Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. jún 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616010037
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Piusová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2616010037.3

Uznesenie

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Máriou Piusovou v trestnej veci proti obž. M. I. a H. E. pre
zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa 17. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. s a trestná vec proti obž. M. I., nar. XX.XX.XXXX v Šaštíne-Strážach, trvale
bytom E., D. XXX/XX a proti obž. H. E., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom E., T. XXXX/X pre

zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr.
zák., na skutkovom základe uvedenom v obžalobe prokurátora č. Pv 665/15/2205, ktorí mali spáchať
tým, že dňa 14.08.2015 v čase asi o 11.00 h v Š.-E., U. Z.. K. Č.. XXX/X, bez súhlasu vlastníčky H. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, spoločne vošli do jej bytu č. 4 nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu,
pričom obv. H. E. do bytu vošla aj napriek tomu, že vedela, že má zakázané doňho vstupovať a následne
od poškodenej v byte žiadali vydanie peňazí, prsteňa a osobných vecí jej druha H. I. a za tým účelom

otvárali skrine, chladničku, prehľadávali hrnčeky a hoci ich H. Z. opakovane vyzývala, aby prestali a
odišli z jej bytu preč, na tieto výzvy nereagovali, naďalej byt prehľadávali a postupne si za cca 15 minút z
priestorov bytu pripravili a zbalili viaceré osobné veci H. I. a následne s týmito odišli preč, pričom odniesli
i pánsku pruhovanú košeľu tmavej farby, veľkosti 44-45, čím H. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.-
E., K. Č.. XXX spôsobili škodu vo výške 10,- eur,

p o s t u p u j e

ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. v
znení neskorších predpisov o priestupkoch na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu v Skalici.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica č. Pv 665/15/2205-12 zo dňa 11.2.2016

prejednal súd trestnú vec proti obž. M. I. a obž. H. E. na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom
súde Senica. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom
svedkyne H. Z., Ľ. Z., Y. L., R. Š., Y. D., prečítal znalecký psychiatrický posudok č. 15/2016 znalkyne
MUDr. Eleny Žigovej, vykonal konfrontáciu obž. M. I. K. E. H. Z., L. O.. H. E. a svedkyne H. Z., oboznámil
sa s listinnými dôkazmi: fotodokumentáciou poškodeného, listom poškodenej, odborným vyjadrením,
úradnými záznamami, výpisom z katastra nehnuteľností, odpismi z Registra trestov obžalovaných,

výpismi z evidencie priestupkov obžalovaných, správou o povesti obžalovaných a oboznámil aj ostatný
obsah trestného spisu.
Obžalovaný M. I. vo svojej výpovedi uviedol, že na základe vyjadrenia poškodenej H. Z., že z nemocnice
nezoberie naspäť otca obžalovaného, s ktorým žila v spoločnej domácnosti, ho otec aj s jeho sestru H.
požiadal, aby išli k H. Z. prevziať jeho veci a to peniaze aj prsteň. Povedal im, že tam má 22.000,- € v
hotovosti. Z toho dôvodu tam dňa 14.8.2015 išli, zobral nákladné auto aj jeho sestru a išli k pani Z. do

Šaštína. Vchodové dvere im otvorila pani, ktorá vynášala smeti a pustila ich dnu. Išli na 1. poschodie k
bytu pani Z., zazvonili, čakali 10-15 min. Po tejto dobe sa ozvala pani Z., pýtala sa kto je a on povedalsvoje priezvisko, ona sa opýtala, že ktorý, tak jej povedal M.. Zase čakali nejakých 12 min. Znovu
zazvonil, nikto neotváral a potom im konečne otvorila dvere a povedali jej, že prišli pre otcove veci.
Pustila ich ďalej. Vnútri v byte pani Z. bol asi tretíkrát. Predtým naposledy tam bol na otcove narodeniny

