Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200077
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714200077.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu G.. G.

M., A.. XX. XX. XXXX, W. L. D. X. XXX/X, XXX XX W., občana SR, proti žalovanému POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 03907/13 zo dňa 19.
11. 2013.

Žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 07. 01. 2014, ktorá bola doručená súdu dňa 07. 01. 2014 domáhal voči
žalovanému zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 03907/13 zo
dňa 19. 11. 2013 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že dňa 13. 12. 2013 mu bol doručený rozhodcovský rozsudok, ktorým mu bola uložená povinnosť
zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.949,19 Eur s príslušenstvom, a tiež povinnosť nahradiť mu
trovy rozhodcovského konania vo výške 437,86 Eur z titulu Zmluvy o úvere č. 608700019. Žalobu

podal podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov.
Po oboznámení sa s internetovou stránkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zistil, že
v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť, pričom v týchto prípadoch ide o
obdobnú rozhodcovskú doložku ako v jeho prípade. V tomto odkázal na judikatúru prvostupňových
súdov, druhostupňových súdov, tiež Ústavného súdu SR. Poukázal na to, že v prípade jeho zmluvy
o úvere rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná, bola vopred naformulovaná žalovaným.
Miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil žalovaný ako dodávateľ, pričom pre neho

je to neprijateľné. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie
vyvolá dodávateľ, teda žalovaný, tak on sa mu musí nezvratne podrobiť a tak riešiť spor pred
rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný, pričom má vážne pochybnosti o objektívnosti a
nestrannosti rozhodcovského procesu. Žalovaný ako dodávateľ si vybral jediného rozhodcu, s ktorým
je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovito rozhoduje o návrhoch dodávateľa, teda
žalovaného. Už len takáto voľba je markantným porušením práva na spravodlivý proces a spravodlivý
súd.Vporadíďalšímpríkladomporušovaniaprávanaspravodlivýprocesaneprijateľnostirozhodcovskej

doložky je aj geografická vzdialenosť rozhodcu oproti miestne príslušnému súdu jeho ako spotrebiteľa.
Vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku žiadal, aby súd vychádzal z rozsudku Súdneho
dvora (ES) C 40/08-Asturcom, podľa ktorého „Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, ževnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o
právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej

v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych
procesnýchpravidielmožnépreviesťtakétoposúdenievrámciobdobnýchpodobnýchriadenínazáklade
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z tohto vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný“. V ďalšom žiadal vychádzať z ďalšej judikatúry ESD. Ďalej v žalobe poukázal na

to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní
znemožňuje voľbu jeho ako spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ,
teda žalovaný ešte pred spotrebiteľom, teda ním podal žalobu na rozhodcovskom súde. Opätovne
zdôraznil, že rozhodcovskú doložku si osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami či zmluvu o úvere ako celok odmietne, alebo sa podrobí všetkým
všeobecným obchodným podmienkam, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere, a teda aj rozhodcovskému

konaniu. Rozhodcovský súd je pri tom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach
ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do
zmluvy uvádzať. Za neprehliadnuteľnú nemôže označiť úroveň rozhodcovského rozsudku zhľadiska
reflektovania rozhodcu na spotrebiteľské právo. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne
formalistické preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa, teda žalovaného. Rozhodca akceptoval aj

neprimeraný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.949,19 Eur, čo zodpovedá ročnej sadzbe
91,25 %. Ide tu o hrubý rozpor s dobrými mravmi. Ďalej poukázal, že zmluva o úvere mala obsahovať i
ročnú percentuálnu mieru nákladov. Táto nie je v zmluve o úvere uvedená. Na základe tohto poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok.
V súlade s § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov,

žalobca navrhol, aby súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku.

