Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203623
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616203623.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLučenecsamosudcomJUDr.JánomŠulajomvprávnejvecižalobcuCDConsultings.r.o.so
sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26429705,
zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti žalovanej M. S., J. XX.XX.XXXX, Y. G. X., V. F. XXX/XX, štátna občianka SR, zastúpená
Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie Slobody 12, P.O. Box 125, Bratislava, IČO: 30 798 841,

v mene ktorej koná JUDr. Dušana Repčoková, vedúca kancelárie Centra právnej pomoci v Rimavskej
Sobote, so sídlom Čerenčianska 20, Rimavská Sobota, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309
166,zastúpenéMgr.HenrichomSchindlerom,advokátomsosídlomJ.Kráľa7,BanskáBystrica,vkonaní
o zaplatenie 1 011,01 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 1 011,01 €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1
011,01 € od 30.01.2011 do zaplatenia a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1 011,01 € od 07.03.2011

do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1,3 % zmenkovej sumy vo výške 3,37 € s a z
a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 849,67 €, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám zástupca žalovanej Centrum právnej pomoci.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy
1 011,01 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 011,01 Eur od 30.01.2011 do
zaplatenia, 6 % ročného úroku z omeškania zo zmenkovej sumy 1 011,01 Eur od 07.03.2011 do
zaplatenia spolu so zmenkovou odmenou vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 3,37 Eur. Uviedol,
že žalobca, ako indosatár, je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa
23.02.2010 na zmenkovú sumu 1 011,01 Eur, pričom sa zaviazala aj na úhradu zmenkového úroku

vo výške 0,25 % denne od 30.01.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 23.02.2010 na sumu 1
011,01 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 30.01.2011. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľka doposiaľ nič nezaplatila, pričom na zmenkovú sumu neuhradila a na úrokoch taktiež

nič neuhradila. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu" indosant nenechal uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive "A" Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods.
1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca uviedol a predložil originál zmenky,

výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne žalobca uviedol, že nechce, aby sa nariadilo
pojednávanie.

Keďže účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu

Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na čl. 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval žalovanej kópiu tlačiva (návrhu) na
uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným "C" tlačivom na odpoveď. Žalovaná zásielku prevzala dňa
28.05.2014, avšak v stanovenej lehote súdu tlačivo na odpoveď nedoručila.

Podľa čl. 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciachsnízkouhodnotousporusariadiprocesnýmprávomčlenskéhoštátu,vktoromsakonanievedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom č. 99/1963 Zb. - Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie (čl. 5 bod 1 v spojení s čl. 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES). Súd ústne
pojednávanie nariadil na deň 26.05.2016.

Z dôvodu, že Nariadenie 861/2007/ES neupravuje postup súdu pri nariadení pojednávania, s poukazom
na čl. 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pri nariadení pojednávania súd postupoval v zmysle § 115 a nasl.
zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a nevydával osobitné rozhodnutie o nariadení
pojednávania, keďže toto Občiansky súdny poriadok nevyžaduje a aj v zmysle Nariadenia 861/2007/ES
súd rozhodnutie vydáva iba vtedy, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán, teda

účastníkov konania a súd takúto žiadosť odmieta, vtedy dôvody odmietnutia uvedie písomne, pričom
proti takémuto rozhodnutiu súdu o odmietnutí žiadosti o nariadenie ústneho pojednávania nemožno
samostatne podať opravný prostriedok (čl. 5 bod 1 Nariadenia 861/2007/ES).

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že zmenka bola vystavená dňa

23.02.2010 s tým, že "zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598,Pribinova25,81109Bratislava,zapísanávobchodnomregistriOkresnéhosúduBratislavaI.,oddiel
Sro, vložka č. 23636/B zmenkovú sumu 1 011,01 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne", keď zmenka bola
vystavená s doložkou "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka
obsahuje zmenkovú sumu 1 011,01 Eur a dátum začiatku úročenia 30.01.2011. Na zmenke je uvedený

aj údaj - číslo zmluvy XXXXXXXXX.

