Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201371
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201371.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JurajaTymkaačlenovsenátuJUDr.
Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu B.. E. N., bytom ul. O. XX/XX, E. Š.,
zastúpeného JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, so sídlom Zimná č. 62, Spišská Nová
Ves, proti žalovanému Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most
6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2014/13306-4/56929/58/ZLN

zo dňa 04.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 18.11.2014 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.11.2014 sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2014/13306-4/56929/58/ZLN zo dňa 04.09.2014 v
spojení s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Košice č. KPUKE-2014/6367-5/32922/RU zo dňa

14.05.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský pamiatkový úrad Košice ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č.
KPUKE-2014/6367-5/32922/RU zo dňa 14.05.2014 rozhodol tak, že obvinený z priestupku B.. E. N., ul.
O. č. XX/XX, E. Š., ako vlastník nehnuteľnosti: Zimná ul. č. XX, E. U. H., súp. č. XXX, parc. č. XXXX, k.
ú. E. U. H., nachádzajúcej sa v Pamiatkovej zóne E. U. H. (ďalej len „D. E.“), list vlastníctva č. XXXX, je

vinný, že v mesiacoch jún až júl 2013 v rámci úpravy nehnuteľnosti vykonal stavebné úpravy - výmenu
pôvodnej strešnej krytiny za novú krytinu čiernej - antracitovej farby, a to v rozpore s právoplatným
rozhodnutím, teda porušil ustanovenia § 42 ods. 1 písm. f/ pamiatkového zákona, nakoľko vykonal
stavebné práce na nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v pamiatkovom
územíaleboochrannompásme,nedodržalpodmienky,určenévrozhodnutíalebozáväznomstanovisku,
čím spáchal priestupok a podľa § 42 ods. 2 pamiatkového zákona sa za to obvinenému B.. E. N. ukladá
pokuta vo výške 300 eur (slovom: tristo €).

Obvinený z priestupku podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch je povinný uhradiť
trovy konania vo výške 16 eur podľa vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 531/2008 Z. z., ktorou sa mení
vyhláška č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch.

Uloženú pokutu i trovy je obvinený povinný zaplatiť do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto

rozhodnutia do Štátnej pokladnice na číslo XXXXXXXXXX/XXXX, var. symbol XXXXXXXXX.V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že dňa 19.06.2013 vykonal štátny
pamiatkový dohľad na preverenie stavebnej činnosti na nehnuteľnosti: Q. ul. č. XX, E. U. H., súp. č.
XXX, parc. č. XXXX, k. ú. E. U. H., nachádzajúcej sa v D. E.. Pri výkone štátneho pamiatkového dohľadu

správny orgán zistil, že na južnom (dvorovom) krídle nehnuteľnosti je vykonaná stavebná činnosť v
rozsahu: výmena dreveného krovu za krov oceľový, nadstavanie atiky obvodového muriva južného
krídla, odstránenie okenných výplní na 2. NP južného krídla a zmenšenie svetlej výšky týchto okenných
otvorov. Na základe týchto zistení správny orgán vyzval vlastníka nehnuteľnosti, aby sa k tejto stavebnej
činnosti vyjadril a predložil príslušné oprávnenia na realizovanie týchto stavebných úprav (list. č.

KPUKE-2013/10869-2/40425/KI). Keďže vlastník na túto výzvu nereagoval, napriek tomu, že písomnosť
mu bola riadne doručená, správny orgán vykonal ďalší štátny pamiatkový dohľad dňa 03.07.2013, kde
zistil, že v nepovolených stavebných prácach sa pokračuje. Dňa 23.07.2013 správny orgán vykonal v
rámci stavebného dohľadu Stavebného úradu v Spišskej Novej Vsi ďalší štátny pamiatkový dohľad, kde
zistil, že v nepovolených stavebných prácach na predmetnej nehnuteľnosti sa naďalej pokračovalo: bola
položená strešná krytina čiernej farby a nezisteného materiálu, boli odstránené okenné výplne na 3.NP

južnej fasády južného krídla. Na základe vyššie uvedeného začal správny orgán konanie o priestupku,
pretože všetky skutočnosti nasvedčovali tomu, že zo strany obvineného vlastníka nehnuteľnosti B.. E.
N. došlo k porušeniu pamiatkového zákona.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie zo

spisov č. KPUKE-2014/6367, KPUKE-2013/10869 a zistil tento skutkový stav: Zo zápisu v katastri
nehnuteľností správny orgán nepochybným spôsobom zistil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
Q. ul. č. XX, E. U. H., súp. č. XXX, parc. č. XXXX, k. ú. E. U. H., nachádzajúcej sa v D. E., list
vlastníctva č. XXXX, je obvinený z priestupku B.. E. N.. Správny orgán ďalej uviedol, že obvinený
dňa 21.03.2013 podal žiadosť o rozhodnutie o zámere úpravy predmetnej nehnuteľnosti, a to v

rozsahu výmeny strešnej krytiny v tehlovočervenej farbe. Rozhodnutím č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa
19.02.2013, právoplatným dňa 13.03.2013, správny orgán tento zámer pripustil. Obvinený následne
začal so stavebnými úpravami južného krídla nehnuteľnosti, v rámci ktorých vymenil krov, realizoval
nadstavbu južnej fasády v tvare pásového vikiera a ďalšie súvisiace stavebné úpravy, vymenil hliníkové
okná na južnej a východnej fasáde južného krídla, a to bez právoplatného rozhodnutia správneho

orgánu k týmto prácam a na južnom krídle následne použil krytinu netypickej farebnosti pre D. E. -
čiernu, resp. antracitovú, čím nedodržal podmienky rozhodnutia k výmene strešnej krytiny. Poukázal
na to, že k predmetným stavebným prácam sa vlastník nehnuteľnosti vyjadril až s odstupom času,
a to stanoviskom zo dňa 31.01.2014 a následne novou žiadosťou o rozhodnutie o zámere úpravy
nehnuteľnosti požiadal o dodatočné odsúhlasenie predmetných prác. Uviedol, že správny orgán túto

