Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116202276
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116202276.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247
85 199, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti
žalovanému: G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Y. XX, O., o zaplatenie 231,47 eur s príslušenstvom,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.2.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 231,47 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne
zo sumy 215,03 eur od 24.7.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2.Žalobcavpodanejžalobeuviedol,žespoločnosťSlovenskásporiteľňa,a.s.,sosídlomTomášikova48,
Bratislava, IČO: 00 151 653 uzatvorila so žalovaným dňa 15.7.2008 Zmluvu č. 285431372, predmetom
ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu žalovaného. Pôvodný
veriteľ sa zaviazal podpisom Zmluvy, poskytnúť žalovanému povolené prečerpanie tým spôsobom, že

bude realizovať platobné príkazy žalovaného na prevod alebo výbery hotovosti z účtu žalovaného, a
to aj vtedy, ak nebude existovať pohľadávka žalovaného voči pôvodnému veriteľovi z účtu žalovaného,
ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovaného alebo vkladom
v hotovosti. Zároveň žalovaný sa podpisom Zmluvy zaviazal povolené prečerpanie splácať pôvodnému
veriteľovi formou započítania pohľadávky pôvodného veriteľa proti pohľadávke žalovaného z jeho účtu,
a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z jeho účtu a v rozsahu v ktorom sa tieto pohľadávky
kryjú.ŽalovanýpodpisomZmluvyvyslovilsúhlassoVšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamipôvodného

veriteľa, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá
dňa 29.10.2014 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako
postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o. so sídlom Československé
armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 ako postupníkom, postúpila
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu,
o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Pôvodný veriteľ svoj záväzok
mu vyplývajúci zo Zmluvy splnil riadne a včas, t. j. žalovanému poskytol povolené prečerpanie

k jeho bežnému účtu, a to za podmienok v Zmluve uvedených. Nakoľko žalovaný využil možnosť
prečerpania svojho bežného účtu v zmysle Zmluvy, avšak pôvodnému veriteľovi svoj záväzok zo Zmluvy
na vrátenie povoleného prečerpania pôvodnému veriteľovi nesplnil riadne a včas, t. j. v súlade so
zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, právny predchodca žalobcu dňa 11.7.2013 písomneodstúpil od zmluvy. Žalobca listom zo dňa 11.1.2016 - výzva pred podaním žaloby, vyzval žalovaného k
úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku
dňu podania žaloby je vo výške 231,47 eur a predstavuje celkovú pohľadávku postúpenú na žalobcu,

pozostávajúcu z istiny vo výške 214,97 eur, úroku vo výške 0,06 eur, úroku z omeškania vo výške 16,44
eur a z poplatkov vo výške 0 eur. Žalobca si uplatňuje tiež zákonné úroky z omeškania.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o poskytnutí balíka
produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 15.7.2008, Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty

zo dňa 15.7.2008, Dodatok k Zmluve o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 2.4.2009, Odstúpenie
od zmluvy zo dňa 11.7.2013, Všeobecné obchodné podmienky, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo
dňa 11.11.2014, Predžalobnú výzvu zo dňa 11.1.2016.

4. Súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. 22C/32/2016-28 zo
dňa 5.2.2016, ktorý platobný rozkaz sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto

bol uznesením č. k. 22C/32/2016-37 zo dňa 5.8.2016 vydaný platobný rozkaz č. k. 22C/32/2016-28
zo dňa 5.2.2016 v celom rozsahu zrušený. Uznesenie zo dňa 5.8.2016 nadobudlo právoplatnosť dňa
21.10.2016.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k žalobcom predloženým listinným dôkazom písomne nevyjadril.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového
poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3
Civilného sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na

verejnomvyhlásenírozsudkuneboliprítomní.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímžalobcom
predložených listinných dôkazov.

7. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 15.7.2008, záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 15.7.2008, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 15.7.2008, od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je

dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v
čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 15.7.2008, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
(1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3).
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

11. Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 15.7.2008, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (1).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (4).12. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 15.7.2008, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (1). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (2).

13. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté (1). Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (2).

14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

16. Podľa § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (1). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo (2).

19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 15.7.2008 uzavrela Slovenská sporiteľňa,
a.s., so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako banka, so žalovaným ako majiteľom
účtu a dlžníkom Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom
ktorej bolo poskytnutie bankových produktov v kombinácii Balíka EXTRA, t. j. vedenie bežného účtu,

poskytnutieelektronickýchslužiebkúčtu,vydanieplatobnejkartyaposkytnutiepovolenéhoprečerpania.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Dňa 15.7.2008 zároveň uzavreli
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu tiež Zmluvu o vydaní a používaní
platobnej karty, predmetom ktorej zmluvy bolo vydanie platobnej karty VISA Elektron. K Zmluve o vydaní
a používaní platobnej karty uzavreli zmluvné strany dňa 2.4.2009 Dodatok, predmetom ktorého bolo

vydanie obnovenej karty za dohodnutých podmienok.

20. Pretože žalovaný zmluvné podmienky nedodržal a úver poskytnutý formou povoleného prečerpania
riadne nesplácal, listom Odstúpenie od zmluvy zo dňa 11.7.2013, banka - Slovenská sporiteľňa,
a.s. odstúpila od Zmluvy, ktorou bol žalovanému poskytnutý balík/bankové produkty s účinnosťou

ku dňu doručenia oznámenia a od Zmluvy, na základe ktorej bolo žalovanému poskytnuté povolené
prečerpanie k bežnému účtu s účinnosťou od doručenia oznámenia, pričom banka zároveň týmto listom
vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Výška pohľadávky banky z bežného účtu/
povoleného prečerpania ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia bola 217,67 eur, pričom banka žiadala
pohľadávku uhradiť do 7 dní od doručenia tohto oznámenia žalovanému. Napriek tomuto oznámeniu,

dlžník pohľadávku banky neuhradil.

21. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.
žalovanému oznámila, že postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1487/2014/CE zo dňa29.10.2014 pohľadávku z nepovoleného prečerpania na účte fyzickej osoby č. ú. 5044540423 vo výške
231,47 eur s príslušenstvom spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o. Podľa prílohy k
tomuto oznámeniu, pohľadávku 231,47 eur tvorí istina 214,97 eur, zmluvný úrok a úrok z omeškania vo

výške 16,50 eur. V zmysle tohto Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014 sa na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1487/2014/CE zo dňa 29.10.2014, stal žalobca novým veriteľom
pohľadávky z nepovoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného, tým je daná jeho aktívna vecná
legitimácia v konaní. Žalobca pred podaním žaloby na súd, predžalobnou výzvou zo dňa 11.1.2016
žalovaného vyzval na dobrovoľnú úhradu pohľadávky vo výške 244,14 eur do 17.1.2016. Žalovaný na

túto výzvu žalobcu nereagoval a pohľadávku žalobcu nezaplatil, a to ani čiastočne.

22. Právny vzťah založený medzi bankou a dlžníkom zo Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb
pre fyzické osoby zo dňa 15.7.2008 a zo Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 15.7.2008 v
znení dodatku zo dňa 2.4.2009, je od svojho vzniku zároveň právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy
a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497

a nasl.), ale aj podľa právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru,
t. j. ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
keďže zmluva o úvere a zmluva o bežnom účte je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zo dňa 15.7.2008) a zároveň banka
ako veriteľ pri uzatváraní týchto zmlúv vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania

a dlžník vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní Zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Predmetnými Zmluvami sa totiž zaviazal poskytnúť veriteľ ako
dodávateľ žalovanému ako dlžníkovi a spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo forme úveru - povoleného
prečerpania na účte a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom.
Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou

sú v danom prípade ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou,
ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi stranami posudzovať aj
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv a aplikovať okrem
Obchodného zákonníka aj spotrebiteľské právo.
23.Zvykonanéhodokazovaniadospelsúdkzáveru,žežalobabolapodanávcelomrozsahunedôvodne.

