Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 9, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/200/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232874
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4112232874.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom Bratislava 1, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o žalobe na zaplatenie majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 1.10.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie majetkovej škody v sume 2936,93,-€ a nemajetkovej ujmy v sume 587,39,-€ s tým

odôvodnením, že Okresný súd v Nitre po 64 dňoch zamietol žiadosť o vydanie poverenia vo veci vedenej
pod exekučným číslom EX 2776/2011.

2. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 30.4.2014 žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku sa odvolal žalobca, pričom Krajský súd v Nitre uznesením 9Co/536/2014-70 zo dňa
13.11.2014napadnutýrozsudokzrušilavecvrátiltunajšiemusúdunaďalšiekonanie.Dôvodomzrušenia
rozhodnutia bola skutočnosť, že bol pripojený iný exekučný spis ako mal byť, a to spis Okresného súdu

Nitra 25 Er/17/2011, pričom správne mal byť pripojený spis Okresného súdu Nitra 23Er/159/2011.

3. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby sa
pojednávalo v ich neprítomnosti. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 180 CSP pojednával a
rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

4. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť písomne ospravedlnila s tým, že súhlasí,

aby sa vec prejednala a rozhodla bez ich prítomnosti. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 180 CSP
pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovanej.

5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že navrhuje žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú
zamietnuť vzhľadom na tú skutočnosť, že z judikatúry vyplýva povinnosť súdu zo zákona skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Zo
samotnej podstaty spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že si vyžadujú osobitnú ochranu a prístup. Žalovaná

má za to, že nevydanie poverenia v 15 dňovej lehote nevyplynulo z prieťahov zavinených súdom a
že súd konal v zmysle zásady rýchlosti. Žalovaná má za to, že 15 dňová lehota platí len v prípade,
pokiaľ malo dôjsť k vydaniu poverenia a nie v prípade, keď došlo k zamietnutiu návrhu na vydanie
poverenia.Čosatýkaprieťahovvkonaníoprávnenýnepodávalopravnéprostriedkyaprípadnésťažnostina zamedzenie ním tvrdených prieťahov. V zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že pri
posudzovaní existencie prieťahov v súdnom konaní je možné vychádzať len z výsledkov vybavenej
žiadosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia

vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia európskeho súdu pre ľudské práva
alebo rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti. Z toho vyplýva, že nesprávny úradný postup
exekučného súdu nebol preukázaný. Čo sa týka vyčíslenej materiálnej škody, žalobca si neodôvodnene
paušalizuje ničím neodôvodnené reálne vecné náklady, požaduje neprimerané čiastky, pričom vznik
ani výšku uplatnenej skutočnej škody nepreukázal. Čo sa týka nemajetkovej ujmy ako jej dôvod vzniku

žalobca v žalobe uvádza frustráciu a úzkosť členov orgánov právnickej osoby, ktoré tvrdenie je v tejto
veci irelevantné. Preto navrhol žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomným vyjadrením žalovanej doručeným
súdu 16.4.2014, pripojeným spisom Okresného súdu Nitra 23Er/159/2011 a takto vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

7. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci po
a) nezákonným rozhodnutím, po b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej

slobody, po c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo po d)
nesprávnym úradným postupom.

8. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak 1.) škoda vznikla

v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 9 ods. 1,2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten komu bola takým postupom spôsobená škoda.

10. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán

neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

11. Podľa § 17 ods. 1,2 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný prepis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

12. Podľa § 41 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,

ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) cit. zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade po c) notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

súhlasila, po d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

14. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Až znenie

exekučného poriadku ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) novelizované zákonom č. 102/2011 Z.z. s
účinnosťou od 1.6.2011 stanovuje, že exekúciu možno vykonať na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.15. Keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná pred
1.6.2011, konkrétne dňa 28.2.2011, z dikcie citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 exekučného poriadku
potom vyplýva, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu súd do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora
vykonaním exekúcie.

16. Podľa § 44 ods. 1 cit. zákona exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo

odstránenia vád návrhu súdu ( § 45 ) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

17. Podľa § 42 ods. 2 cit. zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

18.Vpredmetnejvecisižalobcauplatňujenáhradumajetkovejškodyvovýške2936,93,-€anemajetkovú

ujmu v peniazoch v sume 587,39,- € a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jej zamietnutím dňa 1.3.2011.

19. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, t.j. nesplnenie čo i
len jednej spôsobuje, že zodpovednosť štátu za škodu nevzniká.

20. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania
má nesporne preukázané, že žalobca sa písomne obrátil na žalovanú, ako na príslušný orgán so svojim
nárokom na náhradu škody. Žalovaná nerozporovala túto skutočnosť, nárok na náhradu škody žalobcovi
neuspokojila. Z týchto dôvodov sa žalobca obrátil so svojim návrhom na súd. Tvrdenie žaloíbcu, že

Okresný súd Nitra v exekučnej veci 23Er 159/2011 nevydal poverenie pre súdneho exekútora v zákonnej
lehote je nepravdivé. Okresný súd v Nitre postupoval v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Zák. č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a písomné poverenie pre súdneho exekútora
nevydal, ale jeho návrh zamietol, pričom 15 dňová lehota sa na takéto rozhodnutie nevzťahuje. Okrem
iného súd poznamenáva, že rozhodnutie bolo vydané hneď na druhý deň po podaní návrhu.

21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 7.2.2011 sa u súdneho exekútora začalo exekučné
konanienazákladenávrhuoprávnenéhoPOHOTOVOSŤs.r.o.,Pribinova25,Bratislavaprotipovinnému
Jana Halásová pre vymoženie sumy 802,49,-€ s príslušenstvom priznanej rozsudkom stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 24.11.2010 spisová značka SR 11276/10, pričom dňa 28.2.2011 bola

Okresnému súdu v Nitre doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie. V predmetnej exekučnej veci bol dňa 1.3.2011 zamietnutý
návrh na vydanie poverenia. Proti tomuto uzneseniu odvolanie podané nebolo, preto nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.4.2011. Následne bolo dňa 3.2.2012 exekučné konanie zastavené. Nakoľko nie
sú tým splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v ustanovení § 9 ods. 1

Zák. č. 514/2003 Z.z., z ktorého dôvodu súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko mal za
to, že na zamietnutie návrhu o vydanie poverenia sa 15 dňová lehota nevzťahuje a bolo rozhodnuté
hneď na druhý deň po podaní návrhu. Exekučný súd neporušil žiadnu zákonom stanovenú lehotu a
preto nemohlo z jeho strany dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, tým nie sú splnené hmotnoprávne
podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z., z ktorého

dôvodu súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

22. Nakoľko súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v predmetnom
exekučnom konaní, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

23. Druhou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci je vznik škody. Žalobca vyčíslil majetkovú škodu 2936,93,- €, ktorú však žiadnym
dôkazom nepreukázal. Ďalej si uplatnil nemajetkovú ujmu 587,39,- € a ako jej dôvod vzniku žalobcav žalobe uvádza frustráciu a úzkosť členov orgánov právnickej osoby, ktoré tvrdenie je v tejto veci
irelevantné. Preto súd nemal za preukázaný ani vznik škody.

24. V predmetnej veci žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v
predmetnom exekučnom konaní, ako prvý z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom a ani vznik škody ako druhý predpoklad. Preto nebolo
možné skúmať ani príčinnú súvislosť medzi týmito dvoma podmienkami. Preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne sú prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď celkový úspech žalobcu
bol 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Komárno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.