Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/71/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315202520
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315202520.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcu D&H funky club, s.r.o.,
Budovateľská 1432/3, Snina, IČO: 44 584 377, zastúpeného JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom,
Námestie slobody 2, Humenné, proti žalovanému PJ BIKE, s.r.o, Mierová 94, Humenné, IČO: 36 193
135, zastúpeného JUDr. Milošom Kunecom, advokátom, J. Bottu 151/11, Snina, o zaplatenie 30 000
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd podanú žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

Žalobca je p o v i n n ý uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 2 796,43 eur, ktoré pozostávajú
z trov právneho zastúpenia žalovaného, na adresu právneho zástupcu žalovaného a to v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 30.6.2010 na tunajší súd žalobu, ktorou pôvodne žiadal, aby žalovanému bola
uložená povinnosť vydať mu hnuteľné veci špecifikované v petite žaloby, najmä barové pulty, police,
dresy, vodovodné batérie, barové stoličky, sedacie súpravy, stolíky, koberce, dlažbu, tanečný parket,
záclony, stropné obloženie, stropné ventilátory, ventiláciu, DJ pulty, DJ súpravu, reproduktory, bodové
svetlá, vonkajšie osvetlenie, vnútorné podsvietenie, osvetlenie baru, svetlá, popolníky, ručné nástenné
maľby, obrazy, registračnú pokladňu, počítač, tester na overovanie pravosti bankoviek, notebook,
internetovú prípojku a rozvody, výrobník ľadu, zmäkčovač vody, ohrievače, zásobníky utierok a
toaletných papierov, koše na utierky, nerezové kefy a nádoby WC, odpadkové koše, chladničku s
mrazničkou, mrazničku, jedálenské stoly a stoličky, obrusy, skladové regály, žalúzie okenné a balkónové,
predlžovacie káble, vonkajší a vnútorný baner a ich osvetlenie, osvetlenie schodiska, stropný obklad
na chodbe, bodové stropné svetlá, vchodové dvere, poháre, značkové vína na kusy a rozlievané vína,
alkohol a nealkoholické nápoje.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. 21C/88/2010 z 11.10.2012 podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Prešove v dôsledku odvolania podaného žalobcom, rozsudok prvostupňového súdu zrušil
a to uznesením sp. zn. 21Co 7/2013 z 5.9.2013 a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa záverov uznesenia
krajského súdu bolo úlohou prvostupňového súdu opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom žalobcu,
znova vypočuť svedkov D.Ř. a S. a tiež svedka Ž.. Odvolací súd konštatuje, že možno prisvedčiť
prvostupňovému súdu v tom, že veci, ktoré majú byť vydané, musia byť v žalobe a potom aj v rozsudku
jasne a určite označené tak, aby nemohlo dôjsť k zámene týchto vecí za inú vec.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľov účastníkov konania, vypočul svedka K.
Ž., oboznámil sa s čestným prehlásením p. D., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä s nájomnými

zmluvami, dohodou o ukončení nájmu, súpisom zariadenia a príslušenstva baru, oznámením a výzvou
z 8.3.2010, faktúrou č. 155/2010, s kúpnymi zmluvami, faktúrami, pokladničnými dokladmi a rešpektujúc
názor krajského súdu znova vypočul svedka Ž., ako svedkov vypočul I. S. a N. D. a znova vypočul
konateľa žalobcu F. H..

V priebehu prvostupňového konania po zrušení veci krajským súdom doručil žalobca dňa 25.3.2014
súdu podanie, ktorým žiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu a to tak, že popri povinnosti
žalovaného vrátiť mu hnuteľné veci, žiadal aj alternatívny petit, ktorým by súd zaviazal žalovaného
uhradiť žalobcovi sumu 30 000 eur, spolu so 6% úrokom z omeškania od 30.6.2010 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania. Zmenu žalobného petitu žalobca odôvodnil tak, že žalovaný opakovane
tvrdí, že nevie, kde sa nachádzajú ním zadržané hnuteľné veci a tieto veci nemá. Z toho dôvodu bola
žalobcovi spôsobená škoda vo výške 30 000 eur. Žalobca poukázal na ustanovenia § 373 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého predpokladmi zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodu, pričom predpokladom
podľa Obchodného zákonníka nie je zavinenie. Súd zmenu žalobného petitu pripustil uznesením na
pojednávaní dňa 13.5.2014. V priebehu ďalšieho konania žalobca zobral podanú žalobu späť a to v tej
časti, kde žiadal uložiť žalovanému povinnosť vydať mu hnuteľné veci trval len na tej časti alternatívneho
petitu, kde žiadal zaviazať žalovaného na náhradu škodu vo výške 30 000 eur, s príslušným úrokom
z omeškania od 30.6.2010 do zaplatenia. Súd zastavil konanie v časti o vydanie hnuteľných vecí
uznesením 21C/88/2010 z 29.1.2015 a nárok žalobcu na zaplatenie sumy 30 000 eur, spolu so 6%
úrokom z omeškania od 30.6.2010 do zaplatenia, vylúčil na samostatné konanie. Zároveň rozhodol,
že o trovách celého konania rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. O vylúčení nároku žalobcu na
náhradu škody sa konanie ďalej vedie pod sp. zn. 6C/71/2015.

Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav.

Medzi účastníkmi konania bola dňa 13.11.2009 uzatvorená nájomná zmluva, na základe ktorej žalobca
ako nájomca užíval nebytový priestor, zapísaný na LV č. XXX kat. územie H. a to za účelom
prevádzkovania pohostinskej činnosti. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté nájomné vo výške 4 800 eur
ročne bez DPH, t. j. splatné po 400 eur mesačne bez DPH. Dohodou o ukončení nájmu sa účastníci
konania dohodli na okamžitom skončení nájomného vzťahu a to dňom 31.1.2010.

Podľa článku XI, bod 11.7. nájomnej zmluvy z 13.11.2009 bol nájomca povinný odovzdať prenajímateľovi
predmet nájmu najneskôr do 15 dní po uplynutí výpovednej lehoty, resp. po skončení nájmu.
O odovzdaní nebytových priestorov sa mala spísať zápisnica. Ak nájomca zápisnične neodovzdá
prenajímateľovi predmet podnájmu, je prenajímateľ predmet nájmu svojpomocne vypratať. Nájomca
s uvedeným svojpomocným vyprataním predmetu nájmu neodvolateľne súhlasí. Prenajímateľ
nezodpovedá za prípadnú škodu spôsobnú nájomcovi jeho zamestnancom, alebo tretím osobám,
ktorým podnájomca umožnil vstup do predmetu nájmu pri ukončení vyššie uvedeného svojpomocného
vypratania predmetu nájmu. Nájomca výslovne a bez výhrad prehlasuje, že za svojpomoc sa považuje
okrem iného tiež právo prenajímateľa vysťahovať všetko, čo sa v predmete nájmu nachádza, vymeniť
vložku v zámku u vchodových dverí do predmetu nájmu a konať akékoľvek praktické kroky k uvoľneniu
nehnuteľnosti.

