Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514010376
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2514010376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr.

Jána Mihala a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanej T. O., stíhanej pre prečin
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek
1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany pod sp. zn. 2T/120/2014 zo dňa 25.3.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. februára
2017, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo

výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovaná T. O.,nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., L.
XXX/X, adresa na doručovanie Z., V., W. č. XXXX/XX (u
I. Y.),

o d s u d z u j e

Podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Trestného
zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej T. O., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch pod sp. zn. 2T/120/2014 zo dňa 25.03.2015 samosudkyňa

okresného súdu uznala obžalovanú T. O., nar. XX.XX.XXXX, vinnou zo spáchania prečinu
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek
1 Trestného zákona, ktorých (prečinov) sa mala dopustiť na skutkovom základe, že

dňa 26.12.2013 v čase asi o 19.15 hod. v L., na ulici C. č. X v R. V. U. z kancelárie riaditeľa hotela
neoprávnene si obstarala z peňaženky Ing. Q. R., ktorú mala voľne položenú na stole platobnú kartu P.

Q. č. XXXXXXXXXXXXXXXX, s ktorou následne vykonala v uvedený deň 26.12.2013 v čase o 19.39
hod. v Piešťanoch na ulici Nálepkovej z bankomatu OTP banky Slovensko a.s., číslo ATM S6AI3013B
neoprávnený výber finančnej hotovosti vo výške 700,- eur z osobného účtu č. XXXXXXXX/XXXX,vedeného v C. X. U. a.s., čím spôsobila poškodenej Ing. Q. R., bytom X. - J., X. č. XXXX/XX škodu vo
výške 700,- eur.

Okresný súd ju odsúdil
Podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmena l) Trestného zákona, § 37 písmena h) Trestného
zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného
zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmena a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradila obžalovanú
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazala obžalovanú uhradiť škodu poškodenej Ing. Q. R.,
nar. XX.XX.XXXX , trvale bytom X. - J., X. č. XXXX/XX škodu vo výške 700,- Eur.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa tento dospel k ustálenému skutkovému stavu
na základe dokazovania, v rámci ktorého obžalovaná T. O. prehlásila, že sa cíti byť v plnom rozsahu
vinnou z trestnej činnosti kladenej jej za vinu obžalobou okresného prokurátora. Vzápätí okresný v
zmysle § 257 ods. 1 písmeno b/ Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej a v ďalšom vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu ukladaného tejto (obžalovanej). Zohľadňoval pritom samotnú osobu

obžalovanej,priťažujúce,resp.poľahčujúceokolnostiadospelkzáveru,žeknaplneniuúčelutrestubude
v konkrétnom prípade postačujúcim úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace nepodmienečne
so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V rámci
samotného (rozhodovania) o treste samosudkyňa uplatnila zmierňovací inštitút v podobe ustanovenia
§ 39 ods. 1 Trestného zákona (ukladala trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej

sadzby). Takýto trest podľa zdôvodnenia nachádzajúceho sa v napadnutom rozsudku zodpovedá
zásadám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, zohľadňuje osobnosť obžalovanej. Bližšie samotné
(odôvodnenie rozsudku) neuvádza okolnosti, za ktorých bol obžalovanej T. O. ukladaný trest pod
dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. V konečnom dôsledku rozhodla samosudkyňa
aj o povinnosti obžalovanej nahradiť škodu poškodenej Ing. Q. R. vo výške 700 eur, keďže si táto

(poškodená) škodu riadne a včas uplatnila.
Proti rozsudku samosudkyne okresného súdu podali odvolanie tak obžalovaná T. O., ako i okresný
prokurátor.
Samotná obžalovaná odôvodnila odvolanie, čo do výšky trestu tým, že ho považuje za neprimerane
prísny, nakoľko má šancu dostať zamestnanie a v prípade, že by bola tri mesiace preč, o toto

(zamestnanie) by prišla.
Okresný prokurátor sa s rozsudkom vo výroku o treste uloženého obžalovanej T. O. nestotožňuje.
Primárne namieta skutočnosť, že samosudkyňa okresného súdu pri rozhodovaní o treste použila
zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona s tým, že v konkrétnom prípade absolútne
neboli prítomné okolnosti prípadu, resp. pomery páchateľa, ktoré by takýto (procesný postup) v podobe