žiadosťposúdilaužvykonanézmenytvarustrechy,výmenuokennýchvýplníaosadeniestrešnýchokien
rozhodnutím č. KPUKE-2014/4469-07/15450/KI zo dňa 12.03.2014 pripustil, avšak nadstavbu južnej
fasády v tvare pásového vikiera posúdil ako neprípustný. Poukázal na to, že v konaní o priestupku vytýčil
ústne pojednávanie na deň 02.04.2014, na ktoré sa obvinený zo zdravotných dôvodov nedostavil, ale v
jeho mene vypovedal splnomocnený zástupca B.. D. F., ktorý vypovedal, že v prvej polovici roku 2013

B.. E. N. požiadal KPÚ Košice o stanovisko k zámeru obnovy domu na Q. ul. XX v E. U. H.. Na žiadosť
o stanovisko nedostal žiadnu odpoveď, a tak po určitej dobe začal s realizáciou zamýšľaného zámeru s
tým, že automaticky považoval stanovisko KPÚ Košice za kladné. Ďalej uviedol, že obvinený požiadal
o vydanie dodatočného rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti na ul. Q. XX.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa citoval ustanovenie § 28 ods. 4, § 32 ods. 5, 7
pamiatkového zákona a uviedol, že obvinený v tomto prípade postupoval v súlade s vyššie uvedeným
ustanovením § 32 ods. 5 pamiatkového zákona a žiadosť o rozhodnutie o úprave nehnuteľnosti riadne
podal, avšak ďalej uviedol, že na svoju žiadosť nedostal od správneho orgánu žiadnu odpoveď, a tak
po určitej dobe, minimálne jeden mesiac, začal s realizáciou prác. Konštatoval, že toto tvrdenie je

ale v rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré preukazujú, že v tejto veci správny orgán vydal rozhodnutie
č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013, právoplatné dňa 13.03.2013, pričom v rozdeľovníku
rozhodnutia je riadne uvedená adresa obvineného a doručenie tohto rozhodnutia dňa 25.02.2013
preukazuje doručenka s podpisom p. N., ako osoby splnomocnenej na preberanie poštových zásielok,
čo nepochybne znamená, že obvinený bol oboznámený s obsahom daného rozhodnutia. Uviedol,

že predmetom žiadosti bola výmena strešnej krytiny na predmetnej nehnuteľnosti a správny orgán
svojim rozhodnutím túto výmenu pripustil za dodržania podmienky farebnosti novej strešnej krytiny
v žiadateľom navrhovanej tehlovočervenej farbe. Poukázal na to, že správny orgán pri neskoršom
výkone štátneho pamiatkového dohľadu zistil, že obvinený použil krytinu čiernej, resp. antracitovejfarby, čím preukázateľne nedodržal podmienky rozhodnutia k výmene strešnej krytiny. Uviedol, že
ostatnými stavebnými úpravami, ktoré špecifikoval, že sa správny orgán v tomto konaní o priestupku
nezaoberal vzhľadom na skutočnosť, že ich správny orgán dodatočne určil ako prípustné rozhodnutím

č. KPUKE-2014/4469-07/15450/KI zo dňa 12.03.2014.

Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že po vykonaní dokazovania
mal za preukázané, že stavebnou činnosťou, t.j. výmenou starej strešnej krytiny za novú strešnú
krytinu čiernej farby, obvinený konal v rozpore s právoplatným rozhodnutím KE-13/122/02/905/KI zo

dňa 19.02.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2013, a teda došlo zo strany obvineného k
naplneniu znakov priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. f/ pamiatkového zákona, podľa ktorého ten, kto
uskutočňuje stavbu, stavebnú zmenu alebo udržiavacie práve na nehnuteľnej veci, ktorá nie je kultúrnou
pamiatkou, ak sa nachádza v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme, bez právoplatného
rozhodnutia alebo záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu, alebo nedodržiava podmienky,
určené v tomto rozhodnutí alebo záväznom stanovisku, sa dopustí priestupku na úseku ochrany

pamiatkového fondu.

V závere odôvodnenia rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že pri určení druhu a výšky
sankcie postupoval v zmysle § 42 ods. 2 pamiatkového zákona a § 11 priestupkového zákona a prihliadol
na priťažujúcu skutočnosť, že obvinený bol preukázateľne oboznámený, že predmetná nehnuteľnosť sa

nachádza v pamiatkovom území a pri jej úprave je povinný v zmysle pamiatkového zákona postupovať
podľa právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, o vydanie ktorého sám požiadal. Ďalej uviedol, že
prihliadal pri určení výšky pokuty aj na dĺžku protiprávneho konania, vymedzenú vo výroku rozhodnutia,
a taktiež na nižšiu spoločenskú závažnosť priestupku, s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto prípade
nejde o národnú kultúrnu pamiatku, ale o nehnuteľnosť v pamiatkovom území, pre ktoré zákonodarca

vymedzil menej prísne kritériá z pohľadu pamiatkovej ochrany. Z týchto dôvodov uložil pokutu na jej
dolnej hranici vo výške 300 eur, pričom horná hranica pokuty je 200 000 eur.