Keďže žalobca po ukončení nájmu nevypratal nebytové priestory žalovaného, ten tak urobil na vlastné
náklady. Dňa 22.2.2010 uzatvoril zmluvu so spoločnosťou ANGEMA, s.r.o. Humenné, ktorá sa zaviazala
poskytnúť pre objednávateľa služby spojené so zabezpečením vypratania hnuteľných vecí z nebytových
priestorov žalovaného v budove vedenej na LV č. XXX kat. územie H., parcela č. 3091. Zároveň sa
zaviazala vrátiť tieto priestory do pôvodného stavu, vyčistiť ich a poskytnúť služby s tým spojené.
Objednávateľ sa zaviazal zaplatiť poskytovateľovi týchto služieb odmenu vo výške 3 570 eur. Zároveň sa
poskytovateľ služieb podľa článku 5 tejto zmluvy zaviazal, že hnuteľné veci po ich vyprataní z nebytových
priestorov špecifikovaných v článku 1 zmluvy, uloží na pokyn objednávateľa. Po faktickom vyprataní
zariadenia nebytového priestoru zaslal žalovaný list žalobcovi z 8.3.2010, ku ktorému pripojil aj faktúru.
Týmto listom žalovaný oznámil žalobcovi, že z jeho strany neboli splnené podmienky stanovené v článku
XI a preto podľa bodu 11.7. pristúpil žalovaný k faktickému uvoľneniu nebytových priestorov. Ako prílohu
listu zaslal žalobcovi faktúru č. 155/2010-S, ktorou ho vyzval na zaplatenie sumy 3 570 eur. Zároveň ho
vyzval na úhradu celého dlhu vo výške 4 162,06 eur, ktorý pozostával z dlžného nájomného, penále a
nákladov spojených s vyprataním nehnuteľností.

Oboznámením sa s faktúrou č. 155/2010-S mal súd za preukázané, že žalovaný ňou žalobcovi fakturoval
sumu 3 570 eur za vypratanie priestorov. Dátum vystavenia faktúry bol 9.3.2010 a dátum splatnosti
16.3.2010.

Žalovaný preukázal, že list z 9.3.2010 a faktúru č. 155/2010-S zaslal žalobcovi poštou a to dňa 11.3.2010.

Listom doručeným súdu dňa 26.4.2012 konateľka žalovaného oznámila, že niektoré z hnuteľných
vecí, ktoré sú predmetom sporu, sú majetkom žalovaného a to z dôvodu, že ich žalovaný nadobudol
od spoločnosti KALI AGRO s.r.o. ako protihodnotu za to, že táto spoločnosť jeden rok bezplatne
využívala nebytové priestory žalovaného. Na preukázanie tejto skutočnosti, v súlade so zrušujúcim
uznesením Krajského súdu v Prešove, súd vypočul svedka N. D., ktorý uviedol, že v minulosti bol
spoločníkom spoločnosti KALI AGRO, s.r.o. Humenné. Táto spoločnosť mala uzatvorenú nájomnú
zmluvu so žalovaným o prenájme nebytových priestorov, v ktorých prevádzkovala bar a diskotéku.
Spoločnosť KALI AGRO, s.r.o. zo začiatku neplatila nájomné, lebo sa zaviazala priestory žalovaného
uviesť do prevádzkyschopného stavu a vykonať tam nevyhnutné opravy a údržbu. Podľa uzatvorenej
zmluvy mali byť stavebné úpravy majetkom žalovaného aj po skončení nájmu spoločnosti KALI AGRO,
s.r.o. Svedok uviedol, že podľa jeho názoru do majetku žalovaného patrili nové stierky na stenách,
maľovka na stenách, oprava schodišťa a vstupnej časti priestorov, natretie stropu a renovácia strechy.
Pokiaľ ide o barové pulty uviedol, že spoločnosť KALI AGRO investovala vlastné finančné prostriedky do
zhotovenia nových barových pultov, ktoré považovala za svoj majetok a nie za súčasť stavebných úprav.
Táto spoločnosť tiež kompletne reštaurovala toalety a vymenila všetky dvere za nové. Po ukončení
nájmu spoločnosť KALI AGRO, s.r.o. celý hnuteľný majetok nachádzajúci sa v priestoroch žalovaného,
slúžiaci na prevádzkovanie baru a diskotéky, odpredala spoločnosti D&H funky club, s.r.o., to znamená
súčasnému žalobcovi. Pri odpredaji majetku bola uzatvorená kúpna zmluva, avšak svedok D. uviedol, že
v tejto zmluve neboli zaevidované všetky veci, ktoré boli predmetom odpredaja. Podľa neho sa spisoval
podrobne zoznam všetkých hnuteľných vecí, ktoré sa v prenajatých priestoroch nachádzali, ale tento
zoznam už nemá k dispozícii.

Súd sa oboznámil aj s nájomnou zmluvou uzatvorenou dňa 16.4.2007 medzi prenajímateľom PJ BIKE,
s.r.o. Humenné a nájomcom KALI AGRO, s.r.o. Humenné, na základe ktorej prenajímateľ poskytol
nájomcovi na užívanie nebytové priestory v budove vedenej na LV č. XXX kat. územie H.. Podľa bodu 7.4.
zmluvy, k momentu vrátenia predmetu nájmu všetky stavebné úpravy vykonané nájomcom sa stávajú
majetkom prenajímateľa vzhľadom k skutočnosti, že až do podpisu tejto zmluvy užíval nájomca tieto
priestory bezplatne, s čím nájomca podpisom tejto zmluvy výslovne súhlasí.

Dňa 2.2.2009 uzatvorili kúpnu zmluvu predávajúci KALI AGRO, s.r.o. Humenné a kupujúci D&H funky
club, s.r.o. Snina, ktorou predávajúci ako vlastník hnuteľných vecí kompletného zariadenia baru Gallery
club cafe Humenné odpredal kupujúcemu toto zariadenie baru za sumu vo výške 600 000,- Sk.
Podľa tejto zmluvy žalobca kúpil od spoločnosti KALI AGRO, s.r.o. dva barové pulty s príslušenstvom,
kožené sedacie súpravy so stolíkmi, jedálenské stoly so stoličkami, skladové regály, osvetlený vonkajší
a vnútorný baner, nástenné maľby, obrazy, svetelnú diskokonzolu, profesionálnu súpravu pre DJ,
reproduktory, registračnú pokladňu s dotykovým displejom, notebook, internet, keštester, výrobník ľadu,
zmäkčovač vody, chladničku, mrazničku, dva prietokové ohrievače, ventilátory a kompletné osvetlenie
barov a barových priestorov a žalúzie.

Žalobca predložil do konania faktúry, ktoré mu boli vystavené a to dňa 20. 2. 2009 za kúpu výrobníka
ľadu, dňa 26. 1. 2009 za dodané plagáty, faktúra zo dňa 11. 2. 2008 za interiérové dvere a samozatvárač
DORMA, faktúra zo dňa 20. 2. 2009 a 13. 2. 2009 za barovú technológiu, zo dňa 17. 2. 2009 za tester
na overovanie pravosti bankoviek, zo dňa 15. 3. 2009 za zakúpený softwér - Kasa a Sklad, faktúra zo
dňa 23. 2. 2009 za dodanú počítačovú zostavu, zo dňa 19. 2. 2009 za Black box Advanced 54Mbps,
faktúra zo dňa 3. 3. 2009 za zásobník hygienických vrecúšok, papierových uterákov a za drôtený kôš a
zo dňa 11. 2. 2009 za poháre. Faktúrami zo dňa 24. 2. 2009, 3. 3. 2009, 17. 3. 2009, 24. 3. 2009, 31.
3. 2009, 7. 4. 2009, 14. 4. 2009, 12. 5. 2009, 5. 5. 2009, 28. 4. 2009, 21. 4. 2009, 9. 7. 2009, 25. 6.
2009, 1. 7. 2009, 17. 6. 2009, 16. 6. 2009, 9. 6. 2009, 15. 7. 2009, 22. 7. 2009, 29. 7. 2009, 11. 2. 2009,
17. 2. 2009, 26. 8. 2009, 27. 8. 2009, 14. 7. 2009, 21. 7. 2009, 1. 7. 2009, 10. 6. 2009, 17. 6. 2009, 27.
5. 2009, 15. 4. 2009, 18. 3. 2009, 27. 2. 2009 a 11. 2. 2009, boli žalovanému vyfakturované nakúpené
alkoholické a nealkoholické nápoje, víno, pivo, čaje, čokoláda a popolníky. Pokladničnými dokladmi -

paragónmi žalobca preukázal kúpu 6ks kobercov dňa 30. 1. 2009, alkoholu dňa 12. 6. 2009, 6. 6. 2009,
22. 5. 2009, 27. 3. 2009 a dňa 23. 2. 2009 a cigariet dňa 6. 6. 2009.

