Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616212240
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616212240.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci
navrhovateľov 1/ N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U., S. XX, 2/ L.. F. T., nar. XX.XX.XXXX a 3/ L.. V.
T., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom v U., ul. A. XXXX/XX, proti žalovanému GEOCOMPLEX, a.s., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 45, IČO: 31 322 638, právne zastúpeného advokátom JUDr. Michalom

Luknárom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Zvolenská 8, adresa na doručovanie Grösslingova
45, 811 09 Bratislava, IČO: 37 869 566, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č.k. 17C/203/2016-32 zo dňa 30.09.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že ukladá žalovanému, aby sa zdržal vstupu na
nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov 1/,2/,3/, nachádzajúce sa v katastrálnom území A., Obec A.,
okres U., a to:

-parcely registra „C“ č. XXX/XX o výmere 13 636 m2, ostatné plochy, zapísanej na LV č. XXX, vedenej
na Okresnom úrade U., katastrálny odbor
-parcely registra „E“ č. XXX o výmere 134 818 m2, lesné pozemky, zapísanej na LV č. XXX, vedenej
na Okresnom úrade U., katastrálny odbor,
s výnimkou vstupu žalovaného za účelom vyznačenia hraníc dobývacieho priestoru A. hraničnými

značkami tak, aby bolo možné jednoznačne určiť chránené záujmy vlastníkov (užívateľov)
nehnuteľností, ležiacich v hraniciach dobývacieho priestoru A., ktorú povinnosť mu uložil Obvodný
banský úrad N. N. rozhodnutím č. 1-2724/2016 zo dňa 07.10.2016, právoplatným 29.10.2016.

II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd v zmysle §324 ods. 1,2, §325 ods. 1,2, §328 ods.
2,3, §329 ods. 1,2, §331 ods. 1, §332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej v texte aj „C.s.p“), §2 písm. b/, §15 ods. 1, §18a písm. b/, §18b ods. 1, písm. b/ zákona č. 51/1988
Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (ďalej v texte aj „z.č. 51/1988 Zb.“ alebo
„ zákon o banskej činnosti“), §10 ods. 1 písm. d/ a §33 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a

využitínerastnéhobohatstva(ďalejvtexteaj„banskýzákon“aleboz.č.44/1988Zb.“)nariadilneodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby sa zdržal vstupu na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov
1/,2/,3/ (ďalej v texte „navrhovatelia“), nachádzajúce sa v k.ú. A., P. A., okres U., na parcele registra „C“
č. XXX/XX o výmere 13 636 m2, ostatné plochy, zapísanej na LV č. XXX, vedenej Okresným úradom
U., katastrálny odbor a na parcele registra „E“ č. XXX o výmere 134 818 m2 lesné pozemky, zapísanej
na LV č. XXX, vedenej Okresným úradom U., katastrálny odbor; navrhovateľom priznal náhradu trov

konania v plnom rozsahu.Z jeho dôvodov vyplýva, že navrhovatelia sú vlastníkmi citovaných nehnuteľností, na ktorých je podľa
rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici (ďalej v texte aj „OBÚ“ alebo „banský
úrad“) z 20.12.2001 č.1852/465/Bú-Oz/1998 určený pre žalovaného dobývací priestor výhradného

ložiska nevyhraneného nerastu bituminóznej horniny A.. Listom zo dňa 18.08.2016 žalovaný oznámil
navrhovateľom,ževsúlades§15zákonaobanskejčinnostivstúpinaichnehnuteľnosti,sčímnesúhlasili
(listom z 30.08.2016), pretože §15 zákona o banskej činnosti sa uplatní iba pri výkone banskej činnosti,
ktorá však žalovanému povolená nebola. Ďalším listom zo dňa 07.09.2016 žalovaný opätovne oznámil
navrhovateľom svoj zámer vstúpiť na nehnuteľnosti, čo mu navrhovatelia opätovne zakázali a vyzvali ho