Na Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 15.7.2008 a Zmluvu
o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 15.7.2008 v znení Dodatku zo dňa 2.4.2009, dopadá
i kogentné ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z neho vyplýva jednoznačný záver o
tom, že práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ si nimi nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Uvedené vedie potom následne k tomu, že dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú v takomto prípade
použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá má prednosť, a teda úprave spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku, a to aj pokiaľ ide o úpravu následkov odstúpenia od zmluvy obsiahnutú v ust.
§ 48 Občianskeho zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka.

24. V danom prípade neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv, ktoré banka uzavrela so žalovaným boli
Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú charakter formulárového dokumentu so žalovaným
individuálne nedojednaným a žalovaným ani nepodpísaným a ktoré obsahujú v ustanovení bodu 7.6.1.
oprávnenie banky v prípade porušenia zmluvných povinností klientom, odstúpiť od zmluvy, pričom v
zmysle týchto VOP, „odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky

vrátane jej príslušenstva; odstúpením od zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené
medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou.“

25. V zmysle žalobcom predložených listinných dokladov bolo jednoznačne preukázané, že právny
predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 11.7.2013 odstúpila od Zmlúv uzavretých

so žalovaným a vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, pričom svoju pohľadávku ku
dňu 11.7.2013 vyčíslila vo výške 217,67 eur. V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku, pričom zo zrušenej zmluvy, sú si
účastníci v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinní vrátiť poskytnuté plnenie. Akékoľvek iné
dojednanie medzi stranami spotrebiteľskej zmluvy, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa i po odstúpení

od zmluvy platiť úver aj s úrokmi, poplatkami a ostatnými nákladmi, ako keby k odstúpeniu nedošlo,
je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie bodu 7.6.1. Všeobecných
obchodných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu
od zmluvy, je upravené nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka. Prípadnéposudzovanie obchodnoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy je v danej veci neakceptovateľné, pretože
pri odstúpení od zmluvy je v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebné vychádzať z §
48 Občianskeho zákonníka a použitie obchodnoprávnej úpravy nie je pre spotrebiteľa výhodnejšie.

Prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy
v oblasti spotrebiteľského práva. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je treba vykladať
tak, že v prípade dualistickej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské vzťahy nepoužije
obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo.

26. Zmluvná podmienka uvedená v bode 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok, upravujúca
právne dôsledky odstúpenia od zmluvy odchylne od § 48 ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka a
vyžadujúca od spotrebiteľa, aby vrátil nielen to, čo podľa zmluvy dostal (formou prečerpania na účte),
ale aby uhradil aj všetko príslušenstvo; je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože nebola so spotrebiteľom

individuálne dojednaná (dôkazné bremeno preukázať individuálne dojednanie zmluvných podmienok
leží na žalobcovi), keďže je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neplatná. Vzhľadom na umiestnenie a formuláciu
zmluvného ustanovenia o právnych dôsledkoch odstúpenia od zmluvy - nezvýraznené, uvedené

drobným písmom vo Všeobecných obchodných podmienkach individuálne nedojednaných - nie je toto
ustanoveniedostatočnejasnýmvyjadrenímvôleosobitneupraviťprávnedôsledkyodstúpeniaodzmluvy
tak, aby sa odstúpením zmluva od začiatku nezrušila.

27. Odstúpením právneho predchodcu žalobcu od Zmlúv uzavretých so žalovaným listom zo dňa

11.7.2013, sa teda zmluvy v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka od začiatku
zrušili s tým, že momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti zo zrušenia zmluvy ako sú
bezdôvodné obohatenie (plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol), pričom účastníci zrušenej zmluvy
si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol preto
povinný vrátiť žalobcovi to, čo podľa zmluvy dostal, teda celkovú vyčerpanú a nesplatenú istinu, bez

úrokov, iných poplatkov.