Súdu z jeho činnosti je známe (§ 121 O.s.p.), že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Bratislava vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov v značnom
rozsahu na území celej Slovenskej republiky, keď z údajov zapísaných v Obchodnom registri Okresného

súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č. 23636/B súd zistil, že ako predmet činnosti má zapísanú aj
činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Ďalej je súdu z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava si uplatňuje svoje
nároky aj v exekučných konaniach. Konajúci súd si pripojil aj spis Okresného súdu Lučenec sp. zn.

6Er/1145/2012 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti žalovanej ako povinnej o
vymoženie pohľadávky v sume 1 011,01 Eur istiny s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi
predloženými v tomto spise (§ 120 ods. 1 O.s.p.), keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku (§ 2 O.s.p.).

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6Er/1145/2012 súd zistil, že dňa 23.02.2010
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili v písomnej
forme Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári, keď
v záhlaví bolo predtlačené nielen označenie zmluvy, teda "Zmluva o úvere", ale aj text o tom, žezmluva je "uzatvorená dole uvedeného dňa v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka". Zmluva
obsahovala predtlačené označenie veriteľa a predtlačený text o dlžníkovi, do ktorého bolo rukou
dopísané "meno dlžníka", "priezvisko dlžníka", "trvalé bydlisko dlžníka", "rodné číslo dlžníka", "číslo

občianskeho preukazu", "č. účtu" "VS, č. zmluvy", "č. Žiadosti o úver", "ID klienta". Zmluva obsahovala
predtlačený text o tom, že "veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume", následne nasleduje
priestor na dopísanie sumy úveru a pokračuje textom "a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške", nasleduje miesto na vyplnenie výšky poplatku a pokračuje text
"t. j. celkovo zaplatí čiastku", opäť nasleduje miesto pre vyplnenie sumy a nasleduje predtlačený text

"v mesačných splátkach po", kde je priestor na určenie počtu mesačných splátok a sumy mesačných
splátok a pokračuje text "počnúc dňom na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru", v rámci ktorého je priestor na doplnenie dátumu. Ďalej zmluva obsahuje predtlačený
text o tom, že "dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy
o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje

sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok na zadnej
strane zmluvy a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje
zodpovedajú skutočnosti". Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, keď
čl. 14 obsahoval Dohodu o vyplnení zmenky tak, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmenky vyplývajúce z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ

zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ
je z takto vyplnenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípade uhradí
len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma

bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Žalovaná na pojednávaní uviedla, že predmetnú úverovú zmluvu podpísala ako občan, nepodnikala

vtedy ani nebola nezamestnanou. Bola v riadnom pracovnom pomere. Pôžičku si zobrali z toho dôvodu,
že prechodne mali určité problémy s bytom a týmto spôsobom riešili výplatu dlhu. Výška úveru, ktorý im
bol poskytnutý bola celkovo vo výške 800,- €, ktorý z časti splatili, a to na štyrikrát, a to dvakrát po 131,-
€, jedenkrát 129,- € a 102,- €. Okrem vyššie uvedených súm nedošlo k zaplateniu ani len čiastočne,
dohoda o zrážkach zo mzdy sa nerealizovala.

Za žalovanú zástupca na pojednávaní uviedol, že podľa ich názoru je nepochybné, že na tento prípad je
potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmluva, ktorú uzatvorila
žalovaná s právnym predchodcom žalobcu je zmluvou spotrebiteľskou. V súlade s citovaným zákonom
preto je potrebné, aby zmluva mala obsahové náležitosti zákonom vyžadované, a to s poukazom na § 4

ods. 2 absentujú náležitosti písm. g), h), i), j), k), m), n), o), p), q), r) a s). Za najzávažnejšiu skutočnosť
považujú to, že v zmluve absentuje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá po prepočítaní
prestavuje sumu 300,29 %, čo je ďaleko za akceptovateľnou mierou úrokovej sadzby a z ich pohľadu sa
jedná o úžeru. Dôsledkom absencie vyššie uvedených zákonných ustanovení v zmluve spotrebiteľskej
s poukazom na § 4 ods. 3 cit. zákona je fikcia, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať a poskytnutý

