Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 13, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/326/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212208315
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4212208315.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Komárne sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: AGROCOOP

Imeľ, a.s., so sídlom Hlavná 54, Imeľ, IČO: 34 113 584, v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Líviou
Kňažíkovou, so sídlom M. R. Štefánika 6, Komárno, proti žalovanému: C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom A.
XXX/X, J., občan SR v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Ľubicou Bičianovou, so sídlom Záhradnícka
16/II/11, Komárno, o zaplatenie 32 116 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 32.115,73 € spolu s 9,25 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 32.115,73 € od 1.6.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 30.4.2012 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 32 116 EUR s
príslušenstvom titulom náhrady škody na tom základe, že žalovaný u neho pracoval na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 7.12.2009 ako samostatný zootechnik na hospodárskom dvore č. 2, tento
pracovný pomer bol ukončený dňa 31.1.2011 dohodou. Žalovaný dňa 31.3.2011 škodu uznal a zaviazal
sa ju nahradiť do 30.4.2011 v sume 15000 Eur a dňa 31.5.2011 že zaplatí 17116 Eur. Sám uznal, že v

dobe od decembra 2010 do marca 2011 postupne a svojvoľne bez vedomia vlastníka dodával ošípané
pre X.. O. U. - K. bez dodacích lístkov a faktúr, hoci bol upozornený žalobcom, že tomuto odberateľovi
má tovar dodať len v takom množstve, ktoré vie ihneď v hotovosti uhradiť. Právoplatne dňa 19.12.2011
bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Komárno č. 11T/116/2011-156 zo spáchania zločinu
sprenevery.

2. Žalovaný sa k veci vyjadril písomne a žiadal žalobu zamietnuť, pretože predpokladom zodpovednosti

zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, je
existencia dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu č. 11T/116/2011,
pracovnou zmluvou, dohodou o rozviazaní pracovného pomeru a ostatnými listinami a zistil nasledovný
skutkový a právny záver vecí:

4. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) strany majú povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 1 CSP
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 11T/116/2011 súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným tým, že
v dobe od decembra 2010 do marca 2011 postupne a svojvoľne bez vedomia vlastníka dodával ošípané
pre Ing. O. U. bez dodacích lístkov a faktúr, hoci bol upozornený žalobcom, že tomuto odberateľovi má

tovar dodať len v takom množstve, ktoré vie ihneď v hotovosti uhradiť. Tým spôsobil žalobcovi škodu
vo výške 37174,668 Eur. Teda prisvojil si cudziu vec čím spáchal zločin sprenevery.

6. Dňa 7.12.2009 nastúpil žalovaný ako samostatný zootechnik - hospodársky dvor č.2 k žalobcovi.
Žalovaný dňa 12.9.2011 na výsluchu uviedol, že jeho náplňou práce okrem iného bolo predaj ošípaných

a za tieto zodpovedal on. Predaj mal zrealizovať tak, že mal vydávať objednávateľom dodacie listy a
potom boli vystavené faktúry. Každý týždeň sa konali u žalobcu hospodárske grémia, kde mali nahlásiť
uskutočnený predaj zvierat za predchádzajúci týždeň ako aj úhyn, narodenie, atď. Bolo prejednané aj
to, že spoločnosti Mäsosort Chotín, ktorú zastupoval Q. U. sa dodávajú ošípané len v takom počte, ktoré
ihneď uhradia, nakoľko išlo o problematickú spoločnosť. Viedol si zošit o stave ošípaných každý mesiac
a pre každú maštaľ. Uviedol, že Q. U. vydal ošípané o celkovej váhe 28421 kg (275 ks) bez dodacích

lístkov v čase od decembra 2010 do konca marca 2011. Túto skutočnosť vedeniu žalobcu nenahlásil z
dôvodu, že U. prisľúbil, že to uhradí a on si myslel, že to dodatočne zaeviduje. Svoje konanie oľutoval.

7. Podľa § 179 Zákonníka práce
(1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením

povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný
preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
(2) Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný

nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

8. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: existencia pracovnoprávneho vzťahu, protiprávny
úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

9. Plnením pracovných úloh (§ 221 ods. 1 Zák. práce) je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z
pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom
pracovnej cesty. V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh (§ 221 ods. 2 Zák. práce) sú úkony
potrebné na výkon práce. Pri všeobecnej zodpovednosti za škodu zodpovedá zamestnanec aj za

škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Zákonník práce ani iný právny predpis
nedefinujepojem„dobrémravy“.Vovšeobecnostivšakdobrémravymožnodefinovaťakosúhrnurčitých
etickýchakultúrnychnoriemspoločnostiobsahujúcichvšeobecneplatnépravidlásprávaniasajejčlenov
vo vzájomnom vzťahu, ako sú napr. slušnosť, ohľaduplnosť, tolerancia a rešpektovanie.
Protiprávny úkon je také konanie, ktoré je v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnoprávneho

vzťahu a v rozpore s právnymi predpismi, ktoré sa na pracovnoprávny vzťah vzťahujú. Protiprávny úkon
spočíva nielen v konaní, ale aj opomenutí (zdržaní sa konania) tam, kde sa určité konanie výslovne
vyžadovalo.
Škoda je majetková ujma, ktorá je vyčísliteľná v peniazoch, skutočná škoda je zníženie hodnoty majetku.
Príčinná súvislosť je vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, čiže následkom určitého

protiprávneho konania alebo opomenutia je škoda.
Zavinenie spočíva v úmysle alebo nedbanlivosti. Úmysel môže byť priamy, čo znamená, že ten čo škodu
spôsobil, vedel a chcel svojim konaním spôsobiť škodu, a nepriamy - ten, kto škodu spôsobil, vedel, že
svojimkonanímmôžespôsobiťškoduapreprípad,žejuspôsobí,bolstýmuzrozumený.Nedbanlivosťou
škoduspôsobíten,ktovie,žesvojimkonanímmôžespôsobiťškodu,aleznejakýchdôvodovsaspolieha,

že ju nespôsobí (vedomá nedbanlivosť), alebo ten, kto nevedel, že svojim konaním škodu spôsobí,
hoci so zreteľom na okolnosti alebo svoje osobné pomery o tom mal alebo mohol vedieť (nevedomá
nedbanlivosť).

10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že bola preukázaná zodpovednosť žalovaného za

škodu. Bolo preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného tým, že spôsobil trestný čin
(spreneveru), za ktorý bol aj právoplatne odsúdený. Škoda nastala v majetkovej sfére poškodeného
(žalobcu), je objektívne vyjadriteľná peniazmi išlo o 28421 kg x 1,13 Eur/kg = 32115,73 Eur, preto v časti
o zaplatenie 0,27 Eur súd žalobu zamietol (32116 mínus 32115,73). Bola splnená aj ďalšia podmienkaa to príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného (trestný čin spáchaný žalovaným) a
vznikom škody. Preto súd žalobe vyhovel tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

11. Obranu žalovaného, že nemal uzavretú hmotnú zodpovednosť súd považoval za účelovú, pretože
ide o všeobecnú zodpovednosť a nie zodpovednosť z dohody o hmotnej zodpovednosti, pretože tu ide o
osobitnú zodpovednosť. Základným predpokladom tejto zodpovednosti je existencia dohody o hmotnej
zodpovednosti, ktorú môže zamestnávateľ uzatvoriť.

12. Taktiež zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne od 1.6.2011, keď
žalovaný sa zaviazal celú škodu uhradiť do 31.5.2011. Žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávky
nepresahuje úrok z omeškania v zmysle v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

13. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca mal vo
veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.