Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5406201820
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5406201820.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Poisťovňa, a.s., Bratislava,
Vajnorská 100/B, IČO: 313 25 416, právne zastúpený JUDr. Richardom Hulínom, advokátom, so sídlom
C. XX, D., proti odporcovi: K. F., bytom R., ul. S. J. XXX/XX, právne zastúpený Mgr. Igorom Paliderom,
advokátom so sídlom U., J. II, č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 151 700, v konaní o

zaplatenie sumy 2.041,95 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka na strane
odporcu, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 3C/240/2008-236, zo dňa 1. decembra 2011,
takto

r o z h o d o l :

Výroku rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol, s a n e d o t ý k a .

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na

ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.041,96
eur spolu so 7 % úrokom z omeškania od 13.3.2006 do zaplatenia (výrok I.). Navrhovateľovi
priznal náhradu trov konania vo výške 971,06 Eur a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť tieto zaplatiť
navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu navrhovateľa (výrok II.). Rozhodnutie o trovách

pojednávaniazodňa30.11.2010vyčlenilnasamostatnérozhodnutie(výrokIII.).Vozvyšnejčastižalobný
návrh navrhovateľa zamietol (výrok IV.). Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ na základe poistnej
zmluvy poskytol poškodenej K. J. poistné plnenie v rozsahu žalovanej istiny. Následne titulom prechodu
práva na náhradu škody z dôvodu tohto plnenia si voči odporcovi uplatňoval náhradu škody do výšky
ním poskytnutého poistného plnenia. Poistnou udalosťou malo byť spadnutie snehu z nehnuteľnosti,
ktorej vlastníkom je odporca na záhradný altánok poškodenej K. J.. Odporca s uplatneným nárokom

nesúhlasil, poukazoval na skutočnosť, že predmetný altánok bol v rozpore s rozhodnutiami vydanými v
rámci stavebného konania postavený v neprimerane malej vzdialenosti od jeho nehnuteľnosti, z ktorej
uvedený sneh spadol. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že nárok navrhovateľa
je v plnom rozsahu dôvodný. Považoval za preukázané, že zosuv namrznutého ľadu zo strechy odporcu
bolrozhodujúcoupríčinoupoškodeniastrechyaltánkupaniJ.,akoajskutočnosť,žeodporcamalotvorbe
a vzniku týchto cencúľov vedomosť. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka mu vznikla povinnosť

vykonať všetky dostupné opatrenia, aby eliminoval na čo najnižšiu možnú mieru vznik škody na majetku
pani J.. Pokiaľ odporca poukazoval na skutočnosť, že altánok bol postavený v rozpore s vydaným
stavebným povolením, okresný súd ustálil, že v tomto smere zo strany odporcu neboli produkované
žiadne dôkazy, ktoré by túto okolnosť preukazovali. Z listinných dôkazov predložených poškodenou J.,
ktorá bola zároveň v konaní vypočutá aj ako svedkyňa, mal preukázaný opak.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonník priznal prvostupňový súd navrhovateľovi aj uplatnený úrok z

omeškania, no nie v ním žiadanej výške 10% ročne ale vo výške 7% ročne z dlžnej sumy od 13.3.2006,
kedy bol podaný žalobný návrh. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania od 1.6.2004, avšak vznikomeškania odporcu k tomuto dátumu nepreukázal. Na základe uvedeného v časti úrokov z omeškania
okresný súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ktorý mal neúspech

len v nepatrnej časti konania trovy konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca a vedľajší účastník na
strane odporcu.

Odporca v podanom odvolaní žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo
žalobnému návrhu vyhovené zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ktoré zároveň viedli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukazoval na postavenie
altánku poškodenej v rozpore so stavebným povolením. Zdôraznil, že od začiatku konania poukazoval

na túto skutočnosť a svoje tvrdenia preukázal pripojenými fotografiami. Súd bol preto povinný sa jeho
tvrdeniami v kontexte s predloženými fotografiami riadne zaoberať a tieto vyhodnotiť. Touto otázkou sa
však nezaoberal, obmedzil sa iba na konštatovanie záveru o tom, že stavba altánku je postavená v
súlade s dodatočným stavebným povolením.