Konateľ žalobcu F. H. na pojednávaní uviedol, že na základe nájomnej zmluvy im žalovaný prenajímal
nebytové priestory, kde žalobca prevádzkoval bar. Pri preberaní priestorov od žalobcu sa spisoval
preberací a odovzdávací protokol, kde boli uvedené veci, ktoré im žalovaný odovzdal s nebytovými
priestormi. Všetky veci k prevádzkovaniu baru však patrili žalobcovi - barový pult, chladničky, pokladňa,
vybavenie baru - poháre, alkohol a pod.. S odstupom času sa žalobca rozhodol neprevádzkovať bar
a našiel záujemcu, ktorý chcel v tejto činnosti pokračovať. Konateľka žalovaného prisľúbila uzatvoriť
novú nájomnú zmluvu s týmto záujemcom, preto so žalovaným uzatvorili dohodu o ukončení nájmu.
Pri skončení nájmu žalobca vykonal inventúru s tým, že k jednotlivým veciam mali aj faktúry, resp. iné
doklady. Niektoré doklady žalobca má ešte k dispozícii a niektoré ostali v bare. S novým záujemcom sa
žalobca dohodol, že mu prenechá všetko zariadenie baru. Pred ukončením nájmu sa žalobca stretol s
novými záujemcami - p. S. a A. a fyzicky spísali všetky hnuteľné veci, ktoré patrili žalobcovi a ktoré v tom
bare ostali po skončení nájmu. Ide o zoznam vecí, ktoré boli súdu predložené pod názvom „Zariadenie a
príslušenstvo baru“. Tento zoznam korešponduje s petitom žaloby. Noví záujemcovia o prevádzkovanie
baru sa však nedostavili ku konateľke žalovaného v dohodnutom termíne, preto sa ona rozhodla s
nimi zmluvu neuzatvoriť. Všetci traja komunikovali ešte asi týždeň. Nakoniec konateľka žalovaného do
nebytových priestorov nepustila ani žalobcu, pretože ten už nebol nájomcom a ani nových záujemcov,
pretože s tými zmluva nebola podpísaná. Žalobca mal záujem skontrolovať, či veci sú ešte v bare,
avšak konateľka žalovaného im neumožnila ani prehliadku baru. Nakoniec im žalovaný zaslal faktúru o
zaplatenie sumy za vypratanie baru a list, ktorý bol predložený aj súdu. Žalobca ani nevie, kde fakticky
sú tieto veci, kto ich zadržiava a nedozvedel sa to ani po dopyte u právnej zástupkyne žalovaného.
Firmu, ktorá mala veci vypratať, konateľ žalobcu nepozná. Preto sa rozhodli vec riešiť súdnou cestou.
Zariadenie baru nebolo vypratané v lehote 15 dní podľa uzatvorenej nájomnej zmluvy, podľa konateľa
žalobcu z toho dôvodu, že žalobca chcel zariadenie baru prenajať tretej osobe.

Konateľ žalobcu V. A. zhodne uviedol, že ich spoločnosť uzatvorila so žalovaným zmluvu o nájme
nebytových priestorov. Túto zmluvu uzatvorili po tom, ako sa predtým dohodli s p. D., že od neho odkúpia
vybavenie baru, ktorý bol skôr v tých priestoroch, ktoré boli neskôr predmetom nájmu medzi účastníkmi
konania. Dohoda s p. D. bola taká, že od neho odkúpia celý bar, vrátane hnuteľných aj nehnuteľných vecí,
t.j. vrátane dlažieb na podlahách, stropných podhľadov, celej aparatúry na ozvučenie miestnosti, zásob.
Po dohode s p. D. mu vyplatili požadovanú sumu a následne uzatvorili nájomnú zmluvu s konateľkou
žalovaného p. Z.. Po určitej dobe sa rozhodli, že bar už nebudú prevádzkovať a s p. Z. sa dohodli na
ukončení nájmu. Ich predstava bola taká, že bar a jeho zariadenie predajú ďalej s tým, že táto osoba
by ďalej uzatvorila so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov. Touto osobou bola súkromná
osoba p. S. zo Sniny a o týchto záležitostiach spolu jednali p. Z., p. S. a p. A.. Účastníci konania teda
ukončili nájom dohodou a malo nasledovať uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi p. S. a žalovaným a p.
S. mal žalobcovi zaplatiť za zariadenie baru. K tomu však nedošlo, nebola uzatvorená nájomná zmluva
medzi žalovaným a p. S., ktorý žalobcovi nezaplatil za zariadenie baru. O ďalších udalostiach sa p. A.
dozvedel to, že ich veci boli vysťahované a to vtedy, keď im bola doručená faktúra za vysťahovanie
vo výške viac ako 3000 eur. Vtedy telefonoval s p. Z., ktorá mu potvrdila vysťahovanie vecí s tým, že
nevedela, kde. Žalobca faktúru nezaplatil a podanou žalobou žiada vrátenie ich vecí. Záverom p. A.
uviedol, že sama p. Z. sa vyjadrila, že firme KALI AGRO prenajali holé múry a teda všetko je tejto firmy.
Žalobca kúpil celé zariadenie baru vrátane barových pultov, ozvučenia, podláh, stropov, svietidiel atď..

Súd sa oboznámil s kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi predávajúcim D&H funky club, s.r.o. Snina
a kupujúcim spoločnosťou IRIES, s.r.o. Snina, ktorá bola uzatvorená dňa 1.2.2010 a predmetom
ktorej bol odpredaj hnuteľných vecí - kompletného zariadenia baru Gallery club café, ul. Mierová
94, Humenné, pozostávajúcej z dvoch barových pultov s príslušenstvom, kožené sedacie súpravy so
stolíkmi, jedálenské stoly so stoličkami, skladové regály, osvetlený vonkajší a vnútorný baner, nástenné
maľby, obrany, svetelná diskokonzola, profesionálna súprava pre DJ, reproduktory, registračná pokladňa
s dotykovým displejom, notebook, internet, keštester, výrobník ľadu, zmäkčovač vody, chladnička,
mraznička, dva prietokové ohrievače, ventilátory a kompletné osvetlenie barov a barových priestorov,
žalúzie. Podľa článku 3 tejto zmluvy, kupujúci podpisom zmluvy potvrdil prevzatie vecí citovaných v bode
2 zmluvy. Predávajúci a kupujúci sa dohodli na kúpnej cene v celkovej výške 30 000 eur.

