Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/75/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010278
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8713010278.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného M. W. Q. Ľ. O.,

trestne stíhaných pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom na
Okresnom súde Poprad dňa 14. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

M. W. Q. Z. Q. L. T. N. P. , nar. XX. X. XXXX v O., trvalé bydlisko Š.,
V. XXX/X, okres O.,

Ľ. O. L. N. E. N. G. Í. C. , nar. XX. X. XXXX v O., trvalé bydlisko Š., V. XXX/XX, okres O.,

s ú v i n n í ,ž e

ad 1)

obžalovaný M. W. dňa 19. 5. 2012 v čase okolo 22.30 hod. v obci Š. na ulici A., okr. O., fyzicky napadol
poškodeného Ľ. O. tak, že ho päsťou pravej ruky udrel do oblasti ľavého spánku tváre, na čo sa
poškodený O.U. otočil a vtedy ho obvinený W. kopol zboku do kolena pravej nohy, v dôsledku čoho
poškodený O. spadol a ako padal, zachytil obvineného W. a obaja spadli do trávy, kde ho obžalovaný
ešte niekoľkokrát udrel do tváre, čím takto obžalovaný W. spôsobil svojím konaním poškodenému Ľ.
O., nar. XX. X. XXXX, trvalo bytom K. - V. G. Z., Š. C. XXXX/XX, roztrhnutie vnútorného postranného
väzu pravého kolena s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 8 týždňov, počas ktorej doby bol
obmedzovaný pri činnostiach vyžadujúcich si pohyb spojený s bežnou chôdzou, rýchlejším pohybom,

pohybom pri chôdzi hore a dolu schodmi, šoférovaním, pričom až do 26. 6. 2012 si pri chôdzi pomáhal
krátkymibarlamiadvatýždnepovznikuporaneniakvôlibolestiamužívalbežnedostupnéliekynatlmenie
bolesti v pravidelnom režime, neskôr už len podľa potreby, ktoré obmedzenia závažne ovplyvňovali
obvyklý spôsob života poškodeného po dobu kratšiu ako 42 dní,

ad 2)
obžalovaný Ľ. O. dňa 19. 5. 2012 v čase okolo 22.30 hod. v obci Š. na ulici A., okr. O., fyzicky napadol

poškodeného M. C., nar. X. X. XXXX, trvalo bytom O., J. XXXX/X tak, že ho haluzou stromu udrel
do pravého kolena a spôsobil mu pomliaždenie pravého kolena s natiahnutím vnútorného postranného
väzu pravého kolena s dobou liečenia a práceneschopnosti 14 dní, počas ktorej doby bol obmedzovaný
v obvyklom spôsobe života tým, že pravé koleno mal ošetrené bandážou - elastickým obväzom, čo ho
obmedzovalo pri pohybe, chôdzi a počas rovnakej doby mal bolesti kolena, ktoré si vyžadovali užívanie
liekov na ich tlmenie v pravidelných intervaloch,

t e d aad 1)
obžalovaný M. W.
- inému úmyselne ublížil na zdraví

ad 2)
obžalovaný Ľ. O.
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l i

ad 1)
obžalovaný M. W.:
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1) Trestného zákona,

ad 2)
obžalovanýĽ. O.:
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1) Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á

obžalovanému M. W.:

Podľa § 156 ods. 1) Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
3) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1) Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.

obžalovanému Ľ. O.:

Podľa § 156 ods. 1) Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2) Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1) Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1) Trestného poriadku ukladá obžalovanému M. W. nahradiť poškodenému Ľ. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvalo bytom K. - V. G. Z., Š. C. XXXX/XX, t. č. bytom Š., ul. I. Č.. XXX, okres O., škodu

vo výške 1.257,60 € a

obžalovanému Ľ. O., nahradiť poškodenému M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom O., F.. J. XXXX/X,
t. č. bytom Š., F.. Š. XXX/X, U. O., škodu vo výške 471,60 €.

Podľa § 288 ods. 1) Trestného poriadku poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Mamateyova
17, Bratislava, IČO: 35 93 7874, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 2) Trestného poriadku poškodeného M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom O., F..
J. XXXX/X, t.č. bytom Š., F.. Š. XXX/X, okres O., so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na

občiansko-súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 30. 5. 2013 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 436/12
zo dňa 29. 5. 2013 na obvineného M. W. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm.

c) Trestného zákona s poukazom na § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona a obvineného Ľ. O. pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Súd vo veci dňa 3. 10. 2013 vydal
trestný rozkaz, proti ktorému obaja obvinení podali odpor, a preto vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Obžalovaný M. W. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku, pre ktorý bola na neho
podaná obžaloba a ďalej uviedol, že spoluobžalovaný O. je jeho kamarát, pričom poškodených do dňa

19. 5. 2012 nepoznal. Kritického dňa spolu s Ľ. O. asi o 20,00 hod. odišli z baru E. v obci Š., pričom,
keď prechádzali okolo pekárne, ktorú má v prenájme pán O. pristavila ich jedna pani, ktorú on nepozná,
ale vie, že sa má volať Q. alebo Q.. Tá pani tam venčila psa, pričom im súčasne povedala, že O. s
C. hľadajú po dedine nejakých dvoch, ktorým im mali spôsobiť nejakú škodu. Chvíľu na to sa pri nich
pristavilo neznáme vozidlo, z ktorého vystúpili O. a C., ktorí ich napadli. Jeho napadol zrejme C. tak, že

ho najprv sotil na zem a potom ho na zemi aj kopal, a to do hlavy a do hrudníka. Pamätá si len toľko, že
si kryl tvár kričal na neho, čo robí, nechápal, prečo to robí. Keď ležal na zemi, jeho kamarát Ľ.P. O. sa ho
snažil chrániť vlastným telom. Ďalšie okolnosti už nevnímal, prebral sa až v sanitke, kde bola jeho sestra,
ktorá je záchranárka a ktorá v ten deň zhodou okolností mala službu. Po ošetrení v sanitke ho sanitka
do nemocnice neodviezla, ale hneď šiel do Nemocnice v O. s bratom na aute, kde bol ošetrený, bol u

neho konštatovaný opuch pier, mal rozbitý nos, na RPG vyšetrení nebol. Bol prepustený do domáceho
ošetrenia, no asi po dvoch dňoch sa vrátil do nemocnice na pozorovanie. Keď bol na pohotovosti, na
chodbe videl stáť C., ktorý nevyzeral vôbec zranený, videl, ako záchranka priviezla na ošetrenie O..
Nevie o tom, že by sa na pohotovosti rozprával s niektorým z poškodených. Prečo bol napadnutý, nevie,
takisto nevie, akým spôsobom mohli poškodeným vzniknúť poranenia. Predpokladá, že pán C. napadol

aj pána O., ale to on nevidel, takisto nevidel, aby O. bil niekoho z poškodených. Až po napadnutí, keď
jeho sestra a rodičia zisťovali okolnosti incidentu, dozvedel sa, že mal robiť nejaký bodrel okolo pekárne,
ktorúmalvnájmepánO..Poprel,žebypoškodenéhoO.maludrieťpäsťoupravejrukydooblastipravého
spánku a kopnúť ho do kolena pravej nohy. Takisto poprel, aby v kritickom čase urobil nejakú škodu
v blízkosti pekárne s tým, že táto vec bola prejednávaná ako priestupok, nič však preukázané nebolo

a konanie bolo zastavené. Doplnil, že na ošetrení v nemocnici spolu s ním bol aj spoluobžalovaný O.,
ktorý mal rozbitý nos, aj ústa a predložil súdu fotografie poranení, ktoré obžalovaným vznikli.