úver za bezúročný a bezpoplatkový. Vo vzťahu k vystavenej zmenke s poukazom na § 4 ods. 6 cit.
zákona zákon umožňoval vystaviť zmenku za účelom zabezpečenia úveru maximálne však do výšky 30
% poskytnutej istiny. Zo strany žalobcu došlo k predloženiu zmenky, ktorá svojím číslom korešponduje
číslu úverovej zmluvy, pričom suma v nej uvedená predstavuje 126,37 % z poskytnutej istiny. Ďalej
zástupca žalovanej poukazuje vo vzťahu k zmenke na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú

obsiahnuté na rube zmluvy úverovej, a to v článku 14 označenom ako Dohoda o vyplnení zmenky,
ktorú považujú za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z dôvodu, že jednostranne umožňuje veriteľovi
určiť jednak výšku dlhu a vyplniť takúto zmenku, následne ju indosovať a ako samostatný právny vzťah
sa domáhať plnenia z nej, čo v reáli predstavuje fakticky dvojnásobné navýšenie poskytnutého úveru.
Zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že takéto zmluvné dojednanie je v rozpore so zákonným ust. § 53

ods. 4 písm. i), k), o) Občianskeho zákonníka, čo mimo iné je konštatované aj v rozhodnutí Krajského
súdu v Trenčíne 8Ncb/115/2013, kde sa neprijateľnosťou tejto zmluvnej podmienky krajský súd zaoberal.
Ďalej poukazuje na rozhodnutie uvedené v zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu 8/2015 pod č. 93, kdeNajvyšší súd uvádza, že aj v konaní zo zmenky je možné, aby súd preskúmal povahu takéhoto právneho
vzťahu o čo žiadajú aj v tomto konaní.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej a prečítaním zmenky č.l. 7, zmluvy o úvere
kópie č.l. 57 korešpondujúca originálu v prílohovej obálke na č.l. 158, potvrdenia o prevzatí finančných
prostriedkov č.l. 58-61, dohody o zrážkach zo mzdy č.l. 62, z pripojeného spisu Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 6Er/1145/2012 vyplýva, že exekúcia bola vykonávaná na základe rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu SR 05259/11 zo dňa 12.07.2011 v spojení so zmluvou o úvere tak, ako bola

predložená v origináli žalovanou, v predmetnom spise sa nachádza aj kópia zmenky, na základe ktorej
si žalobca uplatnil právo v tomto občianskom súdnom konaní, uznesením Okresného súdu Lučenec č.k.
6Er/1145/2012-10 zo dňa 20.11.2012 bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá, predmetný vzťah bol
posúdený ako vzťah spotrebiteľský vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, o tejto bolo konštatované, že
nebola dojednaná individuálne, rozhodnutie sa stalo právoplatné v súlade s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 1CoE 65/2013-27 zo dňa 26.03.2013 a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6Er/1145/2012 súd zistil, že exekučným titulom bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno
8, Bratislava sp. zn. SR 05259/11 zo dňa 12.07.2011, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava sumu vo výške 1 011,01 Eur spolu so zmenkovým úrokom

vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 011,01 Eur od 30.01.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo
výške 6 % ročne zo sumy 1 011,01 Eur od 07.03.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského
konania vo výške 308,40 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia predmetného
rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd mal za to, že Zmluva o úvere ako hlavný
kauzálny právny vzťah sa neposudzuje podľa ustanovenia zákona o spotrebiteľských úverov, nakoľko

hlavný kauzálny právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaná pri uzatváraní Zmluvy o úvere
vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto
právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.

Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 6Er/1145/2012-10 zo dňa 20.11.2012, žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol s odôvodnením, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je
neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch a dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi
bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernice rady 87/102 EHS o aproximácii zákonov, iných

právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, OZ
o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto
je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských
úveroch, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13 EHS. Uznesenie sa stalo právoplatným dňa
29.05.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/65/2013-27 zo dňa

26.03.2013, ktorým odvolací súd uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/1145/2012-10 potvrdil.

Uznesením Okresného súdu č.k. 6Er/1145/2012-36 zo dňa 09.07.2013, ktoré sa stalo právoplatným dňa
21.08.2013 a vykonateľným dňa 27.08.2013 súd exekučné konanie zastavil.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení ku dňu

23.02.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení ku dňu 23.02.2010, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení ku dňu 23.02.2010, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení ku dňu 23.02.2010, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení ku dňu 23.02.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení ku dňu 23.02.2010, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení ku dňu 23.02.2010, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. o) OZ v znení ku dňu 23.02.2010, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi.

Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení ku dňu 23.02.2010, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení ku dňu 23.02.2010, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v znení ku dňu 23.02.2010, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení ku dňu 23.02.2010, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 39 OZ v znení ku dňu 23.02.2010, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 23.02.2010, na účely
tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 23.02.2010,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 23.02.2010, veriteľ
zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Za nespornú súd považoval v konaní skutočnosť, že dňa 23.02.2010 žalovaná ako dlžníčka a spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 800,- Eur. Za nespornú súd považoval aj skutočnosť,
že v deň podpisu Zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom na čl. 14 Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili zadnú stranu Zmluvy, nebola vyplnená zmenková suma a
dátum úročenia. Rovnako za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že zmenka, od ktorej si žalobca
uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky, tak ako to bolo priamo
konštatované v čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že žalobcom predložená zmenka

zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. 615600489 uzatvorená dňa
23.02.2010 medzi žalovanou ako dlžníčkou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako
veriteľom, keď číslo zmluvy 615600489 bolo uvedené aj priamo na zmenke. Zmluvu o úvere žalovaná
uzatvárala ako občianka - fyzická osoba. Ďalej súd považoval za preukázané, že zmluva bola
uzatváraná na formulári veriteľa, teda mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako

zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť
vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti.
Súd potom zdôrazňuje tú skutočnosť, že do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku,
počet a výška splátok a počínajúci deň splatnosti, keď priamo v predtlačenej forme formulára danej
zmluvy bol obsiahnutý aj text o tom, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o

príslušný poplatok. Rovnako súd považoval za preukázané, že predtlačený bol nielen názov zmluvy,
ale predtlačený bol text aj o tom, že zmluva je uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane
predtlačeného čl. 14 o Dohode o vyplnení zmenky a predtlačeného čl. 14 o tom, že zmluvné strany sa
dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať

Obchodným zákonníkom.

S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia konštatovanej
Zmluvy o úvere, teda v znení účinnom ku dňu 23.02.2010, každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, keď dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,
alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby
spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdaťsvojichpráv,ktorémuObčianskyzákonníkpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépovinnosti
(§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súčasne, keďže
spotrebiteľské zmluvy nesmeli obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka), zákon definoval najmä, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) s tým, že neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že žalovaná pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu, teda
Zmluvyoúvereč.615600489zodňa23.02.2010,nekonalavrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinej
podnikateľskej činnosti, keď aj v zmluve bola označená ako občan - fyzická osoba, teda spĺňala definíciu

spotrebiteľa, pričom taktiež v konaní preukázala, že v čase uzatvorenia Zmluvy bola zamestnaná a úver
čerpala z dôvodu, že prechodne mali určité problémy s bytom a týmto spôsobom riešili výplatu dlhu a
na strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, pri uzatváraní tejto zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania zapísaného vobchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súd považoval za
preukázané, že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, spĺňal definíciu dodávateľa.
Potom, keďže zmluva medzi veriteľom a žalovanou bola uzatvorená na formulári veriteľa, vrátane

