Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 20, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/276/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210490
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814210490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Q. X K.., A. XXX., XXXXXX, Q.,
I. C., registračné číslo: XXX XX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.,
Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, proti žalovanému: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. M. XXX o zaplatenie 4147,84
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13C/6/2015-32
zo dňa 19.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku a vo výroku o trovách konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.103,30 eur,
vyčíslený úrok z omeškania v sume 69,50 eur a úrok z omeškania 8,15 %- ta ročne zo sumy 2.103,30
eur od 12.11.2014 do zaplatenia v splátkach po 60 eur, čo do zvyšku žalobu zamietol, rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že zmluvný
vzťah účastníkov konania - úverovú zmluvu - vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu. Uviedol, že prvým
žalobcom uplatňovaným nárokom je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu 3.833,32 eur.

Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 4.000 eur a žalovaný uhradil celkovo
1.896,70 eur, pričom súd prvej inštancie žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny podľa
§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume 2.103,30 eur a
čo do zvyšku žalobu zamietol. Uviedol ďalej, že suma za upomienku, ktorú si žalobca účtuje v sume 12
eur by mal zaplatiť žalovaný v zmysle § 1 Hlavy 18 úverových podmienok. Uviedol, že považuje sumu
za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti

nároku na poplatok za upomienku, keďže nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by bolo možné objektívne
posúdiť a preveriť výšku pohľadávky. Poplatok za možnosť zmeny splátok súd prvej inštancie považuje
za neprimeraný. Žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný mesačne platiť poplatok za službu, ktorá mu v
konečnom dôsledku ani nemusela byť poskytnutá tak, ako tomu bolo aj v tejto právnej veci. Ďalšou
nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do zosplatnenia v prípade riadneho
splácania tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku úveru, ktorý bol dohodnutý na
27,81 %- ta ročne a uzavrel, že banky v tom čase (júl 2012) poskytovali úvery za 9,81 %-ta. Dohodnutý

ročný úrok z úveru medzi účastníkmi bol o 18 % vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov
poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho
zákonníka, nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav
pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v časeuzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 Mcdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009) Súd prvej
inštancie uviedol, že dohoda o výške úrokov je absolútne neplatná, pokiaľ sú úroky neplatné, nemôžeme
ich moderovať, a preto je poskytnutý úver bezúročný. Uviedol, že úroková miera dohodnutá medzi

účastníkmi takmer 1,8- násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto dojednanie neplatné
pre rozpor s dobrými mravmi. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania súd vyčíslil len zo sumy 2.103,30
eur za obdobie od 17.06.2014 do 11.11.2014 a v ďalšom období priznal 8,15 % ročné úroky z omeškania.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 OSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku,
ktorým bola žaloba čo do zvyšku zamietnutá a proti výroku o trovách konania. Odvolanie odôvodnil tým,
že sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie o tom, že dojednaný úrok 27,81 %- ta ročne je o 18 %
vyšší ako bola priemerná úroková miera z úrokov poskytovaných v tomto období bankami a že takýto
úrok je absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Uviedol, že pre porovnanie výhodnosti alebo
nevýhodnosti predmetného poskytnutého úveru slúži porovnanie ročnej percentuálnej miery nákladov.

Poukázal na to, že ročná percentuálna miera nákladov v danom prípade bola do 33,7 %- ta, priemerná
ročná percentuálna miera nákladov bola 19,59 %- ta. Z uvedeného vyplýva, že predmetný spotrebiteľský
úver bol nevýhodný o 14,11 percentuálnych bodov ako priemerne poskytnuté obdobné úvery, a teda
nemôže byť poskytnutý v časti odplaty v rozpore s dobrými mravmi s ohľadom na úrokové sadzby
bánk. Poukázal na to, že podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ku dňu 17.07.2012 odplata za

