Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202419
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214202419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň: JUDr.

Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o určenie, že žalovaný
je zodpovedný za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom a o náhradu škody 4260,67 eura a
nemajetkovej ujmy 852.13 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda č. k. 10C/110/2014-82 zo dňa 23. marca 2015, uzneseniu Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 10C/110/2014-118 zo dňa 15. mája 2015 a uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.
k. 10C/110/2014-78 zo dňa 23. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 10C/110/2014-118 zo dňa 15. mája 2015
p o t v r d z u j e .

III. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 10C/110/2014-78 zo dňa 23. marca
2015 p o t v r d z u j e .

IV. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „exekučný súd“), pretože tento nerozhodol o žiadosti

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej lehote,
a rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu škody 4.260,67 eura a nemajetkovej
ujmy 852,13 eura s príslušenstvom. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vecne
odôvodnil tým, že z pripojeného exekučného spisu exekučného súdu sp. zn. 24Er/678/2010 zistil, že
exekučný súd uznesením zo dňa 26.01.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol a následne zastavil exekučné konanie. Exekučným titulom bol exekučný
rozsudok. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že exekučný súd nesprávne úradne postupoval,

pretože lehota na vydanie poverenia sa nevzťahuje na prípad keď bola žiadosť o vydanie poverenia
zamietnutá. Dospel tak k záveru, že žalobca nepreukázal vznik škody ani nesprávny úradný postup,
nemôže byť preto splnená ani podmienka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Žalobca nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy. Žalovaný vzniesol námietkupremlčania, súd prvej inštancie sa bližšie námietkou nezaoberal z dôvodu, že premlčanie sa skúma
len u existujúceho nároku. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že nárok žalobcovi nevznikol.
Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1,§ 4 ods. 1 písm. a),

§ 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(v ďalšom texte „Exekučný poriadok“). O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1
zák.č.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„O.s.p.“).Úspešný

žalovaný si neuplatnil náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a
žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Podľa žalobcu sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej
inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. K jednotlivým dôvodom odvolania žalobca uviedol, že súd prvej
inštancie rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou
v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až po založení zodpovednostného právneho

vzťahu, čo má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť zrušené. Súd svojím
rozhodnutím de iure i de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Podľa odvolateľa
súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, ktorá existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu
sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, čo exekučný súd ignoroval a na čo

zo zákona nemal oprávnenie. Podľa odvolateľa ďalej súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akéhokoľvek úvahy de lege ferenda
sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburgský
súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú
náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napríklad i rozsah nevybavenej súdnej

agendy. Žalobca vôbec nechápe aký dopad môže mať na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadril
svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

4. Napadnutým uznesením 10C/110/2014-78 zo dňa 23. marca 2015 súd prvej inštancie zamietol
návrh žalobcu na prerušenie konania. Rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že podľa žalobcu má
zodpovedanie predložených prejudiciálnych otázok v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 7C/6/2010 pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik
nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného

súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný
rozsudok rozhodcovského súdu. Žalobca sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
za nesprávny úradný postup súdu, charakterizovaný nevydaním rozhodnutia (uznesenia o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia) v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov. Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu spisu ako i návrhu

na prerušenie konania dospel k záveru, že konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.:
7C/6/2010 nie je konaním, ktorého výsledok by privodil zodpovedanie predbežnej otázky, ktorú nie je
oprávnený riešiť konajúci sudca (§ 109 ods. 1 písm. b), prvá veta O.s.p.), ani ktorého výsledok by privodil
záver o súlade, resp. nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý by sa týkal veci, s
ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd prvej

inštancie posudzoval i možnosť prerušenia konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. a dospel
k záveru, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.: 7C/6/2010 sa nerieši otázka,
ktorá môže mať podstatný význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu o návrhu žalobcu v tomto konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie
je návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom

súdu, charakterizovaným nevydaním rozhodnutia (uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia) v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov
a konanie sa netýka totožných účastníkov konania ako v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov,dospel k záveru, že podmienky pre prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. ani
podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nie sú splnené.