28. V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátene súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie aj
vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovolá. Citované ustanovenie

§ 5b má procesný charakter. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať
na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny
procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide
o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa

nového právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto keďže v čase rozhodovania súdu
vo veci je účinné ustanovenie § 5b z. č. 250/2007 Z. z., súd je povinný ho aplikovať.

29. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu

práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním právo
samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik vynútiteľnosti tohto
subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale
subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo
strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného

obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až
do právoplatného skončenia veci. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému
vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich
povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

30. V prejednávanej veci majú prednosť ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej
právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 100 a § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. O tom, že v danom prípade ide o spotrebiteľské zmluvy, neboli žiadne pochybnosti. Na
predmetnú spotrebiteľskú vec vo vzťahu k premlčaniu dopadá právna úprava občianskeho práva.Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno - záväzkového vzťahu, ktorý nepochybne je

spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá
je na prospech spotrebiteľa ako žalovaného, na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom
zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní
použitia pre neho priaznivejšej úpravy. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah
založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno - záväzkovým vzťahom,

ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská
zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný
tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

31. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila
rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2011, sp. zn. 5MCdo/20/2009,

rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 11.6.2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, sp. zn. I.ÚS 402/2013).
Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakýchinštitútovsúkromnéhopráva(premlčania),jedôvodnéaplikovaťprávnuúpravuoobčianskych

právach a nie podnikateľské právo, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva
takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia.

32. Súd zistil, že podľa bodu 4 Záverečných ustanovení Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb
pre fyzické osoby zo dňa 15.7.2008 a bodu 2 Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa

15.7.2008, sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného
zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. V danom prípade sa však
jedná o spotrebiteľské zmluvy v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ich
uzatvárala banka ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah Zmlúv ako aj Všeobecných
obchodných podmienok bol vopred daný bankou bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Z

formy a obsahu týchto Zmlúv a VOP je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárové“ zmluvy, ktorých predtlač
formulára mal dodávateľ už pripravené a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa spotrebiteľa,
pričom spotrebiteľ obsah týchto Zmlúv a VOP, žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani
neovplyvnil. Preto uvedené ustanovenie bodu 4 Záverečných ustanovení Zmluvy o poskytnutí balíka
produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 15.7.2008 a bodu 2 Zmluvy o vydaní a používaní platobnej

karty zo dňa 15.7.2008, o voľbe Obchodného zákonníka, nemožno považovať medzi stranami za
individuálne dojednané a predmetný právny vzťah je potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Súd z úradnej povinnosti v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 298 Civilného sporového poriadku skúmal prijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky
- bodu 4 Záverečných ustanovení Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo

dňa 15.7.2008 a bodu 2 Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 15.7.2008, pričom dospel k
záveru, že tieto ustanovenia o voľbe režimu Obchodného zákonníka na spotrebiteľský záväzkový vzťah
strán, sú vzhľadom na charakter Zmlúv, ktoré sú formulárovými zmluvami bez možnosti individuálneho
dojednania zmluvných podmienok, neprijateľnými zmluvnými podmienkami spôsobujúcimi značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Cieľom týchto

zmluvných podmienok je obísť ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce režim
spotrebiteľských zmlúv a tým vyňať spotrebiteľa z režimu právnej ochrany noriem zameraných na
ochranu práv spotrebiteľa obsiahnutých v Občianskom zákonníku. Uvedené zmluvné podmienky sú v
priamom rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý je materiálnym korektívom, kogentným
imperatívom a operatívom dobrých mravov nepripúšťajúcim dohodnúť so spotrebiteľom menej výhodné