poskytnutie finančných prostriedkov nesmie prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Uviedol, že konajúci súd sa nezaoberal aplikáciou
ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Uviedol ďalej, že pojem obvyklá odplata na finančnom trhu
nemá legálnu definíciu, ale z racio legis vyplýva, že je možné ju stotožniť s pojmom priemerná ročná
percentuálna miera nákladov. Táto bola v danom prípade nepodstatne nižšia (o 14,11 % bodov) ako

dojednaná PRMN v predmetnej zmluve. Uviedol, že ak konajúci súd chcel porovnávať ročnú úrokovú
sadzbu vedenú v zmluve v hodnote 27,81 % pri mesačnej splátke s priemernou úrokovou mierou bánk,
potom nevykonal prepočet v zmysle prílohy 2 predmetného nariadenia ES č. 63/2002. Uviedol, že
spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver 4.000 eur s celkovými nákladmi (úrokom 5.351,72 eur) po
84 mesiacoch, t.j. na ročný úrok z poskytnutého úveru pripadá suma 764,53 eur, čo v percentuálnom

vyjadrení činí k istine 19,11 %- ta. Ak údaj 19,11 %- ta už porovnáme so štatistikou tak, ako ju uverejňuje
NBSvhodnoteod9,81%-tajenutnépovažovaťodplatuzavsúladesozávermitak,akoichprijalKrajský
súd v Prešove pod sp. zn. 3Co 114/2014 vo veci žalobcu proti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., podľa
ktorého výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Uviedol, že konajúci súd v tejto časti

nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že predmetnej žalobe
bude v celom rozsahu vyhovené a žalobcovi budú priznané trovy konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutiesúduprvejinštanciejevovýrokuvecnesprávne.Podľa§379CSPodvolacísúdjerozsahom
odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi. Podľa ods. 2
ust. § 380 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok prihliadne odvolací súd aj keď neboli v

odvolacích dôvodoch uplatnené. V danom prípade v podanom odvolaní žalobca spochybňuje správnosť
právneho posúdenia veci námietkou, že posúdenie dohodnutej úrokovej sadzby ako neplatné pre rozpor
sdobrýmijenesprávne.Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúduprvejinštancieotom,žedojednaný
27,81 % ročný úrok je v rozpore s dobrými mravmi.

5. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové
okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou
obvyklou z praxe peňažných ústavov. (Rozsudok NS SR 1 Cdo 57/2005 z 1.7.2010)

6. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných

pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne
na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byt v súlade
s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon
postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnutéúroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Preto sa touto
skutočnosťou mal súd v rámci dokazovania zaoberať a ustáliť, či obsah právneho úkonu, v ktorom je
výška úrokov 60 % ročne, neodporuje dobrým mravom, aj keď sa účastníci právneho úkonu na výške

úrokov dohodli. (1MCdO 1/2009 zo dňa 31.7.2009)

7. Ajkeďpreporovnanievýhodnostialebonevýhodnostiposkytnutéhoúverumožnopoužiťajúdajročnej
percentuálnej miery nákladov, je možné právne posúdenie urobiť aj zo samotnej výšky dojednaného
úroku, tak ako to umožňuje napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 57/2005 z 01.07.2010 alebo

súdom prvej inštancie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 Mcdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009.
PodľaštatistikyzverejnenejnastránkeNárodnejbankySlovenska,vroku2012priemernáúrokovámiera
z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých
nad 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 9,82 %- ta. Dojednaná úroková sadzba v tomto prípade
naozaj túto priemernú sadzbu prevyšuje takmer o 200 %, a preto je záver súdu prvej inštancie o tom, že
takýto úrok je v rozpore s dobrými mravmi správny. Rozpor s dobrými mravmi sa môže týkať aj plnenia,

ktoré je v súlade s právnymi predpismi, a teda ja pokiaľ by takto dojednaný úrok bol v súlade s § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka, môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. Vzhľadom na čiastočný úspech
účastníkov konania, ktorý je približne v rovnakom pomere, správny je aj výrok súdu prvej inštancie o

trovách konania a aj tento výrok bol ako vecne správny potvrdený postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.