Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116207432
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116207432.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti o

maloletého I. Y., L.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: W.. C. Ž., L.. X.X.XXXX, bytom X. XX, T., zast.
JUDr. Kristína Piovarčíová, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice a otec: W.. P. Y., L.. XX.XX.XXXX,
J. A. X, T. v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Mal. I. Y., L.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. I. Y., L.. XX.X.XXXX sumou 200 Eur mesačne od 1.4.2016
do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 1.4.2016 do 31.1.2017 vo výške 500 Eur je otec p o v i n n ý
zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. I. Y., L.. XX.X.XXXX :

Každý nepárny týždeň streda a nedeľa od 16,00 hod. do 19,00 hod., každý párny týždeň v utorok a
štvrtok v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod., každý rok dňa 25.12. v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod.,
každý Veľkonočný pondelok v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod. a každý rok dňa 24.2. od 15,00 hod.
do 18,00 hod. za prítomnosti matky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 31.3.2016 žiadal, aby zveril mal. I. Y., L.. XX.X.XXXX do osobnej

starostlivostimatky,výživnéurčiťvovýške100Eurmesačneasúčasnenavrholúpravustyku,stretávania
sa s mal. dieťaťom.

2. Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 19.5.2016. S
návrhom na zverenie mal. dieťaťa do jej osobnej starostlivosti súhlasila, žiadala otca zaviazať prispievať
na výživu maloletého dieťaťa po 200 Eur mesačne, súčasne navrhla úpravu styku.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu
dňa 8.6.2016 navrhol zveriť mal. I. do osobnej starostlivosti matky, styk otca so synom upraviť na každý
druhý týždeň vo vymedzenom čase, výživné určiť na základe oprávnených potrieb maloletého dieťaťa
na jednej strane, s prihliadnutím na majetkové možnosti a schopnosti otca.4. Z výpovede otca súd zistil, že s matkou dieťaťa sa zoznámili v júli 2011 a začali spolu žiť v jej
byte. Spolužitie bolo harmonické, čoho výsledok bolo narodenie mal. I.. Problémy nastali počas roku

2015 a to od narodenia dieťaťa, ktoré vyvrcholilo hádkami a vyhodením ho zo spoločného bývania dňa
21.12.2015. Možno to spôsobil zhoršujúci sa zdravotný stav matky, ktorá medzitým prekonala dopravnú
nehodu, operácie a liečenie vážnej choroby. Stretávanie sa otca so synom odvtedy je trvalo narušené a
obmedzené na minimum len za prítomnosti matky. Počas spolužitia matke pomáhal, domáhal sa úpravy
styku s dieťaťom vždy keď mu to dovolili jeho pracovné povinnosti. Okrem stretávania sa s dieťaťom v

byte matky by ho chcel zobrať aj na prechádzky a navštíviť jeho rodičov, aby sa potešili s vnukom. V
poslednejdobechcelsnímtráviťčasnarodeniny,rodinnéoslavy,sčímmatkanesúhlasila.Naposledymu
to umožnila dňa 30.12.2015, odvtedy dieťa nebolo v kontakte s jeho rodičmi. Matka dieťaťa argumentuje
tým, že musí byť prítomná. Z pochopiteľných dôvodov sa rodičia a rodina nechce s matkou stretávať. O
mal. I. však majú záujem. Počas zdravotných problémov matky v roku 2015 zabezpečoval starostlivosť
o dieťa, pričom mu pomáhala aj matka a chcel by aj do budúcna sa podieľať na výchove dieťaťa. Matka

mal. I. si ho sebecky privlastňuje, robí zo syna rukojemníka a rôznymi obštrukciami bráni mu tráviť
osamote čas s maloletým.