Konateľka žalovaného X.. E. Z. na pojednávaniach uviedla, že medzi účastníkmi konania bola
uzatvorená nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorá sa nachádza v spise. Ide o druhú
nájomnú zmluvu medzi účastníkmi konania s tým, že prvá bola ukončená, pretože žalobca neplatil
nájomné. Keďže žalobca chcel bar prevádzkovať a snažil sa platiť nájomné aspoň po častiach, bola
uzatvorená druhá nájomná zmluva, kde nájomný pomer bol ukončený dohodou dňa 31. 1. 2010.
Žalobca opäť neplatil nájomné včas a v stanovených výškach, preto konateľka žalovaného súhlasila s
uzatvorením dohody o ukončení nájmu s tým, že priestory budú prenajaté inej firme - IRIES, za ktorú
konali p. S. a p. A.. Uvedená firma mala prevziať nielen priestory na základe s nimi uzatvorenej nájomnej
zmluvy, ale mala prevziať aj záväzky žalobcu, pretože nebolo vyplatené nájomné a poplatky za služby
spojené s nájmom nebytových priestorov. Jednanie s konateľmi uvedenej firmy bolo dňa 31. 1. 2010
a na druhý deň p. S. a p. A. mali podpísať novú nájomnú zmluvu a dohodu o prevzatí záväzkov. Na
druhý deň však odmietli podpísať uznanie záväzku, resp. prevzatie záväzku za žalobcu, čím neboli
vysporiadané pohľadávky voči žalobcovi. Za týchto okolností konateľka žalovaného nesúhlasila uzatvoriť
novú nájomnú zmluvu a s tým sa aj rozišli. Potom niekoľkokrát telefonovala konateľom žalobcu, ale k
žiadnej dohode nedošlo. P. S. a p. A. medzitým šli do vyšetrovacej väzby. Keďže konatelia pôvodného
nájomcu nereagovali na výzvy a zástupcovia firmy, ktorá mala uzatvoriť novú nájomnú zmluvu, boli
vo väzbe, konateľka žalovaného našla nového nájomcu. Preto nezostávalo nič iné, než priestory baru
vypratať. Oslovili spoločnosť ANGEMA, s.r.o. Humenné, za ktorú konal p. K. Ž.Č.. Táto firma veci
vypratala a žalovanému vystavila faktúru, ktorý ju zaplatil. Žalobca dlhuje na nájomnom ešte 100 eur
a náklady za vypratanie baru. Konateľka žalovaného nevie, kde sa v súčasnosti nachádzajú vypratané
veci, či ich firma ANGEMA s.r.o. má uskladnené vo svojich priestoroch alebo v priestoroch u niekoho
iného alebo či ich predala. Taktiež konateľka žalovaného uviedla, že nie všetky veci, ktoré žalobca
požaduje vydať, mu aj patria. Ide o veci, ktoré patria žalovanému, napr. o pevne zabudované 2ks barové
pulty, 2ks kuchynské nerezové dresy v barových pultoch, 2ks vodovodné batérie, 3ks vodovodné batérie
vo WC, koberec, nástenná maľba a pod.. Tieto položky nadobudol žalobca tak, že na základe nájomnej
zmluvy so spoločnosťou KALI AGRO s.r.o. táto spoločnosť neplatila rok nájomné s tým, že všetko,
čo investujú alebo zrekonštruujú, sa stáva majetkom žalovaného. Barové pulty v priestoroch boli už
predtým, ako žalovaný prevzal priestory a tento len ich zrekonštruoval. Takisto vodovodné batérie tam
boli už predtým a to sa týka aj ostatných položiek, ktoré označila konateľka žalovaného vo svojom
písomnom podaní doručenom súdu dňa 26. 4. 2012.

Svedok K. Ž. uviedol pred súdom, že v minulosti bol konateľom a majiteľom firmy ANGEMA s.r.o.,
Mierová 94, Humenné. Poznal p. Z. ako konateľku žalovaného, ktorý sídlil v tom istom objekte. Bol to
veľký objekt niekoľkých budov, ktorý patril spoločnosti žalovaného. Budovy slúžili na rôzne účely. P. Z.
svedka oslovila, či by ich firma nemohla presťahovať zariadenie baru, ktorý bol v jednej z budov. Podľa jej
vyjadrenia, predchádzajúci nájomca skončil z dôvodu neplatenia nájomného a potrebovala tieto priestory
vypratať, aby ich prenajala niekomu inému. Dohodli sa na spolupráci a zamestnanci firmy ANGEMA
v priebehu 2dní vypratali veci, ktoré boli hnuteľným zariadením tohto baru. Z baru premiestňovali len
hnuteľné veci - sedačky, stoly, stolíky, stoličky, poháre, zvyšok alkoholu (asi 2prepravky, pričom všetky
fľaše boli otvorené a sčasti použité), minerálky a iné nealkoholické nápoje (najviac zn. Cappy, ktoré
už boli aj po záruke). Nepremiestňovali barové pulty, police, vodovodné batérie, koberce, podlahy,
zariadenie WC a podobné veci, pretože konateľka žalovaného hovorila, že to patrí im, lebo mali s
predchádzajúcou firmou nejaký zápočet. Predtým tam bol prázdny priestor a uvedené veci, t.j. celé
zariadenie baru, vrátane zariadenia toaliet a vstupnej chodby, parket na tancovanie, ozvučenie a pod.
veci, robil pravdepodobne p. D.. Tieto veci neboli určite odmontované a ostali v bare. Tiež nástenné
maľby by sa ani premiestniť nedali. Svedok ďalej uviedol, že hnuteľné veci z baru uskladnili priamo v
areáli v budove patriacej spoločnosti žalovaného, t.j. veci nevynášali mimo areál spoločnosti žalovaného,
len ich premiestnili z jednej budovy do druhej. Išlo o prázdny priestor v budove, ktorá slúžila ako sklad.
Po vyprataní priestorov firma ANGEMA vystavila na základe zmluvy faktúru, ktorá aj bola zaplatená.
Svedok nevedel uviesť, či tieto veci boli ešte niekde inde premiestnené. Niekedy v r. 2010 aj ich firma
odišla z priestorov firmy žalovaného.

K výsluchu svedka p. Ž., konateľka žalovaného X.. E. Z. uviedla, že nevypovedal pravdu a to v tom,
že veci patriace žalobcovi, vysťahoval do priestorov žalovaného. Ak by tieto veci mali byť uskladnené
v priestoroch žalovaného, vypratanie vecí by vykonali zamestnanci žalovaného. Konateľka žalovaného
nemala kde uskladniť veci z baru, preto kontaktovala firmu ANGEMA s.r.o., aby vysťahovala priestory
baru a uskladnila veci. Za to bola tejto firme zaplatená suma 3 570 eur. Ak by veci mali byť uskladnené
v priestoroch žalovaného, na to by nebolo potrebné najímať inú firmu. Na otázku súdu, konateľka

žalovaného uviedla, že na uskladnenie hnuteľných vecí nedala spoločnosti ANGEMA s.r.o. žiaden pokyn
len to, že nech tie veci vysťahujú, vypracú nebytový priestor a vyčistia ho, čo aj spravili. V tom čase mal p.
Ž. prenajatých viacero priestorov od žalovaného - kanceláriu, kuchynku, administratívne priestory, sklady
a haly. Konateľka žalovaného nevedela uviesť, čo v týchto priestoroch mal uskladnené. Reálne nemala
prístup do týchto priestorov a ani do ich blízkosti, pretože ako jediný nájomca, mal haly a sklady oplotené
a zamknuté. Preto p. Z. nevedela uviesť, či do týchto priestorov, ktoré mal prenajaté od žalovaného,
vysťahoval aj veci z baru. V súčasnosti už p. Ž. nemá u žalovaného prenajaté žiadne priestory. Po firme
ANGEMA s.r.o. boli uvedené priestory boli prenajaté advokátke JUDr. Tutkovej a to nielen kancelárske
priestory, ale aj iné priestory pre jej firmu CENTRUM REAL s.r.o.. V súčasnosti tieto priestory má v
prenájme úplne iný nájomca. P. Ž., aj p. T. sa vysťahovali a priestory po nich boli vypratané a prázdne.
Nový nájomca preberal prázdne priestory, teda žiadne veci patriace žalobcovi sa tam nenachádzali a ani
nenachádzajú. Veci, ktoré žiada žalobca vydať, žalovaný nikdy po vysťahovaní nemal a ani ich nemá a
konateľka žalovaného ani nevie, kde sú. Ak by ich mala, vydala by ich žalobcovi.