V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca navrhol, aby prvostupňový
správny orgán v autoremedúre podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku tomuto odvolaniu vyhovel a

napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil. Ak správny orgán prvého stupňa o tomto odvolaní
nerozhodne, navrhol, aby odvolací správny orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 59
ods. 2 správneho poriadku a toto konanie o priestupku sám zastavil. Alternatívne navrhol, aby odvolací
správny orgán po zrušení napadnutého rozhodnutia vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sú obsahom
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a taktiež korešpondujú so žalobnými námietkami.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

(Správny poriadok) odvolanie B.. E. N.Č., nar. XX.XX.XXXX, ul. O. XX/XX, E. Š., zamietol a rozhodnutie
KPÚ Košice č. KPUKE-2014/6367-5/32922/RU zo dňa 14.05.2014, ktorým KPÚ Košice uznal B.. E. N.
vinným z priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu a uložil mu pokutu 300 eur a povinnosť
uhradiť trovy konania 16 eur, potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa a uviedol, že žalobca v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu namieta, že v jeho žiadosti zo
dňa 15.01.2013 k zámeru výmeny strešnej krytiny na predmetnej budove, žiadal o výmenu strešnej
krytiny za novú krytinu - pálenú škridlu prírodnej farby bez konkrétnej špecifikácie. Preto mu nie
je zrejmé, z čoho správny orgán usúdil, že požiadal o výmenu strešnej krytiny za strešnú krytinu

tehlovočervenej farby, ako uviedol v rozhodnutí o zámere. Žalobca namietal, že podmienka prípustnosti
zámeru: „tehlovočervená“ farebnosť je v rozhodnutí o zámere zmätočná, čo má podľa neho potvrdzovať
aj ďalšia podmienka uvedená v rozhodnutí o zámere, podľa ktorej je za nevhodnú krytinu považovaná
krytina neobvyklej farebnej úpravy. Žalobca zastával názor, že žiadna záväzná časť rozhodnutia o
zámere mu neukladala povinnosť použiť strešnú krytinu tehlovočervenej farebnosti. Žalobca v odvolaní

ďalej namietal, že použitím strešnej krytiny čiernej farby nedošlo k ohrozeniu pamiatkovej hodnoty v
zmysle § 28 ods. 4 pamiatkového zákona, ani k porušeniu medzinárodných dokumentov ICOMOS, na
ktoré sa správny orgán v rozhodnutí o zámere odvoláva, že v Pamiatkovej zóne E. U. H. je mnoho domov
so strešnou krytinou čiernej farby, že táto farba nie je v tejto pamiatkovej zóne neobvyklá alebo nevhodnáa nenarúša formu, ani vzhľad budovy, ani pamiatkovej zóny. Na základe týchto namietaných dôvodov sa
žalobca domnieval, že použitím strešnej krytiny čiernej farby nedošlo k ohrozeniu záujmu chráneného
pamiatkovým zákonom, a preto jeho konanie nenapĺňa materiálne znaky priestupku, a že správny orgán

sa s touto „materiálnou stránkou konania“ nevyporiadal. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v odvolaní
tiež namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, a že
správny orgán sa v priebehu celého priestupkového konania nezaoberal otázkou, kto je stavebníkom, a
že zo samotnej skutočnosti, že ako vlastník požiadal o posúdenie zámeru stavebnej úpravy, nie je možné
bez ďalšieho vyvodiť, že sa dopustil konania popísaného v „skutkovej vete napadnutého rozhodnutia“.

Tvrdil, že konanie o priestupku a trestné konanie vedené voči jeho osobe v súvislosti s vykonaním
stavebných úprav na predmetnej budove boli práve z tohto dôvodu voči jeho osobe zastavené.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa výpisu z katastra nehnuteľností, k.
ú. E. U. H., listu vlastníctva č. XXXX, je žalobca výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX,
nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX., v k. ú. E. U. H., v pamiatkovej zóne. V spisovej dokumentácii

KPÚ Košice postúpenej Pamiatkovému úradu SR v rámci odvolacieho konania sa nachádza žiadosť
B.. E. N., ul. O. XX, XXX XX E. Š., zo dňa 15.01.2013, ktorú KPÚ Košice, pracovisko Spišská Nová
Ves, zaevidoval dňa 21.01.2013 pod č. spisu KE-13/122, evid. č. 339/13. Touto žiadosťou požiadal B..
E. N. o vydanie záväzného stanoviska „k zámeru výmeny strešnej krytiny objektu na Q. ulici č. XX,
umiestneného na parcele č. XXXX v katastrálnom území mesta E. U. H. za pálenú škridlu prírodnej

farby“.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na námietky uplatnené
v odvolaní, považuje žalovaný za podstatné, že žalobca žiadal výmenu strešnej krytiny za „pálenú
škridlu prírodnej farby“. Konštatoval, že prírodná farba pálenej škridly zodpovedá špecifickému druhu