5. Otec je zamestnaný s príjmom vo výške 355 Eur mesačne netto s tým, že vo firme, v ktorej pracuje je
aj konateľom. Výdavky má otec nasledovné: nájom 120 Eur mesačne, strava 80 Eur mesačne, výživné

pre dieťa 150 Eur mesačne a ostatné výdavky 50 Eur mesačne. S maloletým dieťaťom sa stretáva tak
ako mu to umožňuje matka podľa rozpisu dvakrát do týždňa dve hodiny za jej prítomnosti. V ďalšom otec
uviedol, že o maloleté dieťa sa stará od jeho narodenia. Osvojil si všetky činnosti čo sa týka starostlivosti
a to jedlo, prebaľovanie, kúpanie a pod.. Maloletý sa venoval, chodil s ním na prechádzky, navštevoval
rodinu. O maloletého sa staral nepretržite celý mesiac keď bola matka hospitalizovaná. V tom čase mu

pomáhala aj jej matka, nakoľko si to výslovne priala. Otec uviedol, že pozná zdravotný stav maloletého.
Spolu chodili a navštevovali všetkých lekárov. O jeho zdravotnom stave bol informovaný. Od podania
návrhu, informácie o zdravotnom stave dieťaťa má sprostredkované len od matky dieťaťa. V dôsledku
dopravnej nehody matka a následnej hospitalizácie sa prejavili u maloletého po jeho narodení problémy
s trasom. Ďalej mal novorodeneckú žltačku. V roku 2015 - 2016 sa zdravotný stav maloletého riešil,

chodili na rehabilitácie. Vzhľadom k týmto problémom mal individuálny očkovací plán a navštevoval
viacero lekárov ako neurológ, kardiológ, rehabilitačná lekárka, ortopéd a pod.. O maloleté dieťa sa staral
podľa pokynov matky.

6. Z výpovede matky súd zistil, že s otcom dieťaťa manželia nie sú. Okrem mal. I. iné vyživovacie

povinnosti nemá. S otcom dieťaťa žila v spoločnej domácnosti v byte patriacom do jej výlučného
vlastníctva do 18.12.2015. Pre jeho neschopnosť prispôsobiť sa životu v rodine, dodržiavať poriadok
a hygienické návyky, požiadal otca maloletého, aby sa z bytu odsťahoval. Urobil tak dobrovoľne. Z
dôvodu, že jej nevrátil kľúče od bytu, došlo k výmene zámkov v marci 2016. Spoločnú domácnosť
nevedú od januára 2016. Otec jej na dieťa prispieva sumou 150 Eur mesačne. Po odchode zo

spoločnej domácnosti umožnila otcovi maloletého sa s ním stretávať podľa jeho požiadaviek v jej byte.
K stretnutiam dochádzalo 5x týždenne. Keďže tento režim bol neúnosný pre ňu a pre maloleté dieťa,
predložila otcovi návrh na styk v mesiaci apríl 2016 a máj 2016, s ktorým otec nesúhlasil. Termíny zvolila
vzhľadom na denný režim mal. I. a jeho zdravotný stav.

7. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dieťa v sume
226 Eur mesačne, invalidný dôchodok 488,60 Eur, zisk z nájmu 130 Eur, výživné na dieťa 150 Eur. Z
toho uhrádza náklady s užívaním bytu 210 Eur, plyn 4 Eur, televízor, internet 17,92 Eur, výdavky na
benzín 20 Eur, mobil 20 Eur, výdavky na lieky 20 Eur, výživové doplnky 60 Eur, strava 300 Eur, ošatenie,
obuv 100 Eur.

8. Mal. I. mal v čase podania návrhu 15 mesiacov. Z dôvodu jeho zdravotného stavu nebolo možné
akceptovať návrh otca na úpravu styku. Výdavky na mal. I. sú vo výške priemerne 400 Eur mesačne.

9. Matka predložila listinné doklady, z ktorých vyplývajú výdavky na mal. dieťa. Súčasne predložila

listinné doklady preukazujúce zdravotnú starostlivosť a zdravotný stav maloletého a to výpis zo
zdravotnej dokumentácie od ošetrujúcej lekárky. Matka uviedla, že otec nezabezpečoval starostlivosť
o maloleté dieťa tak, ako uviedol vo svojej výpovedi. V čase keď mala zdravotné problémy, viac sa
venoval svojmu hobby, t.j. práci a preteky, motorky. V čase keď bola v nemocnici, bol na služobnej cestena Kanárskych ostrovoch a nemohol zabezpečovať starostlivosť o dieťa tak ako uviedol. Potvrdila, že
syna má rád, avšak nedodržiaval časový harmonogram užívania liekov, niekedy zabudol. Podľa matky
je správanie otca nezodpovedné.