na riešenie stretu záujmov. Poukázali na to, že do vlastníckeho práva vo všeobecnosti možno zasiahnuť
buď na základe rozhodnutia príslušného orgánu, alebo na základe konkrétneho zákonného ustanovenia,
v ich prípade na základe povolenia príslušnej banskej činnosti; príslušné predpisy jednoznačne ukladajú
banskej organizácii riešiť stret záujmov včas, a to ešte pred žiadosťou o povolenie otvárky, prípravy a
dobývania ložísk.
Okresný súd, považujúc navrhovateľmi za preukázané skutočnosti, odôvodňujúce nariadenie

neodkladného opatrenia, návrhu vyhovel. Zobral do úvahy práva všetkých strán, zohľadnil, aby
právo jednej strany nebolo neprimerané alebo zvýhodnené na úkor druhej strany. Navrhovatelia
doložili do spisu písomnú korešpondenciu medzi navrhovateľom 1/ a žalovaným, z ktorej vyplýva, že
napriek nevyriešenému stretu záujmov medzi nimi žalovaný mienil využiť všetky zákonom povolené
prostriedky na to, aby mohol vstúpiť na nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Podľa skutkových tvrdení a

z navrhovateľmi predložených dôkazov je na základe predbežného právneho posúdenia zrejmé, že
žalovaný je organizácia, ktorej bol rozhodnutím obvodného banského úradu určený dobývací priestor
A., nachádzajúci sa na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve navrhovateľov. Žalovaný, ak chce vykonávať
banskú činnosť, je v zmysle §15 z.č. 51/1988 Zb. bez ohľadu na to, či už má povolenie na banskú činnosť
alebo nie, povinný v súlade s §10 ods. 1 z.č. 44/1988 Zb. banského zákona v prvom rade vyriešiť stret

záujmov zúčastnených strán; táto povinnosť mu vznikla hneď pri určení dobývacieho priestoru. Žalovaný
doposiaľ odmietol riešiť stret záujmov a trvá na svojom vstupe na nehnuteľnosti aj napriek nesúhlasu
navrhovateľov. Navrhovatelia preto osvedčili právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia; v
danom prípade je potrebné upraviť pomery strán do tej doby, kým nebudú vyriešené všetky sporné
otázky, týkajúce sa obmedzenia vlastníckeho práva.

V zmysle §255 ods. 1 a §262 ods. 1, 2/ C.s.p. priznal navrhovateľom nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

2. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho

právneho zástupcu odvolanie žalovaný. Navrhol uznesenie okresného súdu zmeniť a návrh zamietnuť,
alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo konanie zastaviť. Uplatnil si nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.
Citoval a pripojil k odvolaniu rozhodnutia štátnych a správnych orgánov, dotýkajúce sa jeho ťažobnej
činnosti v dobývacom priestore A..

V zmysle §27 ods. 6 banského zákona rozhodnutie o určení a zmene dobývacieho priestoru je
rozhodnutím o využití územia v rozsahu jeho vymedzenia na povrchu. Dotknuté nehnuteľnosti sú určené
príslušným orgánom na dobývanie výhradného ložiska žalovaným, keďže sa nachádzajú v dobývacom
priestore A.. Keďže žalovaný je držiteľom banského oprávnenia a zároveň mu bol určený dobývací
priestor A., žalovaný je organizáciou oprávnenou na dobývanie výhradného ložiska bituminóznych

hornínvdobývacompriestoreA..Podľa§15ods.1,4z.č.51/1988Zb.obanskejčinnosti,akoajpodľa§31
ods. 3 písm. b/ banského zákona žalovaný listom z 18.08.2016 informoval navrhovateľov, ako aj ďalších
vlastníkov nehnuteľností, nachádzajúcich sa v dobývacom priestore A., o plánovanom využití pozemkov
a oznámil im vstup na dotknuté nehnuteľnosti, s čím nesúhlasili. Poukázal na neakceptovateľnosť
výkladu §15 ods. 1 zákona o banskej činnosti, podľa ktorého na vstup na dotknuté nehnuteľností je

potrebné vydanie povolenia na banskú činnosť. Žalovaný listom zo dňa 07.09.2016 informoval banský
úrad o vzniknutom stave (nemožnosť plnenia základných zákonných povinností oprávnenej organizácie)
a s poukazom na §26 ods. 2 banského zákona ho požiadal o súčinnosť a vydanie nariadenia, aby
sa hranice dobývacieho priestoru vyznačili hraničnými značkami na povrchu, prípadne aj v banských
dielach, pretože je to potrebné vo verejnom záujme, ale aj z hľadiska chránených záujmov vlastníkov

nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru. Rozhodnutím č. 1-2724/2016 zo dňa
07.10.2016 banský úrad nariadil žalovanému na základe §26 ods. 2 banského zákona vyznačiť hranice
dobývacieho priestoru Z. hraničnými značkami tak, aby bolo možné jednoznačne určiť chránené záujmy
vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru A.. Žalovanémuje ale v dôsledku vydania odvolaním napadnutého uznesenia znemožnené, aby plnil svoje zákonné
povinnosti, ktoré mu ukladajú príslušné právne predpisy, ako aj povinnosť nariadenú banským úradom.
Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže okresný súd
žalovanému nedoručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, znemožnil mu riadne sa brániť
voči napadnutému uzneseniu a reagovať na argumenty, z ktorých prvostupňový súd vychádzal
pri vydaní uznesenia. Pokiaľ prvostupňový súd nariadil neodkladné opatrenie, bolo potrebné uložiť
navrhovateľom aj povinnosť podať žalobu vo veci samej, prípadne neodkladné opatrenie obmedziť

časovo, pretože nariadeným neodkladným opatrením, ktoré nie je ani časovo obmedzené, došlo de
facto k znemožňovaniu uplatňovania práv žalovaného, vyplývajúcich mu zo všeobecne záväzných
právnych predpisov. V odvolaním napadnutom uznesení absentuje obligatórna náležitosť, a to poučenie
žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch, s tým spojených, čím
znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Absencia poučenia žalovaného v
napadnutomuzneseníomožnostipodaťžalobuvovecisamej,zakladátaképochybenieprvostupňového

súdu, ktorým bolo žalovanému znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
Prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalovaný je organizáciou oprávnenou na dobývanie výhradného ložiska bituminóznych hornín v
dobývacom priestore A. a oprávnenie vstupovať na cudzie nehnuteľnosti mu vyplýva z §15 ods. 1

zákona o banskej činnosti, ktorý zakotvuje zákonné vecné bremeno. Žalovaný je povinný plniť bez
ohľadu na to, či mu bolo vydané povolenie na banskú činnosť, alebo nie, celý rad povinností, v čom
mu navrhovatelia aktívne a neoprávnene bránia znemožňovaním vstupu na dotknuté nehnuteľnosti.
Pritom ako vlastníci dotknutých nehnuteľností sú povinní strpieť umiestnenie meračských a hraničných
značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení na nehnuteľnostiach a zdržať sa

všetkého, čo by ich mohlo zničiť, poškodiť, alebo urobiť nepoužívateľnými. Ich konaním je bezprostredne
ohrozený verený záujem na ochrane nerastného bohatstva, na racionálnom využívaní výhradného
ložiska a existuje hrozba materiálnych ako aj enviromentálnych škôd. Žalovaný má povinnosť vyriešiť
stret záujmov najneskôr ku dňu podania žiadosti o povolenie banskej činnosti; §10 ods. 1 písm. d/
banského zákona predpokladá možnosť riešenia stretu záujmov už pri určení dobývacieho priestoru.

Žalovanému bol určený dobývací priestor A. na základe rozhodnutia banského úradu č. 1852/465/BÚ-
OZ/1998 zo dňa 28.12.2001, potvrdené rozhodnutím Hlavného banského úradu Banská Štiavnica č.
227/2002-5 zo dňa 18.07.2003. Rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru A. bolo vydané na základe
rozsudku Najvyššieho súdu SR z 11.03.1998 sp.zn. 5Sž 104/97, v ktorom NS SR konštatoval, že až
na základe rozhodnutia o určenie dobývacieho priestoru je organizácia oprávnená podľa §31 ods. 3

písm. b/ banského zákona nadobúdať nehnuteľnosti alebo práva k nim aj vyvlastnením; riešenie stretu
záujmov zo strany dotknutého vlastnícka považoval súd za predčasné.
Žalovaný dňa 26.10.2016 zaslal navrhovateľom, ako aj ostatným vlastníkom nehnuteľností,
nachádzajúcich sa v dobývacom priestore A., ktorí majú byť dotknutí plánovanou ťažbou, návrh dohody
na vyriešenie stretu záujmov (návrh na uzavretie dohody o nájme nehnuteľností). Keďže prvostupňový

