Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/66/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513010355
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Jurkovič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2513010355.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Jurkoviča a sudcov Vladimíra
Vlčka a JUDr. Daniely Šramelovej v trestnej veci proti obžalovanému O. W., pre zločin lúpeže podľa §
188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, § 138 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu v Piešťanoch sp. zn. 2T/60/2013 zo dňa 19.6.2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.
júla 2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/,c/, Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný O. W. uznaný za vinného zo spáchania zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. , na tom

skutkovom základe, že
vpresnenezistenomčaseasiod17.00hod.do17.30hod.dňa06.12.2012vPiešťanoch,naulici8.Mája,
na trávnatej ploche pred obytným domom číslo 4386/13 pristúpil k O. X. a pokúsil sa mu z ľavého ramena
strhnúť modrú textilnú tašku s notebookom zn. HP G62 a dvojokulárovým ďalekohľadom nezistenej
značkyskoženýmpúzdromsnápisomMadeinPolandaakosipoškodenýtaškuzachytilľavourukou,tak
ho obvinený stiahol na zem, kde ho opakovane udieral do oblasti tváre a hornej polovice tela, plastovou

tyčou o dĺžke 35 cm opatrenou kovovými hrotmi až mu tašku vytrhol z ruky a utiekol s ňou na neznáme
miesto, čím spôsobil O. X. škodu vo výške 280,- Euro a pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre
bez známok otrasu mozgu, tržne-zmliaždenú ranu na hornej pere úst dlhú asi 3 cm, odlomenie veľkého
hrboľa v oblasti hornej časti pravej ramennej kosti, bez posunu kostných úlomkov a povrchové tržne -
zmliaždené rany a odreniny kože v oblasti pravého líca, nosa a v čelovo-spánkovej oblasti vľavo s dobou
liečenia najmenej 21 dní.

Za to ho odsúdil podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/, Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia
slobody v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného uhradiť poškodenému O. X., nar. X.X.XXXX , trvale
bytom B., V. ul. č. XX, škodu vo výške 120,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený O. X., nar. X.X.XXXX, bytom B., V. č. XX, so zvyškom nároku
na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občiansko-právnych.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný ohľadne výroku o vine, treste a
namietal tiež konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. V písomných dôvodoch svojho
odvolania poukázal na to, že súd I. stupňa výrok o vine založil iba na výpovedi jediného priameho svedka
beztoho,žebyprihliadalnaosobutohtosvedka,aostatnévykonanédôkazy. SúdI.stupňatiežpoukázal

na to, že jeho vinu nepriamo preukazujú lekárske správy o zraneniach poškodeného, ako aj ďalšie
listinné dôkazy, ktoré závery sú v rovine dohadov a fabulácií, pretože zo žiadnych dôkazov nevyplýva, žezranenia , ktoré utrpel poškodený mu spôsobil on. Je pravdou, že v predmetný deň bol s poškodeným
v záložni, z čoho však nie je možné vyvodiť záver, že má snahu získať majetok poškodeného a tým
finančné prostriedky.

Súd I. stupňa sa počas celého konania nevysporiadal s obhajobou obžalovaného, pričom nepostupoval
v súlade s tým, že ak ide o svedectvo založené na výpovedi jedného priameho svedka , tento dôkaz
musí byť starostlivo preverený všetkými dostupnými prostriedkami, ktorý umožňuje Trestný poriadok. V
tomto smere nebolo namieste zamietnuť návrh obhajoby na vyšetrenie duševného stavu poškodeného
a to napriek tomu, že z výpovedi matky poškodeného ako aj správy psychiatričky MUDr. T. vyplýva, že

tento má diagnostikovanú poruchu osobnosti. V ďalšom odvolateľ poukázal na množstvo judikátov ,
ktoré poukazujú na skutočnosti, ktoré on vo svojom odvolaní uviedol.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 317 ods. 1
Tr. por. a to zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné.

Podľa názoru krajského súdu doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že obžalovaný sa v kritický deň stretol s poškodeným O. X., že s týmto
bol v záložni ponúkať ďalekohľad, avšak v žiadnom prípade nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že to bol práve on, ktorý proti poškodenému použil násilie v úmysle zmocniť
sa jeho vecí, a tento skutok spáchal dokonca so zbraňou , ktorou mala byť plastová tyč o dĺžke 35 cm,

ktorá bola opatrená kovovými hrotmi.
Jediným dôkazom, ktorý usvedčuje zo spáchania skutku obžalovaného je výpoveď samotného
poškodeného, ktorý však popisuje útok na jeho osobu odlišne už vo svojich výpovediach v prípravnom
konaní zo dňa 8.12.2012 a 20.3.2013, pričom tieto rozpory sú veľmi podstatné a významné a týkajú sa
samotnéhopopisuspôsobuútoku,jehointenzity,akoajďalšíchokolnostíprípadu. Poškodenývosvojich

výpovediach popisoval útok na svoju osobu najprv tak, že páchateľ , ktorý mal byť obžalovaný mu jednou
rukou ťahal tašku, a druhou ho začal biť, pričom nevie , ktorá to bola ruka. Udieral ho do tváre päsťou,
a potom vytiahol predmetnú plastovú tyčku, na ktorej konci boli kovové hroty , ktorou tyčkou ho začal
biť do tela a tváre. Vo svojej výpovedi dňa 20.3.2013 naopak uviedol, že obžalovaný ho začal udierať
palicou s klincami, asi aj päsťami, čo si už nepamätá, pričom ako ležal na zemi ho kopal aj do hlavy. Na