13.4.2015. On držal mechy a pani Z. s jeho sestrou mu hádzali veci do mechov. Pani Z. otvárala skrine
a ukazovala, čo je otcove. Keď mali mechy plné tak sa opýtal na televízor, či je jeho, povedala, že je
jeho, tak ho zložili zo stojana a dali ho k tým vreciam. Rovnako to bolo i v prípade mikrovlnky, aj stojana.
Toto všetko mali najprv v kuchyni pripravené a potom to začali vynášať na chodbu. Sestra pýtala od H.
Z. prsteň, ktorý mu dal otec urobiť na jeho veľkosť a pýtala ešte aj peniaze, pre ktoré ich otec poslal a

to bolo 22.000,- €, ktoré mal mať niekde v byte u pani Z.. Žiaľ otec bol v takom zdravotnom stave, že im
nepovedal, kde ich má. Pani Z. žila s jeho otcom asi 4-5 rokov. Otec mal svoju povahu, nevychádzal s
jeho nevestou a tým pádom aj s ním. Spolu s otcom nejako nezostávali sami, lebo mu to pani Urbanová
nedovoľovala, nemohol povedať čo chcel, vždy mu skočila do reči. Nemohol s nimi ani nikam ísť. Ona
si ho privlastňovala a získala si ho tak. Otec išiel do nemocnice kvôli úrazu. Stalo sa to o 4.00 hod. ráno
a to tri dni predtým ako boli pre tie veci. Volala pani Z., ale až dve hodiny po tom úraze, jeho druhej

sestre T. D.Á., že sa otcovi stal úraz asi po 4.00 hod. ráno, aby prišli pre neho. Ten istý deň, keď ho
sestra Y. doviezla do nemocnice, ho ošetrili a pustili ho domov. Povedali však, že bol dehydrovaný a že
to vyzerá ako domáce násilie. Sestra si ho zobrala domov a zistila, že otec bol voľajaký agresívny, akoby
strácal zmysly. Na druhý deň ráno ho zobrali do nemocnice, kde ho hospitalizovali. Po troch týždňoch
tam zomrel. Medzitým bol nejaký čas aj pri zmysloch a povedal im, aby išli pre jeho veci. Otec mal

svoj vlastný dom, ktorý asi dva roky pred touto udalosťou prepísal na H. E., lebo zistil, čo H. Z. s tým
domom zamýšľa. Prepísal ho na H.Ó., lebo on s Y. sa s ním nerozprávali. Keď začali pýtať peniaze,
pani Z. si sadla na gauč a mysleli, že tam sedí na tých peniazoch aj na prsteni, povedala im, aby išli už
preč. Vtedy prvý raz povedala, aby išli preč. Pomáhala im predtým s balením, všetko prebiehalo kľudne,
dokiaľ nepýtali peniaze. Čo sa týka toho prsteňa, povedala, že jej ho otec daroval, že keď otec povie,

aby mu ho vrátila tak mu ho dá. Čo sa týka peňazí povedala, že sa nestarala o peniaze a nevie, kde sú.
Otec ale zomrel o dva týždne a nebol už pri zmysloch. Je pravdou, že v hrnkoch hľadali jeho zuby aj
lieky, ale ona im nepovedala, kde to je. Ukazovala im, v ktorom hrnčeku sú jeho lieky, nevedeli aké lieky
berie. Po tomto čo veci odviezli tak bolo ticho až do Vianoc, to už bolo aj podané trestné oznámenie.
Gratuľoval jej k Vianociam, nehádal sa s ňou, pýtal sa ako to znáša, že ako sa cíti. Povedala, že nechce,

aby boli trestaní, že ju na to naviedli susedky, chcela to stiahnuť ale nevedela ako. On jej povedal, že to
musí povedať vyšetrovateľovi. Peniaze ani prsteň im doteraz nedala. Takže aj pohreb museli uhradiť na
vlastné náklady. Mal aj vkladné knižky, v banke zistili, že tam boli veľké výbery aj 3.000,- €. H. Z. nedali
hneď vedieť, že otec je hospitalizovaný, lebo lekár kázal, aby mal kľud a potom jej to po týždni oznámili a
išla tam o 21.00 hod. večer. Bral dôchodok asi 470,- € a ešte keď bol doma, ale potom v nemocnici mal v

