímateľovi predmet nájmu vrátiť. Žalobca tvrdil užívanie predmetu nájmu žalovaným počas roku
2014, túto pre priznanie uplatneného nároku rozhodnú skutočnosť preukázal predložením preberacieho
protokolu, vyhotoveným pri vrátení predmetu nájmu, podpísaným oboma účastníkmi konania dňa

10.04.2015. Žalovaný v konaní tvrdil ukončenie nájomnej zmluvy skorším dátumom, avšak akýkoľvek
skorší, konkrétny dátum ukončenia platnosti zmluvy, či odovzdanie predmetu nájmu žalobcovi, sa
žalovanému, ktorého zaťažuje v tejto časti dôkazné bremeno nepodarilo preukázať.

Povinnosťoužalobcuboloumožniťžalovanémuužívaťpredmetnájmu,pričomžalobcasvojupovinnosťz

uzatvorenej zmluvy splnil. Žalobca preukázal vznik zmluvného vzťahu, zmluvou dohodnutú povinnosť na
plnenie, ktorá je predmetom tohto konania, ktoré žalovaný dobrovoľne nesplnil, preto bol nárok žalobcu
uplatnený v celom rozsahu dôvodne.

Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi

aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá v zmluve, preto súd pri stanovení jej
výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania platných v čase, kedy došlo k
omeškaniu, a to za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný sa neuhradením peňažného
záväzku v lehote splatnosti t. zn. dňa 28.01.2015 sa od 29.01.2015 dostal do omeškania, preto je
povinný uhradiť úroky z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom a to 8,05 % z dlžnej sumy (základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v rozhodnom období vo výške 0,05 % zvýšená o 8
percentuálnych bodov) a to až do zaplatenia.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. žalovaný je povinný splniť povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak že, žalobcovi priznal plnú náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech.
Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1.018,64 eur a zaplateného súdneho
poplatku vo výške 108,- eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za šesť úkonov právnej
službyatoprípravaaprevzatiezastúpenia,podanienasúdtýkajúcesavecisamej-žalobaz29.06.2015,

vyjadrenie k odporu z 02.10.2015 a účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 24.11.2015,
02.02.2016 a 31.03.2016. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 10 ods. 1,
§ 13a ods.1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších
predpisov, (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške 81,33 eur. Ku každému z týchto úkonov patrí
právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v
ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839,- eur a 1/100
na účely režijného paušálu, za rok 2015 predstavuje sumu 8,39 eur. Výpočtový základ v roku 2016 bol
vo výške 858,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, za rok 2016 predstavuje sumu 8,58 eur. Podľa
§ 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta,

za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej
šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina z výpočtového
základu v roku 2015 je 13,98 eur, preto súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu, ktorého sídlo je v
Žiline, náhradu za stratu času vo výške ním uplatnenej, a to 13,98 eur za každú zo štyroch polhodín
za účasť na pojednávaní dňa 24.11.2015. Jedna šesťdesiatina z výpočtového základu v roku 2016 je

14,30 eur, preto súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu, ktorého sídlo je v Žiline, náhradu za stratu
času vo výške ním uplatnenej, a to 14,30 eur za každú zo štyroch polhodín za účasť na pojednávaní
dňa 02.02.2016 a 31.03.2016. Podľa § 15 písmeno a/ vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj
nárok na náhradu cestovného. Podľa § 15 písmeno a/ vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj
nárok na náhradu cestovného, preto mu súd priznal náhradu za cestovné vo výške 47,23 eur za účasť

na pojednávaní dňa 24.11.2014, vo výške 46,25 eur za účasť na pojednávaní dňa 02.02.2016 a vo výške
46,37 eur za účasť na pojednávaní dňa 31.03.2016 t. zn. za cestu Žilina - Trenčín, v celkovej dĺžke 164
km uskutočnenej osobným motorovým vozidlom so spotrebou 7,5 l/100 km (tak ako vyplýva spotreba z
predloženého technického preukazu, pričom žalobca si uplatnil spotrebu 7,7 l/100 km), pri cene paliva
1,4 eur/l dňa 24.11.2015, 1,32 eur/1 dňa 02.02.2016 a 1,33 eur/1 dňa 31.03.2016 a pri cene náhrady

za 1 km vo výške 0,183 eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalovaného je platiteľom dane z
pridanej hodnoty, zvýšil súd odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty v zmysle
§ 18 ods. 3 vyhlášky.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet
právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.