Uznesením č.k. 14C/1/2014-13 zo dňa 04. 02. 2014 súd odložil vykonateľnosť napadnutého
rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu
žalovaný podal odvolanie. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací

uznesením č.k. 12Co/344/2014-41 zo dňa 23. 10. 2014, ktorý napadnuté uznesenie prvostupňového
súdu potvrdil.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24. 02. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 25. 02. 2014 k žalobe
uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. Vo vyjadrení poukázal na to, že súd by sa v konaní o zrušenie

rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho snahu
preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Žaloba o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu nie je
ani riadnym, ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Účelom konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku je umožniť ešte v inom konaní ako v konaní o výkon rozhodnutia súdne preskúmavanie
toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola

dodržaná zákonnosť. Ak by mal súd totiž v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku
preskúmavať aj jeho správnosť, právna úprava rozhodcovského konania by stratila zmysel. V tomto
smere odkázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IIIÚS 335/2010 a na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2675/2007. Pokiaľ ďalej žalobca v žalobe uvádza, že pri
rozhodovaní Stáleho rozhodcovského súdu boli porušené všeobecné právne predpisy na ochranu

práv spotrebiteľa, je názoru, že k tomuto nedošlo. Aplikácia všeobecných právnych predpisov na
ochranu práv spotrebiteľa v danom prípade nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi žalobcom
a ním nie je vzťahom spotrebiteľským.. Žalobca totiž pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že
poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel zamestnania, ktorý vylučuje záver o tom, že v
tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. V tomto smere poukázal na § 3 ods. 2 zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení Zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších predpisov, ktorý bol platný v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere. Tiež sa nestotožňuje v žiadnom prípade so žalobcom, že rozhodcovská
doložka uvedená v zmluve o úvere nebola dohodnutá platne. So žalobcom v zmluve o úvere dohodol
nevýhradnú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal žalobca možnosť riešiť spor buď pred

Stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Žalobca sa teda
uzatvorením tejto rozhodcovskej doložky nevzdal práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými
súdmi SR a rozhodcovská doložka v sebe obsahuje alternatívu. Rozhodcovská doložka má všetky
náležitosti vyžadované zákonom a preto je platná. Z § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníkavyplýva, že zakázané sú iba tzv. výlučné rozhodcovské doložky. Rozhodcovská doložka dohodnutá
medzi ním a žalobcom ako účastníkmi zmluvného úverového vzťahu nie je výlučná. Podľa slovenského
práva prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní v zásade nie je zakázané. V tomto

smere obsažne vo viacerých smeroch poukázal na judikatúru súdov napríklad rozsudok Vrchného
súdu v Olomouci zo dňa 02. 03. 2011 sp. zn. 12Cmo 13/2010, keď ďalej poukázal, že prípustnosť
rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu
rozhodcovských rozsudkov potvrdená okrem iného aj rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 30. 10. 2009 sp. zn. 33Cdo 2675/2007, a ďalšími, keď i v tomto smere obsažne odkazoval

ďalej na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, Najvyššieho súdu SR. Zdôraznil, že použitie rozhodcovských
doložiek v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva. Predmetné
ustanovenie Občianskeho zákonníka treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia Smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa písm. q)
ods. 1 Prílohy tejto Smernice je zakázané iba dojednanie, aby spotrebiteľ riešil spory nepodliehajúce
právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou. Záver o prípustnosti rozhodcovského konania vyplýva aj

zo znenia aktuálne účinnej Smernice č. 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské
štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú
zmluvy o úvere. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne
aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne
riešenie spotrebiteľských sporov. V posudzovanom prípade však zmluvu o úvere nemožno považovať za

zmluvuospotrebiteľskomúvere.Žalobcaprehlásilpriuzatvorenízmluvyoúvere,žefinančnéprostriedky
sú poskytnuté na výkon zamestnania. Žalobca bol riadne oboznámený so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, pričom pri podpise zmluvy o úvere prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom
tejto zmluvy a súhlasí i so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú uvedené na zadnej
stranetejtozmluvyoúvere.Súčasnepotvrdilprevzatiezmluvyoúverevrátanevšeobecnýchpodmienok.