peňaženke už len 200,- €. Za tých 5 rokov, čo bol u pani Z. si mohol otec našetriť peniaze a sestra H. mu
vyplatila 8.000,- € po mame, ktorá zomrela. Ľahko si vyrátali, že koľko on zjedol a koľko mohol odložiť.
Sestra H.A. zistila, že otec vyberal z banky, že tam mal výbery a nestačil mu ani dôchodok, zdedili len 7,-
€. V rozmedzí pol roka pred tou udalosťou zo 14.8.2015, otec jeho sestre H. povedal, že mu dôchodok
už nestačí a z toho dôvodu rozpredával veci - elektrospotrebiče, ktoré v dome vlastnil. Zverejňoval to aj

v inzerátoch. Nejaké veci ešte aj zostali pani Z., čo nestihol predať.
Obžalovaná H. E. vo svojej výpovedi uviedla, že bola kontaktovaná jej sestrou, že otec mal úraz, že
treba ísť s ním do nemocnice. Ihneď z práce odišla a čakala na pohotovosti do príchodu otca, to bolo
cca tri dni pred tou udalosťou, keď s bratom išli do bytu H. Z. pre jeho veci. Vyšetrili otca, pustili ho a išli
k nej domov. Otec nebol na tom dobre, hovoril z cesty tak ho musela zaviesť naspäť do nemocnice, tam

ho už hospitalizovali. Konštatovali, že je dehydrovaný, podvyživený. Jej sestra Y. telefonovala s pani Z.,
ktorej oznámila, že potrebujú pre otca oblečenie a lieky a pani Z. jej povedala, že otca už naspäť nechce.
Tak to zariadili, že otec pôjde k nej domov a potom však išiel naspäť do nemocnice. Asi po mesiaci a pol
zomrel. S otcom bola každý deň, lebo pracuje v tej nemocnici. Pri jednej z návštev jej povedal, že má
na knižke peniaze, ona bola po matkinej smrti spoludisponentom tej knižky, v tom čase bolo na knižke

4.000,- €. Okrem toho jej povedal, že má aj peniaze v hotovosti. V roku 2014 mal výber na vkladnej
knižke, vybrali všetko, zostalo 7,- € na knižke. Sám od seba povedal, že má v hotovosti peniaze a to
čo mu dala za barák čiastku (dedičstvo po matke 8.000,- €) a že má ušetrené spolu 22.000,- € a tie má
u pani Z., ale nepovedal kde. Povedal, že má tie peniaze medzi jeho vecami, ale oni nevedeli, kde má
svoje veci. Povedal, že tam má aj osobné veci a aj prsteň, a povedal, aby išli jeho veci zobrať. Prsteň

mal byť pre jej brala M. a že si ho má zobrať. Otec nevedel, že nepôjde už k H. Z. naspäť. Povedala
mu, že keď ho prepustia z nemocnice, pôjde bývať k nej, lebo jeho zdravotný stav už nebol dobrý a on
súhlasil, že pôjde k nej. Do domu ich pustila jedna pani. Prišli k dverám pani Z., zazvonili na 1 poschodí
a po chvíli pani Z. prišla k dverám a opýtala sa kto je, brat sa ozval, že I., opýtala sa ktorý a povedalna to, že M., na to ona odpovedala, aby chvíľu počkali, že sa hneď vráti. Čakali 10-15 min. potom im
otvorila. Povedali, že idú otcovi pre veci, že ich poslal. Pustila ich ďalej do bytu a začala im ukazovať jeho
veci, pani Z. otvárala skrine, lebo tam mala veci aj svojho syna, ukazovala im, z ktorej poličky majú brať

