Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Stolárová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/504/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115234771
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115234771.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. Marianou Lechmanovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20,
IČO: 42 249 163, proti žalovanému: E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v P., H., o zaplatenie 3.060 eur s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.060 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,75 % ročne od 11.01.2013 do zaplatenia v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100 %.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 183,50 EUR
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 14.12.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.060
eur spolu s 5,75 % ročným úrokom vo výške od 11.01.2013 do zaplatenia, titulom nevrátenej pôžičky,
ktorá mu bola poskytnutá dňa 10.01.2011.
2. Žalovaný sa v spore bránil tým, že poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vrátil. Súčasne požiadal
o možnosť splácať dlh v čiastkach 20 až 30 eur.
3. Žalobca skutkovo a právne žalobný návrh zdôvodnil tým, že dňa 10.01.2011 v P. požičal žalovanému
bezúročne finančnú hotovosť vo výške 3.060 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť do 10.01.2013 s tým,
že žalovaný čiastku 3.060 eur žalobcovi nezaplatil.
4. K žalobnému návrhu pripojil ako listinný doklad Čestné prehlásenie z 10.01.2011.
5. Žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril. Na pojednávaní konanom dňa 25.10.2016 uviedol, že
žalobca mu síce poskytol nejakú peňažnú čiastku, táto nezodpovedá požadovanej sume 3.060 eur,
čo však nevie žiadnym spôsobom zdokladovať a tiež potvrdil, že sa podpísal pod čestné prehlásenie.
Súčasne tvrdil, že to, čo mu žalobca požičal, to mu už vrátil s tým, že ani toto svoje tvrdenie nevie
žiadnym spôsobom zdokladovať. Mal záujem dohodnúť sa so žalobcom na nejakých splátkach, pretože
jeho aktuálna finančná situácia mu nedovoľuje vrátiť takúto čiastku jednorázovo, pričom bol schopný
čiastku splácať po 20 alebo 30 eur. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
6. Z listinného dokladu: Čestné prehlásenie z 10.01.2011 súd zistil, že predmetným prehlásením
žalovaný čestne prehlásil, že mu dňa 10.01.2011 E. požičal bezúročne finančnú hotovosť vo výške 3.060eur, a že sa zaväzuje uvedenú finančnú hotovosť splatiť a vrátiť v hotovosti najneskôr do 10.01.2013 k
rukámE.aleboosoby,ktorúsplnomocnínaprevzatieuvedenejsumy.Podpredmetnéčestnéprehlásenie
sa podpísali žalovaný, ktorý finančnú hotovosť prevzal, žalobca, ktorý finančnú hotovosť požičal a ako
svedkyňa IF..
7. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
8. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka, (1) Splnením dlh zanikne.
(2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.
9. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
10. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Predmetom sporu je zaplatenie peňažnej čiastky 3.060 eur s príslušenstvom, ktorý nárok žalobca
odvodzuje titulom poskytnutej pôžičky, a to na základe nesporného skutkového tvrdenia žalobcu o
tom, že poskytol žalovanému dňa 10.01.2011 finančné prostriedky vo výške 3.060 eur titulom pôžičky,
bezúročne s dohodnutou lehotou splatnosti do 10.01.2013, o čom bolo spísané tiež dňa 10.01.2011
čestné prehlásenie, pod ktoré sa žalovaný súčasne podpísal. Žalovaný, ktorý nespochybnil poskytnutie
peňažných prostriedkov a ani to, že sa podpísal pod predmetné čestné prehlásenie, tvrdil, že peňažné
prostriedky zo strany žalobcu mu boli poskytnuté v nižšej čiastke, a že to, čo mu žalobca titulom pôžičky
poskytol, medzičasom už vrátil. V tomto smere žalovaný má nielen povinnosť tvrdenia, ale tiež povinnosť
preukázania, pričom pokiaľ sám žalovaný na pojednávaní uviedol, že toto svoje tvrdenie nevie preukázať
a súčasne uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania, súd vyhodnotil takým spôsobom, že
žalovaný svoju obranu, čo do dôkazného bremena, neuniesol vôbec. Na základe uvedeného žalobca si
splnilsvojudôkaznúpovinnosť,keďnielentvrdilexistenciuvznikupôžičkymedzinímažalovaným,pokiaľ
ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 3.060 eur s dobou vrátenia do 10.01.2013,
súčasne, pokiaľ ide o splnenie povinnosti tvrdenia o reálnom odovzdaní tejto peňažnej čiastky, súčasne
keď tieto svoje tvrdenia v spore preukázal. Na základe uvedeného súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.060 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne
od 11.01.2013 do zaplatenia, pričom vzhľadom na žiadosť žalovaného o možnosť splácať túto dlžnú
čiastku, súd vyhovel tejto žiadosti korigujúcim spôsobom, keď poskytol žalovanému na úhradu dlžnej
čiastky dlhšiu lehotu na plnenie, než aká vyplýva zo zákona, t.j. namiesto trojdňovej lehoty na plnenie
mu poskytol lehotu 30 dní. Pri stanovení dlhšej lehoty na plnenie súd vychádzal z tvrdenia žalovaného
o tom, že v súčasnosti dlžnú čiastku nedokáže vyplatiť naraz, avšak súčasne s tým, že v krátkej dobe -
od januára by zrejme bol schopný túto čiastku jednorázovo zaplatiť.
12. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s
tým, že nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
13. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 183,50 eur
saopieraoust.§2ods.2zákonač.71/1992Zb.vzneníneskoršíchzmienapredpisovspoukazomnato,
že žalobca bol zo zákona oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky podľa ust. § 4 ods. 3 zákona po
súdnych poplatkoch, preto táto povinnosť, vzhľadom na výsledok v spore, prešla na žalovaného. Výška
súdneho poplatku z predmetného sporu predstavuje čiastku 183,50 eur, ktorú bude povinný žalovaný
zaplatiť na účet tunajšieho súdu.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.