zmierňovania trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby opodstatňovali. V podanom
(odvolaní) okresný prokurátor poukazuje aj na samotnú osobnosť obžalovanej T. O., ktorá v posledných
troch rokoch bola 3-krát odsúdená za majetkovú trestnú činnosť. Zodpovedá skutočnosti, že dve
odsúdenia v dôsledku amnestie prezidenta republiky majú účinky zahladenia, avšak trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 3T/73/12 zo dňa 17.4.2012, právoplatným 27.7.2012, bola

odsúdená za prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických
peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže
podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, naposledy bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu
Žilina pod sp. zn. 36T/96/2013 zo dňa 31.5.2013, právoplatným dňa 28.8.2013, a to za prečin sprenevery
podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným

odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka, teda do 28.7.2014. Z naznačeného vyplýva,
že aktuálne šetrenej trestnej činnosti sa mala dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Vzhľadom na tieto skutočnosti okresný prokurátor navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok
samosudkyne okresného súdu vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písmeno d/, písmeno e/ Trestného
poriadku a súčasne, aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol rozsudkom.

Na podklade podaných a súčasne odôvodnených odvolaní, odvolací súd postupoval podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku tým, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti
ktorému odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutému výrokurozsudku predchádzalo, pričom dospel k záveru, že dôvodným je len odvolanie podané okresným
prokurátorom.
Podľa§39odsek1Trestnéhozákona,aksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno oprieť len o okolnosti prípadu, alebo pomery

páchateľa, preto použitie tohto ustanovenia je skôr výnimkou a musí byť v každom prípade veľmi
starostlivo odôvodnené (argumentácia okresného prokurátora je v tomto smere zákonne súladná).
Za okolnosti prípadu možno považovať existenciu viacerých významných poľahčujúcich okolností,
ktorých rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností.
Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia

slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného
činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktoré boli naplnené výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov
takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Pomery páchateľa
sa týkajú hodnotenia jeho osoby, tieto však priamo nesúvisia so spáchaním trestného činu. Ide o
okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objektu trestu, a taktiež okolnosti, pre ktorý je

rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. V podstate tak pôjde napríklad o rodinné a osobné
pomery existujúce nie v čase spáchania trestného činu, ale v dobe rozhodovania o treste, napríklad
majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav, prípadne zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť
o početnú rodinu, vek, atď. V každom prípade sa však vyžaduje, aby šlo o také výnimočné pomery
páchateľa, z ktorých je možné usudzovať, že trest odňatia slobody uložený v rámci trestnej sadzby by

bol neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Podľa § 34 ods. 1 až ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na vyššie uvedené (argumentačné okolnosti nachádzajúce sa v odvolaní okresného

prokurátora), odvolací súd dospel k záveru, že samosudkyňa okresného súdu pri rozhodovaní o výške
trestu nepostupovala súladne so zákonom. Prioritne je potrebné vytknúť okresnému súdu skutočnosť
súvisiacu s uplatnením zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona (v podobe ukladania
trestupodspodnúhranicuzákonomstanovenejtrestnejsadzby).Pretakýto(procesnýpostup)tak,akoje
vyššie naznačené, neboli splnené príslušné zákonné kritériá v podobe okolností prípadu, resp. pomerov

páchateľa. K takémuto (postupu) ďalej bránila tá skutočnosť, že v osobe obžalovanej T. O. sa jedná o
jedinca už v minulosti súdne trestaného, naviac aktuálne šetrenej trestnej činnosti sa mala dopustiť v
skúšobnejdobepredchádzajúceho(podmienečnéhoodsúdenia).Zohľadňujúctieto(objektívnezistiteľné
skutočnosti) a súčasne s ohľadom na zákonnú dikciu smerujúcu k účelu ukladaných trestov z hľadiska
zabezpečeniagenerálnej,akoišpeciálnejprevenciedospelnakoniecodvolacísúdkzáveru,žerozsudok

súdu I. stupňa je potrebné zrušiť vo výroku o treste s tým, že konajúci (odvolací súd) rozhodujúc vo
veci rozsudkom uložil obžalovanej T. O. úhrnný trest v trvaní jedného roka so zaradením pre výkon
trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Takto (uložený trest) je podľa názoru
odvolacieho súdu trestom rešpektujúcim príslušné (zákonné kritériá) upravujúcim druh a výmeru trestu
ukladaných páchateľom trestných činov. Rovnako tak reflektuje na požiadavky zákonodarcu v zmysle

zabezpečenia generálnej, ako i špeciálnej prevencie ukladaných trestov.

Naopak, z pohľadu odvolacieho súdu, bolo potrebné vyhodnotiť odvolanie podané obžalovanou T. O.
ako nedôvodné, a preto aj toto bolo v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietnuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.