10. Otec žiadal určiť vyživovaciu povinnosť na mal. I. vo výške 150 Eur mesačne od 1.4.2016 do
budúcna.

11. Matka žiadala určiť vyživovaciu povinnosť zo strany otca na mal. dieťa vo výške 250 Eur mesačne

od 1.1.2016 do budúcna.

12. Vzhľadom na to, že rodičia sa nevedeli dohodnúť na úprave styku s mal. dieťaťom, rodičia boli
odkázaní zúčastniť sa psychologického poradenstva poskytnutého Úradom práce, soc. vecí a rodiny v
Košiciach.

13. V zmysle odporúčania boli realizované individuálne psychologické poradenské stretnutie s rodičmi
mal. I. Y.. Konzultácie boli zamerané na tému vývinových potrieb dieťaťa, bola analyzovaná potreba
udržania podmienok pre budovanie bezpečnej primárnej emočnej väzby, protektívne faktory pre zdravý
emočný vývin ako aj riziká pri nadlimitnej emočnej záťaži pre dieťa v I. veku. V rámci uvedených
stretnutí boli nastavené preferované komunikačné vzorce a komunikačné nástroje s idetifikáciou

na tie, ktoré môžu pozitívne podporiť komunikáciu a spoluprácu rodičov. V oblasti výchovy boli
identifikované tie oblasti, v ktorých sú predstavy rodičov odlišné a v ktorých sa približujú a tým
potencionálne vytvárajú priestor pre možnosť dohody. Výsledkom realizovaných poradenských stretnutí
bolo stanovisko psychológa, že zo strany rodičov bol vytvorený priestor pre možnosť dohody vo veci
realizácie styku mal. I. s otcom smerom do budúcna.

14. Otec uviedol, že na základe psychologického poradenstva lepšie pochopil aj zdravotný stav
maloletého, častejšie sa s ním stretával za prítomnosti matky. Bolo mu to umožnené, zlepšili sa vzťahy
medzi nimi a snažili sa dospieť k dohode ohľadne úpravy styku s maloletým. Otec predniesol, že je
ochotný s maloletým dieťaťom sa stretávať za prítomnosti matky.

15. Rodičia maloletého dieťaťa zhodne navrhli, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým
dieťaťom každý nepárny týždeň v stredu a nedeľu od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý párny týždeň v
utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý rok dňa 25.12. v čase od 15.00 hod. do 18.00
hod., každý Veľkonočný pondelok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý rok dňa 24.2. od 15.00

hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.

16. Kolízny opatrovník súhlasil, nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa.

17. Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby W.. P. Y. za rok 2015 bolo zistené,

že príjmy boli vo výške 300 Eur, výdavky 165,99 Eur, základ dane činil 134,01 Eur.

18.ZpripojenéhooznámeniazamestnávateľaotcaC.D..O..M..bolozistené,žejehopriemernýmesačný
príjem za obdobie 4/2015 do 4/2016 bol vo výške 344,38 Eur netto. Za obdobie 5/2016 do 9/2016 vo
výške 354,62 Eur netto, za obdobie 5/2016 do 12/2016 vo výške 354,84 Eur netto.

19. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka poberá prídavok
na dieťa od 1.2.2015 do doby trvania podmienok v sume 23,52 Eur, rodičovský príspevok od 1.10.2015
do doby trvania podmienok v sume 203,20 Eur.

20. Z oznámenia Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava bolo zistené, že matka je poberateľkou
invalidného dôchodku od 16.12.2015.

21. Podľa ust. § 36 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.

Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v
záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami.6) Ustanovenia§ 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.

22. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

25. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

27. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu súd prihliadol na to, aby
sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol

aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o
maloleté dieťa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky.
Prihliadol na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa, prihliadol na citové
väzby, vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné
výchovnéprostrediepredieťa.Zuvedenéhodôvoduzverilmaloletédieťadoosobnejstarostlivostimatky,

ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

28. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého

z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou

formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený

rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z

nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

29. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady

potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej

výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera

vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

30. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky

výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

31. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je
potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom

zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a
rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človek a v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na

výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

32. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

33. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k
záveru, že výživné vo výške 200 Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky
výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb
mal. dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky, na strane otca, na
osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, na záujem otca o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu,

že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia
svojich potrieb a domácnosti. Z pripojených listinných dôkazov bolo preukázané, že matka má zvýšené
výdaje v súvislosti so zdravotným stavom o maloleté dieťa. Maloleté dieťa je v zdravotnej starostlivosti
lekárov od narodenia. Po narodení pre výrazný tras končatín malo nasadené Magne B6, zápalovéparametre boli v norme, malo sklon k anemizácii. Boli realizované kardiologické vyšetrenia, neurologické
vyšetrenia, rehabilitácie. Dieťa sledované neurológom, rehabilitačným odborníkom. Následne bolo dieťa
vyšetrené na Detskej chirurgii, detskej hematológii. Absolvovalo očné vyšetrenia, urologické vyšetrenia.

