Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513010355
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Jurkovič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2513010355.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Jurkoviča a sudcov JUDr.
Tatiany Biednikovej a JUDr. Mariána Jarábka v trestnej veci proti obžalovanému O. W., pre zločin lúpeže
podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. c/, § 138 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn. 2T/60/2013 zo dňa 27.11.2013, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 18.02.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec sa vracia súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný O. W. uznaný za vinného zo spáchania zločinu
lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase asi od 17.00 hod. do 17.30 hod. dňa 06.12.2012 v B., na ulici X. W., na
trávnatej ploche pred obytným domom číslo XXXX/XX pristúpil k O. X. a pokúsil sa mu z ľavého ramena

strhnúť modrú textilnú tašku s notebookom zn. HP G62 a dvojokulárovým ďalekohľadom nezistenej
značkyskoženýmpuzdromsnápisomMadeinPolandaakosipoškodenýtaškuzachytilľavourukou,tak
ho obvinený stiahol na zem, kde ho opakovane udieral do oblasti tváre a hornej polovice tela, plastovou
tyčou o dĺžke 35 cm opatrenou kovovými hrotmi až mu tašku vytrhol z ruky a utiekol s ňou na neznáme
miesto, čím spôsobil O. X. škodu vo výške 280 Eur a pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre bez
známok otrasu mozgu, tržne - zmliaždenú ranu na hornej pere úst dlhú asi 3 cm, odlomenie veľkého

hrboľa v oblasti hornej časti pravej ramennej kosti, bez posunu kostných úlomkov a povrchové tržne
- zmliaždené rany a odreniny kože v oblasti pravého líca, nosa a v čelovo-spánkovej oblasti vľavo s
dobou liečenia najmenej 21 dní.

Za to ho odsúdil podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 odsek
4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného uhradiť poškodenému O. X., nar.X
X.XX.XXXX, trvale bytom B., V. ul. č. XX, škodu vo výške 120 Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku bol poškodený O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., V. č. XX,
so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občiansko-právnych.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ohľadne výroku o vine, výroku o
treste. Poukázal na to, že súd I. stupňa nevyhodnotil vykonané dôkazy správne, pretože ani žiadnym

z doplnených dôkazov nebola preukázaná vina obžalovaného a napriek tomu súd I. stupňa rozhodol o
jeho vine. Poukázal na to, že jediným dôkazom proti nemu je výpoveď samotného poškodeného X., ktorá
však sama osebe je vnútorne rozporná, tiež ďalšie vykonané dôkazy nepodporili verziu poškodeného,
pretože sa nenašiel obal od vína pri základnej škole o ktorom hovoril poškodený, útočná palica sa
nenašla,zraneniapoškodenéhonevykazujúmarkantytypicképreúderypalicou,sklincamialeboostrými

šróbmi, ani oblečenie poškodeného nevykazovalo stopy po úderoch s takouto palicou. Samotná osoba
poškodeného vyvoláva vzhľadom na svoj zdravotný stav a spôsob života pochybnosti o dôveryhodnosti
jeho tvrdení, pretože bolo preukázané, že v kritický deň poškodený požíval alkoholické nápoje a to vodku
a víno, okrem toho užil aj psychiatrické lieky. Podľa tvrdenia samotného obžalovaného v deň incidentu
fajčil tiež marihuanu v dôsledku čoho si poškodený objektívne ani nemohol pamätať priebeh skutku a
z toho vyplývajú, aj rozdielnosti jeho tvrdenia.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 317 odsek
1 Trestného poriadku a to zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Hneď v úvode krajský súd poukazuje na to, že v predmetnej trestnej veci už rozhodoval svojim
uznesením zo dňa 16.07.2013 sp.zn. 5To/66/2013, keď podľa § 321 odsek 1 písm.b/, písm.c/ Trestného
poriadkuzrušilrozsudoksúduI.stupňazodňa19.06.2013apodľa§322odsek1Trestnéhoporiadkuvec
vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.. V tomto svojom uznesení

jednoznačne poukázal na to, že jediným dôkazom, ktorý usvedčuje zo spáchania skutku obžalovaného
je výpoveď samotného poškodeného, ktorý však popisuje útok na svoju osobu odlišne už vo svojich
výpovediach v prípravnom konaní, ďalej na hlavnom pojednávaní, pričom rozpory sú veľmi podstatné a
významnesatýkajúsamotnéhopopisuútoku,jehointenzityakoajďalšieokolnostiprípadu.Podľanázoru
krajského súdu súd I. stupňa v tomto smere nevykonal dostatočné dokazovania na odstránenie týchto

podstatných rozporov. Už samotný poškodený nebol na doplnenom hlavnom pojednávaní k týmto svojim
rozporom náležite vypočutý a tieto rozpory zostali neodstránené. V tomto smere krajský súd poukazuje
tiež na to, že znalec z odvetvia psychológie sa vôbec nevyjadroval k príčinám podstatných rozporov vo
výpovediach poškodeného v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní so zameraním na príčiny
týchto rozporov. Poškodený podľa jeho vlastnej matky v čase trestného činu užíval psychiatrické lieky,

pričom nebolo zisťované aké to lieky boli a aké mohli mať na jeho psychiku, mal kritický deň fajčiť
tiež marihuanu a bol tiež pod vplyvom alkoholu, čo bolo objektívne zistené. Bude potrebné, aby sa
tento znalec k týmto okolnostiam vyjadril v tom smere, ako tieto okolnosti mohli vplývať na psychiku
poškodeného v tom smere, či bol vôbec objektívne schopný zapamätať si priebeh udalostí a o týchto
pravdivo hovoriť. Navyše k tomuto treba uviesť, že žiadne objektívne dôkazy tvrdenia poškodeného o

incidente nepotvrdzujú.

Teba tiež uviesť, že obžalovaný poukazuje tiež na objektívnu stopu zistenú na mieste činu a to stopu
obuvi, ktorá bola podľa obžalovaného zabezpečená a svedčila v jeho prospech t.j., že na mieste činu
nebol. V tomto smere bolo potrebné, aby sa k tejto stope a k jej vyhodnoteniu jednoznačne vyjadril

technik, ktorý bol pri ohliadke miesta činu B. O. v tom smere, aby objektivizoval tvrdenia obžalovaného,
že stopa bola upotrebiteľná avšak svedčila v prospech obžalovaného.

Podľa názoru krajského súdu až po takto doplnenom dokazovaní bude možné predmetnú vec náležite
skutkovo ustáliť a rozhodnúť o podanej obžalobe. Teba uviesť, že rozhodnutie o vine nemôže byť

založené na predpokladoch alebo určitej možnej alternatíve ale vykonané dôkazy musia jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochybností usvedčovať zo spáchania skutku obžalovaného.

Na základe vyššie uvedeného rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.