Obžalovaný Ľ. O. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, pre ktorý
bola podaná obžaloba. Uviedol, že ani on, ani spoluobžalovaný M. W. poškodeným žiadne poranenia

nespôsobili, iba sa bránili pred útokmi z ich strany, a to takým spôsobom, že si ľahli na zem a chránili
si hlavu. Nikto z nich poškodených fyzicky nenapádal, neudieral, ani nekopal. Na poškodenom C. si
žiadne poranenia nevšimol, tento bol s nimi spolu na ošetrení v nemocnici, kde mu nič nebolo, až potom
začal chodiť po ošetreniach a tváril sa, že kríva. K poškodeniu zdravia Ľ. O. sa vyjadriť nevedel, on
s tým nič nemá a nevidel, aby M. W. tomuto spôsobil nejaké poranenia. Kľudne poškodený mohol W.

kopať a spôsobiť si sám poranenia. Takisto poprel, aby poškodenému C. spôsobil poranenia uvedené
v obžalobe, resp. aby ho haluzou stromu udrel do oblasti kolena s tým, že žiadna haluz tam nebola. K
okolnostiam napadnutia uviedol, že v blízkosti sa nachádzala pani P., ktorá mala so sebou psov, ktorí
začali brechať a ktorých táto šla odniesť domov, následne, keď vyšla na okno, začal na ňu kričať, aby
zavolala políciu. Neskôr na miesto incidentu prišla aj pani N., ale keď už bolo po všetkom. Celý incident

začal tým spôsobom, že poškodení prišli autom, z ktorého vystúpili, najprv k nemu prišiel C., ktorý sa
začal s ním rozprávať s tým, že mu mali niečo poškodiť a následne ho udrel päsťou do tváre, na čo
spadol na zem, kde sa začal kryť, pričom následne ho začali kopať. On si len všimol, ako W. tiež leží na
zemi a ako ho tam bije O.. On sa potom dvihol, chcel ísť brániť W., no v zapätí bol C. päsťou zrazený na
zem, kopaný už nebol. On sa potom postavil a všimol si, ako C. šiel smerom k O., na čo utekal k domu

tej panej, ktorá tam bola predtým so psami s tým, aby volala políciu. Ku konfliktu W. s poškodenými
uviedol, že videl len to, ako W. ležal na zemi a bol kopaný O.. Či tam boli aj iné spôsoby napádania, to
nevie. Takisto si nevšimol, aby C. napádal W.. Následne prišla záchranka, z ktorej vystúpila W. sestra.
Najprv šli k M. W., ktorý bol ošetrený v sanitke bez toho, aby bolo potrebné nakladať ho na nosidlá,
následne do sanitky cez zadné dvere bol naložený O.. Jemu bola len gázou utretá pera, pretože z nej

krvácal, v sanitke ošetrovaný nebol, išiel však potom na ošetrenie do nemocnice spolu s W. a jehobratom, pretože sanitka bola plná. Na ošetrenie šli prakticky hneď, bola mu ošetrená poranená pera,
následne bol z nemocnice prepustený s tým, že u neho bolo zistené pomliaždenie hlavy a tržná rana
pery. Hospitalizovaný, ani práceneschopný nebol. V nemocnici na ošetrení stretli aj poškodených, s

týmito sa však nebavili. V závere svojej výpovede doplnil, že po napadnutí na miesto sa dostavili aj
policajti, ktorí však prakticky žiadne úkony nevykonávali, iba si poznačili údaje z občianskych preukazov
do nejakej knihy. Takisto si pamätá, že O. po tomto incidente chodil do svojej pekárne v Š. s barlami a
videl ho aj na obecných slávnostiach.

Svedok poškodený Ľ. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 19. 5. 2012 v čase okolo 22,30
hod. odišiel od neho z bytu pán C., ktorý bol u neho na návšteve. Asi o 10 minút mu tento volal na telefón,
že za pekárňou ho zastavili opití mládenci, ktorí mu nadávali a tiež mu povedali, že idú vyšraubovať
poistky na pekárni. Keď sa potom pozrel vonku z okna, videl, ako s krikom idú dvaja opití mladí ľudia, z
ktorých jeden kopal do auta, pričom rukou mu aj udrel do vonkajšieho pravého zrkadla, ktoré poškodil.
S tým, že na seba pokrikovali, že idú vyšraubovať poistky a jeden z nich šiel k poistkovej skrini. Začal

na nich kričať, nech prestanú. Následne títo mládenci začali kopať do vchodových dverí na pekárni. On
sa obliekol a zišiel dole, čo trvalo asi 5 minút. Títo mládenci zatiaľ prešli ku križovatke, kde ich dostihol.
Medzitým z druhej strany prišiel aj M. C. pozrieť sa, čo sa deje, keďže chlapci mali bojovú náladu. Celý
incident videla aj matka N., ktorá je u neho zamestnaná ako účtovníčka a ktorá býva v pekárni. On potom
prišiel k mladíkovi, ktorého predtým nepoznal, ale neskôr od N. sa dozvedel, že ide o W. s tým, že ho

chcel chytiť za ruku, aby ostal stáť, nakoľko mu poškodil majetok a že ide volať políciu. W. na to niečo
zamumlal a hneď ho udrel pravou rukou, päsťou do oblasti spánku, do ľavej časti tváre, na čo sa otočil,
aby sa bránil pred ďalšími údermi. W. ho potom z boku kopol do pravej nohy, do oblasti kolena, čím mu
spôsobil zranenie, a to roztrhnutie vnútorného bočného väzu. Ako ho kopol, zakričal na neho, že mu
zlomil koleno a keď padal, zachytil sa o W. a spolu spadli do trávy, kde sa ešte váľali a kde ho W. ešte

niekoľkokrát udrel do tváre. Medzitým prišla matka N., ktorá počula, ako kričal, že má zlomené koleno
a začala W. ťahať z neho dole. Toto videl aj M. C., ktorý sa medzitým naťahoval s druhým mládencom,
o ktorom sa neskôr dozvedel, že sa volá O.. C. priskočil k nim, strhol z neho W. a odhodil ho na škridle,
ktoré tam boli poukladané. W. ostal opretý o tie škridle. N. šla po sanitku, pričom sídlo rýchlej zdravotnej
pomoci je hneď vedľa miesta incidentu. Ešte predtým C. s N. ho zdvihli a takisto ho posadili na tie škridle.

Medzitým, ako tam sedel, tak O. ešte prišiel za C., nejako ho napádal, tak ho C. posadil ku kamarátovi,
následne prišla rýchla zdravotná pomoc, ako aj policajti, on bol potom sanitkou odvezený do nemocnice.