Po zrušení veci krajským súdom súd znova vypočul svedka K. Ž., ktorý uviedol, že sa v celom
rozsahu stotožňuje s obsahom svojej výpovede z roku 2012. Pre odstup času si už presné udalosti
nepamätá, ale potvrdil, že na základe pokynov konateľky žalovaného vypratávali priestor baru, ale
len hnuteľné veci, ktoré sa dali odniesť. Išlo o stoličky, stoly, sedačky, popolníky, fľaše, poháre a
podobne. Určite nevypratávali veci ako boli vodovodné batérie, obkladačka, nástenné maľby, bar a
koberce. Tiež nevypratávali barové pulty, pretože boli murované a nedali sa preniesť. Svedok však
nevedel špecifikovať presne veci, ktoré boli vypratané, ani pokiaľ ide o druh, ani pokiaľ ide o množstvo
vypratávaných vecí. Veci boli vypratané do haly, ktorú mala v prenájme spoločnosť ANGEMA, s.r.o., teda
spoločnosť, ktorá veci vypratávala. Hala bola vzdialená asi 200 metrov od baru a veci boli prenášané
tak, že boli naložené na nákladné auto, prevezené asi 200 metrov a uskladnené v hale. Po vynesení
týchto hnuteľných vecí spoločnosť ANGEMA, s.r.o. vyčistila priestor baru. Svedok uviedol, že hodnota
vypratávaných vecí bola možno nižšia, než suma za vypratanie týchto vecí, lebo išlo o veci použité, staré
a opotrebované. Priestor, kde boli veci uskladnené spoločnosť ANGEMA, s.r.o. nakoniec po ukončení
nájmu odovzdala spoločnosti PJ BIKE, teda žalovanému a svedok Ž. nevedel uviesť, kde sa hnuteľné
veci vysťahované z baru teraz nachádzajú.

Konateľka žalobcu k tomu uviedla, že ona nemala kde uskladniť veci žalobcu a preto uzatvorila zmluvu
so spoločnosťou ANGEMA, s.r.o., ktorá mala v areáli žalovaného prenajaté nebytové, ale aj kancelárske
priestory. Podľa nej suma 3 400 eur bola vyplatená nielen za vypratanie a vyčistenie baru, ale aj za
uskladnenie vecí, ktoré boli z baru vypratané. Keďže veci boli vypratané do priestorov, ktoré mala v nájme
spoločnosť ANGEMA, s.r.o., žalovaný nemal možnosť do týchto priestorov stúpiť, ani kontrolovať, či sa
tam vypratané veci ešte nachádzajú. Podľa konateľky žalovaného, žalovaný zaplatil nielen za vypratanie
vecí, ale aj za ich uskladnenie a preto sa o tieto veci ďalej nezaujímala. Keď spoločnosť ANGEMA,
s.r.o. po ukončení nájmu odovzdávala priestory, ktoré mala v nájme, tak žiadne hnuteľné veci sa tam
už nenachádzali. Konateľka žalovaného znova uviedla, že nevie, kde sa vypratané veci nachádzajú, ale
spoločnosť ANGEMA, s.r.o. odovzdala priestor, kde boli veci uskladnené kompletne vyprataný.

Na pokyn krajského súdu súd vypočul aj svedka I. S., ktorý uviedol, že v roku 2010 bol jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti IRIES, s.r.o. Snina, ktorá chcela prevádzkovať diskotéku. Spolu
so svojím tichým spoločníkom K. A. sa dohodli s konateľmi D&H funky club, s.r.o. Snina, že odkúpia
zariadenie baru v priestoroch žalovaného. Zmluva bola uzatvorená dňa 1.2.2010. Podľa svedka,
predmetom kúpnej zmluvy bolo celé zariadenie baru, hoci v zmluve je uvedená len časť vecí. Podľa jeho
tvrdenia tam neboli uvedené alkoholické, nealkoholické nápoje a vína, pretože žalobca mu časť alkoholu,
ktorá sa nachádzala v bare, odpredal už pred uzatvorením zmluvy z 1.2.2010, lebo on prevádzkoval
iný bar v Snine. Teda on časť zásob baru, najmä pokiaľ išlo o alkoholické a nealkoholické nápoje a
víno, odkúpil už skôr, za tento tovar riadne zaplatil a aj si ho zobral. Stalo sa tak pred uzatvorením
kúpnej zmluvy z 1.2.2010 a preto táto kúpna zmluva už neobsahovala už zoznam alkoholu, pretože
časť z neho už nemohla byť predmetom kúpy, keďže alkohol bol odkúpený oveľa skôr. Podľa jeho
tvrdenia, predmetom kúpnej zmluvy boli len tie hnuteľné veci, ktoré sú uvedené v článku 2 zmluvy
z 1.2.2010. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 1.2.2010, podpisy boli notársky overené a od tejto
platne uzatvorenej kúpnej zmluvy podľa svedka nikto neodstúpil. Tvrdil, že sa cíti byť vlastníkom týchto
vecí, pretože uzatvoril riadne platnú kúpnu zmluvu a veci prevzal takým spôsobom, že ich odsúhlasil
priamo na prevádzke diskotéky. Následne diskotéku neprevádzkoval, pretože asi za dva alebo tri dni
bol zobratý do väzby v inej veci, rovnako ako jeho tichý spoločník K. A.. On bol prepustený z väzby až

po devätnástich mesiacoch, takže diskotéku prevádzkovať nebolo možné. Jeho spoločník bol z väzby
prepustený asi po štrnástich dňoch, ale vtedy už boli priestory diskotéky vypratané. Svedok uviedol,
že sa cíti byť vlastníkom týchto vecí, aj keď je pravdou, že kúpna cena za tieto veci zaplatená nebola,
pretože nebolo umožnené diskotéku prevádzkovať. Jeho spoločník po prepustení z väzby mal záujem
spustiť prevádzku a bar prevádzkovať, ale nenachádzali sa tam už žiadne hnuteľné veci, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy. Dostal len informáciu, že veci boli vypratané. Po tejto výpovedi svedka
žalobca predložil do konania dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 1.2.2010, podľa ktorej, predávajúci a
kupujúci sa vzájomne dohodli, že až do zaplatenia celej dohodnutej výšky kúpnej ceny je vlastníkom
predmetu zmluvy predávajúci. Zároveň bolo dohodnuté, že ak zo strany kupujúceho nebude zaplatená
prvá splátka kúpnej ceny vo výške 10 000 eur v lehote do 28.2.2010 platí, že zmluvné strany od kúpnej
zmluvy odstúpili. Dodatok č. 1 bol uzatvorený v Snine dňa 2.2.2010. Na túto okolnosť preto súd znova
vypočul svedka I. S., ktorý uviedol, že na svojej predchádzajúcej výpovedi už netrvá, lebo zle pochopil
súd, resp. sa zle vyjadril. Uviedol, že už sa nepovažuje za vlastníka hnuteľných vecí, lebo nemohol
prevádzkovať bar. Vysvetlil to tak, že po podpise kúpnej zmluvy bol vzatý do vyšetrovacej väzby a
nezaplatil predávajúcemu nič. Ten nedostal ani korunu, ani jednu splátku a teda veci sú vlastne jeho.
Potvrdil, že podpis na dodatku č. 1 je jeho podpisom, ale na uzatvorenie zmlúv a dodatkov si už presne
nepamätá. Po jeho vzatý do väzby mal generálnu plnú moc na jeho zastupovanie S. H., ktorý chodil za
ním do väzenia a dával mu podpisovať rôzne listiny, ktoré boli potrebné pre účely podnikania. Dodatok
ku kúpnej zmluve mohol podpísať vtedy, keď podpisoval aj generálnu plnú moc. Svedok jednoznačne
uviedol, že sa necíti byť vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a ospravedlnil
sa súdu, že a na predchádzajúcom pojednávaní hovoril niečo iné.

