Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/202/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516010244
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2516010244.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obvineného B. M., pre zločin útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno b), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
a iné, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 21.10.2016, č.k.
16T/103/2016-254, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 3.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obvineného B. M., nar. XX.XX.XXXX z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Piešťany zo dňa 21.10.2016, č.k.
16T/103/2016-254, bolo rozhodnuté, že
I. Podľa § 238 odsek 3 Trestného poriadku sa obvinený B. M., nar. XX.XX.XXXX v G., t. č. vo výkone

väzby v Ústave na výkon väzby v Leopoldove, ponecháva vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 odsek
1 písmeno c/ Trestného poriadku.
II. Podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku sa žiadosť obvineného B. M. o prepustenie z väzby na slobodu
zamieta.
III. Podľa § 80 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku sa žiadosť obvineného B. M. o nahradenie
väzby prevzatím záruky za jeho ďalšie správanie dôveryhodnou osobou - W. Z., nar. XX.X.XXXX, trvalé

bydlisko W. XXX, zamieta.
IV. Podľa § 80 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa žiadosť obvineného B. M. o nahradenie väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka zamieta.
V. Podľa § 81 odsek 1 Trestného poriadku sa žiadosť obvineného B. M. o nahradenie väzby peňažnou
zárukou vo výške 3.000 €, ktorú s jeho súhlasom ponúkla W. Z., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko W.
XXX, zamieta.

Proti tomuto uzneseniu podal bezprostredne po jeho vyhlásení obvinený sťažnosť, ktorej dôvody doplnil
prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním zo dňa 25. 10. 2016.
Obhajkyňa namietla nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že o väzbe
obvineného po podaní obžaloby rozhodoval ten istý sudca, ktorý rozhodoval ako sudca pre prípravné
konanie. Jurisdikcia sudcu pre prípravné konanie končí momentom podania obžaloby, čo zároveň

znamená,žerozhodovanieodôvodnostiväzbyprináležípopodaníobžalobysudcoviasúdukonajúcemu
a rozhodujúcemu o merite veci. Sudca je vylúčený z rozhodovania o ďalšom trvaní väzby po podaní
obžaloby vzhľadom na jeho funkciu, ktorú mal v danej trestnej veci v predchádzajúcom štádiu konania.
Ďalšia sťažnostná námietka smeruje proti tomu, že súd v napadnutom rozhodnutí porušil prezumpciu
neviny, keď na strane 8 rozhodnutia naznačuje vinu obvineného predtým, ako bolo o nej v súlade so
zákonom rozhodnuté. Prezumpciu neviny mal porušiť prvostupňový súd aj vtedy, keď v odôvodnení

napadnutého uznesenia uviedol, že minulé odsúdenia za obdobnú trestnú činnosť nemali na neho
odstrašujúci účinok. Okresný súd len špekulatívne vyvodil záver vo vzťahu k ponúknutej zárukedôveryhodnej osoby, že táto býva asi 50 kilometrov od bydliska obvineného. Pokiaľ ide o ponúknutú
peňažnú záruku, obhajkyňa uvádza, že suma 3000 euro je pre obvineného, ako aj pre celú jeho rodinu
obrovská suma, ktorú doposiaľ rodina nevedela dať dokopy. Obhajoba súdnemu rozhodnutiu vytýka i

to, že neposudzuje osobu obvineného od doby, kedy sa mu narodilo dieťa a našiel si partnerku, čo sú
zásadné zmeny v jeho živote. Poukázala pritom aj na kladné hodnotenie obvineného zo strany ústavu
na výkon väzby. Pokiaľ ide o existenciu podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, obhajoba poukázala
na výrazné rozpory vo svedeckých výpovediach.
Nesprávne je aj to rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým nenahradil väzbu dohľadom probačného

a mediačného úradníka. Obhajkyňa obvineného navrhla, aby odvolací súd nahradil väzbu obvineného
dohľadom probačného a mediačného úradníka, ako aj obmedzeniami, ktoré spočívajú v zákaze
priblíženia sa obvineného k poškodenému na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov, v zákaze návštev
kultúrnychašportovýchpodujatí,pohostinstievabarov,spoluspeňažnouzárukou3000,-euroazárukou
W. Z. ako dôveryhodnej osoby.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,

b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,

preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a zistil, že
sťažnosť obvineného nie je dôvodná. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje
voči rozhodnutiu, proti, ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd

zistil nasledovné.
Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, považuje sťažnostný súd za zákonné.
Možno sa v plnom rozsahu stotožniť s názorom obhajkyne, ktorý sa týka jurisdikcie sudcu pre prípravné
konanie a sudcu, ktorý konal vo veci po podaní obžaloby. V tomto konkrétnom prípade však došlo k
situácii, kedy Mgr. Pavol Macháč rozhodoval o väzbe obvineného ako sudca pre prípravné konanie