Zdôraznil, že ani on, ani C. nešli za obžalovanými autom, ale šli peši. Ešte predtým, než sa dostal na
zem, vnímal, že na začiatku došlo k incidentu medzi O. a C., keď títo si najprv nadávali, kto koho napadol,

to už neregistroval, pretože následne sa on dostal do konfliktu s W.. Keď bol na ošetrení v nemocnici,
stretol sa na chodbe s oboma obžalovanými, ktorí tam mali sprosté reči a ktorí vykrikovali niečo v tom
smere, že sa nebude po Š. rozťahovať. W. mu ešte tresol rukou po boľavom kolene so slovami: čo
simuluje. K incidentu s obž. W. upresnil, že bol to on, kto chytil W. ako prvý za ruku s tým, aby počkal,
že zavolajú policajtov kvôli poškodeniu majetku. Nečakal, že bude nasledovať úder päsťou do tváre zo

strany W.. On sa potom zohol, chránil si tvár, aby ho náhodou opäť neudrel a vtedy ho W. kopol do
kolena, ktoré mu vyskočilo. Po tom, čo bol kopnutý, chytil W. za ramená, alebo kabát a strhol ho na zem
s tým, že obaja spadli a začali sa kotúľať. Počas tohto kotúľania sa aj navzájom udierali, pričom kričal,
že má zlomené koleno, aby z neho zliezol. K poraneniam, ktoré vznikli W. uviedol, že je možné, že tieto
poranenia mu mohol spôsobiť aj on, keď sa bránil, ale mohli mu vzniknúť aj vtedy, keď ho C. odtrhol od

neho a následne ho odhodil na škridle. Zdôraznil, že určite to nebol on, kto ako prvý fyzicky napadol W..
Do sanitky sa dostal tak, že sa chytil C. a na jednej nohe k nej odskákal. Samotní policajti, ktorí prišli na
miesto, nerobili žiadne úkony, len si vyžiadali preukazy totožnosti.

Svedok M. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaných nepozná, nemá k nim žiaden

vzťah, poškodeného O. pred samotným skutkom poznal možno 2 mesiace, majú priateľský vzťah. K
samotnému incidentu uviedol, že kritického dňa asi okolo 22,30 hod. odchádzal z návštevy od pána O.,
pričom ho zastavili dvaja chlapi, ktorí začali na neho kričať, či pracuje u O. a začali mu nadávať. On im
povedal, že nie a že nie je ani odtiaľ. Jeden z nich mu potom začal kriviť zadný stierač na aute, na čo
vystúpil z auta s tým, nech mu neničia majetok. Tí chlapi začali potom kričať, že oni sú Š. a že idú O.

vymontovať poistky a zrobiť mu na zlosť, preto potom zobral telefón a zavolal O., ktorému povedal, že ho
zastavili dvaja mladíci, ktorí kričala, že idú k nemu robiť zle. O. mu uviedol, že pozerá von oknom a vidí,
ako mu vŕtajú do auta. On sa potom vrátil k O., ktorý bol už vonku a videl, ako jedného z mládencov volá
k autu. Následne počul, ako O. kričí, že mu zlomil nohu. Následne druhý z mládencov napadol jeho, načo sa on začal brániť. O. začal kričať, že zavolá políciu, tak ten druhý prestal na neho útočiť. Následne si
všimol, ako na O. je mládenec, ktorý ho napadol, ktorého potom z neho stiahol a posadil ho k škridlám,
ktoré sa tam nachádzali. V tom čase sa na mieste nachádzala aj matka N., ktorá v zapätí šla po rýchlu

zdravotnú pomoc. K útoku na svoju osobu uviedol, že bol to W., ktorý napadol O.Ž. a vtedy jeho kamarát
napadol jeho, o ktorom sa neskôr dozvedel, že sa volá O.. Tento ho udrel päsťou pravej ruky do tváre,
čo mu však nespôsobilo žiadne zranenia. Začal sa brániť a keď O. začal kričať, že mu zlomil nohu, O.
prestal útočiť. Keď N. šla volať rýchlu zdravotnú pomoc, tak W. a O.Í. do neho skočili tak, že W. na neho
zaútočil rukou, na čo ho sotil medzi strom a škridle, kde aj ostal sedieť a O.Í. zobral do ruky haluz zo

stromu, ktorou sa zahnal a udrel ho do kolena pravej nohy, čím mu spôsobil zranenia, a to odreniny a
pomliaždenie pravého kolena a natiahnutie vnútorného postranného väzu pravého kolena.

Vo svojej výpovedi ďalej doplnil, že keď prišla záchranka, O. začal kývať rukami a kričať, pán O. sedel na
škridlách pri W., ktorý tam tiež sedel. Za jeho pomoci a pomoci pani N. potom pomohli O. dostať sa do
záchranky, kde bol prvotne ošetrený. V záchranke bol ošetrený aj W., ktorý tam šiel po svojich. Neskôr

sa dozvedel, že ho tam ošetrovala vlastná sestra. On v záchranke ošetrovaný nebol, tá do nemocnice
odviezla iba pána O.. Šiel však na pohotovosť, kde bol ošetrovaný, bolo mu zistené, že má natiahnuté
koleno, pričom nemohol riadne stúpiť na nohu. Marodoval asi 22 dní, pričom počas práceneschopnosti
mal problémy s pohybom, nemohol riadne zohnúť nohu a mal ortézu. Na pohotovosti boli ošetrovaní
aj obžalovaní, ktorých tam stretol a ktorí sa tam stretli aj s O., pričom W. dokonca pobúchal O. po

poranenom kolene s tým, prečo simuluje. Svedok vo svojej výpovedi ďalej doplnil, že mal aj poranenia na
tvári, a to modrinu pod okom, kvôli tomuto poraneniu však ošetrovaný nebol, dostal iba masť. Samotný
incident sa stal v sobotu, v pondelok ráno potom šiel k svojej ošetrujúcej lekárke, ktorá ho poslala na
chirurgiu v O., kde mu opätovne ošetrili nohu. Po kontrole 23. 5. alebo 24. 5. sa potom nechal vypísať
do práce. K incidentu, ktorý mal mať s obžalovaným O. uviedol, že on sa bránil tým spôsobom, že snažil

vyhnúť jeho úderom, keď dostal jednu a potom druhú ranu, tak mu tieto údery opätoval a takisto ho raz
alebo dvakrát udrel do tváre. Týmito údermi mu však nespôsobil žiadne poranenia. K incidentu s W. sa
vyjadril tým spôsobom, že on na neho neútočil, dával ho iba dole z pána O., na ktorom W. ležal a potom
ho odhodil smerom k škridlám. W. sa potom postavil, rozbehol sa k nemu, na čo ho telom opätovne
odstrkol k škridlám, na ktoré tento spadol. K svedkyni N. uviedol, že túto na mieste incidentu registroval

vo chvíli, keď tam O. ležal na zemi, W. bol na ňom a ona ťahala W. z O.. Videl tam aj inú osobu, o ktorej
vie, že sa volá pani Q., tú však videl iba v okne.