hlavnom pojednávaní dňa 27.5.2013 k incidentu uviedol iba toľko, že obžalovaný vytiahol nejakú palicu ,
nevie odkiaľ a s touto ho napadol, na čo spadol na zem. Na otázky obhajcu potvrdil, že palica bola
plastová a boli na nej hroty alebo klince, ktoré trčali z palice asi 2 až 2,5 cm. Už zo samotných vyššie
uvedených skutočností, v žiadnom prípade nie je možné vyvodiť záver, že poškodený ako jediný priamy
svedok jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčuje zo spáchania skutku obžalovaného,

pretože popisoval základné skutočnosti ohľadne incidentu vo svojich výpovediach odlišne, pričom súd
I. stupňa ani neurobil pokus tieto rozpory odstraňovať. Navyše treba poukázať na to, že poškodený
rôznym spôsobom popisoval miesto kde sa mal s obžalovaným stretnúť, skutočnosť čo v kritický deň
vôbec vypil, pričom jednoznačne bolo zistené, že v kritický deň ešte v čase o 18.04 hod. mal nameranú
hodnotu alkoholu v krvi 1,35 promile alkoholu. Treba tiež dodať, že žiadna plastová tyč , ktorú popisoval

samotný poškodený sa nenašla ani namieste činu, ani u obžalovaného, takže samotná existencia tejto
zbrane je veľmi pochybná.
V ďalšom treba poukázať na to, že tvrdenia poškodeného nie sú v žiadnom prípade potvrdené
ani vykonaným ďalším dokazovaním. Zo záverov znalca z odboru zdravotníctva MUDr. W. B. z
prípravného konania z jeho výpovede na č.l. 69 jednoznačne vyplýva, že palicou s vyčnievajúcimi

klincamialebozašpicatenýmišróbamismerujúcimikolmonadlhúospalicenepredpokladávznikzranení,
ktoré popisoval, pričom zranenia , ktoré videl na fotodokumentácii, a ktoré sú uvedené v znaleckom
posudku vznikli skôr predmetom tupým, tvrdým, prípadne tupo hranatým, čomu viac zodpovedá ruka
útočníka zovretá v päsť, prípadne drevená palica alebo kovová tyč, prípadne plastom obalená kovová
tyč a podobne. Tiež uviedol, že zranenie , ktoré vzniklo na ramennej kosti poškodeného mohlo

vzniknúť aj nárazom na zem, teda nedá sa jednoznačne vylúčiť. Na hlavom pojednávaní už vypovedal
nejednoznačne, nevylúčil ani vznik zranení údermi plastovou tyčou, pričom súd I. stupňa tieto rozpory
v tvrdeniach znalca náležitým spôsobom neodstraňoval.
Krajský súd ďalej poukazuje na objektívne stopy zistené na mieste činu, a na odeve obžalovaného,
ktoré boli podrobené znaleckej expertíze a v žiadnom prípade neusvedčovali zo spáchania skutku

obžalovaného. V tomto smere odvolací súd poukazuje tiež na to, že zo zápisnice o ohliadke miesta činu
vyplýva, že na mieste činu bola zabezpečená tiež stopa s čiastočným otlačkom po obuvi, avšak čo sa
stalo s týmto dôkazom, nie je zo spisu zistiteľné, pričom samotný obžalovaný poukázal na to, že išlo
o dôkaz svedčiaci v jeho prospech.Krajský súd poukazuje tiež na to, že z úradného záznamu službukonajúceho policajta OO PZ Piešťany
vyplýva, že poškodený tvrdil, že obžalovaný ho zhodil na zem, kopal do neho a viackrát ho udrel palicou
do oblasti hlavy. Táto skutočnosť len potvrdzuje, že samotný poškodený o spôsobe a priebehu útoku

vypovedal odlišne a nejednoznačne.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti bude potrebné, aby súd I. stupňa vzhľadom na osobu
poškodeného, ktorý je psychiatrickým pacientom s podozrením na drogovú a alkoholovú závislosť s
poruchou osobnosti pribral do konania dvoch znalcov z odvetvia psychiatrie na skúmanie duševného
stavu poškodeného v čase incidentu, a tiež znalca z odvetvia psychológie na preskúmanie otázky , či

poškodený vzhľadom na svoj duševný stav , požitý alkohol, prípadne lieky bol schopný správne vnímať,
prežívať prežité udalosti a tieto správne reprodukovať. Na celkové vyhodnotenie osoby poškodeného
bude potrebné tiež zadovážiť výpis register trestov poškodeného.
V ďalšom bude potrebné vypočuť poškodeného na hlavnom pojednávaní za prítomnosti znalca z
odvetvia chirurgie na odstránenie podstatných rozporov v jeho tvrdeniach, pričom predmetný znalec
bude musieť jednoznačne na základe výpovedí poškodeného sa vyjadriť v otázke, či tvrdenia

poškodeného o útokoch zodpovedajú objektívnym nálezom, ktoré zistil z prostriedkov, ktoré mal
dostupné, najmä so zameraním na opakované bitie palicou s hrotmi do hlavy a tela, kopance do hlavy
a podobne.
V ďalšom bude tiež potrebné zisťovať ako bola vyhodnotená stopa po obuvi nájdená pri ohliadke miesta
činu cestou vyšetrovateľa, ktorý vykonával prípravné konanie. Z výsluchu obžalovaného vyplýva, že pri

prijímaní do väzby mal mať zranené čelo v dôsledku útoku policajta O., čo bude potrebné tiež preskúmať.
V prípade potreby bude potrebné k otázkam stôp zistených po obuvi na mieste činu vypočuť policajtov,
ktorí ohliadku vykonávali.
Až po takto doplnenom dokazovaní bude možné predmetnú vec náležite skutkovo ustáliť, vyhodnotiť
jednotlivé vykonané dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku a rozhodnúť o

podanej obžalobe.
Na základe vyššie uvedeného rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.