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a sú vytlačené
na zadnej strane každého rovnopisu zmluvy o úvere. Žalobca pri uzatvorení zmluvy o úvere bol riadne
oboznámený aj s výškou poplatku za poskytnutie úveru, ktorého výška v zmluve o úvere je dostatočne
jasne uvedená, výrazne napísaná, teda žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Keďže
však zmluvu o úvere nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú, je názoru, že zmluva o úvere nemusela

obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Preto má nárok nielen na vrátenie úveru,
ale aj príslušného poplatku za poskytnutie úveru. Samotnou zmluvou o úvere preukázal, že finančné
prostriedky boli žalobcovi poskytnuté na výkon zamestnania, nakoľko žalobca prehlásenie v zmluve o
úvere vlastnoručne podpísal. V danom prípade je dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký
účel žalobca finančné prostriedky naozaj použil. Nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky

na svoju súkromnú potrebu, nemožno ho považovať za spotrebiteľa. Navyše vzájomný právny vzťah
účastníkov je obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa tu nie je
vôbec na mieste. Žalobca podpísaním zmluvy o úvere vyjadril súhlas so zmluvnými podmienkami, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorých v prípade, ak sa stane splatný celý dlh
naraz, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý

deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh až do jeho uhradenia. Tento úrok má teda sankčný
charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Dohodnutá výška úrokov
0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Poukázal
na to, že zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové
vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. V tomto smere

poukázal tiež na judikatúru súdov, napríklad uznesenie NS SR zo dňa 16. 05. 1996 sp. zn. 3Obdo 3/96
ako i ďalšie, napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Obdo 34/2004 zo dňa 21. 12. 2004, ako aj
ďalšie, napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 09. 2005 2Obdo 26/2004, rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 09. 2005 2Obdo 28/2004, ako i na judikát Vrchného súdu v Prahe
sp. zn. 2Cmo 95/2005. Tu uviedol, že citované rozhodnutie uvádza, že u nebankových subjektov nie je

možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať z výšky úrokov požadovaných bankami. Zo všetkých týchto
dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24. 03. 2015. Žalobca, ani žalovaný sa tohto pojednávania
nezúčastnili, žalobca bol na pojednávanie predvolaný fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p. (čl.

50 spisu), žalovanému predvolanie bolo doručené dňa 04. 03. 2015 doporučene do vlastných rúk
prostredníctvom pošty (čl. 45 spisu), žalovaný neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým
podaním zo dňa 20. 03. 2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 20. 03. 2015 (čl. 74 spisu), súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročeniepojednávania, keď potom za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie súd na
tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, keď pritom prihliadol na obsah
spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, súd pokračuje v konaní, aj

keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré žalobca pripojil k žalobe, žalovaný k vyjadreniu k žalobe

nepripojil žiadne listiny, súd však zadovážil kópiu spisu Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
03907/13, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 19. 05. 2010 účastníci konania uzatvorili Zmluvu o úvere č. 608700019, na základe ktorej žalovaný
ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver v sume 1.000,- Eur, keď žalobca sa zaviazal tento úver
zaplatiť o sumu zvýšenú o poplatok 968,- Eur, teda sa zaviazal celkovo zaplatiť na úver čiastku 1.968,-

Eur v 12 mesačných splátkach po 164,- Eur, počnúc dňom 15. 06. 2010 na účet žalovaného ako veriteľa,
špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zmluva o úvere bola uzatvorená na
predtlačenom formulárovom tlačive žalovaného. V tejto zmluve o úvere sa nachádza aj klauzula, že
dlžník, teda žalobca prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Na
zmluve o úvere žalobca vyhlásil, že sa oboznámil a že súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj že

súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, že nemá
k nim žiadne výhrady a že sa ich zaväzuje dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy, včítane
všeobecných podmienok a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné
údaje zodpovedajú skutočnosti. Zmluvu o úvere predložil žalobca k žalobe (čl. 7 spisu), na zadnej strane
zmluvy o úvere sa však nenachádzajú všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp.zn. SR
03907/13 (čl. 51 - 73 spisu) súd zistil, že jeho súčasťou je i zmluva o úvere č. 608700019 zo dňa 19. 05.
2010, ktorej obsah je totožný so zmluvou o úvere, ktorú predložil žalobca. Na zadnej strane zmluvy o
úvere, ktorá je súčasťou spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.