jeho veci, za jej prítomnosti brali jeho veci, taktiež otcovi mikrovlnku a spotrebiče, ona povedala, že je to
otcove tak to brali. Keď mali veci zbalené, postupne ich vynášali na chodbu, pýtali sa na tie peniaze a aj
prsteň. Keď jej povedali, že chcú aj tých 22.000,- €, zľakla sa a sadla si na gauč, povedala im, že im už
nemá čo dať, že nič otcove už nemá. Začali mať výmenu názorov, vznikla tam hádka aj zvýšili hlas, lebo
pani Z. veľmi nepočuje. Nechceli sa nechať odbiť, ale keď povedala, že tie peniaze nemá, a že prsteň

jej daroval otec tak odišli s tým, že keď otca prepustia z nemocnice, tak si pôjde otec pre to sám. Možno
v tej hádke povedala, že aby išli preč ale oni prakticky už boli na odchode lebo veci si odnášali už von.
Jej vzťah s poškodenou nebol veľmi dobrý, lebo nesúhlasila s ich sobášom. Pani Z. ju na základe tohto
nemala v láske. Nikdy jej nepovedala, že má zákaz prísť. Zo začiatku tam chodila častejšie a potom už
len sporadicky, keď mal otec nejaký sviatok. Naposledy bola v byte v máji alebo v júni 2015, predtým
než otca zobrali do nemocnice. S otcom mala veľmi dobrý vzťah, opatrovala ho, chodila mu upratovať,

variť, preto aj prepísal na ňu svoju polovičku domu. Otec sa potom snažil prispôsobovať H. Z. a aj preto
jej povedal, aby sa tam nestretávali. Otec sa jej sťažoval, že mu nestačí dôchodok. Povedal jej, že musí
platiť pani H. Z., nakoľko tam býva, že jej platí nájom aj stravu. Keď prišiel do nemocnice z dôchodku,
ktorý bral asi 460,- €, mal v peňaženke iba 200,- €.
Poškodená H. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 14.8.2015 v čase okolo 11.00 hod. jej niekto zazvonil

alebo zaklopal, už presne nevie. Opýtala sa, že kto je, povedal, že I.. Myslela, že je to jej druh I. a
že ide už z ošetrenia, preto otvorila dvere. Za dverami bol obžalovaný, syn jej druha. Zľakla sa, lebo
jej ukazoval, že škrabala jeho otca, vyčítali jej, že otcovi nedávala jesť ani piť. Pýtali sa kde má otec
veci, kde sú peniaze a prsteň. Ten prsteň jej dal jeho otec, lebo sa chceli spolu zobrať, aj na fare boli.
Povedala im, že ak jej ich otec povie, aby im dala prsteň, tak im ho vydá. Ale obžalovaný so svojou

sestrou H. začali na ňu kričať, otvárali skriňu na chodbe. Začali vyhadzovať veci, hľadali všetko. Ona im
povedala, že si otec prevesoval veci na stoličku a dával aj do skrine, kde mal veci aj jej syn. Obžalovaná
všetky veci hádzala do čierneho vreca a medzitým aj zobrali aj košeľu jej syna. Zobrali aj televízor a
mikrovlnku. Jej druh jej dával peniaze a to 100,- € na mesiac. Dostával dôchodok asi 450,- € a tieto si
odkladal, dal si to medzi svoje veci a ona by si nedovolila na to siahnuť. Čo sa týka bývania platí 158,-

€ nájom, plyn a elektrinu tiež platila sama, čo jej dával 100,- € tak to bolo iba na stravu. Spolu chodili do
obchodu. Niekedy platila ona, niekedy on. Žili slušne, rozumeli si. Čo sa týka čiastky 22.000,- €, Elena
hovorila otcovia, že dostal 5.000,- € ako dedičstvo po matke. Na to jej povedal, že našiel na stoličke
nejaké peniaze ani nevie koľko ani od koho a nevie ani kam ich dal. Zahovoril to a nechcel o tom hovoriť.
Nepovedal jej, že dostal nejaké peniaze z dedičstva po svojej žene. Nevie, že by mu nestačil dôchodok.

