Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/154/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511010892
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2511010892.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti obžalovanému T. J. a spol. stíhaného
pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/,
odsek 2 písmeno e/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaných T. J. a T. X. proti rozsudku Okresného

súdu Piešťany pod sp.zn. 1T/166/2011 zo dňa 29.10.2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.
februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, c/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok sa
z r u š u j e.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany pod sp.zn. 1T/166/2011 zo dňa 29.10.2012 boli obžalovaní T. J.
a T. X. uznaní vinnými zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno e/ Trestného zákona ohľadne obžalovaného

T. J. a obžalovaný T. X. zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1
písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno e/ Trestného zákona, ktorej trestnej činnosti sa mali dopustiť
na tom skutkovom základe, že

1/ obžalovaný T. J.

po predchádzajúcej vzájomnej dohode s nasadenou agentkou vystupujúcou pod legendou T. Z. dňa
03.03.2011 v V. od nezistenej osoby zadovážil a v ten istý deň približne o 13.00 hod. v J. pred
domom č.XXX v agentkinom aute tejto následne predal za sumu 350,- Eur injekčnú striekačku s
metamfetamínom o hmotnosti 3457 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 72,0 % hmotnostných
obsahujúcu 2489 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, pričom toto množstvo zodpovedajúce

62 až 249 obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej látky predstavuje v hodnotovom vyjadrení na
čiernom trhu sumu 434,- až 2 490,- Eur;

2/ obžalovaný T. J.

po predchádzajúcej vzájomnej dohode s nasadenou agentkou vystupujúcou pod legendou T. Z. dňa

17.03.2011 v J. od nezistenej osoby zadovážil a v ten istý deň a v tej istej obci približne o 16.30
hod. v agentkinom aute tejto následne predal za sumu 600,- Eur vrecko s tlakovým uzáverom smetamfetamínom o hmotnosti 6,104 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 68,3 % hmotnostných
obsahujúce 4169 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, pričom toto množstvo zodpovedajúce
104 až 417 obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej látky predstavuje v hodnotovom vyjadrení na

čiernom trhu sumu 728,- až 4 170,- Eur ;

3/ obžalovaní T. J. a T. X.:

po predchádzajúcej vzájomnej dohode obžalovaného T. J. s nasadenou agentkou vystupujúcou pod

legendou T. Z., dňa XX.XX.XXXX v V. požiadal obžalovaného T. X., aby mu zabezpečil na predaj pre
inú osobu psychotropnú látku metamfetamín, čo aj obžalovaný T. X. následne urobil, metamfetamín
zadovážil v V. od nezistenej osoby a odovzdal ho v desiatich zatavených injekčných striekačkách objemu
12 ml obžalovanému T. J., ktorý v ten istý deň približne o 15.30 hod. v V. na parkovisku pri Kauflande
v agentkinom aute tejto následne predal uvedené striekačky s metamfetamínom za sumu 5 000,- Eur,
pričom boli obaja obžalovaní zadržaní políciou ;

kriminalistickým skúmaním sa zistilo, že zatavené injekčné striekačky obsahovali spolu 70,979 g
metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,0 % hmotnostných, pričom toto množstvo
obsahujúce 53,234 g absolútneho metamfetamínu zodpovedá 1391 až 5323 obvykle jednorazovým
dávkam psychotropnej látky a v hodnotovom vyjadrení na čiernom trhu predstavuje sumu - 9 317,-

až 53 230,- Eur ; metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.

Za to im boli uložené:

Obžalovanému T. J. podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona k § 37 písmeno m/, § 38 odsek 4 Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 140 (stoštyridsať) mesiacov.

Podľa§48odsek1,odsek3písmenob/Trestnéhozákonabolprevýkontrestuodňatiaslobodyzaradený
do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona k § 77 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona mu súd uložil
aj ochranný dohľad na dobu 1 (jeden) rok.