na zadnej strane tiež nie sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Tieto sa nachádzajú v tomto spise
akosamostatnálistina(čl.65spisu).ZVšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru(ďalejlen„všeobecné
podmienky poskytnutia úveru“) súd zistil, že v článku 14. týchto všeobecných podmienok poskytnutia
úveru je „dojednaná“ rozhodcovská doložka podľa zákona č. 244/2001 Z.z.: takto „Všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo

zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv a z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadením spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 zapísanou v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca

zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok).“ Zmluvné strany sa ďalej v rozhodcovskej doložke dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo

zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne
z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť sa rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Toto sa nepoužije v prípade, ak

pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu. V článku 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa strany dohodli podľa
§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru upravovali ďalšie práva a povinnosti účastníkov

právneho vzťahu. Tieto majú povahu formulárového tlačiva žalovaného, nie sú podpísané účastníkmi
zmluvného právneho vzťahu, ani žalobcom, ako dlžníkom, ani žalovaným ako veriteľom.Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn.
SR 03907/13 ďalej vyplýva, že žalovaný podal na tomto rozhodcovskom súde návrh na začatie
rozhodcovského konania zo dňa 08. 03. 2013, na čo rozhodcovský súd žalobcu oznámením zo

dňa 27. 03. 2013 informoval o podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania. Žalobca na toto
oznámenie reagoval listom zo dňa 01. 05. 2013, ktorý bol doručený rozhodcovskému súdu dňa 03.
05. 2013, následne dňa 23. 05. 2013 rozhodcovskému súdu doručil žalobnú odpoveď zo dňa 20. 05.
2013, keď v žalobnej odpovedi namietal, že návrh na začatie rozhodcovského konania neobsahuje
rozhodcovskú doložku, ďalej že zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, ďalej

namietal neprimeranosť zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čo zodpovedá ročnej sadzbe
91,25 %, čo je neprimeraným úrokom, ktorý spôsobuje výraznú nerovnosť zmluvných strán, pričom
tento je v rozpore s dobrými mravmi. Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava dňa 19. 11. 2013 vydal rozsudok sp. zn. SR 03907/13, ktorým
uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1.949,19 Eur spolu so zmenovým úrokom
vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.949,19 Eur od 22. 08. 2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške

6 % ročne zo sumy 1.949,19 Eur od 03. 12. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania
vovýške437,86Euratovšetkovmesačnýchsplátkachvovýške180,-Eur,splatnýchvždykposlednému
dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu a pod následkom straty výhody splátok a výkonu
rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. V odôvodnení rozhodcovského

rozsudku je uvedené, že účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej doložky dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z
takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie je vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu. Po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi a o oboznámení sa
so žalobnou odpoveďou rozhodcovský súd dospel k záveru, že zmluvu o úver, teda hlavný kauzálny
právny vzťah nie je možné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch. Aplikácii uvedeného právneho predpisu na zistený skutkový stav bráni skutočnosť, že hlavný
kauzálny právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil,
že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom
vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Pri rozhodovaní vychádzal zo zmenky, ktorou bol zabezpečený hlavný
záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere. Plnenie žalovanému priznal na základe zmenky podľa

zákona č. 191/1950 Sb., pretože účastníci zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva
o úvere neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 19. 05. 2010, kde dlžník vystupoval ako
vystavil a veriteľ ako remitent. Zmenka bola vyplnená remitentom dňa 27. 11. 2012 v zmysle dohody
o vyplnení zmenky na sumu 1.949,19 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 22. 08. 2012 a táto bola
predložená dlžníkovi na zaplatenie dňa 03. 12. 2012. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi

dňa 13. 12. 2013 ako vyplýva z doručenky v spise rozhodcovského súdu. Ďalej v spise sa nachádza
oznámenie rozhodcovského súdu zo dňa 14. 01. 2014, v zmysle ktorého rozhodcovský rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 07. 01. 2014.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného i zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
("neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa

spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú

zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku

rozhodnutia.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov („zákonč. 129/2010“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona

nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) , o), t), u), w), x) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanúistinuapríslušnýúrokpodľa§13ods.3,akoajovýškeúrokuzadeňaleboospôsobejejvýpočtu
x) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., písm. a), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní, v znení do 31. 12. 2014 (ďalej
len „zákon č. 244/2002 Z.z.“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že

všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa ods. 2, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,

inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa písm. j) pri
rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.Podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku ak bola

porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, a podľa písm. j) citovaného zákonného
ustanovenia, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

Na základe zisteného skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia súd dospel k záveru, že žaloba

žalobcu bola podaná dôvodne. Žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku podľa zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní, v znení do 31. 12. 2014. V základe
namietal, že rozhodcovská doložka k zmluve o úvere č. 608700019 zo dňa 19. 05. 2010 je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, preto nebola platne založená právomoc rozhodcovského súdu konať o žalobe
žalovaného v rozhodcovskom konaní. Žalobca v žalobe namietal aj iné, ale v prvom rade bolo potrebné
v súdnom konaní vyriešiť otázku platnosti rozhodcovskej doložky, pretože vyriešenie tejto otázky má

zásadný význam v tom, či bola daná právomoc rozhodcovského súdu konať o žalobe žalovaného voči
žalobcovi v rozhodcovskom konaní. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodcovskú
zmluvu môžu zmluvné strany uzavrieť buď ako osobitnú zmluvu, alebo formou rozhodcovskej doložky.
V tomto konkrétnom prípade zmluva o úvere, ktorú nesporne účastníci konania uzatvorili dňa 19. 05.
2010, keď na základe nej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver v sume 1.000,-

Eur za poplatok 968,- Eur a ktorú účastníci zmluvného vzťahu podpísali samotná v texte neobsahuje
rozhodcovskú doložku. V konaní nebolo preukázané, žeby bola k zmluve o úvere uzatvorená osobitná
rozhodcovská zmluva. Zmluva o úvere sa odvoláva na všeobecné podmienky poskytnutia úveru na
zadnej strane, keď však z listín, ktoré sú súčasťou spisu nevyplýva, že zmluva o úvere na zadnej
strane obsahuje všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Takáto listina nebola v súdnom konaní

predložená ani žalobcom, ani žalovaným. Zo spisu rozhodcovského súdu vyplýva, že zmluva o úvere
sa odvoláva na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú vyhotovené na samostatnom liste
vo forme formulárového tlačiva, ktoré nie je účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané, keď v článku
14. týchto všeobecných podmienok poskytnutia úveru mala byť stranami zmluvy o úvere dojednaná
„rozhodcovská doložka“ podľa zákona č. 244/2002 Z.z., teda znenie rozhodcovskej doložky tak ako

vyplýva z vykonaného dokazovania je uvedené len vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
ktoréniesústranamizmluvyoúverepodpísané.Tutrebakonštatovať,žeprikaždejformerozhodcovskej
zmluvy, teda či je táto formulovaná ako samostatná rozhodcovská zmluva, alebo ako rozhodcovská
doložka, je potrebné dodržať písomnú formu, keď v prípade jej nedodržania zákon spája takýto úkon
s absolútnou neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovskej doložky. Uvedené vyplýva z § 4

ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v zmysle ktorého rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Súd je toho názoru, že písomná forma takéhoto úkonu

je zachovaná v tom prípade, ak prejav vôle, obsahom ktorej má byť dohoda strán o riešení sporov
rozhodcovským konaním je podpísaný týmito zmluvnými stranami a to či už na jednej listine, alebo
aj v prípade, že dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu podľa § 46 Občianskeho
zákonníka. V kontexte ochrany práv spotrebiteľa potom nestačí, ak žalovaný rozhodcovskú doložku
upravil len vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré zmluva o úvere odkazuje, ktoré nie

sú zmluvnými stranami podpísané. Tak ako vyplýva z judikatúry súdov, v spotrebiteľských vzťahoch je
dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má nielen odbornú prevahu nad spotrebiteľom,
ktorému služby poskytuje, ale je to tiež subjekt v zmluvnom vzťahu, ktorý určuje zmluvné podmienky vo
forme tzv. formulárových zmlúv a ustanovení v rozličných všeobecných podmienkach, ktoré sú zo strany
spotrebiteľa možno povedať neovplyvniteľné. Všeobecné podmienky predstavujú formulárové tlačivo