Nevie, že by jej druh niečo rozpredával z jeho domu. Vie, že ten dom dal obžalovanej. Povedal jej, že za
6 rokov ho nikto nezobral domov na žiadnu príležitosť. Zakázali jej chodiť za ním do nemocnice. On k H.
vôbec nechcel ísť, so synom sa nerozprával asi 6 rokov. Pri tom incidente, kedy brali veci z jeho domu
sa strašne triasla, hovorila, že jej je zle, aby to nerobili. H. na chodbe kričala, že je žumpa a kmínka, že
všetko pokradla. Stokrát ich vykazovala z bytu, aby prestali a išli preč, že jej je zle. Až keď vyšli von ešte

jej H. tlačila do dverí, ešte chcela voľačo, chcela sa hádať. Susedy to počuli, počula ako kričali na ňu, aby
volala políciu. Musela mobil hodiť na zem a držať dvere dvomi rukami, lebo inak by ju H. bola vytlačila.
Nepodala trestné oznámenie hneď preto, lebo čakala, že sa jej prídu ospravedlniť. Ale neprišli. Potom
až na Vianoce jej prial obžalovaný všetko dobré a ona povedala, že aj ja jeho deťom aj H. jej volala aj
slušne jej hovorila. Keď sa nedočkala ospravedlnenia tak podala trestné oznámenie. Po Vianociach jej

to bolo ľúto, chce, aby im to bolo odpustené. Myslí si, že obžalovaní to ľutujú, že to urobili, banujú toho.
Nechcem aby boli potrestaní, lebo sú deti jej druha, ktorého ľúbila.
Svedkyňa Ľ. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že počula krik, preto vyšla na balkón a videla tam auto. Muž
držal mech so šatami a žena dávala do auta televízor. Hovorila svojmu mužovi, že to je asi M. I. a asi
sťahuje otca. H. nepoznala, lebo bola od chrbta.

Svedkyňa Y. L. vo svojej výpovedi uviedla, že býva v byte naproti, v tom čase vyšla von vysypať smeti
na žiadosť obvinených ich vpustila do vchodu bytovky. Počula ako sa pani Z. pýtala kto je to, ten muž
povedal I. a nato sa otvorili dvere. Ona vtedy vchádzala do svojho bytu, preto nevie čo sa dialo ďalej.
Asi za 10 minút vyšla von a počula z bytu pani Z. krik, obaja obvinení kričali na pani Z., tú však svedkyňa

kričať nepočula. Keď sa vrátila z práce, prišla k nej pani Z. a pýtala sa jej, ako sa tí dvaja dostali k jej bytu.
Svedkyňa sa jej priznala, že ich vpustila ona. Pani Z. jej začala vyčítať, že ona by ich nikdy nevpustila,
prečo jej tiež neprišla na pomoc, keď počula taký krik a prečo nevolala políciu. V byte pani Z. nikdy
nevidela M. I., H. E. tam videla len sporadicky, ale s otcom sa bavili dolu pri vchode.Svedkyňa R. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že býva na prízemí ale išla poliať kvety na 1. poschodie a
pred dverami pani Z.j videla mikrovlnku, televízor, veci, pani Z. mala otvorené dvere, bolo ticho. Po tom

čo sa vrátila domov, bolo z bytu pani Z. počuť krik, ale slová nerozumeli.