5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu tak, aby návrhu
na prerušenie konania bolo vyhovené. Odvolanie odôvodnil nesprávnosťou právneho posúdenia veci
súdom prvej inštancie. Prešovský súd uznesením zo 7. októbra 2013 rozhodol o prerušení konania do
rozhodnutia SD EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol predložiť žalovaný. V takomto konaní tak
bude zodpovedaná otázka či postup exekučného súdu v konaní o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcienazákladeprávoplatnéhorozsudkurozhodcovskéhosúdujevsúladeskomunitárnymprávom.
Predmetom konania, ktoré žalobca navrhol prerušiť, je náhrada škody za nesprávny úradný postup
exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým je právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu. Zodpovedanie správnosti postupu exekučného súdu bude mať preto význam pre
posúdeniepostupuexekučnéhosúduvprejednávanejveciavyriešeniestýmsúvisiacejotázkyzaloženia
zodpovednostištátuzaškoduspôsobenúštátnymorgánomprivýkoneverejnejmoci.Odvolateľpoukázal

tiež na súdnu prax niektorých okresných súdov, ktoré pristúpili k prerušeniu konania a so zreteľom k
tomu, že v konaní pred prešovským súdom budú Súdnemu dvoru EÚ predložené prejudiciálne otázky,
ktoré majú podstatný význam aj pre rozhodnutie súdu o žalobe žalobcu v prejednávanej veci, je daný
dôvod na prerušenie konania.

6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

7. Napadnutým uznesením č.k. 10C/110/2014-118 zo dňa 15. mája 2015 súd prvej inštancie uložil
žalobcovi povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za
podané odvolanie v sume 20 eur.

8. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Odvolanie odôvodnil tým,
že napadnuté uznesenie neobsahuje riadne odôvodnenie, žiadne skutkové a právne dôvody, ktoré
viedli súd k jeho vydaniu. Súdny poplatok vo výške 20 eur mu bol vyrubený za podané odvolanie.

Súd však uviedol, že súdny poplatok bol vyrubený v zmysle položky č. 7a sadzobníka. Podľa položky
7a sadzobníka sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobený nezákonným úradným
rozhodnutím orgánom verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto
definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehajú len žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu
nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1

sadzobníka. Žalobca však podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne
rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na
zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSRz29.marca2007 sp.zn.4Cdo/39/2007.VpríloheZoSPniejejasneajednoznačne
stanovenápoplatkovápovinnosťzapodanieodvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškody

spôsobené nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Použitie analógie legis pri
vyrubení súdneho poplatku je vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy vylúčené. Navyše podľa ustanovenia §
18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky
podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.
V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo za účinnosti zákona č.

286/2012 a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012.
Do 30.09.2012 bolo podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
od poplatku vecne oslobodené.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie proti rozsudku ako aj odvolania
proti uzneseniam boli podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie
prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahoma dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnutý rozsudok aj obe

napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto
rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

12.Podľaustanovenia§387ods.2C.s.p.aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na nasledovné skutočnosti:

14. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o nároku žalobcu na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu spočívajúceho v rozhodnutí o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
po uplynutí zákonnej 15 - dňovej lehoty. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť správnosť postupu a
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietol.

15. Žalobca sa svojou žalobou domáhal z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu náhrady škody vo výške 852,13 eura. Táto škoda predstavuje podľa žalobcu náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného

zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a
príslušenstva zo strany exekučného súdu. V skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, žalobca vzhľadal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Zároveň si žalobca uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch - vo výške 4,260,67 eura, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny

s príslušenstvom, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl.
46 ods. l Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. l
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy odôvodnil žalobca tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho

očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca
tvrdil, že mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a
účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia
vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia
bola zamietnutá.

16. Z obsahu spisu exekučného súdu sp. zn. 24Er/678/2010, odvolací súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 15.07.2010. Exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom v Bratislave. Exekučný súd uznesením zo dňa 26.01.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval ustanovenia zákona č.
514/2003 Z.z..

18. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.19. Podľa § 4 ods. 1 písm. a), zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.

20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

22.Podľa§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.nároknanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4.

23. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

25. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

26. Ústavným základom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

27. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci

na žalobcovi.

28.Pojem„nesprávnyúradnýpostuporgánuverejnejmoci“niejezákonodarcomvcitovanomustanovení
§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť,
a to aj z ustálenejjudikatúry,že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou

právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup
taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej
moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná

(pri rozhodovacej činnosti) ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

29. Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v

súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí
15 dní.30. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistil rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

31. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že lehota 15 dní je zákonodarcom stanovená pre
exekučný súd len pre prípad nezistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Len v tom prípade je
povinnosťou exekučného súdu do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora na vykonanie
exekúcie. Pre prípad zistenia rozporu exekučného titulu so zákonom, a teda pre prípad zamietnutia
žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zákonodarca lehotu neurčil. Nie je preto

možné konštatovať, že v preskúmavanej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu tým, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol po uplynutí 15-
tich dní odo dňa doručenia žiadosti.

32. Ako odvolací súd vyššie konštatoval, podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia

byť splnené súčasne. Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej
veci splnená nie je. Nemôže byť teda splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzhľadom k uvedenému nie je potrebné skúmať existenciu
škody, jej rozsah a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa žalobca domáha.

33. Súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

34. Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné. Žalobca nešpecifikoval, akým postupom súdu mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký

závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti,
z ktorých by bolo možné vyvodiť, že súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
Nedôvodnájenámietka,žesúdprvejinštancienevysvetlil,prečozastávanázor,žeúčastníkomnevznikol

stavprávnejneistoty-tentonázorsavodôvodnenírozhodnutianenachádza.Poukázanienaskutočnosť,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy je tiež bezdôvodné. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že vzhľadom k ustálenému skutkovému stavu, keď súd prvej inštancie zistil
absenciu jednej z podmienok priznania nároku na náhradu škody, bolo vykonanie ďalšieho dokazovania
nedôvodné, na rozhodnutie by nemalo vplyv. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani

polemizovanie súdu prvej inštancie o limitácií dĺžky súdnych konaní.

35. Súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

36. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

37. K odvolaním napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. 10C/110/2014-78 zo dňa 23. marca
2015, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania odvolací súd uvádza

nasledovné:

38. Podľa § 164 C.s.p. použitého s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p., ktorý má ekvivalent v súdom prvej
inštancie aplikovanom § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.39. Podľa § 165 ods. 1 C.s.p. len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd
v konaní i bez návrhu; v dôsledku čoho sa nevyžaduje vydanie nového osobitného rozhodnutia súdu o
pokračovaní v prerušenom konaní.

40. Odvolací súd mal preukázané, že v konaní Okresného súdu Prešov vedenom pod sp. zn. 7C/6/2010
boli predložené prejudiciálne otázky v marci 2012, konanie o položení prejudiciálnych otázok je vedené
pred Súdnym dvorom Európskej únie pod sp. zn. C-168/15 od 14.04.2015.

41. Dôvodom žalobcom žiadaného prerušenia konania v preskúmavanej veci, je podľa jeho názoru
zásadná významnosť zodpovedania vyššie uvedených otázok, pre posúdenie prejednávanej veci.

42. Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania,
ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. V istých prípadoch tak súd musí konanie
prerušiť, v iných prípadoch buď konanie preruší, alebo urobí iné vhodné opatrenia, na odstránenie vady

konania.

43. Ustanovenie § 164 C.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné
konanie nevyhnutné. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie
konania podľa tohto ustanovenia bude predstavovať skôr výnimku ako pravidlo. Z uvedeného teda

vyplýva, že strana síce môže navrhnúť prerušenie konania, avšak súd nie je povinný takémuto návrhu
vyhovieť. Je na úvahe súdu, či v prípade vzniku určitej zákonom predpokladanej prekážky konania
konanie preruší, alebo bude v konaní pokračovať.

44. V preskúmavanej veci, napriek tomu, že pred Súdnym dvorom EÚ prebieha konanie o položených

prejudiciálnych otázkach, odvolací súd zastáva názor, že vyriešenie otázok porušenia komunitárneho
práva v rámci iniciovaného konania na Súdnom dvore Európskej únie, v dôsledku čoho bolo prerušené
konanie vedené pred Okresným súdom Prešov pod č.k. 7C/6/2010, vzhľadom na znenie položených
prejudiciálnychotázok,niejeobjektívnespôsobilémaťvplyvnarozhodnutievovecisamejvpredmetnom
konaní. Proti žalobcovi, ktorý sa v predmetnom konaní domáha náhrady škody, bolo v exekučnom

konaní vymožené plnenie na podklade neprijateľnej rozhodcovskej doložky a pred Súdnym dvorom
EÚ má byť zodpovedané, či vzhľadom na absolútnu nečinnosť žalobcu a nevyčerpanie všetkých
právnych prostriedkov nápravy, ide o také závažné porušenie komunitárneho práva, ktoré by bolo
spôsobilé privodiť na jeho strane právo na náhradu škody, prípadne bezdôvodného obohatenia a založiť
zodpovednosť žalovaného 1 za vznik takejto škody. V tomto konaní, ktoré žalobca žiada prerušiť,

však tento uplatňuje náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá podľa jeho tvrdenia mu mala vzniknúť
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spočívajúcim v tom, že o jeho žiadosti na vydanie
poverenia malo byť rozhodnuté po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Zodpovedanie položených
prejudiciálnych otázok, je preto bez významu pre rozhodnutie v tejto prejednávanej veci.

45. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, podľa názoru odvolacieho súdu, zodpovedanie položených
prejudiciálnych otázok, iniciovaných v rámci prebiehajúceho konania pred Okresným súdom Prešov
pod č.k. 7C/6/2010, nie je spôsobilým dôvodom na fakultatívne prerušenie konania v preskúmavanej
veci podľa § 164 C.s.p., ktorého sa domáha žalobca. Odvolací súd zároveň dodáva, že preskúmaním
veci nezistil ani dôvod na obligatórne prerušenie konania podľa § 162 C.s.p., a to pre neexistenciu

skutočností, spôsobilých mať za následok takýto postup súdu.