zmluvné postavenie ako mu garantuje Občiansky zákonník. Znevýhodnenie spotrebiteľa by bolo zrejmé
napríklad v prípade premlčania (všeobecná premlčacia doba je 3 roky podľa Občianskeho zákonníka, v
prípade režimu Obchodného zákonníka je 4 roky), dojednania zmluvnej pokuty (zavedenie objektívnej
zodpovednosti bez možnosti liberácie v prípade režimu Obchodného zákonníka), alebo pri započítaní
plnenia peňažného záväzku (podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka najprv na istinu a až potom

na úroky; naproti tomu v zmysle § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka sa plnenie započítava najprv na
úroky a až potom na istinu). Súd má za to, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter daných Zmlúv, tieto
sú síce absolútnym obchodom, avšak vzhľadom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na
právny vzťah ich zmluvných strán možno použiť iba tie ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré prespotrebiteľa zakotvujú oproti Občianskemu zákonníku výhodnejšie právne postavenie. S poukazom na
vyššie uvedené, spôsobujú zmluvné podmienky uvedená v bode 4 Záverečných ustanovení Zmluvy o
poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 15.7.2008 a v bode 2 Zmluvy o vydaní a

používaní platobnej karty zo dňa 15.7.2008, o voľbe režimu Obchodného zákonníka na záväzkový vzťah
zmluvných strán, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech
spotrebiteľa tým, že ich cieľom je vyňať spotrebiteľa z režimu právnych noriem Občianskeho zákonníka
zameraných na ochranu práv spotrebiteľa, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré sú podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia týchto Zmlúv

neplatné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musí posúdiť neprijateľnosť
zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ
nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.
33. Na predmetnú spotrebiteľskú vec teda vo vzťahu k premlčaniu dopadá právna úprava občianskeho
práva. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Pokiaľ
ide o nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky z prečerpania na účte žalovaného keďže odstúpením

žalobcu od oboch Zmlúv zo dňa 15.7.2008, sa zmluvy od začiatku zrušili, pričom zo zrušenej zmluvy
sú si strany v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinné vrátiť poskytnuté plnenie, ide o
premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktoré právo sa premlčuje v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť v okamihu, keď
sa oprávnený dozvedel komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia, t. j. v danom prípade od

okamihu kedy nastali účinky odstúpenia žalobcu od zmluvy. Keďže právny predchodca žalobcu odstúpil
od zmlúv dňa 11.7.2013, pričom podľa bodu 10.3. VOP, „pri doručovaní písomností v poštovom styku
sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní, a to aj vtedy ak sa adresát o
tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená,“ má súd za to, že účinky odstúpenia
od predmetných Zmlúv, nastali dňom, kedy odstúpenie od zmluvy bolo doručené v zmysle bodu 10.3.

VOP žalovanému, t. j. dňa 15.7.2013 (deň 11.7.2013 ako odstúpenie od zmluvy, deň 12.7.2013 ako deň
najbližšieho možného podania zásielky na pošte a deň 15.7.2013 ako tretí deň po odoslaní zásielky).
Týmto okamihom potom začala žalobcovi plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba pre uplatnenie
práva podaním žaloby na súde, ktorá doba márne uplynula dňa 15.7.2015. Vzhľadom na to, že žaloba
žalobcu došla na súd až dňa 2.2.2016, stalo sa tak zjavne po uplynutí všeobecnej dvojročnej premlčacej

doby. Pretože súd je v spotrebiteľských veciach povinný na premlčanie prihliadať ex offo, nemožno v
danom prípade žalobcovi premlčané právo priznať. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z
omeškania k uplatnenej istine, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno
usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
V súlade s uvedeným súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku, avšak vo veci plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal, pretože žalovanému podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd preto v
súlade s čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku rozhodol priamo tak, že žalovanému

sa náhrada trov konania nepriznáva, pretože rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku o nároku žalovaného na náhradu trov konania a až po právoplatnosti tohto
rozsudku o výške náhrady trov konania žalovaného, ktorému žiadne trovy nevznikli, by bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.).