SvedkyňaY.D.vosvojejvýpovediuviedla,ženebolapriamoúčastníčkoutejudalosti,ktorájepredmetom
tohto trestného konania, dozvedela sa o tom len od jej sestry a brata, ktorí sú v tejto veci obžalovaní.
Povedali, že išli poškodenej na návštevu, že im otvorila a že tam vznikol nejaký konflikt. Oni tam išli pre

otcove veci a vraj sa tam pohádali a bližšie nevie. Poškodenú pozná, má s ňou normálny vzťah, bola
u nej viac krát, lebo tam býval jej otec, bola za ním hlavne na návštevu. Konflikt s ňou nemala. Nevie
o žiadnom konflikte medzi obžalovanými a poškodenou okrem tohto, čo je predmetom tohto konania.
Obžalovaní chodili do bytu poškodenej len málo, pani Vierka si návštevy nepriala, ona tam chodila trošku
nasilu, lebo chcela vidieť otca. Vie o tom, že jej sestre už dávnejšie pani Urbanová zakázala vstupovať
do jej bytu. Sestra to rešpektovala. Zákaz bol len ústny od poškodenej.

Zo znaleckého posudku č. 15/2016 zo dňa 15.5.2016 znalkyne MUDr. Eleny Žigovej bolo preukázané, že
H. Z. netrpí demenciou, nemá narušený úsudok, ani závažnejšie poruchy pamäti. Samostatne existuje,
manažuje si obstarávanie životných potrieb, lekárske kontroly, užíva predpísané lieky. Chápe a plánuje
veci bežného života. Pre stareckú slabosť a najmä problémy s pohybovým aparátom a cievami na

dolných končatinách nie je už plne mobilná. Vykazuje veľmi dobré výsledky v kognitívnych testoch v jej
veku až nadmerne. Silne emočne sýtené a výnimočné situácie si zapamätáme lepšie ako mimovoľné
vnemy. Takou situáciou bolo vniknutie obžalovaných do jej bytu a nátlakové chovanie z ich strany. Krik z
bytu a prejavy jej nesúhlasu s ich konaním boli tohto signálom aj pre širšie okolie. Inkriminovanú udalosť
poškodená popisuje opakovanie rovnako - v čase znaleckého vyšetrovania je jej výpoveď v podstatných

veciach zhodná s tou na súdu a aj s oznámením skutku na polícii dňa 26.82016, až na nepodstatné
detaily. Jednoznačne popiera, že by obžalovaní konali s jej súhlasom.

Skutkový stav mal súd preukázaný dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, pričom po ich
vyhodnotení dospel k záveru, že v skutku uvedeného v obžalobe neboli naplnené formálne znaky

trestného činu porušenia domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 3 písm.
a/ Tr. zákona. Zo znenia uvedeného ustanovenia totiž vyplýva, že na naplnenie objektívnej stránky
skutkovej podstaty trestného činu porušenie domovej slobody je potrebné neoprávnené vniknutie do
obydlia iného alebo tam neoprávnené zotrvanie. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, najmä s
poukazom na výpoveď poškodenej H. Z., že tá dobrovoľne vpustila obžalovaných M. I. K. H. E. do

bytu svojho druha, ich otca, po tom ako sa obžalovaný I. predstavil, nakoľko si poškodená myslela,
že sa vracia jej druh od lekára. Skutočnosť, že obžalovaní napriek viacerým opakovaným výzvam
poškodenej, aby opustili byt, v byte zotrvali, nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu porušenia
domovej slobody, nakoľko ich úmysel nebol porušiť domovú slobodu, ale smeroval k tomu, aby im
poškodená vydala veci ich otca. V danom prípade nie je naplnený materiálny korektív, nakoľko chýba

intenzita konania, neprišlo k žiadnemu násilnému konaniu voči poškodenej ani jej fyzickému napadnutiu.
Išlo o osobné rodinné vzťahy motivované aj majetkovým podtextom, chýbal akýkoľvek úmysel ublížiť
poškodenej v mieste jej bydliska. Z konania obžalovaných vyplýva, že prišli pre veci svojho nebohého
otca, tieto aj zobrali, pokiaľ ich našli, ohľadom vecí, ktoré nenašli nastala emocionálna výmena názorov,
ktorá však nesmerovala k žiadnemu násilnému konaniu a nič iné nerealizovali. V predmetnej veci bolo

preukázané, že obžalovaní spolu s vecami neb. otca zobrali aj pánsku pruhovanú košeľu tmavej farby,
veľkosti 44-45, čím poškodenej H. Z. spôsobili škodu vo výške 10,- €.