Obžalovaný T. X. bol odsúdený podľa § 172 odsek 2 k § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia

slobody v trvaní 120 (stodvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/, odsek 4 Trestného zákona súd I. stupňa ho pre výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 k § 77 odsek 1 k § 78 odsek 1 Trestného zákona uložil mu tiež ochranný dohľad
na dobu 1 (jedného) roka.
Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa tento oprel svoje skutkové závery v podstatnej miere
aj o výpovede utajovaných svedkov, a to (T. Z. a X. B.) príslušníkov policajného zboru Rakúskej republiky
vystupujúcimi v konkrétnej veci pod vyššie uvedenými menami. Do kontaktu s osobami obžalovanými, a

to hlavne T. J. prichádzala hlavne svedkyňa (T. Z.), ktorá vo svojich výpovediach popísala spôsob akým
sa kontaktovala s T. J. na dodávkach príslušného množstva psychotropnej látky (metamfetamínu). Tiež
jednoznančne mala popísať osoby, s ktorými sa kontaktovala, a to predovšetkým T. J. a v záverečnej
fáze aj osobu T. X., ktorý sa mal dopustiť konania naplňujúceho zákonné znaky posudzovanej trestnej
činnosti v bode 3/ spolupáchateľstvom spolu s obžalovaným T. J.. Jej výpovedi priamo korešpondujú

tiež výpovede ďalšieho utajeného svedka, a to (X. B.), ako i vyhotovené odposluchy telefonických
rozhovorov medzi zainteresovanými, a to hlavne medzi svedkyňou T. Z. a T. J.. Ostatné vo veci vykonané
dôkazy skutkový stav popísaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku majú podporne preukazovať.

Zohľadňujúc všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy vykonané počas prípravného konania, ako i počas

dokazovania na hlavnom pojednávaní realizovanom pred okresným súdom tento dospel k záveru, že
obaja obžalovaní sa posudzovanej trestnej činnosti dopustili ako trestne zodpovední páchatelia.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu uloženého týmto (obžalovaným) súd I. stupňa zohľadňoval
jednak okolnosti prípadu, ako i samotné osoby obžalovaných z hľadiska ich doterajšieho spôsobu života,
pričom dospel k záveru, že účel trestu sa u oboch dosiahne jedine trestami represívnymi spojenými s

obmedzenímosobnejslobodyvrozsahupopísanomvovýrokovejčastinapadnutéhorozsudku.Rovnako
obom obžalovaným súd I. stupňa okrem nepodmienečných trestov odňatia slobody uložil aj ochranný
dohľad v trvaní jedného roka, keďže ich odcudzoval za spáchanie obzvlášť závažného zločinu.

Proti rozsudku súdu I. stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie obaja obžalovaní, a to T. J., ako i T. X.,

pričom podané odvolania aj odôvodnili prostredníctvom obhajcov.

Podstatou odvolacích dôvodov obžalovaného T. J. bolo predovšetkým to, že poukázal na protizákonný
charakter vykonávania činnosti utajovaných agentov (T. Z.), ako i ďalšieho utajovaného agenta (X.
B.). Zdôraznil, že ani v jednom prípade v posudzovanej trestnej činnosti iniciatíva na predaj drogy
nevychádzala od neho, ale práve od utajovanej agentky (T. Z.). Ona sama ho zatiahla do konania takým

spôsobom, že trestnú činnosť vlastne vyprovokovala a posilňovala jeho presvedčenie páchať túto ďalej,
a to až do doby zadržania príslušníkmi policajného zboru. Bez aktívneho vplyvu polície by k spáchaniu
trestnej činnosti vôbec nedošlo, resp. by došlo v inom rozsahu ako túto zaznamenala samotná obžaloba.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti v konečnom dôsledku navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a spod obžaloby ho oslobodil.

Obžalovaný T. X. v dôvodoch podaného odvolania napáda rozsudok súdu I. stupňa tiež, čo do ustálenia
skutkového stavu. Má za to, že vykonané dôkazy v žiadnom prípade nepreukazujú, že by on akýmkoľvek
spôsobom zabezpečoval drogu pre obžalovaného T. J.. V tomto smere je nejednoznačné aj uznesenie
vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania voči nemu.

Rovnako ako obžalovaný T. J. namieta spôsob akým utajovaná agentka iniciovala, resp. ho
povzbudzovala, aby jej zabezpečoval jednotlivé dávky psychotropnej látky (metamfetamínu). Jej
iniciatíva na zabezpečení požadovaného množstva psychotropnej látky má byť zrejmá aj priamo zo
zabezpečených telefónnych odposluchov medzi ňou a obžalovaným T. J..