žalovaného, keď z tohto je zrejmé, že žalovaný ako dodávateľ tieto všeobecné podmienky poskytnutia
úveru nevyužíva v ojedinelom prípade, ale sú hromadne predkladané spotrebiteľom. V žiadnom prípade
neobstojí tvrdenie žalovaného, že potom ide o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku. Navyše
ako súd už konštatuje, táto nebola dojednaná platne, lebo nebola zachovaná jej písomná forma. V rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská

doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou
samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález Ústavného
súdu Českej republiky z 11. novembra 2013 sp. zn. I.ÚS 3512/2011). Nakoľko rozhodcovská doložka
nebola dojednaná platne zhľadiska požiadavky na písomnú formu, žalobca dôvodne v konaní popieralplatnosť rozhodcovskej doložky a dôvodne podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, keď žalobca uplatnil žalobu na súde z dôvodu
uvedeného v § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., opodstatnene. Žalobu podal v zákonnej

lehote, rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 13. 12. 2013, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podal na všeobecnom súde dňa 07. 01. 2014, keď podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.,
v znení do 31. 12. 2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo možné podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Na základe tohto žalobca podal žalobu na všeobecnom

súde o zrušenie rozhodcovského rozsudku včas.

Súd k rozhodcovskej doložke, k rozhodcovskej zmluve v rámci spotrebiteľských vzťahov dodáva, že
cieľom akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovskej doložky je nepochybne dosiahnuť prejednanie
prípadného sporu rozhodcom alebo súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto
právomoc. Rozhodcovská zmluva sa často vyjadrí len po dobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s

ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však
význam rozhodcovskej doložky osobitý, pretože pri vzniku sporu, súkromná osoba rozhodne o právach
a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Rozhodcovskú doložku si žalobca v danom prípade osobitne nevyjednal, nakoľko táto splýva s ostatnými
štandardnými podmienkami. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom ak má byť právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Ak by zhľadiska
formy rozhodcovská doložka v danom prípade bola uzatvorená platne, i tak z uzatvorenej rozhodcovskej
doložky nevyplývajú žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a
všeobecným súdom. Nakoľko bola predložená vo forme všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na

formulárovom tlačive, keď je zrejmé, že takéto všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú žalovaným
ako dodávateľom predkladané hromadnému počtu spotrebiteľov, svedčí o tom, že nebola individuálne
dojednaná.

Je preto potrebné uzavrieť, že keby došlo i k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky z hľadiska

jej formy, tak ako bola naformulovaná, došlo by ňou k porušeniu § 40 ods. 1 písm. g), j) zákona
č. 244/2002 Z.z., nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky by došlo k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi
aj na všeobecný súd. Navyše boli porušené aj všeobecne právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a to

§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

Súd zmluvu o úvere právne posúdil podľa príslušných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z., o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov a podľa príslušných ustanovení o spotrebiteľských

zmluvách obsiahnutých v Občianskom zákonníku.

K námietke žalovaného, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu o
úvere súd dodáva, že táto nie je na mieste. V zmluve o úvere je žalobca identifikovaný ako fyzická
osoba, ako občan, keď v zmluve o úvere sú uvedené jeho identifikačné údaje meno, priezvisko, trvalé

bydlisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, keď v zmluve o úvere na formulárovom tlačive sa
nachádza i kolónka pre označenie dlžníka obchodným menom, IČO-m, miestom podnikania, keď v
tomto prípade tieto kolónky formulárovej zmluvy o úvere nie sú vypísané. Z uvedeného možno mať
za to, že žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, občan. V zmluve o úvere je síce uvedené jeho
prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, ale všeobecne je známe z