Všeobecných zmluvných podmienok a bolo možné v tejto zmluve doplniť, resp. zmeniť, len osobné údaje
odporkyne ako dlžníka a výšku úveru, považoval súd za preukázané, že veriteľ takéto zmluvy uzatváral s
viacerými osobami, a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy
podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, na základe čoho súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere č.
615600489 zo dňa 23.02.2010 uzavretá medzi veriteľom a žalovanou bola spotrebiteľskou zmluvou. Súd

dokazovaním teda zistil, že išlo o spotrebiteľský vzťah, opačne ako to vyhodnotil pri svojom rozhodovaní
rozhodcovský súd, ktorý si nepreveril skutočnosť, že žalovaná brala úver na iný účel ako zamestnanie
alebo povolanie, čo v danom prípade bolo pre vlastnú potrebu.

Potom, keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom
žalovanej, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. a), b) Zákona

č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 23.02.2010).

V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru sa potom zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ
smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.). Hoci teda
na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla
byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Súd potom poukazuje aj na

skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy
odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, na základe čoho dospel súd k záveru, že za
istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu
samotného úveru, na základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia, než bola
suma poskytnutého úveru.

V danom prípade, ako už bolo konštatované, nebolo sporné, že vystavená zmenka bola
zabezpečovacou zmenkou, teda veriteľ mohol prijať od žalovanej ako dlžníčky zmenku na zabezpečenie
svojho nároku zo Zmluvy o úvere. Potom, keďže výška úveru bola 800,- Eur, aj za predpokladu,
že by žalovaná nesplatila ani len časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo byť

maximálne vo výške 266,66 Eur, teda 30 % istiny poskytnutého úveru, a teda maximálna zmenková
suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne v sume 1 066,66
Eur. V danom prípade zmenková suma v čase vyplnenia bola 1 011,01 Eur, a teda bez ohľadu na to,
či došlo aspoň k čiastočnému splateniu úveru, nepresahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú
ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Ak teda zmenka mohla byť vyplnená na zmenkovú

sumu maximálne 1 066,66 Eur, tak ako to upravoval zákon, a bola vyplnená na zmenkovú sumu 1 011,01
Eur, bola vyplnená v súlade so zákonom.

Ďalej súd poukazuje na to, že predmetná Zmluva o úvere je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a
právny vzťah založený medzi účastníkmi je vzťahom občianskoprávnym v zmysle § 52 a nasledovných

Občianskeho zákonníka, súd potom považuje zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť právne predpisy
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

V zásade je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať

od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá
úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako
sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky
istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v článku 14 Všeobecných zmluvných podmienok však umožňujevystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči
dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o

vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi
účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva
žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné, a tým neplatné v súlade s § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Okrem toho uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom,

že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o/
Občianskeho zákonníka.

V obdobnej veci Krajský súd v Trenčíne v uznesení č. k. 8Ncb/115/2013-28 zo dňa 06.06.2013 poukázal
na to, že v danom prípade bola zmenka vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého
úveru a v súvislosti s vyriešením otázky, či ide o nárok žalobcu uplatňovaný zo zmenky alebo nárok z

tzv. kauzy, v ktorej mala zmenka len zabezpečovací charakter je túto kolíziu potrebné riešiť v súlade s
princípom zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Poukázal i na to, že hľadisko ochrany spotrebiteľa je prioritné
i vzhľadom na upozornenia Európskej komisie na praktiky existujúce v sektore spotrebiteľských úverov
so zameraním na uplatňovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa.

Podľa Smernice Rady č.93/13/EHS z 05.04.1993 je súd povinný z úradnej povinnosti skúmať v každom
konaní, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah a to za účelom zabezpečenia právnej ochrany
spotrebiteľa.