Svedkyňa M. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pozná oboch obžalovaných, nemá k nim
žiaden vzťah, takisto pozná aj oboch poškodených, s ktorými vychádza dobre. Pán O. je jej bývalým

zamestnávateľom. K samotnému incidentu, ktorý súvisí s trestným stíhaním obžalovaných uviedla, že
v tom čase bývala v prístavbe pri pekárni v Š., pričom na návšteve bol vtedy M. C., ktorý odišiel okolo
22,30 hod. Ona potom s O. šla spať, no po chvíli počuli, ako na ulici je hluk, pričom O. na mobil volal C. s
tým, že ho na ulici obťažovali nejakí mladí ľudia a že idú vybrať poistky na pekárni. Títo mladíci následne
boli dole, búchali, a preto O. vyšiel von, ona ešte chvíľu bola doma, ale následne sa zišla pozrieť, čo sa

deje. Videla potom, ako na križovatke sa nachádzajú štyria ľudia, a to poškodení a obžalovaní, pričom
O. sa naťahoval s C. a W. s O.. Keď videla, ako sa naťahujú, šla smerom k nim, pričom videla, ako W.
udrel päsťou ruky O. do tváre, ktorý po tejto rane sa otočil a následne ho W. kopol do kolena pravej nohy
a spoločne spadli na zem. Medzitým na ceste sa bil O. s C., keď O.U. s W. padli na zem, ona sa snažila
ich rozdeliť, čo sa jej však nedarilo, po chvíli však došiel C., ktorý ich rozdelil a v tom čase na okne

zaregistrovala susedu, ktorá volala políciu. Následne O. posadila na škridle a ona bežala po sanitku.
Keď sa vrátila späť, videla, ako sa znovu naťahovali W., O. a C., pričom O. sedel na škridlách. Keď
prišla sanitka, spolu s C. pomáhali O. sa dostať do sanitky, pretože tento nemohol stúpiť na nohu. W. do
sanitky šiel normálne, po vlastných. Sanitka potom O. odviezla do nemocnice, ale keďže tento nemal pri
sebe žiadne doklady, tak následne s C. vybavili auto a šli za ním do nemocnice. Na chodbe nemocnice

si všimla aj obžalovaných, pričom O. poklopal O. po boľavom kolene, prečo simuluje. Doplnila, že nevie
presneuviesť,čiajobžalovanípoincidentemalinejaképoranenia,zdásajej,žeW.malnejaképoranenie
pery, ktoré mu čistili v sanitke, na O. viditeľné poranenia nevidela.

Svedkyňa M.. Q. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaných pozná iba v súvislosti s

incidentom zo dňa 19. 5. 2012, o jednom z poškodených vie, že je O., ten druhý je jeho kamarát, ale
nemá k nim žiaden vzťah. K samotnému skutku uviedla, že niekedy pred polnocou venčila psov v okolí
svojho domu a vtedy pri nej zastavilo auto, na ktorom vodič stiahol okienok a spýtal sa, či nevidela
nejakých dvoch opitých chlapcov. Túto osobu ona nepoznala a nepamätá si ani, ako vyzerala, pretoženavyše bola tma. Následne po ulici smerom od pekárne šli dvaja pripití chlapci, ktorí sa začali s ňou
rozprávať o psoch. Rozprávali sa normálne, keď si potom všimla, ako smerom k pekárni rýchlym krokom
kráča nejaký čiernovlasý mládenec. Na to tým mladým chlapcom povedala, že ich tu niekto hľadal a

jeden z nich povedal, že rovno môže volať políciu. Ona si najprv myslela, že nevie, o čom rozpráva
a tak na to nijak nereagovala. S chlapcami sa ďalej rozprávala, tí boli úplne kľudní. Po chvíli nejaký
pán v strednom veku a ten čiernovlasý mládenec vyšli smerom od pekárne, došli k tým dvom opitým
mladíkom a začali sa biť. Ona na to schytila psov a išla ich odniesť rýchlo domov, pretože nevedela,
ako budú psy reagovať. Keď ich odniesla do domu, podišla potom k oknu a videla, že sa stále bijú,

tak rýchlo volala policajtov. V tom okamžiku už ten starší pán sedel na škridlách, mal zranenú nohu a
kričal niečo v tom zmysle, ty debil, zlomil si mi nohu. Jeden z tých dvoch mladíkov bol za škridlami a ten
druhý sa ešte stále naťahoval s tým čiernovlasým chalanom, pričom ten, čo bol opitý, zapáral do toho
čiernovlasého. Na to mu ten čiernovlasý povedal, že či nemá ešte dosť a potom mu jednu strelil. Vyjadrila
sa, že nemôže povedať, kto prvý začal tú bitku, ale jednoznačne môže uviesť, že to boli poškodení, ktorí
pribehli na miesto s tendenciou biť sa, pričom bolo na nich zjavné, že sú nahnevaní. Potom sa spustila

surová bitka, pri ktorej nevedela, kto prvý udrel, pretože v tom momente šla psov zaniesť domov. Z celej
bitky si pamätá iba to, že pán O. udrel pán C., ktorý mu povedal, že či nemá ešte dosť a jeho úder mu
opätoval. Ako konkrétne sa potom bili, kto koho udieral, to ona nevie popísať. Ona šla privolať políciu,
pričom na mieste registrovala ešte jednu blonďavú slečnu, ktorá šla zavolať potom záchranku. Keď prišla
záchranka, tá začala ošetrovať pán O., pričom ona začala kričať na záchranárov, že vzadu za škridlami

ešte jeden leží. Bol to pán W., ktorý bol v bezvedomí. Ako sa dostal do záchranárskeho vozidla, to ona
nevie, ale vie, že záchranka, ktorá ho ošetrovala, bola jeho sestra, ktorá potom na druhý deň prišla sa
za ňou aj spýtať, čo sa vlastne stalo s tým, že jej brat mal byť taký opitý alebo zranený, že sa na nich
nepamätal. Takisto si pamätá, že na miesto došli aj policajti, pričom obžalovaní, alebo len jeden z nich,
pán O., chceli podávať trestné oznámenie, ale policajti povedali, nech ho prídu podať až potom, keď

vytriezvejú. Či O. mal vtedy na sebe nejaké poranenie, k tomu sa vyjadriť nevedela, zranenie vnímala
na W., ktorý ležal za škridlami a nehýbal sa.