Konateľ žalobcu F. H. k dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve z 1.2.2010 uviedol, že tento dodatok podpísal on.
Nevedel sa však vyjadriť k tomu kedy a za akých okolností bol tento dodatok podpisovaný. Po podpise
kúpnej zmluvy z 1.2.2010 prišli do priestorov baru, ktoré mala začať prevádzkovať spoločnosť IRIES,
s.r.o., ale dostavil sa tam len p. H., ktorý oznámil, že p. S. a p. A. boli vzatí do vyšetrovacej väzby. Žalobca
mal aj iných záujemcov, ktorí by odkúpili zariadenie baru a začali ho prevádzkovať, ale po pár dňoch bol
z väzby prepustený spoločník p. S. p. A., ktorý konateľov žalobcu presviedčal, že bar bude prevádzkovať
spoločnosť IRIES, s.r.o., ale k tomu napokon nedošlo. Konateľka žalovaného napokon zaslala žalobcovi
faktúru za vypratanie nebytových priestorov a oznámila, že veci sú vysťahované. Podľa jeho názoru
bolo chybou, že do celej záležitosti bola zainteresovaná aj tretia strana a preto nedošlo k vyprataniu
baru v súlade s nájomnou zmluvou. Keďže žalobca chcel bar prenajať, komunikoval s potenciálnym
záujemcom a o zariadenie baru sa nezaujímal. Keď zistili, že nový nájomca bol vzatý do väzby, tak z
toho boli v šoku a dali mu podpísať dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.3.2014 požiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu tak,
že mimo nároku na vydanie hnuteľných vecí alternatívne žiadal zaviazať žalovaného aj na náhradu
škody vo výške 30 000 eur so 6% úrokom z omeškania od 30.6.2010 do zaplatenia. Nárok na náhradu
škody odôvodnil tým, že došlo k porušeniu vlastníckych práv žalobcu vyplývajúcich z bezdôvodného
zdržiavania hnuteľných vecí žalovaným a nemožnosti odovzdať veci kupujúcemu spoločnosti IRIES,
s.r.o. v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej 1.2.2010, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckych
práv k hnuteľným veciam - kompletnému zariadeniu baru Gallery club café, spolu so zásobami alkoholu
a nealkoholických nápojov v celkovej sume 30 000 eur. Nemožnosťou plniť v zmysle uzatvorenej
kúpnej zmluvy tak bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 30 000 eur. Právne tento nárok žalobca
odôvodnil ustanoveniami §§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že pri náhrade škody
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka sa nevyžaduje preukázať zavinenie, pretože ide
o objektívnu zodpovednosť za škodu.

Voči uplatnenému nároku na náhradu škody vzniesol žalovaný námietku premlčania a to tak v podaní
došlom súdu dňa 2.9.2014, ako aj 17.10.2014. Keďže žalobca uplatnil nárok na náhradu škody z
nemožnosti naplnenia kúpnej zmluvy z 1.2.2010, podľa žalovaného premlčacia lehota uplynula dňom
1.2.2014 a žaloba na súd bola podaná až 23.4.2014. Žalobca sa k vznesenej námietke premlčania
vyjadril tak, že nárok na náhradu škody nie je premlčaný, lebo ho odvodzuje od skutočnosti, kedy sa
dozvedel, že predmetné veci neexistujú, resp. nikto nevie, kde sa fyzicky nachádzajú. Túto skutočnosť
sa žalobca dozvedel až z výpovede konateľky na pojednávaní dňa 17.4.2012, ktorá až na tomto
pojednávaní uviedla, že nemá vedomosť o tom, kde sa veci nachádzajú. Dovtedy si žalobca myslel, že
žalovaný má vedomosť o tom, kde sú hnuteľné veci, ktoré sú predmetom sporu a nebude ich zatajovať.

Podľa názoru žalobcu bola žaloba o náhradu škody podaná dňa 24.3.2014 v zákonom predpísanej
dvojročnej premlčacej lehote podľa ustanovenia § 106 ods. 1 a od. 2 OZ.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k názoru, že podaná žaloba nie je dôvodná.

Pôvodne dňa 30.6.2010 žalobca podal žalobu o vydanie hnuteľných vecí - zariadenie baru, ktorý
prevádzkoval na základe nájomnej zmluvy v priestoroch žalovaného. Až v priebehu konania a to
podaním z 25.3.2014 žalobca podal návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že alternatívne
uplatnil aj nárok na náhradu škody. V priebehu ďalšej časti konania zobral žalobu späť a to o vydanie
hnuteľných vecí a tak predmetom konania zostal len jeho nárok na náhradu škody.

Z podania žalobcu, ktoré súdu bolo doručené dňa 25.3.2014 vyplýva, že nárok na náhradu škody žalobca
vyvodzuje z porušenia vlastníckych práv žalobcu vyplývajúcich z toho, že žalovaný mu bezdôvodne
zadržiava hnuteľné veci a žalobca nemôže tieto veci odovzdať kupujúcemu - spoločnosti IRIES, s.r.o. v
zmysle kúpnej zmluvy z 1.2.2010. Keďže touto zmluvou boli odpredané hnuteľné veci za sumu 30 000
eur, žalobca odvodil výšku škody práve od takto dohodnutej kúpnej ceny.

V priebehu konania však samotný žalobca doručil do konania dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 1.2.2010.
Podľa ustanovení tohto dodatku sa predávajúci a kupujúci dohodli, že až do zaplatenia celej dohodnutej
výšky kúpnej ceny je predávajúci vlastníkom predmetu zmluvy podľa článku 2. V ďalšom odseku tohto
dodatku sa predávajúci a kupujúci vzájomne dohodli, že ak zo strany kupujúceho nebude zaplatená
prvá splátka kúpnej ceny vo výške 10 000 eur v lehote do 28.2.2010 platí, že zmluvné strany od kúpnej
zmluvy odstúpili.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že kupujúci spoločnosť IRIES, s.r.o. nevyplatila predávajúcemu
spoločnosti D&H funky club, s.r.o. kúpnu cenu podľa zmluvy z 1.2.2010. Túto skutočnosť potvrdil tak
konateľ spoločnosti IRIES, ako aj konateľ žalobcu. K vyplateniu kúpnej ceny nemohlo dôjsť z dôvodu,
že konateľ spoločnosti IRIES, s.r.o. bol vzatý do vyšetrovacej väzby, nezačal prevádzkovať diskotéku
tak, ako to mal v pláne a sám na pojednávaní uviedol, že predávajúcemu nezaplatil nič, teda platí, že
zmluvné strany od uzatvorenej kúpnej zmluvy odstúpili. Konateľ spoločnosti IRIES, s.r.o. jednoznačne
na pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve
z 1.2.2010 a to práve z dôvodu, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný
konateľ žalobcu, ktorý uviedol, že samotný predávajúci inicioval uzatvorenie dodatku č. 1 podľa ktorého,
ak nebude zaplatená prvá splátka v lehote do 28.2.2010 platí, že zmluvné strany od kúpnej zmluvy
odstúpili.