Dieťa je pravidelne sledované neurológom, rehabilitačným odborníkom, hematológom, kardiológom.
Dieťasivyžadujeznačnústarostlivosťzostranymatkyvzhľadomnadennérehabilitácie.Vtejtosúvislosti
má matka výdaje v súvislosti so zabezpečením liekov, výživových doplnkov, absolvovanie rehabilitácií,
kúpeľnej liečby. Príjem matky pozostáva z invalidného dôchodku ako aj z rodičovského príspevku. Otec
je zamestnaný s príjmom vo výške priemerne 355 Eur netto. Okrem toho je konateľom obchodnej

spoločnosti. Podľa zamestnávateľa otca je jeho príjem v deklarovanej výške, avšak súdu sa javí jeho
tvrdený príjem ako nepravdivý, nakoľko výdavky otca sú podstatne vyššie ako dosahovaný príjem a
to i z dôvodu, že na výživu dieťaťa prispieva sumou 150 Eur mesačne. Ak sa tvrdený príjem javí
ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadať na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu
príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom
období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne

bežnému životnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard
poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého
nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Pri posúdení pomerov
účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich
zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené

výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť
aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia,
resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej

súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia,
v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho
presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb
v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať,

aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou,
že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa
má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich
zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci
výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná

osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča
i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných
objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie,
možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné

vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku
ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob
života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej
úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho

zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom
rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletou dcérou a na
ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného
a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú.
Aktivity otca počas styku s mal. dieťaťom sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou

vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať
sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do
vyživovacej povinnosti ( povinnej osoby ), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca,
resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme
dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z

povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie,
vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné
kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou
súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.34. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a

možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 200
Eur mesačne je primerané.

35. Podľa ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

36. Vzhľadom na určenie vyživovacej povinnosti došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného
za obdobie od 1.4.2016 do 31.1.2017 vo výške 500 Eur, ktoré mu súd uložil zaplatiť do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom k povahe prejednávacej veci, priznanému nároku, by nebolo
spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj pretože ide o výnimku zo zásady,
že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne:
Uvedené obdobie od 1.4.2016 do 31.1.2017 200 Eur x 10 mesiacov = 2.000 Eur. Otec za uvedené
obdobie platil po 150 Eur, t.j. 1.500 Eur; 2.000 Eur - 1.500 Eur = 500 Eur suma dlžného výživného.

37. S prihliadnutím na ust. § 77 ods. 2 Zákona o rodine, súd nepriznal matke výživné spätne od
1.1.2016 do 31.3.2016, nakoľko matka neuviedla dôvody hodné osobitného zreteľa. V prípade, že mala
nedostatok finančných prostriedkov a zo sumy, ktorú jej otec zasielal na výživu maloletého dieťaťa
nevedela zabezpečiť všetky jeho potreby, bolo jej povinnosťou podať návrh na úpravu rodičovských práv

a povinností.

38. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

39. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

40. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2
Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

41. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne,

aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote
dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté
deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú
rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná
účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale

aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť
je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe
udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority,
ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03).
Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože

aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie
Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska
súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými
deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich
pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí

je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie
sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá
má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na
stretávanie sa s druhým rodičom.42. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom.

43. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a
empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku
s maloletými deťmi.

44. Vzhľadom k tomu, že rodičia v priebehu konania navrhli rozsah stretávania sa otca s maloletým

dieťaťom,ktorúúpravusúdpovažovalzadostačujúcusprihliadnutímnavekazdravotnýstavmaloletého
dieťaťa, rozhodol v zmysle návrhu rodičov a upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom.

45. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba

dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.