46. Odvolací súd tak dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je nevyhnutné s použitím § 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

47. Napadnutým uznesením 10C/110/2014-118 zo dňa 15. mája 2015 súd prvej inštancie uložil žalobcovi
povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané
odvolanie v sume 20 eur.

48. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie.

49. Úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov. Výpočet poplatkových úkonov a bližšie podmienky ich platenia sú obsiahnutév sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona. Odvolacie konanie na základe
odvolania žalobcu bolo začaté podaním jeho odvolania proti napadnutému rozsudku dňom 23.04.2015,
na uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie je preto potrebné aplikovať zákon

o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania.

50. Podľa § 2 ods. 4 ZoSP v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie.

51. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania, ak je poplatníkom

odvolateľ a poplatok je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 cit zák.). Sadzba poplatku je
pritom uvedená v sadzobníku buď percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1). Ak
je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa
rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2).

52. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 01.10.2012 (teda v čase

začatia odvolacieho konania) zo žaloby na náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20 eur.

53. S poukazom na citované ustanovenia súd prvej inštancie v preskúmavanej veci postupoval správne,
ak žalobcovi za podané odvolanie, doručené dňa 23.04.2015, uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo

výške 20 eur, keď poplatková povinnosť žalobcu za podané odvolanie sa neodvodzuje zo ZoSP v znení
účinnom ku dňu podania žaloby na súd prvej inštancie, ale v znení účinnom ku dňu vzniku poplatkovej
povinnosti t.j. kedy žalobca doručil odvolanie súdu, čím začalo odvolacie konanie. V preskúmavanom
prípade sa tak stalo za účinnosti ZoSP v ktorom zákonom č. 286/2012 Z.z. bol s účinnosťou od
01.10.2012 doplnený sadzobník súdnych poplatkov o položku 7a, ktorá zakotvila poplatkovú povinnosť

zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnymúradnýmpostupomvovýške20eurapretojepotrebnéaplikovaťtotozákonnéustanovenie.
Neobstojí preto námietka žalobcu, že súd prvej inštancie uložením povinnosti zaplatiť uvedený súdny
poplatok určil tento súdny poplatok nad rámec zákona.

54. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, len ktorá
je podľa znenia položky 7a sadzobníka poplatkov predmetom spoplatnenia a súd nie je oprávnený
svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto odvolateľ nemôže byť
vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie, odvolací súd uvádza nasledovné:

55. Podľa § 1 ZoSP sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa tieto
vykonávajú na návrh účastníkov konania a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej
len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Pritom treba dôrazne rozlišovať úkony, ktoré
sa spoplatňujú, od konaní súdov.

56. Konaním na návrh (resp. na základe žaloby) sa rozumie predovšetkým konanie podľa Civilného
sporového poriadku (pred 1.júlom 2016 podľa Občianskeho súdneho poriadku). Za konanie sa pre účely
platenia súdnych poplatkov považuje nielen konanie pred súdom prvej inštancie, ale rovnako i odvolacie
konanie a dovolacie konanie (§ 6 ods. 1 ZoSP). Citované ustanovenie § 6 ods. 2 pritom výslovne

zakotvuje, že poplatok podľa rovnakej sadzby ako za návrh sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej.

57. Poplatok za podanie návrhu je splatný jeho podaním (§ 8 ods. 1 ZoSP). Pod pojem návrh treba
subsumovať aj odvolanie, ako návrh na odvolacie konanie. ZoSP síce pri vymedzení pojmov nie je

dôsledný, avšak z celkovej konštrukcie úpravy súdnych poplatkov v sadzobníku tvoriacom prílohu ZoSP
nemožno spochybniť to, že poplatková povinnosť stanovená položkou 7a sadzobníka sa vzťahuje na
celé konanie o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom odvolacie konanie je konanie o riadnom opravnom
prostriedku. Podľa názoru odvolacieho súdu aj poznámku 3 uvedenú len k položke 1 v znení „Poplatky

podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej“, je preto potrebné vykladať v
kontexte s konštrukciou celého zákona včítane sadzobníka súdnych poplatkov (oddelené štyri časti) tak,
že sa vzťahuje na celú prvú časť upravujúcu poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní, teda ajk položke 7a, ktorou je určený súdny poplatok za občianske súdne konanie o žalobe na náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom.

58. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že ak žalobca napadol predmetný rozsudok vo veci samej v
zákonnej lehote odvolaním, súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie a to v správnej výške 20 eur.

59. Odvolací súd s poukazom na uvedené dôvody napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako v

celom rozsahu vecne správne, s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

60. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).