Svedkyňa K.. Ľ. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je sestrou obžalovaného M. W. a takisto
pozná aj ďalšieho spoluobžalovaného. Dňa 19. 5. 2012 mala nočnú zmenu spolu s kolegom Q., ako

záchranár záchrannej služby, ktorá má sídlo v Obci Š.. Asi okolo 23,30 hod. zaklopala na dvere stanice
priateľka pána O., ktorá oznámila, že došlo k nejakej bitke. Následne šli na výjazd, pričom sa odobrali na
miesto, ktoré je vzdialené zhruba 30 m od ich stanice, v blízkosti je aj pekáreň. Keď vystúpili z vozidla,
ako prvého videla pána O., ktorý tam stál s pánom C. a priateľkou, na mieste sa tam nachádzala aj pani
Q.. Pán O. sa potom k nim priblížil, šiel normálnou chôdzou, nevidela na ňom, aby kríval, jeho priateľka

ho držala rukami po pazuchou. Sám si vystúpil a ľahol na lehátko v sanitke. Sťažoval sa, že ho bolí
koleno. O okolnostiach zranenia nehovoril nič. V tom sa pri sanitke objavil Ľ. O., ktorý mal zakalenú tvár
a zaslzené oči. Priateľka pána O. jej zároveň povedala, že tam ešte niekto leží a rukou ukázala smer.
Ona potom v tme videla ležať nejaké telo a keď tam došla, spoznala svojho brata, ako leží na chrbte v
bezvedomí. Snažila sa ho prebrať oslovením, potom zatrasením za rameno, chvíľu nereagoval, ale asi

po minúte sa prebral a začal reagovať. Bol zmätený, nevedel odpovedať na jej otázky. Potom prišiel k nej
Ľ. O. s tým, že jej pomôže a ktorý jej povedal, že tí dvaja, ukazujúc pritom na poškodených, ich napadli.
Jej bratovi z nosa tiekla krv, mal znečistený odev, odreniny na tvári a možno na rukách aj drobné oderky.
Spolu s O. mu pomohla si najprv sadnúť, chvíľu ho nechala posedieť, potom mu pomohli sa postaviť
a obaja ho odprevadili do sanitky. Brat sa jej sťažoval, že ho bolí celá hlava, tvár, nos, krk a hrudník,

kolega sa medzitým venoval O.U.. Brata sa pýtala, čo sa stalo, najprv mal zmätené odpovede a potom
ukázal na C. s tým, že ho zbil. Následne sa dostavili policajti, ktorým brat povedal, že kto ich zbil, policajti
si zapísali osobné údaje. Následne zabezpečili odvoz poškodeného O. do nemocnice, a to sanitkou a jej
brata spolu s O. do nemocnice odviezol jej druhý brat O. W.. Má za to, že v tomto smere došlo z jej strany
k určitému profesionálnemu zlyhaniu, pretože určite obaja mali byť prepravení na ošetrenie sanitkou

do nemocnice a mala privolať ďalšie záchranárske vozidlo. Pri ošetrení obžalovaných v nemocnici už
nebola.Lennadruhýdeň,potom,čomalainformácieookolnostiachincidentu,bolasavnemocnicipýtať
na správanie obžalovaných, pretože podľa tvrdenia poškodených sa jej mali nejako vyhrážať, pričom jej
bolo potvrdené, že chlapci sa správali slušne. Takisto bola potom aj v bare, kde boli obaja obžalovaní
pred incidentom, pričom barmanka jej potvrdila, že chlapci síce konzumovali alkohol, ale že sa správali

slušne. Na druhý deň po incidente bola aj za pani Q.E., ktorá jej uviedla, že chlapci pred incidentom sa
pri nej pristavili, boli kľudní, a zostala zarazená, prečo poškodení ich napadli. K samotným poraneniam
jednotlivých zúčastnených osôb na konflikte tak, ako ich ona vnímala v súvislosti s ošetrovaním týchto
osôb, svedkyňa uviedla, že O. nešiel k sanitke súvislou chôdzou, šiel však sám a podopieraný bol, ažkeď nastupoval do sanitky v dôsledku schodíka, ktorý sa tam nachádzal. Nejavil známky viditeľných
vonkajších zranení, v sanitke sa sťažoval iba na bolesť kolena, a preto štandardne dostal dlahu na
dolnú končatinu. Počas transportu zdôrazňoval bolestivosť kolena. Čo sa týka poškodeného C., ten

sa nijako aktívne nehlásil, že má mať nejaké zranenia. Sama sa ho pýtala, či má nejaké poranenia,
na čo jej povedal, že nie a fajčil cigaretu. Mal oblečené kraťasy, na nohách nevidela žiadne vonkajšie
poranenia. Obžalovaného M. W. našla ležať v bezvedomí pod stromom, mal zakrvavenú tvár, krvácal
z nosa, mal špinavé oblečenie, zakrvavenú hornú časť oblečenia a bol špinavý od blata. Pri ošetrovaní
v sanitke mal ružový hrudník, ktorý signalizoval stopy po násilí, odreniny neboli zatiaľ badateľné. Do

sanitky kráčal, pričom pri chôdzi mu pomáhala spolu s O.. Obžalovaný O.Í. chodil normálne, mal však
opuchnutú tvár, ktorá bola ružová, mal zaslzené oči, stopy po krvácaní z nosa, tak pod nosom, ako aj na
perách, krvavé ústa, resp. pery mal aj W.. V nasledujúcich dňoch jej brat trpel bolesťami, zvracal, a preto
bol opätovne neurologicky vyšetrený, pričom neurológ odporučil hospitalizáciu na traumatologickom
oddelení pre podozrenie z otrasu mozgu, ktorú hospitalizáciu aj brat podstúpil a ktorý otras mozgu bol
potvrdený. Doplnila, že v súvislosti s ošetrovaním jednotlivých zúčastnených osôb na mieste incidentu

bola to ona, kto rozhodoval o tom, ako sa budú kategorizovať jednotlivé osoby a kto bude odvezený
sanitným vozidlom a v tomto smere si vyčíta, že to profesionálne nezvládla, pričom určitú úlohu tam
hrali aj emócie. Dôležitá bola aj okolnosť súvisiaca s časovým hľadiskom, kto ako prvý prichádzal na
ošetrenie do sanitky, keď prvý bol O. a jej brat bol vlastne posledný. Aj z administratívneho hľadiska z
jej strany došlo k pochybeniu, keď zapísala záznam o ošetrení O., čo vlastne postačovalo ako podklad

pre poisťovňu na preplatenie výjazdu, správne však mala vypísať záznamy o ošetreniach všetkých.

Svedok O. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je bratom obžalovaného M. W.. Samotný incident,
ktorý sa mal odohrať medzi obžalovanými a poškodenými nevidel, iba počas cesty viezol brata M. a
obžalovaného O. do nemocnice. Títo počas cesty nadávali na poškodených, pôsobili dezorientovane,

mali na nich zlosť, že ich poškodený napadli. Prečo mali byť napadnutí, to nehovorili. Keď došli do
nemocnice,zanimitamdošielajC.sN.,naC.ničnevidel,nevidel,abymalnejakézranenia.Vnemocnici
sa takisto stretli aj s O., ktorého viedli na lehátku a ktorý bol zakrytý plachtou, pričom brat M. rukou ťapol
O. po nohe s pripomienkou, že „dobrý si“. Nijako mu tým nechcel ublížiť, ale O. na to reagoval výkrikom
„au“, akože ho to bolí. O. sa potom spýtal, prečo obžalovaní ich tak museli zbiť, pretože zranenia, ktoré

mal jeho brat M., a O. boli závažnejšie ako tie, ktoré mali poškodení.