a po podaní obžaloby ako samosudca, ktorému bola trestná vec pridelená po podaní obžaloby
náhodným výberom ako zákonnému sudcovi. Pokiaľ obvinený podal na Okresnej prokuratúre Piešťany
dňa 29.9.2016 žiadosť o prepustenie z väzby a prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal dňa
20.10.2016 na obvineného obžalobu v tej istej trestnej veci, rozhodoval dňa 21. 10. 2016 o väzbe
obvineného Mgr. Pavol Macháč ako samosudca a to presne v intenciách právneho názoru, ktorý správne

uviedla obhajkyňa obvineného vo svojej sťažnosti. Menovaný samosudca v napadnutom uznesení
rozhodol teda nielen o žiadosti obvineného z prípravného konania o prepustenie z väzby, ale aj o ďalšom
trvaní jeho väzby po podaní obžaloby v súlade s ustanovením § 238 ods. 3 Trestného poriadku. Uvedené
skutočnosti v konečnom dôsledku sudca v odôvodnení napadnutého uznesenia výslovne uviedol a
zrozumiteľne vysvetlil.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia sťažnostný súd nevyrozumel, že by prvostupňový súd
svojimi formuláciami porušil zásadu prezumpcie neviny. Z celkového obsahu odôvodnenia napadnutého
uznesenia vyplýva, že úvaha súdu o ďalšom trvaní väzby obvineného sa opiera o dôvodné podozrenie,
že obvinený sa dopustil spáchania trestnej činnosti a nie o konštatovanie, že obvinený trestnú činnosť
s určitosťou spáchal. Poukazovanie na predchádzajúce odsúdenie obvineného je v tomto prípade

namieste a nijakým spôsobom neporušuje zásadu prezumpcie neviny. Pokiaľ by neexistovalo dôvodné
podozrenie, že obvinený sa dopustil spáchania trestnej činnosti, nemohlo by mu byť vznesené obvinenie
a nemohol by byť vzatý do väzby.
Dokazovanie vykonané v prípravnom konaní, podľa názoru sťažnostného súdu, odôvodňuje postavenie
obvinenéhopredsúdanaúčelyrozhodovaniaoväzbeexistujedostatočnésilnépodozrenie,žeobvinený

sa dopustil spáchania trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou sa nachádza vo väzbe. V tomto smere je
napadnuté uznesenie súdu I. stupňa vecne správne. Dôvodnosť podozrenia obvineného zo spáchania
trestnej činnosti vyplýva i z obsahu obžaloby, respektíve jej odôvodnenia, ktoré sa nachádza v spise na
čísle listu 202 až 206.Konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňovali vzatie obvineného do väzby v prípravnom konaní podľa §
71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pretrvávajú podľa názoru tunajšieho súdu i v štádiu po podaní
obžaloby. Oproti prípravnému konaniu nedošlo v dokazovaní k žiadnej podstatnej zmene, ktorá by mala

za následok oslabenie alebo pominutie tohto dôvodu väzby. Prvostupňový súd v napadnutom uznesení
podrobne a výstižne uviedol, ktoré skutočnosti mal v tejto otázke za preukázané a k akým záverom
dospel. Toto odôvodnenie považuje sťažnostný súd za správne a vyčerpávajúce a preto naň na tomto
mieste odkazuje, bez potreby jeho opakovania.
Rovnakým spôsobom sa prvostupňový súd správne vysporiadal i s otázkou možnosti nahradiť väzbu

prijatím peňažnej záruky, respektíve záruky za ďalšie správanie obvineného, ktorú ponúkla W. Z..
Obhajobe sa hodnoverným spôsobom nepodarilo preukázať, že W. Z. je osobou, ktorá je schopná
efektívne vplývať na správanie sa obvineného v takom rozsahu, ktorý by eliminoval hrozbu jeho
správania, pre ktoré sa nachádza vo väzbe.
Vo vzťahu k ponúknutej peňažnej záruke je potrebné súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že
jej prijatie by vzhľadom na osobu obvineného, najmä jeho správanie sa v minulosti, nebolo spôsobilé

nahradiť väzbu obvineného.
Sťažnostný súd sa nestotožňuje s hodnotením protiprávneho konania obvineného v minulosti takto, že
išlo o mladícku nerozvážnosť. Závažnosť jeho priestupkov zvyšuje aj tá skutočnosť, keďže zo šiestich
evidovaných priestupkov, ktorých sa dopustil v období rokov 2011 až 2015, spáchal 4 priestupky počas
plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil

Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 5. 3. 2012 spisová značka 2T/35/2011. V tomto kontexte je
potrebné hodnotiť i prognózu správania sa obvineného do budúcnosti.
Vyššieuvedenáargumentáciavovzťahukmateriálnympodmienkamväzbysavzťahujejednakkžiadosti
obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, ako i k rozhodnutiu o ponechaní obvineného vo väzbe
v zmysle § 238 ods. 3 Trestného poriadku.

Nakoľko po preskúmaní napadnutého uznesenia sťažnostný súd nezistil nesprávnosť niektorého z
výrokov a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu považuje za zákonné, niet dôvodu na zrušenie alebo
zmenu výrokov napadnutého uznesenia. Preto súd sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietol podľa
§ 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.