súd odôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia tým, že žalovaný nerieši stret záujmov, mal žalovaný
za to, že odpadol dôvod vydania napadnutého uznesenia.
Ak by oprávneniu, vyplývajúcemu zo zákonného vecného bremena podľa §15 ods. 1 zákona o
banskej činnosti, malo predchádzať vyriešenie stretu záujmov, potom by bolo toto zákonné ustanovenie
obsolentné, lebo vzťah s dotknutými vlastníkmi či podmienky užívania vyvlastnenej nehnuteľnosti by sa

spravoval dohodnutým zmluvným vzťahom (nájomnou zmluvou, zmluvou o zriadení vecného bremena),
resp. predpismi o vyvlastňovaní.
K odvolaniu priložil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej v
texte aj „MŽP“) č. 6.3/1131-93 zo dňa 12.11.1993, rozhodnutia banského úradu č. 1261/631.2/Bo-
Oz/1996 zo dňa 06.05.1996, č. 1852/465/Bu-Oz/1998 zo dňa 21.12.2001, oznámenie banského

úradu č. 678-999/465/Ba-Go/2008 zo dňa 03.04.2008, doplnenie tohto oznámenia zo dňa 18.07.2008,
oznámenie banského úradu o vyhlásení nového výberového konania o prevod dobývacieho priestoru
A. na tretiu osobu, zverejnené dňa 12.05.2008 v Obchodnom vestníku č. 90A/2008 pod č. Ú000024,
oznámenie banského úradu zo dňa 29.09.2008 o výsledku výberového konania, banské oprávnenie
č. 488-1163/2015 zo dňa 21.04.2015 vrátane jeho zmien, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa

24.06.2015 sp. zn. 6Sžo/94/2014, oznámenie banského úradu č. 1-1526/2016 zo dňa 09.05.2016,
výpis z evidencie dobývacích priestorov, vedený banským úradom, listy zo dňa 18.08.2016, adresované
žalovaným navrhovateľom, list navrhovateľa 1/ a list navrhovateľov 2/,3/ zo dňa 30.08.2016, listy
žalovaného adresované navrhovateľom zo dňa 07.09.2016, žiadosť žalovaného o súčinnosť zo dňa07.09.2016, rozhodnutie banského úradu zo dňa 07.10.2016 č.1-2724/2016 OBÚ BB, rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 11.03.1998 sp. zn. 5Sž 104/1997, rozhodnutie banského úradu z 21.12.2001
č.1852/465/Bu-Oz/1998 o určení dobývacieho priestoru A., rozhodnutie Obvodného banského úradu

Bratislava č.488-1163/2015 z 21.04.2015, rozhodnutia o zmene banského oprávnenia Obvodného
banského úradu Bratislava z 20.08.2015, z 15.10.2015 č.991-2868/2015, oznámenie o zániku
oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore A. od Obvodného banského
úradu Banská Bystrica z 03.04.2008 a jeho doplnenie z 18.07.2008, fotokópiu Obchodného vestníka
z 12.05.2008 (č.l.75,76), oznámenie o neúspešnom návrhu od banského úradu (č.l. 77,78), návrhy

žalovaného na uzavretie dohody o nájme nehnuteľností z 26.10.2016, adresované navrhovateľom.

3. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že dobývací priestor A. bol rozhodnutím
banskéhoúraduurčenýžalovanému;vznikoprávneniažalovanéhonadobývanienastalprávoplatnosťou
rozhodnutia dňa 28.07.2003; v rozhodnutí stanovil banský úrad žalovanému lehotu na začatie ťažby,
ktorá uplynula dňa 31.12.2004. Následne oznámením č.678-999/465/BA-Go/2008 zo dňa 03.04.2008

oznámil banský úrad žalovanému, že z dôvodu márneho uplynutia zákonnej trojročnej lehoty, určenej
na dobývanie, začne výberové konanie a prevedie dobývací priestor inej organizácii. Na základe
výberového konania bol rozhodnutím banského úradu č.678-3580/2008 o zápise prevodu dobývací
priestor prevedený na spoločnosť Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s.r.o. so sídlom Študentská 24,
Lučenec, 984 03, IČO: 36 039 764 („ďalej v texte aj SŤS“). Proti oznámeniu zo dňa 03.04.2008 podal