farebnosti súvisiacemu s technológiou výroby tradičnej škridly. Ak teda KPÚ Košice v rozhodnutí o
zámere uviedol: „V žiadosti uvedená prírodná farebnosť krytiny - tehlovočervená - je vhodná“, tak iba
popisnýmspôsobomvyjadril,čoznamená„prírodnáfarebnosťpálenejškridly“.Skutočnosť,že„prírodná“
farbapálenejškridlyjetehlovočervená,možnobežneoveriťvponukovýchkatalógochvýrobcovpálených
škridiel. Uviedol, že keď KPÚ Košice v podmienke prípustnosti uvedenej pod č. 2 uviedol, že nevhodnými

typmikrytinysúveľkoformátovéalebovýrazneprofilované(esovkovité,románske)tvaryškridiel,rovnako
ako krytiny neobvyklých farebných, glazovaných, či iných úprav, nespôsobil tým zmätočnosť rozhodnutia
o zámere ako tvrdí žalobca, ale iba spresnil, aké typy krytiny sú nevhodné. Toto spresnenie nie je v
protiklade s určením, že prírodná farebnosť krytiny, t.j. tehlovočervená, je vhodná.

Žalovaný ďalej uviedol, že listom č. PUSR-2014/13306-2/52451/ZLN zo dňa 12.08.2014 požiadal
Pamiatkový úrad SR žalobcu o vyjadrenie, či sa proti rozhodnutiu KPÚ Košice o zámere odvolal alebo či
preukazným spôsobom pred vydaním tohto rozhodnutia namietal určenie tehlovočervenej farby strešnej
krytiny na predmetnej budove. V tomto liste ho požiadal aj o vyjadrenie, či konkrétny typ strešnej krytiny
vopred konzultoval s KPÚ Košice tak, ako je to uvedené v bode č. 4 rozhodnutia o zámere. Žalobca na

toto dožiadanie odpovedal listom, ktorý Pamiatkový úrad SR zaevidoval dňa 28.08.2014, pričom v tejto
odpovedi žalobca uvádza, „...proti rozhodnutiu KPÚ Košice č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013
som sa neodvolal a taktiež som konkrétny typ strešnej krytiny s KPÚ vopred neprerokoval. Uvedené
som nepovažoval pre výmenu strešnej krytiny za určujúce...“.

Žalovaný konštatoval, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia a súvisiacej spisovej dokumentácie
zistil, že KPÚ Košice určil farebnosť strešnej krytiny v rozhodnutí o zámere správne, že toto určenie
farebnosti nepôsobí zmätočne, a že rozhodnutie o zámere jednoznačne a nespochybniteľne ukladá
povinnosť použiť strešnú krytinu prírodnej, t.j. tehlovočervenej farebnosti. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaný uviedol, že pred vydaním rozhodnutia o zámere vykonal KPÚ Košice dňa

05.02.2013 miestne zisťovanie, z ktorého vyhotovil aj fotodokumentáciu, ktorá preukazuje stav
predmetnej budovy pred jej nepovolenými stavebnými úpravami, pričom fotodokumentácia vyhotovená
po nepovolených stavebných úpravách preukazuje, ako sa zmenil vzhľad predmetnej budovy vrátane
farebnosti strešnej krytiny. Poukázal na to, že KPÚ Košice dostatočne zdôvodnil záujmy chránené
pamiatkovým zákonom v rozhodnutí o zámere. Uviedol, že na preukázanie, že vinník naplnil skutkovú

podstatu priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. f/ pamiatkového zákona v znení platnom v čase
spáchania skutku aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia, nie je potrebné preukazovať spôsobenie
nepriaznivých zmien stavu kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, pretože preukázanie,
že páchateľ spôsobil svojim konaním nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového územia, je nutné prirozhodovaní o priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. g/ pamiatkového zákona v znení platnom v
čase spáchania priestupku, resp. podľa § 42 ods. 1 písm. i/ pamiatkového zákona v platnom znení.
Konštatoval, že význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia a rozsahu hroziacej alebo

spôsobenej škody pri priestupku podľa § 42 ods. 1 písm. g/ pamiatkového zákona v znení platnom v
čase spáchania priestupku vyhodnocuje správny orgán iba v súvislosti s výškou pokuty.

Žalovaný ďalej konštatoval, že preskúmaním spisovej dokumentácie a napadnutého rozhodnutia zistil,
žekonaniežalobcunaplnilomateriálneznakypriestupkupodľa§42ods.1písm.f/pamiatkovéhozákona

v znení platnom v čase spáchania tohto skutku aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia a že KPÚ
Košice ako prvostupňový správny orgán túto skutočnosť spoľahlivo preukázal v priestupkovom konaní
a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

K námietkam žalobcu, že správny orgán sa v priebehu celého priestupkového konania nezaoberal
otázkou, kto je stavebníkom, žalovaný poukázal na skutočnosť, že KPÚ Košice bola doručená žiadosť