Vedľajší účastník žiadal rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené,
rovnako ako odporca, zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne v tejto časti rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že žalobný návrh navrhovateľa zamietne v celom rozsahu. Poukazoval
na rovnaké skutočnosti ako odporca v podanom odvolaní. Zároveň uviedol, že žiadal na preukázanie
spoluzavinenia poškodenej vykonať ohliadku miesta samého, čo však okresný súd nevykonal a ani sa k

tomuto dôkazu žiadnym spôsobom v napadnutom rozhodnutí nevyjadril. Z fotografií, ktoré boli v konaní
predložené, bolo možné zistiť, že vzdialenosť 2,7 m medzi altánkom a synagógou (nehnuteľnosťou
odporcu), ktorá je uvedená v stavebnom rozhodnutí, je vzdialenosťou, ktorá je uvedená iba v tomto
rozhodnutí, nezodpovedá však aktuálnemu stavu. Teda tvrdenia o postavení altánku poškodenej v
tesnej blízkosti nehnuteľnosti odporcu boli podľa jeho názoru riadne preukázané. Neobstojí potom záver

okresného súdu o neunesení dôkazného bremena na preukázanie tejto skutočnosti. Ďalej namietal, že
nesprávne okresný súd vyhodnotil práva a povinnosti účastníkov poistnej zmluvy, a to navrhovateľa
a poškodenej K. J.. Poistná zmluva, na základe ktorej bolo zo strany navrhovateľa poškodenej
plnené, neobsahovala dojednanie, z ktorého by takáto povinnosti navrhovateľovi vyplývala. Uviedol, že
navrhovateľ si s poškodenou nedojednal v poistnej zmluve živelné poistenie súboru vlastných zásob a

súboru vlastných vecí hnuteľných proti škode spôsobenej tiažou snehu a námrazy, takže neboli vyššie
uvedené veci poistením kryté. Zároveň vyslovil vedľajší účastník názor, že živelným poistením nebola
krytá ani škoda vzniknutá na samotnom altánku, ktorý nebol predmetom poistenia vzhľadom na zmluvné
dojednanie v poistnej zmluve.

V rámci vyjadrení k podaným odvolaniam odporca, ako aj vedľajší účastník uviedli, že sa so svojimi
odvolaniami navzájom v celom rozsahu stotožňujú.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu stanovenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. (z
titulu ktorého zostal nedotknutým odvolaním nenapadnutý výrok, ktorým bol vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľa zamietnutý) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu
v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené a v závislých výrokoch týkajúcich sa
trov konania vrátane trov pojednávania zo dňa 30.11.2010 rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods.

1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Po preskúmaní veci dospel okresný súd k záveru, že odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka na
strane odporcu je dôvodné. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady škody,

ktorá vznikla z dôvodu zosunutia snehu a ľadu zo strechy budovy vlastnícky patriacej odporcovi na
altánok poškodenej pani J.. Týmto zosuvom došlo k poškodeniu samotného altánku ako aj zariadenia
a zásob v ňom nachádzajúcich sa. Zo strany navrhovateľa bolo na základe uvedenej poistnej udalosti
poskytnuté poškodenej poistné plnenie. Do výšky takto poskytnutého plnenia si uplatňoval nárok nanáhradu škody voči odporcovi. Tvrdil, že tento porušil prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 415
Občianskeho zákonníka, keď neodstránil sneh a namrznutý ľad so svojej nehnuteľnosti a nezabránil tak
možnému vzniku škody na susednej nehnuteľnosti (altánku).

Okresný súd na takto skutkovo vymedzený uplatnený nárok správne aplikoval ustanovenia § 415 a
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zhodne s prvostupňovým rozhodnutím krajský súd konštatuje, že
zodpovednosť za škodu vyplývajúca z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je založená na splnení
štyroch podmienok, a to:

1) porušenie právnej povinnosti,
2) vznik škody,
3) vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a škodou a
4) na prezumovanom zavinení.

Okresný súd ustálil, že zo strany odporcu došlo k porušeniu právnej povinnosti z dôvodu, že si nepočínal

tak, aby ku škode na majetku poškodenej nedošlo, teda neurobil opatrenia pred zosuvom snehu a ľadu
z jeho budovy na susednú nehnuteľnosť.

Odporca v rámci vznesenej obrany proti uplatnenému nároku namietal porušenie povinnosti zo strany
poškodenej. Tvrdil, že táto v rozpore so stavebným povolením altánok umiestnila v menšej vzdialenosti

od jeho nehnuteľnosti, než to bolo konštatované v rámci stavebného konania.