Svedok V. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaných pozná len z videnia, mená
poškodených mu niečo hovoria, ale on ich nepozná. Predpokladá, že jeho výpoveď má súvisieť s
nejakým napadnutím, na ktoré si pamätá len veľmi matne, keď ako príslušník OO PZ bol vyslaný na

miesto incidentu, kde už bola sanitka, v ktorej bola ošetrovaná jedna ležiaca osoba, a takisto tam bola
ošetrovanájednasediacaosoba.Naodstupčasusivšaksvedokbližšienepamätal.Vprípravnomkonaní
vypovedal, že v súvislosti s predmetným incidentom zasahoval ako príslušník polície spolu s kolegom
O.Š.. Keď došli na miesto, bol tam krik, stotožnili prítomné osoby, a zároveň všetky osoby poučili, že ak
majú nejaké zranenia, majú ísť na ošetrenie a potom po prípade podať trestné oznámenie. Na miesto

potom prišla aj pohotovostná motorizovaná hliadka. Pokiaľ si pamätá, nič bližšie sa nedokumentovalo.

Svedok M.. M. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal obdobne ako svedok E. s tým, že každá zo
zainteresovaných strán prezentovala nejakú inú verziu začatia konfliktu. Všetci boli poučení a vyzvaní,
aby šli na vyšetrenie a pokiaľ chcú podávať nejaké oznámenia, nech sa dostavia na políciu aj s

lekárskymi správami. Nikto na mieste nechcel nič oznamovať. Ako policajti jediné, čo urobili, zistili
totožnosť prítomných svedkov. Žiadne poškodenia majetku neriešili, všetci zainteresovaní boli pod
vplyvom alkoholu.

Svedkyňa B.. M., splnomocnenec poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. vo svojej výpovedi

uviedla, že informácie ohľadom skutku nemá, pripojila sa do trestného konania s nárokom na náhradu
škody vo výške 40,54 eur, ktorá škoda predstavuje vynaložené náklady na poskytnutú zdravotnú
starostlivosť poistenca M. C. a v sume 1.011,27 eur, čo predstavuje vynaložené náklady za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť Ľ.Š. O..

Ohľadom poranení poškodených bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvie traumatológie, M.. V. O., ktorý znalec na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pri vypracovaní
znaleckých posudkov vychádzal zo zdravotníckej dokumentácie poškodených, z obsahu spisového
materiálu, ako aj vlastného vyšetrenia.PoškodenýĽ.O.dňa19.5.2012utrpelporanenie,atoroztrhnutievnútornéhopostrannéhoväzupravého
kolena. Z lekárskeho hľadiska ide o ľahké poranenie, mechanizmus vzniku poranenia zodpovedá

mechanizmu incidentu, ako je zadokumentovaný vo vyšetrovacom spise, t. zn. že poranenie mohlo
vzniknúť tak, že poškodený stál, pravá dolná končatina bola zaťažená jeho váhou a bol zasiahnutý
kopnutím z vonkajšej strany do pravého kolena. Tým došlo k napnutiu až roztrhnutiu vnútorného
postranného väziva. Obvyklá doba liečenia pri takomto poranení je 8 týždňov, táto doba nie je určovaná
závažnosťou poranenia, ale biologickými vlastnosťami hojenia väzu. V posudzovanom prípade došlo

k predĺženiu doby liečenia, nakoľko poškodený absolvoval operáciu kolena, pri ktorej boli zistené
degeneratívne zmeny chrupavky, čo však nemá príčinnú súvislosť s posudzovaným poranením. Ide o
zmeny z opotrebovania. Poškodený je živnostník, práceneschopnosť vystavenú nemal. Z lekárskeho
hľadiska ide o poranenie ľahké, ktoré poranenie trvalé následky nezanechá. Odškodné za bolesť
predstavuje 80 bodov. Poškodený bol obmedzovaný v obvyklom spôsobe života tým, že po dobu 12
týždňov mal fixované koleno sadrou, neskôr ortézou, čo ho obmedzovalo pri pohybe, chôdzi, nemohol

šoférovať. Táto doba bola tiež predĺžená vzhľadom k skutočnostiam, ktoré uvádzal. Obvyklá doba fixácie
pri tomto poranení je 6 týždňov. Poranenie a ani liečba neovplyvňujú sebestačnosť poškodeného v
súvislosti s jeho základnými životnými potrebami, hygienickými a stravovacími návykmi. V súvislosti
s obranou obžalovaného znalec k mechanizmu vzniku poranenia poškodeného O. doplnil, že takéto
poranenie samozrejme mohlo vzniknúť aj inými mechanizmom, napr. pri behu, rýchlej chôdzi, pri

našliapnutí na nejakú výraznejšiu terénnu nerovnosť. Čo sa týka prípadného kopu zo strany samotného
poškodeného ako mechanizmu vzniku poranenia, znalec v tomto smere uviedol, že v takejto alternatíve
by mohlo dôjsť v prípade kopnutia vnútornou stranou členka do statickej pevne umiestnenej prekážky,
pričom intenzita kopnutia by musela byť vysoká a takéto kopnutie by mohlo znamenať aj poranenie
členka v zmysle krvnej podliatiny, ktoré dokumentované nikde nebolo. Takisto znalec doplnil, že v

prípade tohto poškodenia žiadne iné vonkajšie poranenia, napr. v podobe odrenín, či krvných podliatin
na žiadnych častiach tela zistené neboli. K výhrade obhajoby, či pri takomto poranení bol poškodený
O. schopný bezprostredne po poranení samostatne, bez pomoci chodiť, znalec uviedol, že pri takomto
poranenípostihnutýjeschopnýchôdze,ktorávšakmôžebyťlimitovanábolesťami,krívaním.Problémom
je prenášanie záťaže na poranenú končatinu. Samotná chôdza napriek takémuto poraneniu môže budiť

dojem normálnej chôdze, pričom bolesti môžu akcentovať až s odstupom času.

Poškodený M. C. pri fyzickom incidente dňa 19. 5. 2012 utrpel pomliaždenie pravého kolena, s
natiahnutím vnútorného postranného väzu. Z lekárskeho hľadiska ide o poranenie ľahké. Mechanizmus
vzniku tohto poranenia zodpovedá mechanizmu incidentu popísaného vo vyšetrovacom spise, t. zn.

že poranenie mohlo vzniknúť úderom palicou na vnútornú stranu pravého kolena. Mohlo vzniknúť aj
jedným úderom, nemuselo ich byť viac. Poranenie si vyžadovalo dobu liečenia a práceneschopnosti 14
dní, aj keď poškodený bol práceneschopný od 20. 5. do 17. 6. 2012. Počas liečenia bol obmedzovaný
tým, že po dobu 2 týždňov mal pravé koleno ošetrené bandážou, čo ho obmedzovalo pri pohybe, nie
však závažnejším spôsobom. Počas tretieho týždňa koleno rozcvičil do pôvodného stavu. Lieky na

tlmenie užíval do 2 týždňov. Posudzované poranenie trvalé následky nezanechá, odškodné za bolesť
predstavuje 30 bodov. Aj v tomto prípade znalec konštatoval, že vzhľadom na poranenie je možný aj iný
mechanizmusjehovzniku,napr.pádomnanejakýpevnýpredmet,vprípadepoškodenéhoC.bolizistené
aj odreniny a pomliaždenie a neskôr sa vytvorila aj krvná podliatina v oblasti na prednej a vnútornej
strane pravého kolena.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä zápisníc o trestnom oznámení
poškodených, lekárskych správ o ošetreniach poškodených, ale aj obžalovaných, keď vo vzťahu k
obžalovanému M. W. zistil, že tento bol prvotne ošetrený na oddelení centrálneho príjmu Nemocnice
O. dňa 20. 5. 2012 o 00,16 hod., pričom o neho bola zistená kontúzia na čele, mierny opuch nosa,