B.. E. N. k zámeru výmeny strešnej krytiny, že dňa 05.02.2013 vykonal zisťovanie na mieste predmetnej
budovy a dňa 19.02.2013 vydal rozhodnutie o zámere, proti ktorému sa žalobca neodvolal a toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.03.2013. Zdôraznil, že stavebníkom podľa týchto dokumentov
je B.. E. N.. Ďalej uviedol, že dňa 25.04.2013 bolo Stavebnému úradu mesta Spišská Nová Ves
doručené ohlásenie B.. E. N. na uskutočnenie udržiavacích prác na rodinnom dome súp. č. XXX, na

ul. Q. č. XX v E. U. H., na parcele č. CKN XXXX, t.j. na predmetnej budove. Predmetom ohlásených
udržiavacích prác bola výmena strešnej krytiny za pálenú škridlu prírodnej farby. K tomuto ohláseniu
B.. E. N. doložil aj rozhodnutie KPÚ Košice o zámere (č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013).
Žalovaný uviedol, že niet pochýb o tom, že stavebníkom pri výmene strešnej krytiny na predmetnej
budove je B.. E. N.Č., pritom túto skutočnosť preukazujú nielen záznamy zo štátnych dohľadov, ktoré

sú uvádzané v napadnutom rozhodnutí a spisová dokumentácia KPÚ Košice, ale aj liste mesta Spišská
Nová Ves, oddelenia územného plánovania a stavebného poriadku č. 20-2303-3/2013-AC zo dňa
17.05.2013 „oznámenie k ohláseniu udržiavacích prác“, podpísané primátorom mesta Spišská Nová
Ves a adresované stavebníkovi - B.. E. N.. Žalovaný ďalej uviedol, že keďže žalobca v odvolaní
proti napadnutému rozhodnutiu namieta, že zo žiadneho dôkazu vykonaného správnym orgánom

nevyplýva, že by mal stavebné úpravy na predmetnej budove vykonávať on a že správny orgán sa v
priebehu celého priestupkového konania vôbec nezaoberal zodpovedaním otázky, kto je stavebníkom,
Pamiatkový úrad SR listom č. PUSR-2014/13306-2/52451/ZLN zo dňa 12.08.2014 požiadal B.. E. N.
o vyjadrenie, kto zabezpečil výmenu strešnej krytiny na predmetnej budove a či vie preukázať, že
výmenu strešnej krytiny na predmetnej budove vykonala iná osoba bez jeho vedomia. Pamiatkový

úrad SR v citovanom liste zároveň uviedol, že „...pre určenie zodpovednosti za protiprávne konanie
na úseku ochrany pamiatkového fondu nie je rozhodujúce, kto stavebné práce fyzicky zrealizoval, ale
rozhodujúce je, kto zabezpečil vykonanie týchto prác.“. V odpovedi na toto dožiadanie B.. E. N. uviedol,
že základným právom obvineného z priestupku je neusvedčovať z priestupku seba samého, resp. iné
osoby, že uvedená žiadosť Pamiatkového úradu SR nezákonne prelamuje základné zásady vedenia

konania trestného charakteru, preto ju nemôže akceptovať.

V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa § 34 ods. 3 Správneho
poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe,
pričomžalobcanepredložilaninenavrholsprávnemuorgánužiadnedôkazy,ktorébyspochybnilizistenia

prvostupňového správneho orgánu, že pri výmene strešnej krytiny bol stavebníkom. Žalovaný zistil,
že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj súvisiaca spisová dokumentácia jednoznačne a dostatočne
preukazujú, že stavebníkom pri výmene strešnej krytiny na predmetnej budove bol B.. E. N.. Poukázal
na to, že ako odvolací správny orgán umožnil žalobcovi v rámci odvolacieho konania navrhnúť alebo
predložiť dôkazy, ktoré by uvedené preukázania prvostupňového správneho orgánu spochybnili, pričom

žalobca tak neurobil.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. rozhodnutie
žalovaného č. PUSR-2014/13306-4/56929/58/ZLN zo dňa 04.09.2014 v spojení s rozhodnutím
Krajského pamiatkového úradu Košice č. KPUKE-2014/6367-5/32922/RU zo dňa 14.05.2014 zrušil a

vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj jeho
odôvodnenie a taktiež na rozhodnutie žalovaného. Citoval ustanovenia § 244 ods. 3, § 245 ods. 1, §247 ods. 1, 2 O.s.p., § 1 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 5, § 32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku, § 28 ods.
4, § 32 ods. 5, 7, § 42 ods. 1 písm. f/, § 44 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového
fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 49/2002 Z. z.“) a uviedol, že žiadosťou zo dňa

15.01.2013 doručenou KPÚ Košice dňa 21.01.2013 požiadal prvostupňový správny orgán o posúdenie
zámeru úpravy nehnuteľnosti súp. č. XXX, postavenej na parc. č. XXXX, nachádzajúcej sa na ulici Q.
č. XX v E. U. H.. Predmetom zámeru úpravy v zmysle tejto žiadosti bola výmena jestvujúcej strešnej
krytiny za novú strešnú krytinu (pálenú škridlu) prírodnej farby. Uviedol, že správny orgán rozhodnutím
č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2013 určil, že

zámer úpravy nehnuteľnosti v rozsahu výmeny strešnej krytiny za pálenú škridlu prírodnej farby je
prípustný z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom a pre prípravu a vykonanie úpravy určil
v bode 3 túto podmienku: V žiadosti uvedená prírodná farebnosť krytiny - tehlovočervená - je vhodná.
Konštatoval, že zo znenia jeho žiadosti je však zrejmé, že prírodná farebnosť krytiny, tehlovočervená v
nej uvedená nie je. Požiadal o výmenu strešnej krytiny za strešnú krytinu prírodnej farby bez konkrétnej
špecifikácie, preto mu nie je zrejmé, z čoho správny orgán usúdil, že požiadal o výmenu strešnej krytiny