žalovaný opravný prostriedok a žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho
orgánu; v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu rozhodol Najvyšší
súd SR rozsudkom sp. zn. 6 Sžo 94/2014 a vrátil vec na ďalšie konanie príslušným úradom na úseku
banskej správy (Hlavný banský úrad a Obvodný banský úrad Banská Bystrica). Banský zákon (z.č.
44/1988 Zb.) obsahuje ustanovenie, ktoré ukladá organizácii povinnosť začať dobývať v lehote 3 rokov

od právoplatnosti určenia dobývacieho priestoru, resp. neprerušiť dobývanie na lehotu dlhšiu ako 3
roky; s nesplnením tejto povinnosti sú spojené zákonné následky - povinnosť banského úradu určiť
dobývací priestor inej organizácii resp. dobývací priestor zrušiť. Žalovaný sa v odvolaní tendenčne snaží
vykresliť navrhovateľov ako osoby, ktoré mu aktívne bránia dobývať ložisko v dobývacom priestore. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný racionálne nevyžíval ložisko a nevykonával činnosť a dvakrát

mu uplynula lehota na začatie dobývania, prvýkrát v roku 2004 a druhý krát v roku 2006.
Na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 19.08.2002 č. 395/2002-7 je
nerast bituminóznej horniny A. nevyhradeným nerastom; v súlade s §5 z.č. 44/1988 Zb. tvoria nerastné
bohatstvo ložiská vyhradených nerastov. Žalovaný na viacerých miestach odvolania nesprávne uvádza,
že bituminózne horniny v dobývacom priestore A. sú nerastným bohatstvom, čo by znamenalo, že

zabraňovaním vstupu na nehnuteľnosti navrhovateľmi je bezprostredne ohrozený verejný záujem
na ochrane nerastného bohatstva. Je bezpredmetné v tejto súvislosti aj rozhodnutie banského
úradu, ktorým nariadil žalovanému vyznačiť hranice dobývacieho priestoru A., pokiaľ žalovaný nemá
oprávnenie na vstup na nehnuteľnosti; banský úrad uvedeným rozhodnutím nemôže obmedziť
vlastnícke práva navrhovateľov. Do vlastníckeho práva možno všeobecne zasiahnuť buď na základe

rozhodnutia príslušného orgánu, alebo na základe zákonného ustanovenia, ktoré však vždy stanovuje
konkrétne podmienky, v danom prípade povolenie príslušnej banskej činnosti. Na predchádzanie
neprimeraného a nedôvodného obmedzenia vlastníckeho práva je potrebné predložiť ako prílohu ku
žiadosti o povolenie banskej činnosti aj preukázanie vyriešenia stretu záujmov. Zákonodarca jasne
stanovil podmienku preukázania vyriešenia stretu záujmov pred vydaním povolenia, s ktorým následne

zákon spája oprávnenie na obmedzenie vlastníckych práv.
Žalovaný nesprávne poukazuje na možnosti vyvlastnenia; navrhovatelia nie sú vyvlastňovanými
osobami; na vyriešenie stretu záujmov nie je potrebný znalecký posudok. Predpokladom vyvlastnenia
je predovšetkým verejný záujem, ktorý prevažuje nad záujmami dotknutých osôb. Keďže sa jedná o
nevyhradený nerast, nejde o nerastné bohatstvo Slovenskej republiky, nemožno ani očakávať zvýšenie

verejného blaha (výška banskej renty je pri nevyhradených nerastoch zanedbateľná), ani predídenie
verejnej núdze z hľadiska energetickej politiky štátu (surovinová politika nepovažuje ťažbu alginitu za
nevyhnutnú). Tvrdenia žalovaného o ohrození verejného záujmu na ochrane nerastného bohatstva
znemožnením vstupu na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov sú nepravdivé a tendenčné.
S odvolacou námietkou žalovaného, aby súd uložil navrhovateľom povinnosť podať žalobu z dôvodu,

že neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami nesúhlasili,
pretože uznesením o nariadení neodkladného opatrenia nedošlo k znemožneniu práv žalovaného,
naopak, došlo k ochrane práv a záujmov navrhovateľov a k úprave pomerov, odôvodnenej práve
správaním sa žalovaného. Tvrdenie o arbitrárnosti a neprípustnosti napadnutého uznesenia žalovanýnijako nezdôvodnil. Je evidentné, že uznesením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami až do odpadnutia dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia, napr. vyrušenia stretu
záujmov a vo veci nie je potrebné podávať žalobu, ktorá by svojím obsahom kopírovala návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia. Uznesenie žiadnym spôsobom nebráni v realizácii práv žalovaného
a je dostatočne odôvodnené.
Neobstojí ani tvrdenie žalovaného o nesprávnom závere súdu prvej inštancie, že na základe
chýbajúceho banského oprávnenia dospel k záveru, že nemožno postupovať podľa §15 ods. 1 zákona
o banskej činnosti bez povolenia banskej činnosti. Navrhovatelia len bránia svoje práva a právom

chránené záujmy; nebránia žalovanému aktívne plniť jeho povinnosti; môže a dokonca má povinnosť
včas vyriešiť stret záujmov. Práve skutočnosť nevyriešenia stretu záujmov a snaha o vstup nehnuteľnosti
vo vlastníctve navrhovateľov bez oprávnenia je jedným z dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia;
je potrebné upraviť pomery strán tak, aby netrvala obava z porušenia vlastníckych práv navrhovateľov;
vyriešením stretu záujmov (uzatvorením dohody) zároveň odpadne dôvod, pre ktorý bolo neodkladné
opatrenie nariadené. Samotné zaslanie návrhu dohody o riešení stretu záujmov žalovaným však

žiadnym spôsobom nemení dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Spoukazomna§10ods.1písm.d/a§33ods.6banskéhozákona,podľaktorýchorganizácia,ktorážiada
o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, je povinná doložiť obvodnému banskému
úradu, že strety záujmov boli vyriešené, navrhli, aby krajský súd uznesenie okresného súdu potvrdil
alebo zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

K vyjadreniu doložili rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 19.08.2002 o určení, že
nerast bituminózne horniny A. je nevyhradeným nerastom.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§34 C.s.p.) vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1,2 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa §388 C.s.p.

zmenil z nasledovných dôvodov:

5. Podľa§388C.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala a niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného. Z dôvodu, že odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len
námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal

vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok
nesprávne rozhodnutie (§380 ods. 2 C.s.p.).

7. Neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jej
právneho postavenia a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou

úpravou súd nie je v ďalšom prípadnom konaní viazaný; po nariadení navrhovaných opatrení nemusí
nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej; ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd nemusí uložiť povinnosť podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§330 ods.
1 C.s.p.); neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§333 C.s.p.). Právna

úprava v Civilnom sporovom poriadku pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by
boltotožnýsvýrokomvovecisamej(§330ods.2C.s.p.);neodkladnýmopatrenímsaneprejudikujúpráva
a povinnosti strán konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však musí byť preukázaný a
osvedčený.

8. Odvolanie je sčasti dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný plánuje využitie nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľov v
podiele 17/24 k celku a oznámil im svoj úmysel vstúpiť na nehnuteľnosti za účelom ťažby alginitu.
Svoje oprávnenie na vstup odôvodnil ustanovením §15 zákona o banskej činnosti, ktorá mu doposiaľ
nebola povolená. Navrhovatelia mu vstup na svoje nehnuteľnosti z dôvodu absencie povolenia banskej

činnosti zakázali a zabezpečili ich ochranu. Vyzvali žalovaného na riešenie stretu záujmov. Z banského
zákona vyplýva, že organizácia, ktorá má záujem o povolenie ťažby, je povinná vyriešiť stret záujmov,
čo znamená zabezpečiť súhlas vlastníkov nehnuteľností so vstupom na nehnuteľnosti.Odvolací súd z predložených listín zistil, že rozhodnutím MŽP č. 6.3/1131-93 zo dňa 12.11.1993
bolo žalovanému určené prieskumné územie A. - bituminózne horniny na vykonávanie geologického
prieskumu v etape vyhľadávací prieskum vyhradeného nerastu bituminózne horniny. Dňa 09.02.1996