Zanezákonnýpovažujeajpríkaznapredstieranýprevod,ktorýbolrealizovanývrámcivyšetrovaniaveci,
a to hlavne v tom smere, že sa umožnilo agentom predstierať kúpu „ľubovolného množstva“ omamnej
alebo psychotropnej látky, čo považuje za neprípustné.

Namietal aj skutočnosť, že prepis telefonických záznamov z nemeckého jazyka do slovenského jazyka

nebol realizovaný prostredníctvom autorizovaného tlmočníka, ale len prostredníctvom operatívneho
pracovníka polície, čo považuje takisto za nezákonný spôsob získavania dôkazu.

V súvislosti s angažovaním utajovaných agentov, a to hlavne v pozícii (T. Z.), namieta, že neboli do
spisového materiálu zabezpečené všetky písomnosti potrebné na legalizáciu činnosti takýchto agentov

(príslušníkov policajného zboru cudzieho štátu).

Na podporu svojej argumentácie uviedol niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky
pojednávajúcich jednak o možnosti použitia agenta cudzieho príslušníka policajného zboru s osobitným
dôrazom na legitimitu pôsobenia agenta v rámci provokácie k trestnej činnosti.

V konečnom dôsledku navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle § 321 odsek 1
písmeno a/, b/, c/, d/, e/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu
I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Napodkladevzákonnejlehotepodanýchasúčasneodôvodnenýchodvolaniach,odvolacísúdpostupom
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
v rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, pokiaľ tento
(postup) bol odvolaniami napádaný, pričom dospel k záveru, že odvolania oboch obžalovaných v
podstatnej miere je potrebné vyhodnotiť za dôvodné.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uváženívšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Z vyššie naznačeného je zrejmé, že podkladom pre konanie vo veci samej a rozhodnutie môžu byť len
dôkazy, ktoré boli získané zákonným spôsobom.

Podľa § 117 odsek 5 Trestného poriadku príkaz na použitie agenta vydáva predseda senátu, pred
začatím trestného stíhania, alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh

prokurátora, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.

Podľa § 117 odsek 8 Trestného poriadku písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spisu založia len
vtedy, ak prokurátor v obžalobe navrhne vykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými agentom.
Podľa § 117 odsek 14 Trestného poriadku agent môže plniť svoje úlohy i na území iného štátu. O jeho
vyslaní do zahraničia po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu, na ktorého území má

pôsobiť, a na základe príkazu podľa odsek 5 rozhoduje prezident policajného zboru, ak medzinárodná
zmluva neustanovuje iný postup. Rovnako sa postupuje, ak má na území Slovenskej republiky pôsobiť
ako agent príslušník iného štátu.

Z dokazovania realizovaného súdom I. stupňa vyplýva, že v rámci oboznamovania listinných dôkazov

boli oboznámené aj pôvodne utajované prílohy, ktorých súčasťou boli aj rozhodnutia o použití agenta,
resp. agentov, o realizovaní predstieraných prevodov, ako i ďalšie zabezpečovacie úkony. Súčasne
súčasťou týchto formálno-procesných predpokladov na použitie agenta - príslušníka policajného zboru
cudzieho štátu však neboli oboznámené všetky formálno-procesné predpoklady umožňujúce takýto
inštitút zrealizovať. Nie je to zrejmé ani zo žiadnej časti odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa.

Rovnako je zrejmé zo spôsobu vykonávania dôkazov súdom I. stupňa, že uvedené písomnosti (týkajúce
sa použitia agentov) boli zabezpečované až v štádiu dokazovania pred súdom I. stupňa, keďže
prokurátor v podanej obžalobe nenavrhol výsluch týchto (utajených agentov - príslušníkov policajného
zboru cudzieho štátu).

Úlohou súdu I. stupňa bolo preto pred samotným úkonom výsluchu uvedených agentov preveriť, či boli
splnené príslušné formálno-procesné predpoklady legalizujúce takýto procesný postup.