za strešnú krytinu tehlovočervenej farby. Konštatoval, že správny orgán teda pochybil, pokiaľ dodržanie
podmienky farebnosti novej strešnej krytiny viazal na ním navrhovanú tehlovočervenú farbu, keďže je
zrejmé, že o novú strešnú krytinu v tehlovočervenej farbe nežiadal. Uviedol, že vychádzajúc z výroku
tohto rozhodnutia správny orgán pripustil zámer výmeny strešnej krytiny za strešnú krytinu prírodnej
farby. Tehlovočervenú farebnosť strešnej krytiny označil správny orgán za vhodnú, vychádzajúc pritom

z mylného predpokladu, že o túto farebnosť požiadal. Konštatoval, že podmienka uvedená v bode 3 je
zmätočná a nevykonateľná, keďže údaj o „vhodnosti“ tehlovočervenej farby nie je možné považovať za
uloženie povinnosti krytinu s touto farebnosťou použiť, resp. za vylúčenie možnosti použitia krytiny inej
vhodnej (obvyklej) prírodnej farebnosti.

V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že použitím strešnej krytiny čiernej farby nedošlo k ohrozeniu
pamiatkovej hodnoty nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny
v zmysle ustanovenia § 28 ods. 4 pamiatkového zákona. Rovnako tak nedošlo k porušeniu
medzinárodnýchdokumentov,naktorésasprávnyorgánvpovoľujúcomrozhodnutíodvoláva.Farebnosť
použitej strešnej krytiny nie je s prihliadnutím k faktickým pomerom v tejto pamiatkovej zóne neobvyklá

alebo nevhodná, nenarúša formu a vzhľad budovy, ani vzhľad, či charakter strešnej krytiny celej
pamiatkovej zóny. Bol toho názoru, že použitím strešnej krytiny čiernej farby nedošlo k ohrozeniu záujmu
chránenéhopamiatkovýmzákonom,atedatotokonanienenapĺňamateriálnykorektívpriestupku,ktorým
je len konanie porušujúce alebo ohrozujúce záujem spoločnosti.

Žalobca rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, považoval za
nezákonné, arbitrárne, založené na prehnane formalistickom prístupe správneho orgánu, a taktiež
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu v otázke subjektu zodpovedného za tvrdené
protiprávne konanie.

Žalobca ďalej uviedol, že hoci je vlastníkom nehnuteľnosti súp. č. XXX, postavenej na parc. č. XXXX,
nachádzajúcej sa na ulici Q. č. XX v E. U. H., nie je zároveň jej užívateľom, keďže tento objekt prenajal
na základe písomných nájomných zmlúv iným osobám. Poukázal na to, že ako vlastník objektu síce KPÚ
požiadal o posúdenie zámeru úpravy nehnuteľnosti, avšak zo žiadneho dôkazu vykonaného správnym
orgánom nevyplýva, že by mal stavebné úpravy nehnuteľnosti vykonávať on. Správny orgán prvého

stupňa sa v priebehu celého priestupkového konania vôbec nezaoberal zodpovedaním otázky, kto je
stavebníkom tejto stavby napriek tomu, že zodpovedanie tejto otázky je elementárnym predpokladom
určenia osoby zodpovednej za tvrdené protiprávne konanie. Uviedol, že len zo skutočnosti, že je
ako vlastník nehnuteľnosti správny orgán požiadal o posúdenie zámeru stavebnej úpravy, resp. že
Stavebnému úradu Mesta Spišská Nová Ves doručil ohlásenie na uskutočnenie udržiavacích prác na

tejto nehnuteľnosti nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že sa dopustil konania popísaného v skutkovej
vete napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že konanie o priestupku vedené voči jeho osobe Mestom
Spišská Nová Ves ako príslušným stavebným úradom, ako aj trestné konanie vedené voči jeho osobe
ako podozrivému v súvislosti s vykonaním stavebných úprav na predmetnej nehnuteľnosti príslušným
policajným orgánom, boli práve z tohto dôvodu vo vzťahu k jeho osobe zastavené.

V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že bolo
jeho povinnosťou predložiť správnemu orgánu dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdené skutočnosti,
pretože priestupkové konanie je svojou povahou konanie trestného charakteru, v ktorom základnémuprávu obvineného z priestupku neusvedčovať zo spáchania priestupku samého seba, resp. iné osoby,
zodpovedá povinnosť správneho orgánu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby bez dôvodných
pochybností uniesol dôkazné bremeno vo všetkých rozhodujúcich skutočnostiach. Konštatoval, že

žalovaný nepriamo potvrdzuje, že tieto skutočnosti bez dôvodných pochybností preukázané nemá.

V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že neunesenie dôkazného bremena zo strany správneho
orgánu však nie je možné nahradzovať ukladaním povinnosti obvinenému z priestupku, aby dôkaznú
povinnosť správneho orgánu nahradzoval.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.01.2015 poukázal na dôvody, ktoré korešpondujú s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Krajský súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení
sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba

nie je dôvodná.

Na pojednávaní súdu dňa 18. marca 2015 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zotrváva na dôvodoch
uvedených v podanej žalobe, ako aj na petite a navrhla napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Zástupkyňažalovanéhouviedla,žezotrvávanadôvodochjednaknapadnutéhorozhodnutiažalovaného,
ako aj na dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 16.01.2015. Na doplnenie
uviedla, že prírodná farba pálenej škridly je tehlovej farby, a preto podľa jej názoru Krajský pamiatkový
úrad Košice vo svojom rozhodnutí zo dňa 19.02.2013 správne poukázal na to, že prírodná farba pálenej

škridly je tehlovej farby.