MŽP osvedčilo (č. 3.3/1000-95), že ložisko A. je výhradným ložiskom pre vyhradený nerast - bituminózne
horniny. Rozhodnutím banského úradu č.1261/631.2/Bo-Oz/1996 zo dňa 06.05.1996, vydanom na
základe návrhu žalovaného, bolo rozhodnuté o určení chráneného ložiskového územia A.; na základe
rozhodnutia banského úradu č.1852/465/BÚ-Oz/1998 zo dňa 21.12.2001, potvrdeného rozhodnutím
Hlavného banského úradu Banská Štiavnica č. 227/2002-5 zo dňa 18.07.2003, bol žalovanému určený

dobývací priestor A.; žalovaný je zároveň držiteľom banského oprávnenia č. 488-1163/2015 zo dňa
21.04.2015; oznámením banského úradu č. 678-999/465/Ba-Go/2008 z 03.04.2008, doplneným dňa
18.07.2008, bol žalovanému oznámený zánik jeho oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska A. z
dôvodu, že nezačal dobývať ložisko v lehote do 01.06.2007. Dňa 12.05.2008 banský úrad v Obchodnom
vestníku č. 90A/2008 pod č. Ú000024 oznámil začatie výberového konanie o prevod dobývacieho
priestoru A. na inú organizáciu, na základe ktorého bol určený dobývací priestor A. spoločnosti

Slovenská ťažobná spoločnosť, spol, s. r.o., so sídlom Študentská 24, 984 03 Lučenec, IČO: 36C 039
764(ďalejvtexteaj„SŤS“).NajvyššísúdSRvrozsudkuzodňa24.06.2015sp.zn.6Sžo94/2014vyslovil
právny názor, že oprávnenie žalovaného na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore A.
nezaniklo a neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie nového výberového konania o prevod
dobývacieho priestoru A. na tretiu osobu a teda ani nemohlo dôjsť k prevodu dobývacieho priestoru A. na

spoločnosť Slovenská ťažobná spoločnosť spol. s.r.o.. V nadväznosti na tento právny názor najvyššieho
súdu bolo žalovanému banským úradom oznámené (č. 1-1526/2016 zo dňa 09.05.2016 o vykonaní
zmien v evidencii dobývacích priestorov), že banský úrad zrušil v evidencii dobývacích priestorov zápis
prevodu dobývacieho priestoru A. na spoločnosť Slovenská ťažobná spoločnosť, spol. s.r.o. a v platnosti
ostáva zápis o určení dobývacieho priestoru A. v prospech organizácie žalovaného.

9. Zákonná úprava (banský zákon, zákon o banskej činnosti) v citovaných ustanoveniach
predpokladáexistenciukonsenzumedzisubjektmi,oprávnenýmivykonávaťbanskúčinnosť,avlastníkmi
nehnuteľností, na ktorých banská činnosť má byť vykonávaná. Vytvára tak právny stav, ktorý vlastníkovi
bráni slobodne nakladať s predmetom vlastníctva a organizácii, v prospech ktorej je vykonaný zápis

o určení dobývacieho priestoru, neumožňuje vykonávať svoje oprávnenia bez súhlasu vlastníkov
nehnuteľností.

10. Dobývací priestor A. bol rozhodnutím banského úradu určený žalovanému; oprávnenie vzniklo
právoplatnosťou rozhodnutia dňa 28.07.2003; nič na tom nemení skutočnosť, že v priebehu času došlo

ku zrušeniu v evidencii dobývacích priestorov zápisov prevodov dobývacieho priestoru (zo žalovaného
na Slovenskú ťažobnú spoločnosť, spol. s.r.o. a opäť na organizáciu žalovaného).
Zákon o banskej činnosti v §15 ods. 1 ustanovuje, že nie je možné vstúpiť na cudzie nehnuteľnosti,
pokiaľ nejde o výkon činnosti pri otvárke, príprave a dobývaní výhradných ložísk. Žalovaný doposiaľ
nevykonáva žiadnu z uvedených činností; ich povolenie je však viazané na vstup na nehnuteľnosti, ktoré