Zákaz vstupu obžalovanej H. E. do bytu poškodenej nebol obžalovanej uložený rozhodnutím súdu ale
jednalo sa len o ústny zákaz, ktorý bol iba želaním poškodenej prenesený na obvinenú prostredníctvom

iných ľudí, pričom bol oznamovaný v čase života nebohého otca obžalovanej, ktorý v inkriminovanom
byte býval a pokiaľ on návštevu dcéry akceptoval, nemožno hovoriť o protiprávnom vstupe do tohto bytu
aj keby jeho družka a vlastníčka bytu mala iný názor.

Z výpovedí svedkov Ľ. Z., Y. L. K. R. Š. mal súd preukázané, že síce počuli nejaký krik, ale nemožno

konštatovať, že tento krik by mal byť násilným prejavom voči poškodenej, ale bol len hádkou. Napokon
ani nikto zo svedkov nepovažoval za potrebné do danej situácie zasiahnuť, či už poskytnutím svojej
pomoci alebo privolania polície, čo nasvedčuje tomu, že intenzita sporu nebola podľa týchto svedkov
taká, aby si vyžadovala ich zvýšenú pozornosť alebo starostlivosť.Nebezpečnosť činu bola oslabená jednak skutočnosťou, že poškodená H. Z. nepodala trestné
oznámenie ihneď po danom incidente, ale až po piatich dňoch kedy k danému skutku prišlo, aj to až po

tom čo ju na to naviedli susedky, ako aj skutočnosťou, že následne písomne vyhlásila, že nechce, aby
boli obžalovaní trestaní, keďže sa jej obidvaja na Vianoce za to čo sa stalo ospravedlnili.

To, že poškodená H. Z. napriek svojmu vyššiemu veku bola schopná v čase skutku správne vnímať jeho
priebeh a následne tiež bola schopná ho hodnoverne reprodukovať potvrdili závery znaleckého posudku

z odboru psychiatrie, ktorý po vyšetrení duševného stavu poškodenej spracovala znalkyňa MUDr. Elena
Žigová, ktorá uviedla, že poškodená H. Z. netrpí demenciou, nemá narušený úsudok, ani závažnejšie
poruchy pamäti. Inkriminovanú udalosť poškodená popisuje opakovanie rovnako - v čase znaleckého
vyšetrovania je jej výpoveď v podstatných veciach zhodná s tou na súdu a aj s oznámením skutku na
polícii dňa 26.82016, až na nepodstatné detaily.

Na základe uvedených skutočností v danom prípade išlo o nemorálne a neetické konanie, ktoré však
nie je trestným činom, v konaní obžalovaných možno vidieť naplnenie pojmových znakov priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ priestupkového zákona podľa ktorého
priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví,
drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým

správaním.

Podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona sa trestného činu porušenia domovej slobody dopustí ten,
kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody
až na dva roky.

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
alebo 2 voči chránenej osobe.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupkom
je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne

označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale
žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne

previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol o postúpení trestnej veci obžalovaných na prejednanie
a rozhodnutie Okresnému úradu v Skalici, ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko

bolo preukázané, že neboli naplnené pojmové znaky trestného činu porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté práva poškodenej H. Z., U.. XX.X.XXXX, R. Š. - E., K. XXX na
náhradu škody, ktorú si môže poškodená uplatniť v občiansko-súdnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať sťažnosť prokurátor do 3 dní odo dňa
jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.