Podľa § 28 ods. 4 písm. b/ zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len „zákon
č. 49/2002 Z. z.“), vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou a ktorá sa nachádza v
pamiatkovej rezervácii, v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme, je povinný s nehnuteľnosťou

nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové hodnoty nehnuteľnej kultúrnej pamiatky,
pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny.

Podľa § 32 ods. 5 veta prvá zákona č. 49/2002 Z. z., pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku
alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou (ďalej len „úprava nehnuteľnosti“), ale sa nachádza

v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského
pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti
v pamiatkovom území.

Podľa § 32 ods. 7 veta prvá zákona č. 49/2002 Z. z., v rozhodnutí podľa odseku 5 krajský pamiatkový

úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí
podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území, najmä zásady objemového členenia,
výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti.

Podľa § 42 ods. 1 písm. f/ zákona č. 49/2002 Z. z., priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu

sa dopustí ten, kto uskutočňuje stavbu, stavebnú zmenu alebo udržiavacie práce na nehnuteľnej veci,
ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ak sa nachádza v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme,
bez právoplatného rozhodnutia alebo bez záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu, alebo
nedodržiava podmienky určené v tomto rozhodnutí alebo v záväznom stanovisku.

Podľa § 44 ods. 1 veta prvá zákona č. 49/2002 Z. z., povinnosti vlastníka ustanovené týmto zákonom
má aj správca alebo iný držiteľ kultúrnej pamiatky.

Podľa § 42 ods. 2 veta prvá zákona č. 49/2002 Z. z., za priestupok podľa ods. 1 môže krajský pamiatkový
úrad uložiť pokutu až do výšky 200 000 eur.

Podľa § 42 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z., na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný
predpis o priestupkoch38).Podľa§2ods.1zákonač.372/1990Zb.opriestupkoch,priestupkomjezavinenékonanie,ktoréporušuje
alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone,
ak nejde o iný správny delikt postihnutý podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z
nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Krajský súd po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého

stupňa k žalobnej námietke, že žiadna záväzná časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
povinnosť, resp. podmienku použiť novú strešnú krytinu tehlovočervenej farebnosti neukladá, pričom
podmienka použitia strešnej krytiny vhodnej prírodnej farby, resp. podmienka nepoužitia nevhodnej
krytiny neobvyklej farebnej úpravy, bola uložením strešnej krytine čiernej farby v celom splnená, uvádza
nasledovné.

Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosťdňa13.03.2014,nazákladežiadostivlastníkaobjektuB..E.N.,ul.O.XX,E.Š.,určilzámer
úpravy nehnuteľnosti Q. č. XX, E. U. H., súp. č. XXX, parc. č. XXXX, k. ú. E. U. H., nachádzajúcej sa v
pamiatkovejzóneE.Á.U.H.,vrozsahuvýmenystrešnejkrytinyzapálenúškridluprírodnejfarby.Zároveň
správny orgán prvého stupňa z hľadiska záujmov, chránených pamiatkovým zákonom a pre prípravu a

vykonanieúpravypodľa§32ods.7pamiatkovéhozákonaurčilzáväznépodmienky.Zbodu2citovaného
rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že nová strešná krytina bude podľa zachovaných tradičných
typov krytiny v D. E., pálená keramická s hladkým alebo plytkým dvojžliabkovým profilom. Nevhodnými
typmikrytinysúveľkoformátovéalebovýrazneprofilované(esovkovité,románske)tvaryškridiel,rovnako
ako krytiny neobvyklých farebných, glazovaných, či iných úprav. Z bodu 3 rozhodnutia správneho orgánu

prvého stupňa vyplýva, že v žiadosti uvedená prírodná farebnosť krytiny - tehlovočervená - je vhodná. V
bode 4 citovaného rozhodnutia správny orgán prvého stupňa určil, že vlastník vopred, pred realizáciou
výmeny krytiny, prerokuje so správnym orgánom konkrétny typ krytiny na podklade katalógu krytín
vlastníkom zvoleného výrobcu. Zamestnanec správneho orgánu závery z prerokovania zaznamená do
osobitného záznamu zo štátneho dohľadu.

Z vyššie uvedeného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa
19.02.2013, vyplýva, že pokiaľ správny orgán prvého stupňa určil zámer, a to výmenu strešnej krytiny
za pálenú škridlu prírodnej farby, túto aj konkretizoval tým, že ju považoval za tehlovočervenú. Žalovaný
poukázalnato,ževmnohýchponukovýchkatalógochvýrobcovpálenejškridlymožnooveriť,žeprírodná

farba pálenej škridly je tehlovočervená, pričom čierna antracitová farba pálenej škridly, ktorú použil
žalobca na predmetnú nehnuteľnosť, nie je „prírodnou“ farbou pálenej škridly.

Za podstatné v predmetnej veci považuje súd zdôrazniť, že v bode 4 rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013 bola žalobcovi určená podmienka, a to, že

vlastník vopred, pred realizáciou výmeny krytiny, prerokuje so správnym orgánom konkrétny typ krytiny
na podklade katalógu krytín vlastníkom zvoleného výrobcu. Zamestnanec správneho orgánu závery z
prerokovania zaznamená do osobitného záznamu zo štátneho dohľadu.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, konkrétne z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa

26.08.2014 adresovanému žalovanému je preukázané, že konkrétny typ strešnej krytiny žalobca s KPÚ
vopred neprerokoval. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by bol žalobca dodržal určenú podmienku v
bode 4 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013, bolo
by mu správnym orgánom prvého stupňa vysvetlené, aká prírodná farebnosť krytiny sa považuje za
pálenú škridlu, a tým by došlo k odstráneniu názorového rozporu medzi žalobcom a správnymi orgánmi

týkajúceho sa použitia konkrétneho typu strešnej krytiny.