V kontexte ustanovenia § 117 odsek 14 Trestného poriadku podľa názoru odvolacieho súdu

takýto procesný postup nebol jednoznačne vykonaný, keďže pri oboznamovaní formálno-procesných
podmienok na použitie agenta - príslušníka policajného zboru cudzieho štátu došlo len k čiastočnému
splneniu týchto (zákonných podmienok) v tom, že súhlas na takýto postup bol daný len zo strany
príslušných orgánov policajného zboru Slovenskej republiky, avšak súčasne absentuje poznatok o tom,
či rovnaký súhlas vydali aj príslušné orgány cudzieho štátu (Rakúskej republiky). Súd I. stupňa v rámci

verifikácie použitia agenta - príslušníka policajného zboru cudzieho štátu bližšie neozrejmil, či medzi
Slovenskou republikou a Rakúskou republikou existuje nejaká medzinárodná zmluva takýto procesný
postup priamo upravujúca.

V prípade, že takáto (medzinárodná zmluva) neexistuje bolo potrebné, aby súd I. stupňa postupoval

v zmysle zákona č. 171/1993 Z.z., z jeho ustanovenia § 77c odsek 2 písmeno a/, podľa ktorého ak
nie je uzatvorená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ak je to potrebné na
plnenie úloh policajného zboru, možno so súhlasom ministra alebo ním poverenej osoby a so súhlasom
príslušného orgánu cudzieho štátu využiť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom príslušníka polície
iného štátu, ako legalizanta a agenta. Z citovaného zákonného ustanovenia je evidentné, že pre využitie

príslušníka policajného zboru cudzej krajiny sa vyžaduje, aby bol k tomuto daný súhlas príslušného
orgánu cudzieho štátu, ktorého je príslušník policajného zboru štátnym príslušníkom. Súčasne odvolací
súd oboznámením sa s príslušným spisovým materiálom vrátane odtajnenej časti spisu nezistil, že by
takýto súhlas orgánu cudzieho štátu vydaný bol, z dôvodu ktorého nie je možné konštatovať naplnenie
príslušných formálno-procesných podmienok na využitie agenta príslušníka policajného zboru cudzieho

štátu.Verifikácia tejto vyššie naznačenej skutočnosti má zásadnejší význam o to viac, že v prípade aktivity
oboch agentov - príslušníkov policajného zboru cudzej krajiny sa jedná o zásadné dôkazy obžalovaných
majúce usvedčovať z posudzovanej trestnej činnosti.

Úlohou súdu I. stupňa po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie bude preto zistiť bližšie okolnosti
viažuce sa na pôsobenie týchto (agentov - príslušníkov policajného zboru Rakúskej republiky) v
kontexte, či medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou existuje medzinárodná dohoda, ktorá
by takýto postup priamo upravovala. V prípade, že existuje je potrebné túto zabezpečiť, oboznámiť

a zistiť, či boli naplnené podmienky stanovené v tejto (dohode). V opačnom prípade bude potrebné,
aby súd I. stupňa dotazom u príslušných orgánoch policajného zboru Slovenskej republiky zistil, či v
konkrétnom prípade došlo k vydaniu súhlasu orgánu cudzieho štátu (Rakúskej republiky) na použitie
agenta príslušníka policajného zboru Rakúskej republiky.

Pre prípad, že by takýto súhlas vydaný nebol, nebolo možné podľa názoru tunajšieho odvolacieho súdu

legalizovať pôsobenie príslušníkov policajného zboru cudzieho štátu na území Slovenskej republiky. V
konečnomdôsledkunebolomožnévýsledkyspojenésprácoutýchto(agentov)zohľadňovaťvkonečnom
rozhodovaní o miere zavinenia obžalovaných. Týka sa to tiež aj úkonov spojených so zaznamenávaním
telefonických rozhovorov týchto (agentov) s osobami obvinenými, resp. obžalovanými.

Bolo preto v tejto časti potrebné konštatovať, že obhajobné námietky sú opodstatnené a keďže sa jedná
o pochybenia, ktoré nemohol reparovať odvolací súd priamo na verejnom zasadnutí, rozhodoval o nich
v rámci neverejného zasadnutia.

PovyjasnenívyššienaznačenýchskutočnostíbudemôcťsúdI.stupňaopätovnesazaoberaťzisťovaním

miery zavinenia oboch obžalovaných na spáchanej trestnej činnosti, pričom podkladom pre samotné
rozhodnutie môžu byť, ako je konštatované v ustanovení § 2 odsek 12 Trestného poriadku, len dôkazy,
ktoré boli získané a vykonávané príslušným (zákonným) spôsobom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.