V občianskom súdnom konaní musí súd k spoluzavineniu poškodeného prihliadať aj bez návrhu (z
úradnej povinnosti). V prejednávanej veci bol prvostupňový súd povinný zaoberať sa posúdením
zavinenia poškodenej o to viac, že to bola aj obrana vznesená odporcom. Zásadne platí, že v rozsahu,

v akom bola škoda spôsobená samotným poškodeným, nie je daná zodpovednosť škodcu. Chýba tu
totiž jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a protiprávnym konaním škodcu, poprípade škodnou udalosťou (pri objektívnej zodpovednosti).
Protiprávnym konaním poškodeného je takisto konanie porušujúce všeobecnú prevenčnú povinnosť v
zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka.

Odporca na preukázanie svojich tvrdení o spoluzavinení poškodenej navrhol na pojednávaní konanom
dňa 7.4.2011 vykonať ohliadku na mieste samom a zároveň predložil aj fotodokumentáciu preukazujúcu
jeho tvrdenia o vzdialenosti medzi poškodeným altánkom a jeho nehnuteľnosťou. Okresný súd sa
s týmito návrhmi na vykonanie dokazovania v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal,

nevysporiadal sa s dôvodmi, pre ktoré tieto dôkazy nevykonal. Následne jeho skutkové závery o tom,
že vzdialenosť altánku poškodenej a nehnuteľnosti odporcu zodpovedala vzdialenosti konštatovanej
v rámci rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V tomto
smere sa možno stotožniť s odvolacou námietkou odporcu, že z predložených rozhodnutí nevyplýva
faktický stav, t.j. skutočná vzdialenosť medzi altánkom poškodenej a nehnuteľnosťou navrhovateľa v

čase škodnej udalosti.
Nesporne nie je povinnosťou súdu vykonať každé dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, rovnako nie
je povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia reagovať na každý argument vznesený účastníkmi v rámci
prejednávania veci. Je však nutné, aby sa súd v rozhodnutí vysporiadal s takými tvrdeniami účastníkov,
ktoré sú z hľadiska posudzovaného nároku právne významné. Podľa názoru krajského súdu odporcom

produkované a navrhované dôkazy na preukázanie spoluzavinenia poškodenej na vzniku škody, sú
takého charakteru, že prvostupňový súd pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol povinný sa s
týmito vysporiadať.

V ďalšom konaní sa okresný súd s obranou odporcu týkajúcou sa spoluzavinenia poškodenej bude

dôsledne zaoberať. V tejto súvislosti vykoná ohliadku miesta samého a podľa jej výsledku v spojení s
doterazvykonanýmidôkazmi,najmärozhodnutiamivydanýmvstavebnomkonaní,posúdi(ne)existenciu
spoluzavinenia poškodenej na škode, ktorú si navrhovateľ v konaní uplatňuje.

Ďalšia odvolacia námietka (vedľajšieho účastníka na strane odporcu) smerovala k rozsahu nároku, ktorý

mal z dôvodu poistného plnenia prejsť z poškodenej na navrhovateľa ako poistiteľa v súlade s ust. §
813 osd. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade možno súhlasiť s odvolateľom, že okresný súd sa
nedostatočnezaoberalotázkou,čokonkrétnebolopredmetompoistnéhoplnenia.Jenutné,abysiustálil,
čo suma poskytnutá titulom poistného plnenia obsahovala, ktorá časť sa týkala poistného plnenia z titulupoškodenia zásob, ktorá súboru vlastných hnuteľných vecí, ktorá škody altánku ako nehnuteľnosti. V
súvislosti s tým následne riadne vyhodnotí uzatvorenú poistnú zmluvu a posúdiť, či v súlade s ňou bolo
poskytnuté poistné plnenie, prípadne, či nebolo poskytnuté nad ňou dohodnutý rámec. Musí sa zaoberať

otázkou, či v prípade uvedeného poistného právneho vzťahu bol altánok predmetom poistenia a v tejto
súvislosti dáva prvostupňovému súdu do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6. apríla
2011 sp. zn. 4Cdo 216/2009 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/2012 pod č. 36. Podľa
tohto rozhodnutia, ak predmetom poistenia na základe poistnej zmluvy bola iba hlavná vec, poistné
krytie sa nevzťahuje automaticky aj na jej príslušenstvo. Prvostupňový súd sa preto musí dôsledne

zaoberať obsahom poistnej zmluvy a zistiť, čo konkrétne bolo predmetom poistenia a na základe čoho
bol oprávnený navrhovateľ poškodenej plniť.

Vzhľadom na vyššie popísanú procesnú situáciu, krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V „novom“ rozhodnutí prvostupňový súd zároveň rozhodne aj o trovách
tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.