Tým, že žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č.
KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2013, a to konkrétne
z bodu 4, ktorým bola žalobcovi určená podmienka, a to že vlastník vopred, pred realizáciou výmeny

krytiny, prerokuje so správnym orgánom konkrétny typ krytiny na podklade katalógu krytín vlastníkom
zvoleného výrobcu, preto sa žalobca dopustil priestupku podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. f/ zákona
č. 49/2002 Z. z..Z vyššie uvedeného dôvodu je neopodstatnená námietka žalobcu, že žiadna záväzná časť rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu mu neukladala povinnosť, resp. podmienku použiť novú strešnú
krytinu tehlovočervenej farebnosti, pretože žalobca opomenul tú skutočnosť, že záväzná časť

rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu mu v bode 4 ukladala povinnosť vopred pred realizáciou
výmeny krytiny prerokovať so správnym orgánom konkrétny typ krytiny na podklade katalógu krytín
vlastníkom zvoleného výrobcu, čo však ako už bolo vyššie uvedené žalobca nesplnil.

Zároveň je potrebné uviesť, že rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného,

sa žalobcovi nekladie za vinu, že svojim konaním spôsobil nepriaznivé zmeny pamiatkového územia
ale žalobca bol uznaný vinným z toho, že nedodŕžal podmienky určené v právoplatnom rozhodnutí
Krajského pamiatkového úradu Košice č. KE-13/122-02/905/KI zo dňa 19.02.2013.

Pokiaľ žalobca v podanej žalobe ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa navyše vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu v otázke

subjektu zodpovedného za tvrdené protiprávne konanie, pretože hoci je vlastníkom nehnuteľnosti súp.
č. XXX, postavenej na parcele č. XXXX, nachádzajúcej sa na ulici Q. č. XX v E. U. H., nie je zároveň
jej užívateľom, keďže tento objekt prenajal na základe písomných nájomných zmlúv iným osobám, k
tomu súd uvádza nasledovné.

Zo žiadosti žalobcu o vydanie záväzného stanoviska k výmene strešnej krytiny, podanej dňa 21.03.2014
na prvostupňový správny orgán, z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. KE-13/122-02/905/
KI zo dňa 19.02.2013, z listu vlastníctva č. XXXX, z ohlásenia uskutočňovania udržiavacích prác na
predmetnej nehnuteľnosti žalobcom, z obhliadky nehnuteľnosti žalobcu so zástupcami prvostupňového
správnehoorgánuazástupcamiStavebnéhoúraduvSpišskejNovejVsizodňa23.07.2013,zozápisnice

z ústneho pojednávania č. XXXX/XXXXX zo dňa 02.04.2014, ako aj ďalších listín nachádzajúcich
sa v administratívnom spise správne orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, vyplýva, že počas
celého správneho konania tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný, konali so žalobcom ako
vlastníkom nehnuteľnosti súp. č. XXX, postavenej na parcele č. XXXX, nachádzajúcej sa na ulici Q. č.
XX v E. U. H..

Z ustanovenia § 44 ods. 1 veta prvá zákona č. 49/2002 Z. z. vyplýva, že povinnosti vlastníka ustanovené
týmto zákonom má aj správca alebo iný držiteľ kultúrnej pamiatky. V danom prípade z tvrdenia žalobcu
vyplýva, že by sa malo jednať o držiteľa na základe nájomnej zmluvy. Podľa názoru súdu povinnosti
vlastníka v danom prípade by mal držiteľ iba vtedy, ak by bol aj účastníkom správneho konania a teda za

splnenia zákonných podmienok by podal aj žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k výmene strešnej
krytiny, o ktorej by správny orgán aj rozhodoval, čo však v danom prípade nenastalo.

Preto pokiaľ žalobca namietal, že hoci je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nie je zároveň jej
užívateľom, a preto nie je zodpovedným subjektom za protiprávne konanie v predmetnej veci, túto

námietku nemožno akceptovať.

Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že konanie o priestupku vedené voči jeho osobe
Mestom Spišská Nová Ves ako príslušným stavebným úradom, ako aj trestné konanie vedené voči
jeho osobe ako podozrivému v súvislosti s vykonaním stavebných úprav na predmetnej nehnuteľnosti

príslušným policajným orgánom boli zastavené, k tomu súd uvádza, že v uvedených konaniach sa
posudzoval iný skutok žalobcu, ktorý nemá súvis s napadnutým rozhodnutím žalovaného, ako aj
správneho orgánu prvého stupňa, a preto aj túto námietku považuje súd za irelevantnú.

Správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný, vo svojich rozhodnutiach sa vysporiadali aj s určením

výšky pokuty uloženej žalobcovi na jej dolnej hranici vo výške 300 eur s prihliadnutím na dĺžku
protiprávneho konania a taktiež na nižšiu spoločenskú závažnosť priestupku, s prihliadnutím na
skutočnosť, že v tomto prípade nejde o národnú kultúrnu pamiatku, ale o nehnuteľnosť v pamiatkovom
území.

Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR
v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.