opuch a hematóm hornej pery, ftg lebky, nepreukázalo traumatické zmeny, následne tento obžalovaný
bol hospitalizovaný na oddelení úrazovej chirurgie od 22. 5. 2012 do 24. 5. 2012, pričom z prepúšťacej
správy okrem iného vyplynulo, že pacient bol prijatý do nemocnice 2 dni po úraze hlavy, pretože
pociťoval slabosť, zvracal, bol vyšetrený neurológom a ORL lekárom s odporúčaním na hospitalizáciu.
Počas hospitalizácie mu bolo urobené CT-vyšetrenie hlavy, ktoré nepotvrdilo patologické zmeny na

mozgu a skelete lebky a tvárových kostí, RTG-vyšetrenie chrbtice bolo bez zjavných traumatologických
zmien. Pacientovi pri prepustení boli vydané lieky proti bolesti na 3 dni. Z lekárskej správy o ošetrení
obžalovaného Ľ. O. na oddelení centrálneho príjmu Nemocnice O. zo dňa 20. 5. 2012 o 00,38 hod.
vyplynulo, že tento mal poranenia hlavy na temene vľavo, pomliaždenie nosa a pier. Ide o úraz ľahký, bezurčenia doby liečenia. Ďalej súd vykonal dokazovanie obsahom oboznámenia sa zápisníc o rekognícii,
z obsahu ktorých vyplynulo, že poškodený v ich priebehu oboznámil obžalovaných ako páchateľov
skutkov vo vzťahu k jednotlivým napadnutiam. Dokazovanie súd vykonal aj ďalšími listinnými dôkazmi,

a to hlavne vyčíslením nákladov poškodenej zdravotnej poisťovne v súvislosti s preplatenou zdravotnou
starostlivosťou, charakteristikami obžalovaných, ich registrov trestov a správ o priestupkoch, ako aj
obsahom pripojeného spisu o predchádzajúcom odsúdení obžalovaného O..

Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd

dostatočne preukázané, že jednotlivé skutky, pre ktoré bola podaná obžaloba, majú znaky trestných
činovažetietoskutkyspáchaliobajaobžalovaní.Obžalovanýchzospáchaniatrestnejčinnostivosvojich
výpovediach usvedčujú poškodených, ktorí tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní,
opísali okolnosti, za ktorých došlo k vzniku ich poranenia, ktoré poškodenému Ľ. O. spôsobil obžalovaný
M. W. a poškodenému M. C. obžalovaný Ľ. O.. Vo výpovedi uvedených svedkov v celom rozsahu
korešponduje aj výpoveď svedkyne N., ako aj podané znalecké posudky o poraneniach poškodených

a výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní, ktorý sa k týmto poraneniam vyjadroval a ktorý súčasne aj
potvrdil, že mechanizmus vzniku poranení zodpovedá výpovediam poškodených. Obrana obžalovaných
v danej trestnej veci bola založená na ich tvrdeniach, že to boli práve oni, ktorí boli bezdôvodne
napadnutí zo strany poškodených, pričom oni poškodeným žiadne poranenia nespôsobili, fyzicky na
nich neútočili, neudierali ich, nekopali. Vo výpovediach obžalovaných súd zaznamenal zároveň aj určité

rozpory ohľadom ich tvrdení o napadnutí zo strany poškodených, keď obžalovaný W. poukazoval na
to, že nevie, kým bol napadnutý, zdá sa mu, že to bol zrejme C., kto ho napadol ako prvý, ktorý ho
kopal do hlavy a hrudníka, pričom on si pamätá len to, že si kryl tvár a jeho kamarát Ľ. O. sa ho potom
snažil chrániť vlastným telom, a to tak, že sám ho na zemi zaľahol. Obžalovaný O. však vypovedal v
tom smere, že C. napadol najprv jeho, začal ho udierať do tváre, na čo spadol na zem, kde sa kryl.

Potom si on všimol, ako W. tiež leží na zemi a ako ho tam bije O., ktorý W. kopal, chcel ísť W. brániť,
ale v zapätí bol C. opäť zrazený na zem, bol kopaný, a keď sa postavil, všimol si, ako C. išiel smerom
k O., a preto začal utekať k domu pani P., aby zavolala políciu. Takisto uviedol, že si nevšimol, aby
C. nejako napadol W.. V tomto smere je potrebné uviesť, že verziu obžalovaných nepotvrdzuje žiadny
iný dôkaz. Takýmto dôkazom, ktorý by bol v prospech obžalovaných, nie je ani svedecká výpoveď

svedkyne Q. P., ktorá vo svojej výpovedi síce potvrdila, že boli to poškodení, ktorí prišli k obžalovaným
značne nahnevaní s tendenciou biť sa, ale ona neregistrovala, kto ako prvý niekoho udrel. Následne
konflikt už nevnímala, pretože odišla domov, pričom cez okno videla, ako obžalovaný O. udrel C., ktorý
mu potom úder opätoval, dodajúc pri tom, či už nemá dosť. K obrane obžalovaných je potrebné ešte
doplniť, že títo vo svojich výpovediach výslovne uvádzali, že oni nijakým spôsobom na poškodených

neútočili, fyzicky ich neudierali, ktoré tvrdenia vyvracajú vyššie označené dôkazy a z tohto dôvodu
nebolo ani na mieste zaoberať sa úvahami o prípadnej nutnej obrane zo strany obžalovaných. Takisto
je potrebné konštatovať, že z vykonaných dôkazov je nepochybné, že to boli aj obžalovaní, ktorí v
priebehu incidentu s poškodenými utrpeli poranenia, ktoré sú popísané v lekárskych správach a ktoré sú
ajzdokumentovanénafotografiách,ktorépredložilsúdu,keďrozsahacharaktertýchtoporanenízďaleka

nedosahuje závažnosť poranení, ktoré utrpeli poškodení a ktoré potvrdzujú tak lekárske správy, ako aj
podaný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie. Vo vzťahu k týmto poraneniam,
ktoré utrpeli obžalovaní, vyznieva potom logicky tvrdenie poškodených, že počas fyzického napadnutia
zo strany obžalovaných sa bránili, a teda mohli týmto spôsobiť aj určité poranenia.