činnosti súdu, že žalovaný v prípade poskytovania úverov občanom, fyzickým osobám cielene navádza
týchto pri uzatvorení zmlúv o úvere a pôsobí na nich s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil
do zmlúv o úvere účel na výkon zamestnania, povolania, alebo podnikania. Navyše zo zmluvy o úvere
nevyplývanaakýkonkrétnyúčelzamestnaniamalibyťfinančnéprostriedkyzúverupoužité.Opäťtuideo
postup žalovaného v rozpore s všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa,

ide o nekalú obchodnú praktiku zo strany žalovaného, ktorej súd v svetle všeobecných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a v svetle Smernica Rady č. 93/13 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a napokon i v svetle Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48
o spotrebiteľských úveroch, neposkytol právnu ochranu. Nekalej praktike obchodnej zo stranyžalovaného pri uzatvorení zmluvy o úvere nasvedčuje i to, že v záhlaví tejto spotrebiteľskej zmluvy
o úvere žalovaný uviedol vo formulárovej predtlači, že zmluva o úvere je uzatvorená podľa § 497
Obchodného zákonníka opätovne s odkazom na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, z ktorých v

článku 17. je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,
že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Ak by išlo o tzv. absolútny
obchod podľa § 497 Obchodného zákonníka, potom by tomu odporovalo dojednanie podľa § 262 ods.
1 Obchodného zákonníka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, pretože dohoda podľa §
262 ods. 1 Obchodného zákonníka má význam, ak záväzkový vzťah účastníkov nespadá pod vzťahy

uvedené v § 261, teda aj pod vzťah vyplývajúci z § 497 Obchodného zákonníka. Teda žalovaný sám byť
si vedomý, že nejde o tzv. absolútny obchod podľa § 497 Obchodného zákonníka podsunul žalobcovi vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru dojednanie, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať
Obchodným zákonníkom. Súd tu však zdôrazňuje, že takáto dohoda musí mať písomnú formu, a
nakoľko opätovne je obsiahnutá len v článku 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré nie
sú podpísané zmluvnými stranami, písomnú formu takáto dohoda nespĺňa a preto je neplatná.

Ďalej súd dodáva, že predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje povinné zákonné náležitosti podľa §
9ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,keďneobsahujeúdajoročnejpercentuálnej
miere nákladov, čo je podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j)
zákona č. 129/2010 Z.z., keď ďalej neobsahuje aj ďalšie povinné náležitosti v zmysle tohto zákona,

konkrétne termíny splátok, konečnú splatnosť úveru, keď potom sa úver priamo zo zákona považuje
za bezúročný a bez poplatkov, tak ako to vyplýva z § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

Keďže súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky nie je platné pre nedostatok písomnej

formy, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími dôvodmi obrany okrem uvedenej, uvádzanými zo
strany žalovaného v rozsiahlych jeho podaniach, a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Cdo 216/2012, ako aj na nález Ústavného súdu SR III.ÚS 119/03.

Ešte na záver súd dodáva, že pokiaľ žalovaný v podaní zo dňa 20. 03. 2015, ktoré bolo doručené

súdu dňa 20. 03. 2015 žiadal, aby súd pri rozhodovaní prihliadal na existenciu prekážky veci už
rozhodnutej, táto námietka žalovaného nie je dôvodná. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. V danom prípade ide o konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, žalovaný v súdnom konaní ničím nedokladoval, žeby o takejto žalobe o
zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného na základe danej zmluvy o úvere bolo už právoplatne

rozhodnuté. V rozhodcovskom konaní išlo o konanie o plnenie, v predmetnej veci ide o konanie
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nejde teda o totožné veci, ktoré by zakladali prekážku veci
právoplatne rozsúdenej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol

v konaní úspešný, nenavrhol priznať trovy konania, keď o trovách konania súd rozhoduje len na návrh,
preto súd o trovách konania žalobcu rozhodol tak, že sa mu náhrada trov konania voči žalovanému
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)