Za takejto situácie je nárok na náhradu škody tak ako ho odôvodnil žalobca neopodstatnený, lebo škoda
mu nemohla vzniknúť tým, že nemohol zadržiavané hnuteľné veci odovzdať kupujúcemu spoločnosti
IRIES, s.r.o. Keďže zmluvné strany od zmluvy odstúpili, žalobca ako predávajúci už nemal povinnosť
hnuteľné veci odovzdať kupujúcemu a zostal ich vlastníkom. Samotný žalobca právne nárok na náhradu
škody odôvodnil ustanovením § 373 Obchodného zákonníka.

Podľa tohto ustanovenia, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Jediným právnym vzťahom medzi účastníkmi konania bola nájomná zmluva uzatvorená dňa 13.11.2009.
Podľa článku XI, bod 11.7. tejto nájomnej zmluvy bol nájomca povinný odovzdať prenajímateľovi
predmet nájmu najneskôr do pätnástich dní po uplynutí výpovednej lehoty, resp. po skončení nájmu.
Ak nájomca zápisnične neodovzdá prenajímateľovi predmet nájmu, je prenajímateľ oprávnený predmet
nájmu svojpomocne vypratať. Nájomca s uvedeným svojpomocným vyprataním predmetu nájmu
neodvolateľne súhlasí. Nájomca výslovne a bez výhrad prehlasuje, že za svojpomoc sa považuje
okrem iného tiež právo prenajímateľa vysťahovať všetko, čo sa v predmete nájmu nachádza, vymeniť
vložku v zámku u vchodových dverí do predmetu nájmu a konať akékoľvek faktické kroky k uvoľneniu
nehnuteľnosti.

V danom právnom postavení bol žalobca nájomcom a teda po ukončení nájmu bolo podľa tohto článku
jeho povinnosťou vypratať predmet nájmu najneskôr do 15 dní po skončení nájmu. Nájomný vzťah

účastníkov skončil dohodou k 31.1.2010. Samotný žalobca potvrdil, že v lehote 15 dní od skončenia
nájmu, teda do 15.1.2010 predmet nájmu nevypratal a žalovanému neodovzdal a to z dôvodu, že stále
rokoval so spoločnosťou IRIES, s.r.o. o odpredaji zariadenia baru, ktorý prevádzkoval. Teda medzi
účastníkmi konania nebolo sporné to, že žalobca ako nájomca nedodržal článok XI bod 11.7. uzatvorenej
nájomnej zmluvy. Keďže predmet nájmu nevypratal podľa citovaného článku, súhlasil s tým, že tak urobí
prenajímateľ, teda žalovaný, ktorý bol oprávnený vysťahovať všetko čo sa v predmete nájmu nachádza
a konať akékoľvek faktické kroky k uvoľneniu nehnuteľnosti. Teda žalobca nepreukázal porušenie
záväzkového vzťahu zo strany žalovaného. Naopak, žalovaný v danom prípade postupoval v zmysle
uzatvorenej nájomnej zmluvy a sám predmet nájmu vypratal, v súlade s článkom XI bod 11.7. tejto
nájomnej zmluvy. Keďže nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného zo záväzkového vzťahu,
nemohlo dôjsť ani k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou
škodou. Žalobca nepreukázal ani samotnú výšku škody a na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhoval
vykonať žiadne dôkazy.

V rámci pôvodne podanej žaloby o vydanie hnuteľných vecí žalobca v petite žaloby opísal veci, ktoré
boli uvedené v liste „zariadenie a príslušenstvo baru“, ktorý bol súčasťou podanej žaloby. Táto listina
však nie je nikým podpísaná, nie je zrejmé kto ju vyhotovil, za akým účelom a nie je tam uvedený žiaden
dátum. Ako už konštatoval súd vo svojom prvom rozsudku, veci tak ako sú uvedené v tomto zozname
nie sú jasne a určite označené tak, aby nemohlo dôjsť k zámene týchto vecí za iné. Keďže sa veci
nedajú identifikovať, nie je možné určiť ani ich hodnotu. Žalobca svoje vlastnícke právo k veciam, ktorých
vyprataním mu mala vzniknúť škoda odvodzoval od kúpno-predanej zmluvy z 2.2.2009 so spoločnosťou
KALI AGRO, s.r.o. Humenné. Podľa tejto zmluvy mal však žalobca nadobudnúť vlastnícke právo len
k dvom barovým pultom s príslušenstvom, koženým sedacím súpravám so stolíkmi, k jedálenským
stolom so stoličkami, k skladovým regálom, k osvetleniu vonkajšieho a vnútorného baneru, k nástenným
maľbám, obrazom, svetelnej diskokonzole, profesionálnej súprave pre DJ, reproduktorom, registračnej
pokladni s dotykovým displejom, notebooku, internetu, keštesteru, výrobníku ľadu, k zmäkčovaču vody,
chladničke, mrazničke, dvom prietokovým ohrievačom, ventilátorom a kompletnému osvetleniu baru
a barových priestorov a žalúzií. V tejto zmluve sa však neuvádza počet jednotlivých hnuteľných vecí
určitého druhu alebo typu, ani ich presná identifikácia a špecifikácia, teda nie je zrejmé, akú hodnotu
mali veci, ktoré žalobca nadobudol kúpnou zmluvou od spoločnosti KALI AGRO, s.r.o.

Ak žalobca odôvodňuje výšku škody hodnotou vecí, ktoré pôvodne žiadal od žalovaného vydať, pre
úplnosť je potrebné uviesť, že predložil aj pokladničný blok - paragón /čl. 211 spisu/, ktorým žalobca
preukázal kúpnu 6 ks kobercov dňa 30.1.2009, sú má však za to, že uvedený pokladničný blok sa
netýka koberca šedomodrého 230 m2, ktorý žalobca požadoval vydať. Uvedený koberec mal žalobca
nadobudnúť kúpno-predajnou zmluvou dňa 2.2.2009 od spoločnosti KALI AGRO, s.r.o., preto ho
nemohol zakúpiť dňa 30.1.2009, o čom mal svedčiť predložený pokladničný blok.

Žalobca preukazoval vlastnícke právo k hnuteľným veciam predložením faktúr a to zo dňa 20. 2. 2009
za kúpu výrobníka ľadu, zo dňa 26. 1. 2009 za dodané plagáty, zo dňa 11. 2. 2009 za interiérové
dvere a samozatvárač DORMA, zo dňa 20. 2. 2009 a 13. 2. 2009 za barovú technológiu, zo dňa 17.
2. 2009 za tester na overovanie pravosti bankoviek, zo dňa 15. 3. 2009 za zakúpený softwér - Kasa a
Sklad, zo dňa 23. 2. 2009 za dodanú počítačovú zostavu, zo dňa 19. 2. 2009 za Black box Advanced
54Mbps, zo dňa 3. 3. 2009 za zásobník hygienických vrecúšok, papierových uterákov a za drôtený kôš,
zo dňa 11. 2. 2009 za poháre a zo dňa 11. 2. 2009 za popolníky. Ďalej žalobca preukazoval vlastníctvo
alkoholických a nealkoholických nápojov, vína, piva, čajov a čokolády, viacerými faktúrami, ktoré boli
časovo vystavené od 11. 2. 2009 do 27. 8. 2009. Súčasne preukazoval zakúpenie alkoholu a cigariet
predložením pokladničných blokov - paragónov vystavených v čase od 23. 2. 2009 do 12. 6. 2009. Súd
má za to, že predložené faktúry a paragóny preukazujú to, že žalobca uvedený tovar zakúpil, nie však
to, v akom množstve a ktorý z uvedených tovarov sa nachádzal v skladových zásobách žalobcu ku dňu
ukončenia nájmu, t.j. ku dňu 31. 1. 2010 a to aj vzhľadom na časový odstup od vystavenia predložených
dokladov.

