Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Morozová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sd/88/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201183
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014201183.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci
navrhovateľa K. J., r.č. XX XX XX XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX I., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok
takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 21. augusta 2014 pod č. XXX XXX XXXX 0 podľa § 250j
ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa dňa 21.08.2014 pod č. XXX XXX XXXX 0 podľa § 65 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z.. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. zamietla žiadosť
navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 26.06.2014.
Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa poukazom na žiadosť navrhovateľa, ako aj na citáciu
ustanovenia § 65 ods. 1, ods. 2, § 60, § 270 ods. 2, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení.
Podľa odporkyne ako vyplýva z potvrdenia FR SR zo dňa 27.05.2014 navrhovateľ v období od 02.
októbra 1969 do 24. septembra 1971 vykonával základnú vojenskú službu a od 01. júna 1973 do
31. marca 1999 vykonával funkciu colníka a uvedená doba služby nebola zaradená do I. ani do II.
pracovnej kategórie. Doba základnej vojenskej služby a služobného pomeru v colnej správe bola pre
nároknavýsluhovýpríspevokzhodnotenávIII.pracovnejkategórii.Zuvedenéhodôvodudobuzákladnej
vojenskej služby a dobu služobného pomeru pre nárok na starobný dôchodok odporkyňa nehodnotila.
Ku dňu 27. mája získal navrhovateľ 4 071 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 11 rokov a 56 dní
dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového
poistenia.
Včas podaným opravným prostriedkom - návrhom na preskúmanie napadnutého rozhodnutia sa
navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že toto považuje za nezákonné,
pretože odporkyňa nesprávne zistila skutkový stav a nesprávne právne posúdila vec. V prvom rade
dal do pozornosti súdu tú skutočnosť, že odporkyňa posudzovala žiadosť formálne a nedôsledne, nie
podľa ustanovení § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Poukázal na to, že odporkyňa odcitovala príslušné
ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. a vychádzala z ustanovenia § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom
zabezpečení.
Podľa navrhovateľa pre priznanie starobného dôchodku musia byť splnené dve zákonné podmienky a to
dosiahnutie dôchodkového veku a trvanie dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov, čo jednoznačne
vyplýva z ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa neho saodporkyňa vo svojom rozhodnutí nedostatočne zaoberala dobou poistenia, za ktorú dobu považovala
len dobu 11 rokov a 56 dní, pričom uviedla, že mu bol za nezhodnotenú dobu priznaný výsluhový
dôchodok, ktorý sa od roku 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Navrhovateľ tieto skutočnosti
namietal a poukázal na to, že odporkyňa dobu služby v colnej správe navrhovateľovi do osobného
listu dôchodkového poistenia neuviedla, napriek tomu, že táto doba uvedená mala byť, čo potvrdzujú
aj vysvetlivky osobného listu dôchodkového poistenia pod symbolom A. Navrhovateľ nevie, z akého
dôvodu zvolila takýto postup, keď v iných prípadoch výsluhových dôchodkov policajtov a vojakov do
osobného listu dôchodkového poistenia uvádza celkovú dobu poistenia, teda aj doby služby, ktorá bola
zhodnotená pre priznanie výsluhového dôchodku, resp. príspevku. Zároveň poukázal navrhovateľ na
ustanovenie § 21 zákona č. 100/1988 Zb., ako aj na citáciu ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z., ako aj ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. Podľa navrhovateľa postup odporkyne
považuje voči jeho osobe za diskriminačný, keď jednej skupine výsluhových dôchodkov berie do úvahy
dobu zamestnania vrátane doby služby profesionálneho vojaka, policajta od 01.01.2004 a obdobie
dôchodkového poistenia po 31.12.2003, pričom navrhovateľovi odporkyňa bez existencie právneho
dôvodu vylúčila z celkovej doby poistenia, dobu poistenia, počas ktorého bol v služobnom pomere. V
tejto súvislosti poukazuje na jednotlivé rozhodnutia Najvyššieho súdu SR rozsudky pod sp. zn. 7So
11/2011, 9So 159/2011, 9So 138/2011 a 7So 138/2011, pričom použil citáciu jednotlivých odôvodnení
týchto rozsudkov.
Navrhovateľ v závere návrhu na preskúmanie poukázal na to, že považuje za potrebné opätovne
zdôrazniť, že v roku 1999 mu bol podľa zákona č. 200/1998 priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa
dňomúčinnostizákonač.328/2002Z.z.považujezavýsluhovýdôchodok.Zvyššieustálenéhoprávneho
názoru Najvyššieho súdu SR sa doba služby, za ktorú bol poistencovi priznaný výsluhový príspevok
považuje za obdobie dôchodkového poistenia, pretože táto doba služby nezaložila, ani nemohla založiť
nárok na priznanie výsluhového dôchodku. Ak poistencovi bol priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa
považuje len za výsluhový dôchodok a to v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely
výsluhového príspevku a z nich dosiahnuté hrubé zárobky. Poukázal pritom na vyššie citované rozsudky
Najvyššieho súdu SR.
Zároveň navrhovateľ citoval čl. 33 ods. 2 Dohovoru č., 128 a zdôraznil, že vzhľadom na uvedené
skutočnosti napriek tomu, že odporkyňa vychádzala z osobného dôchodkového listu, v ktorom bola
skreslená doba poistenia navrhovateľa nezabezpečila si také listiny, na základe ktorých by dospela k
právnemu záveru.