Súd udáva, že tak v súčasnosti, ako aj v čase vystavenia zmeniek objektívne existovalo a existuje v

rámci Európskej únie a jej členských štátov, tzv. spotrebiteľské právo, ktorého účelom je predovšetkým
zabezpečiť ochranu spotrebiteľa, nastolením reálnej nielen formálnej rovnosti účastníkov, čo sa týka ich
práv a povinností v spotrebiteľských vzťahoch.

V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry v súčasnosti už nie je sporné, že súd v každom štádiu

konania a v každom druhu konania je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v
danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva a to za vyššie uvedeným účelom.

Ztohojezrejmé,žeajvtomtokonanípodľaNariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007

ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu je každý súd ex offo, t.j. z
úradnej povinnosti povinný skúmať, či sa i v týchto konaniach nejedná o spotrebiteľské právne vzťahy a
to bez ohľadu na to, že sa jedná o konanie s nízkou hodnotou sporu, respektíve, že sa uplatňuje právo
z cenného papiera, napríklad zo zmenky, ako je to v tomto prípade.

Z európskych právnych noriem ako aj z vnútroštátnych právnych noriem na ochranu spotrebiteľa vyplýva
súdom vykonávať ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktnú kontrolu
zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 OSP) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré
zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľ v čl. 6 citovanej smernice Rady 93/13/EHS, t.j. postarať sa, aby
spotrebiteľom neprijateľné klauzuly - neprijateľné podmienky nevznikali. Tak sa má, cez súdnu kontrolu

zabezpečiť reálna rovnosť práv a povinnosti účastníkov spotrebiteľských vzťahov.

Súd opätovne zdôrazňuje, že vždy majú prednosť osobitné - špeciálne ustanovenia právneho poriadku
na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú kogentnú povahu, tvoria spotrebiteľské právo a uplatňujú sa aj pred
ustanoveniami napríklad obchodného práva, či zákona o šekoch a zmenkách a inými právnymi normami.

Súdu je zrejmé z vlastnej činnosti, že práve prvotný zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytuje
úvery a pôžičky, pričom jeho zmluvy, obchodné podmienky a iné dojednania obsahujú aj neprimerané
zmluvné podmienky, ktoré sú následne vyhodnocované ako absolútne neplatné.

Taktiež je potrebné uviesť, že podľa konkrétneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 16.11.2010 práve
vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má
v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahysankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie
o právnom a skutkovom stave.

V bode 37 tohto rozhodnutia proti POHOTOVOSTI, s.r.o. je uvedené, že sa vychádza z účelu právnej
úpravy Smernice č. 93/13 a to že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich
obsah.

V bode 38 uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre
spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je
nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu.

Súd poukazuje aj na list Európskej komisie z 25.04.2013, pod č.2012/4165, Vec : Výzva - Porušenie
č.2012/4165, ktorý bol zaslaný Slovenskej republike práve z dôvodu upozornenia zo strany EK, že SR
pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo EÚ. V tomto liste EK sa dokonca výslovne
uvádzapráveobchodnáspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.(str.2,3,14listuEK),akoajužvyššieuvedené
rozhodnutie Súdneho Dvora z 16.11.2010 vo veci C-76/10 Pohotovosť.

Okrem iného sa vo výzve EK výslovne uvádza v bode 4. Iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa riadnej
justičnej kontrole ( str.5 listu EK), citujem : " Okrem rozhodcovského súdu, alebo ako alternatívu k nemu,
obchodníci používajú aj iné praktiky a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na
nekalých podmienkach.

Uvedené právne úpravy sú kogentného charakteru a majú za následok nielen povinnosť pre súdy, ale
aj povinnosť pre žalobcu (čo je aj tento prípad) doložiť pri svojom Návrhu na začatie konania všetky
dôkazy a uviesť všetky skutočnosti, tak aby bolo možné posúdiť, či sa jedná o spotrebiteľský alebo
nespotrebiteľský vzťah.