Svedok I. S. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že tieto zásoby tovaru od žalobcu odkúpil už skôr,
pred uzatvorením kúpno-predajnej zmluvy na zariadenie baru dňa 1.2.2010. Nebolo však preukázané
ani množstvo, ani druh tovaru.

Žalobca výšku škody odôvodnil nemožnosťou plniť v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy so spoločnosťou
IRIES, s.r.o., kde kúpna cena bola dohodnutá na sumu 30 000 eur.

Súd už vyššie konštatoval, že takto preukázaná výška škody je neodôvodnená, pretože účastníci od
kúpnej zmluvy odstúpili.

Navyše je potrebné poukázať na ustanovenie § 379 Obchodného zákonníka podľa ktorého, ak tento
zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Za skutočnú škodu nemožno
považovať dohodu o kúpnej cene pri predaji hnuteľných vecí medzi dvoma podnikateľskými subjektmi.

Žalobca na preukázanie skutočnej škody nenavrhol vykonať žiaden dôkaz a nepredložil v tomto smere
žiadne listinné dôkazy. Skutočnou škodou by v danom prípade mohla byť len hodnota vecí, ktorú mali v
čase vzniku škody, to znamená v čase vypratania žalovaným. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno, lebo žiadnym spôsobom nepreukázal, ktoré veci žalovaný vysťahoval. Nepreukázal ani druh a
počet vecí, hodnotu týchto vecí a ich presnú špecifikáciu a teda ani prípadným znaleckým dokazovaním
by nebolo možné zistiť prípadnú výšku škody.

Podľa názoru súdu, žalobca teda nepreukázal ani porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu
žalovaným, a teda ani príčinnú súvislosť medzi takýmto porušením právnej povinnosti a vznikom škody,
ale hlavne nepreukázal ani výšku škody. Samotný žalobca výšku škody odôvodnil ako nemožnosť plniť
si povinnosť z kúpnej zmluvy, avšak sám predložil súdu dodatok, podľa ktorého od tejto kúpnej zmluvy
odstúpil. Počas celého konania nenavrhol vykonať ani jediný dôkaz na preukázanie, aká skutočná škoda
mu vznikla, hoci bol poučený podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p.

Súd prihliadol aj na vznesenú námietku premlčania a má za to, že ak by aj nárok žalobcu bol
opodstatnený, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania by bol premlčaný.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa
však najneskôr uplynutím desať rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Súd má za to, že žalobca sa dozvedel o vyprataní veci listom žalovaného z 8.3.2010, ktorý žalovaný
dal na poštovú prepravu dňa 11.3.2010. Súd má za to, že tento list bol žalobcovi doručený najneskôr
15.3.2010. V tomto liste žalovaný žalobcovi oznámil, že vypratal jeho veci a zároveň pripojil faktúru na
sumu 3 570 eur, splatnú 16.3.2010.

Obidvaja konatelia tak Š. H., ako aj A. vo svojich výpovediach uviedli, že žalobca tento list, ako aj
faktúru prevzal. Bezprostredne po prevzatí tohto listu telefonicky kontaktovali konateľku žalovaného,
ktorá im oznámila, že nevie, kde sa veci nachádzajú. Teda nielen z listu žalovaného z 8.3.2010, ale aj z
telefonickej komunikácie s konateľkou žalovaného, musel mať žalobca vedomosť o tom, že jeho veci boli
vypratané a konateľka žalovaného nevie, kde sa nachádzajú. Takýmto spôsobom sa žalobca dozvedel
o škode, ale aj o tom, kto je povinný na jej náhradu. Keďže žalobca nárok na náhradu škody uplatnil
až 25.3.2014, stalo sa tak po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovaného by bol nárok žalobcu premlčaný aj v prípade, že by bol preukázaný.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a priznal náhradu trov konania vo výške 2796,43
eur žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia
a tieto pozostávajú :

1. zo sumy 2531,07 eur - za 1 úkon právnej služby á 58,69 eur (písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
27.12.201 + 2 úkony právnej služby á 61,84 eur (účasť na pojednávaní v dňoch 20.02.2014 a 13.5.2014)
pričom tarifná odmena za jeden úkon je určená podľa § 11 ods.1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
vo výške jednej trinástiny výpočtového základu pretože predmetom konania bolo v tejto fáze vydanie

hnuteľných vecí bez určenia ich hodnoty a ďalej za 5 úkonov právnej služby á 469,74 eur (1.písomné
podanie na súd zo dňa 27.8.2014, 2.účasť na pojednávaní dňa 14.10.2014, 3.písomné podanie na súd
zo dňa 15.10.2014, 4.účasť na pojednávaní dňa 19.5.2015, 5. účasť na pojednávaní dňa 09.6.2015) a
tarifná odmena za jeden úkon je vyrátaná z hodnoty sporu 30000,-eur po pripustení zmeny žalobného
petitu;

2. zo sumy 64,61 eur, t.j. 1 x režijný paušál á 7,63 eur za úkon v roku 2012, 5 x režijný paušál á 8,04
eur za úkony v roku 2013, 2 x režijný paušál á 8,39 eur za úkony v roku 2015;

3. zo sumy 136,32 eur náhrada za stratu času (5x cesta na trase Snina - Humenné a späť v dňoch
20.02.2014, 13.5.2014, 14.10.2014, 19.5.2015 a 09.6.2015, t.j. 6 x 6 polhodín á 13,40 eur a 4 x 4
polhodiny á 13,98 eur);

4. zo sumy 64,43 eur - náhrada cestovných výdavkov 5 x osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia
na trase Snina - Humenné a späť
- dňa 20.02.2014 spolu 13,08 eur;
amortizácia: 44km x 0,183 eur = 8,05 eur, pohonné hmoty: 44km/100 x 8litrov x 1,43 eur/l = 5,03 eur;
- dňa 13.5.2014 spolu 13,26 eur;
amortizácia: 44km x 0,183 eur = 8,05 eur, pohonné hmoty: 44km/100 x 8litrov x 1,48 eur/l = 5,21eur;
- dňa 14.10.2014 spolu 13,19 eur
amortizácia: 44km x 0,183 eur = 8,05 eur, pohonné hmoty: 44km/100 x 8litrov x 1,46 eur/l = 5,14 eur;
- dňa 19.5.2015 spolu 12,45 eur
amortizácia: 44km x 0,183 eur = 8,05 eur, pohonné hmoty: 44km/100 x 8litrov x 1,25 eur/l = 4,40 eur;
- dňa 09.6.2015 spolu 12,45 eur
amortizácia: 44km x 0,183 eur = 8,05 eur, pohonné hmoty: 44km/100 x 8litrov x 1,25 eur/l = 4,40 eur a sú
vypočítané v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie
o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možné podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.