Za takýchto okolností mal súd trestnú činnosť obžalovaných za dostatočne preukázanú a ich obranu
považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za svoje konanie. Vykonaným dokazovaním
bolo nepochybne preukázané, že konaním obžalovaných bola spôsobená poškodeným ujma na zdraví.
Z hľadiska právneho posúdenia skutkov, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní, vychádzajúc z vykonaných
dôkazov, a to najmä lekárskych v správ v podaní znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva a

farmácie a výpovede znalca ohľadom jednotlivých poranení, ako aj výpovede samotných poškodených,
súd konanie obžalovaného M. W. oproti obžalobe právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. Trestného zákona, pretože inému (poškodenému Ľ. O.) úmyselne ublížil na zdraví. Samotný
charakter ujmy na zdraví tohto poškodeného súd nevyhodnotil ako ťažkú ujmu na zdraví tak, ako
to kvalifikovala obžaloba, a to s poukazom na ust. § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona, keď

poškodenému mala byť spôsobená vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorá porucha
zdravia trvala dlhší čas. V zmysle § 123 ods. 4 Trestného zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší
čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, príp. aj pracovnú neschopnosť v
trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života. Vdanom prípade je teda potrebné brať do úvahy tak časové hľadisko dĺžky trvania poruchy zdravia,
príp. pracovnej neschopnosti, a to po dobu najmenej 42 dní, ktorá doba je súčasne spojená nielen s
obvyklým ovplyvnením života poškodeného, ale charakter tohto ovplyvnenia spôsobu života musí byť

závažný. Samotný znalec poranenia poškodeného Ľ. O. charakterizoval ako poranenia ľahké, pričom
samotná doba liečenia a prípadnej práceneschopnosti nie je spojená so závažnosťou poranenia, ale
s biologickými vlastnosťami hojenia sa kolenného väzu. Obvyklá doba liečenia u takéhoto poranenia
predstavuje 8 týždňov, pričom poškodený je obmedzovaný pri pohybe, chôdzi, šoférovaní, v dôsledku
fixácie kolena sadrou a neskôr ortézou, pričom obvyklá doba fixácie pri tomto poranení je 6 týždňov.

Skutočná doba liečenia poškodeného v danom prípade bola dlhšia, tento mal koleno fixované sadrou
12 týždňov a neskôr ortézou, čo však bolo spôsobené degeneratívnymi zmenami chrupavky, čo nemá
príčinnú súvislosť s konaním obžalovaných. V danom prípade je teda potrebné brať do úvahy obvyklú
dobu liečenia poškodeného pri takomto type úrazu, ktorá doba je kratšia než skutočná dĺžka liečenia.
Takisto je potrebné brať na zreteľ aj samotný charakter obmedzenia v obvyklom spôsobe života, ktorý
pri takomto type poranenia je vo všeobecnosti ovplyvnený fixáciou kolena po dobu 6 týždňov, ktorá doba

je spojená s obmedzením pri pohybe, šoférovaním, príp. iných podobných činnostiach. Ako vyplynulo
z vykonaných dôkazov v konkrétnom prípade, hybnosť poškodeného bola závažnejším spôsobom
obmedzovanámaximálnedo26.6.2012,keďprichôdzisipomáhalkrátkymibarlami.Ďalšieobmedzenia
v obvyklom spôsobe života nie je možné považovať za obmedzenia závažnejšieho charakteru, keď
napokon samotné poranenie a liečba neovplyvňovali sebestačnosť poškodeného pre základné životné

potreby,hygienickéastravovacienávyky.Zuvedenéhodôvodupretosúdnarozdielodobžalobykonanie
obžalovaného M. W. posudzoval miernejšie, a to nie ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona, ale ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pričom svoje zistenia premietol aj do skutkovej
vety rozsudku.

Vo vzťahu k obžalovanému O. súd jeho konanie kvalifikoval v zhode s obžalobou ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví. Poranenia
M. C. zodpovedajú kvalifikačným znakom ujmy na zdraví tak, ako to má na zreteli ust. § 123 ods. 1,
2 Trestného zákona.

Obaja obžalovaní sú plne trestne zodpovednými subjektmi z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti
sa dopustili zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom
trestného činu, ktorého sa dopustili obžalovaní je v záujme spoločnosti na ochranu života a zdravia
každého jednotlivca. Medzi protiprávnym konaním obžalovaných a spôsobeným následkom existuje

vzájomná kauzalita.

Z charakteristík obžalovaných z miesta bydliska vyplynulo, že títo sú hodnotení všeobecne, obžalovaný
M. W. doposiaľ súdne trestaný nebol, bol raz priestupkovo postihovaný za priestupky na úseku dopravy.
Obžalovaný Ľ. O. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestný, a to v roku 2009 pre prečin marenia výkonu

úradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.d)Trestnéhozákona,začomuboluloženýpodmienečný
trest odňatia slobody na 2 mesiace, s určením skúšobnej doby v trvaní 1 roka, v ktorej skúšobnej dobe
sa osvedčil dňa 6. 9. 2011, a bol mu aj uložený trest zákazu činností viesť všetky druhy motorových
vozidiel na dobu 1 roka. Priestupkové postihnutia tohto obžalovaného evidované nie sú.

Pri úvahách o treste súd prihliadol na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl.
Trestného zákona, keď trest má predstavovať predovšetkým represívnu funkciu, ale má plniť úlohu
aj individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Za uvedenú trestnú činnosť každému z obžalovaných hrozil trest odňatia slobody na 6
mesiacov až 2 roky, v prípade obžalovaného M. W. súd konštatoval poľahčujúcu okolnosť v zmysle §

36 písm. j) Trestného zákona, teda že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život. Priťažujúce
okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona súd nezistil žiadne. V prípade obžalovaného Ľ. O. súd nezistil
žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť. Z hľadiska naplnenia účelu trestu potom súd v prípade
obžalovaného M. W. za primeraný trest považoval trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov s tým,
že mal za to, tento účel bude dosiahnutý aj jeho hrozbou počas primeranej skúšobnej doby, a preto trest

vyslovil ako podmienečný, pričom za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu 15 mesiacov. V prípade
obžalovaného Ľ. O. za primeraný trest považoval trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, majúc za
to, že aj v jeho prípade sú splnené zákonné podmienky pre podmienečný odklad takéhoto trestu počas
primeranej skúšobnej doby, za ktorú považoval dobu 15 mesiacov.V súvislosti s nárokmi poškodených v nadväznosti na vykonané dôkazy potom súd obžalovaného M. W.
zaviazal nahradiť poškodenému Ľ. O. škodu vo výške 1.257,60 eur, ktorá škoda zodpovedá vyčíslenému

bolestnému znalcom a Ľ. O. z rovnakého titulu nahradiť škodu poškodenému M. C. vo výške 471,60 eur.
Poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. Bratislava s nárokom na náhradu škody odkázal na
občiansko-súdne konanie, pretože tento poškodený uplatnený nárok na náhradu škody síce vyčíslil, ale
nijakým spôsobom nezdokladoval, v akých jednotlivých zdravotných výkonov sa jeho nárok týka, pričom
navyše v danom prípade je potrebné zobrať do úvahy aj tú skutočnosť, že v prípade poškodenia zdravia

poškodeného O. časť vynaložených liečebných nákladov nie je v bezprostrednej príčinnej súvislosti s
protiprávnym konaním obžalovaného. Keďže poškodený M. C. si uplatnil aj ďalšiu škodu, ktorú bližšie
nezdokladoval, so zvyškom nároku na náhradu škody, súd tohto poškodeného odkázal na občiansko-
súdne konanie.
ad 1)
obžalovaný M. W.

- inému úmyselne ublížil na zdraví

ad 2)
obžalovaný Ľ. O.
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.