Súdu je známe z jeho činnosti, že v rámci právnych vzťahov ktoré boli založené prvotným zmenkovým
veriteľom t. j. s POHOTOVOSŤOU, s.r.o. ako je uvedené aj v tomto prípade na zmenke doloženej
žalobcom vyplýva, že v týchto pohľadávkach sa jedná o úvery, resp. pôžičky poskytnuté veriteľom, a
to POHOTOVOSŤOU, s.r.o., ktorý je uvedený na zmenke ako prvý zmenkový veriteľ, kde sú uvedené

dohody o zabezpečení spotrebiteľského záväzku práve zmenkou. Preto má súd právo skúmať aj prvotný
právny vzťah a uvedenú dohodu o zmenke na základe ktorej bola zmenka vystavená, či sa nejedná o
nekalú praktiku, resp. neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. o rozpor s dobrými mravmi, t. j. o absolútne
neplatné dojednanie, ktoré nepožíva právnu ochranu.

Čo sa týka zmenky ako cenného papiera, treba rozlišovať neplatnosť zmenky, alebo jej jednotlivých
časti pre nesplnenie podmienok (podstatné náležitosti) podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a
šekoch a na druhej strane neplatnosť dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia
pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských vzťahov, či už pre rozpor s dobrými mravmi, resp. po
vyhodnotení dojednaní o zmenke ako neprijateľné podmienky, resp. výslovného zákazu zabezpečovacej

zmenky podľa aktuálneho zákona o spotrebiteľských úverov.

Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje:
Označenie, že sa jedná o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXXXX

Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej
Miesto vystavenia: v Lučenci
Dátum vystavenia: 23.02.2010
Zmenková suma: 1 011,01 Eur
Vyhlásenie vystaviteľa: "Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35

807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkovú sumu 1 011,01 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne
od 30. januára 2011"
Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia"Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.
Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná zmenka
obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je
táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov každú
zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov v zmenke
zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.
V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 bodu 2 zák. č. 191/1950 Zb., o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
majiteľ zmenky môže postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

Podľa § 33 od. 1 zák. č. 191/1950 Zb., o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenka
môže byť vystavená:

na nahliadnutie;
na určitý čas po nahliadnutí;
na určitý čas po dátume vystavenia;
na určitý čas.

Podľa ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so
splatnosťou postupnou sú neplatné.

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo

určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Súd preskúmal zmenku z pohľadu jej splatnosti, pričom dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá
má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti.
Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu "zaplatím za
túto zmenku pri predložení", je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju "na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia" je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol považovať tento údaj

za predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keďže tento
údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu
na videnie zmenky, údaj mal správne znieť "na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia".
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Nitra č.k. 15CoZm 1/2010-139 zo dňa
16.06.2010 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 59/2010 zo

dňa 26.01.2011, ktorý jednoznačne skonštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia
splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť, a to s poukazom na
ust. 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov. Z uvedeného
je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus.

Potom, keďže žalobca ako indosatár si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z
úradnejpovinnostivyhodnotilakoabsolútneneplatnýprávnyúkon,čiužpodľazákonaospotrebiteľských
úveroch s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ale aj spoukazom na zákon č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, nebol daný právny základ nároku žalobcu
z uplatnenej zmenky, teda návrh žalobcu nebol dôvodný, a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Na základe uvedených skutočností, keď súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky
je neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou, že zmenka bola vyplnená aj v rozpore so
zákonom č. 281/2001 Z. z. a zmenku súd vyhodnotil ako absolútne neplatnú aj s poukazom na zákon č.
191/1950 Zb. (§ 37 OZ) ako je zdôvodnené vyššie, zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že napriek tomu, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia úverovej
zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie jeho nárokov zo
spotrebiteľskéhoúveru arovnakosapripúšťalozaurčitýchpodmienokvyplniťzmenkovúsumuveriteľom
do zákonom limitovej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v Čl. 14 Všeobecných zmluvných
podmienok umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom túto vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných

nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné
dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a toto zmluvné dojednanie mení
vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý v zásade nie je kauzálny
a nepožíva ochranu spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľné a tým aj neplatné v súlade s § 53
ods. 5 OZ, resp. § 52 ods. 2 OZ. Okrem toho uzatvorením zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie

rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou čo je v rozpore s § 53 ods. 4 písm.
o) OZ. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že na to, aby zmluva bola platne uzatvorená je nutné aby vôľa
zmluvných strán bola slobodná. Právny predchodca žalobcu bol povinný predložiť žalovanému zmluvné
dojednanie týkajúce sa vyplnenia zmenky tak, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalovanému
sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh a zároveň aby bolo zrejmé, že mu boli

poskytnuté dostatočné informácie v jasnej a zrozumiteľnej forme o tom aké následky sú spojené s
vyplnením zmenky. Pokiaľ právny predchodcu žalobcu takto nepostupoval, pričom takýto postup zo
strany žalobcu nebol dôkazne preukázaný, súd konštatuje neplatnosť takéhoto dojednania aj z dôvodu
nedostatku slobody vôle žalovaného.

Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami (prijať alebo neprijať takéto zmluvné
dojednanie) a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa v porovnaní
správnym predchodcom žalobcu nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ šlo o vyjednávaciu

silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred právny predchodcom žalobcu bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a aby si uvedomil ich
následky. Spotrebiteľ (žalovaný) si neuvedomil, že vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu jeho
postavenia, pretože veriteľ (právny predchodca žalobcu) vyplnením zmenky nepochybne zamýšľal obísť
zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej zmenky požadoval

zmenkový úrok 0,25% denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za v rozpore s dobrými
mravmi a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k názoru, že zmenka titulom ktorej žalobca uplatňuje
žalovanú sumu je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Navyše súd má aj za to, že

vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy, vrátene zmluvného dojednania o vyplnení zmenky nemôže byť
považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. Pretože žalobca v
tomto konaní uplatňuje právo z neplatnej zmenky, dospel súd k názoru, že je potrebné žalobu zamietnuť,
a to aj bez toho, aby skúmal výšku žalovanej sumy. Preto súd návrh žalobcu zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Žalovaná bola v konaní úspešná, súd jej preto priznal právo na zaplatenie trov konania spočívajúcich v
trovách právneho zastúpenia za šesť úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, odvolanie
voči rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 13C/43/2014-41, odpoveď na výzvu Krajského súduBanskáBystricasp.zn.41Cob/512/2014,podaniedovolanianaNajvyššísúdSRsp.zn.4Obdo/38/2015,
účasť na pojednávaní s meritórnym prejednaním veci dňa 25.04.2016 a 26.05.2016), a to:
- paušálna odmena za odvolacie konanie (Krajský súd Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/512/2014) podľa

ust. § 14a ods. 3 V-655/2004 Z.z. 1x 200,- €,
- paušálna odmena za dovolacie konanie (Najvyšší súd SR sp. zn. 4Obdo/38/2015) podľa ust. § 14a
ods. 3 v spojení s § 14b ods. 2 V-655/2004 Z.z. 1x 400,- € (200,- € + 100% navýšenie podľa § 14b
ods. 2 cit. vyhl.),
- paušálna odmena za prvostupňové konanie (Okresný súd Lučenec sp. zn. 12C/77/2016) podľa ust. §

14a ods. 2 písm. a) V-655/2004 Z.z. 1x 200,- €
spolu s režijným paušálom 3x 8,04 €, 1 x 8,39 € a 2 x 8,58 €, t.j. spolu vo výške 849,67 €, ktoré je žalobca
povinný uhradiť na účet Centra právnej pomoci, IBAN: N.
Na strane žalovanej vystupoval vedľajší účastník, ktorý si však napriek úspešnosti žalovanej náhradu
trov konania neuplatnil, v konaní bol nečinný, preto mu súd náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.