sú vo vlastníctve navrhovateľov a ktorí s jeho vstupom na nehnuteľnosti nesúhlasia.
Hoci banský úrad svojím rozhodnutím nariadil žalovanému povinnosť vyznačiť hranice dobývacieho
priestoru A. hraničnými značkami, aby bolo možné jednoznačne určiť chránené záujmy vlastníkov,
resp. užívateľov nehnuteľností, ležiacich v hraniciach dobývacieho priestoru A. (č.1-2724/2016 zo
dňa 07.10.2016, právoplatným 29.10.2016), obmedziť vlastníctvo navrhovateľov nemá právo. Do

vlastníckeho práva možno zasiahnuť buď na základe rozhodnutia príslušného orgánu, alebo na základe
zákonného ustanovenia, ktoré vždy stanovuje konkrétne podmienky; v danom prípade sa vyžaduje
povolenie príslušnej banskej činnosti. Na predchádzanie neprimeraného a nedôvodného obmedzenia
vlastníckeho práva je povinnosťou ťažobnej spoločnosti predložiť ku žiadosti o povolenie banskej
činnosti aj preukázanie vyriešenia stretu záujmov medzi vlastníkmi nehnuteľností a subjektom, ktorý

v rámci podnikateľskej činnosti mieni vykonávať banskú činnosť, resp. činnosť, vykonávanú banským
spôsobom. Na splnenie tejto povinnosti sa však vyžaduje súčinnosť vlastníkov nehnuteľností.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s vyjadrením navrhovateľov, že len zaslanie návrhov nájomných zmlúv
neznamená vyriešenie stretu záujmov tak, ako to má na mysli banský zákon. Do vyriešenia stretu je

potrebnéupraviťpomerystrán,abynetrvalaichobavazporušeniavlastníckychpráv.Nevyriešeniestretu
záujmov a snaha žalovaného o vstup na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov bez oprávnenia
zakladá zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Vyriešením stretu záujmov, napr.
uzatvorením dohody, odpadne dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené. Pokiaľ nevzniknežalovanému právo na vstup na pozemky za účelom umiestnenia značiek (rozhodnutie banského úradu
o uložení povinnosti žalovanému na vyznačenie hranice dobývacieho priestoru A. nezakladá jeho
oprávnenie na vstup na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov), nemôže žalovaný nakladať so

svojím právom, priznaným mu banským úradom, príp. orgánmi v správnom konaní.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil (§388 C.s.p.) a sčasti
odvolaniu žalovaného vyhovel. Uložil žalovanému, aby sa zdržal vstupu na nehnuteľnosti vo vlastníctve
navrhovateľov s výnimkou jeho vstupu za účelom splnenia povinnosti, uloženej mu banským úradom:

vyznačiť hranice dobývacieho priestoru A. hraničnými značkami tak, aby bolo možné jednoznačne
určiť chránené záujmy vlastníkov alebo užívateľov nehnuteľností, ležiacich v hraniciach dobývacieho
priestoru A.; keďže zmenou uznesenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel v celom
rozsahu tak, ako to žiadali navrhovatelia, v prevyšujúcej časti ich návrh zamietol.

13. S odvolacou námietkou žalovaného ohľadom uloženia povinnosti navrhovateľom podať žalobu

vo veci samej odvolací súd nesúhlasí; zo žiadneho zákonného ustanovenia súdu takáto povinnosť
nevyplýva. Uznesením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami až do odpadnutia
dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia a vo veci nie je nevyhnutné podávať žalobu, ktorá by
svojím obsahom kopírovala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie pochybil, keď

mu nedoručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred jeho rozhodnutím; zo spisu vyplýva
(doručenka na č.l. 35), že návrh mu bol doručený spolu s uznesením o neodkladnom opatrení dňa
12.10.2016 v súlade s §331 ods.1 C.s.p..

14. Vzhľadom na to, že krajský súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj vzhľadom na

čiastočný úspech žalovaného v odvolacom konaní, o trovách konania rozhodol tak, že v zmysle §255
ods. 2, §262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §396 ods.1,2 C.s.p. žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
prvoinštančného ani odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).