Na pojednávaní pred súdom navrhovateľ zotrval na argumentoch, ktoré uviedol v návrhu na
preskúmanie, ako aj vo vyjadrení k stanovisku sociálnej poisťovne. Na základe uvedených skutočností
žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie sociálnej poisťovne.
K podanému návrhu na preskúmanie sa písomným stanoviskom zo dňa 10.10.2014 vyjadrila odporkyňa,
ktorá s poukazom na dôvody uvádzané v napadnutom rozhodnutí navrhla toto ako vecne správne a
zákonné potvrdiť.
Poverený zástupca na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení v celom rozsahu a toto rozhodnutie
považuje za vecne správne a zákonné a navrhol ho súdom potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s dávkovým
spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav.
Nazákladežiadostinavrhovateľazodňa26.júna2014,ktoroužiadalnavrhovateľopriznaniestarobného
dôchodku odo dňa 27.05.2012 rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím zo dňa 21. augusta 2014
pod č. XXX XXX XXXX 0 tak, že žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zamietla.
Ako vyplýva z ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo positení najmenej 15 rokov
a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon
neustanovuje inak.Podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.
Súd poukazuje na to, že po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých
počas výkonu služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky
podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku určiť
jednoznačne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
č. 128 (uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. ďalej len „Dohovor 128“), a to podľa
zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozhodnutí č. R 55/2011
zverejneného aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR. Ak bol poistencovi
priznaný výsluhový príspevok, alebo výsluhový dôchodok, tiež podľa právneho názoru Najvyššieho súdu
vyjadreného v rozsudku 9So 138/2011 z 22. augusta 2012 jednoznačne vyplýva názor, že aj vtedy,
ak by navrhovateľ nesplnil podmienky získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme,
má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom
poistnom systéme a dôchodok priznať poistencovi (navrhovateľovi) vo výške zodpovedajúcej rozsahu
poistenia vo všeobecnom systéme.
Zároveň súd s poukazom na právny záver vyslovený Najvyšším súdom SR v citovanom rozhodnutí
poukazuje na to, že primerané je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez
ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil
zo všeobecného systému dôchodkového poistenia), alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia. Uvedené hmotné zabezpečenie v starobe vyplýva aj z čl. 39 Ústavy SR.
Ako vyplýva z vyššie citovaného čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená
osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho
zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto
dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť
dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku.
Sociálna poisťovňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných
vymeriavacích základov mala povinnosť vypočítať sumu dôchodkovej dávky, ktorá by sa mala znížiť o
sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie
sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky poistenia.
Súd pritom zdôrazňuje, že ak sa určuje suma dôchodkovej dávky poistencovi, ktorému bol priznaný
príspevok, sumu dôchodkovej dávky je možné krátiť najviac o sumu príspevku, ktorá je vyplácaná ku
dňu priznania dôchodkovej dávky a to v súlade s judikátom vyššie uvedených R 55/2011.
Z uvedeného teda vyplýva, že určenie sumy starobného dôchodku poistencovi, ktorý je poberateľom
výsluhového dôchodku potrebné vypočítať aj podľa ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov práve s poukazom na spojenie s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
Z uvedených skutočností preto vyplýva povinnosť odporkyne pre ďalší postup v predmetnej veci, v ktorej
aj s poukazom na to, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 200/1998
Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktorý podľa § 124 ods.
7 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa považuje od 01.07.2002
za výsluhový dôchodok. V tejto súvislosti pre priznanie výsluhového príspevku bola navrhovateľovi
započítaná doba výkonu štátnej služby v trvaní 27 rokov a 297 dní.
Z uvedených skutočností preto vyplýva ďalší postup v predmetnom konaní po zrušení samotného
rozhodnutia sociálnej poisťovne a to v tom smere, ako bude potrebné postupovať pri výpočte starobného
dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia získanom tak v osobitnom systéme poistenia, ako aj vo
všeobecnom systéme poistenia.
Podľa názoru súdu tak ako je vyslovený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 9So 138/2011 absolútne
vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávkydôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie systéme všeobecnom, má za
následok horšie zaobchádzanie s nimi ako s poistencami, ktorý sú poistení v zahraničných systémoch
sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich
dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia,
v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom
odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len
vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len
po krátky čas. Pre poistencov, ktorý získali časť poistenia v obidvoch systémoch je taký postup nad
akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba
vo všeobecnom systéme.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd v danej veci zrušil predmetné rozhodnutia zo dňa
21. augusta 2014 pod č. XXX XXX XXXX 0 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z dôvodu nesprávneho
právneho záveru prijatého odporkyňou a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
S poukazom na citáciu vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ako aj s poukazom na citáciu
čl.33ods.2Dohovoruč.128,úlohouodporkynevďalšomkonaníbude,abyopätovnerozhodlaožiadosti
navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 26. júna 2014, ktorou žiadal navrhovateľ priznať starobný
dôchodok od 27.05.2012 práve s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak zákona o
sociálnom poistení, ako aj Dohovoru č. 128 a v prvom rade s poukazom na právny záver vyslovený
Najvyšším súdom SR v citovaných rozhodnutiach.
V novom rozhodnutí je povinná odporkyňa jednak sa riadiť týmito ustanoveniami vyššie citovaných
zákonných noriem a pri prepočte výšky starobného dôchodku na tieto jednoznačne prihliadať.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l
ods. 2 O.s.p. a navrhovateľ, aj keď bol v konaní úspešný si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.