Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Júlia Weiserová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/208/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614215629
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614215629.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu Ľ. P.,
nar. X.X.XXXX, bytom R., E. XXX/XX, právne zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou Košice,
Urbánkova 1562/6, proti žalovanému Profi Credit Slovakia s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, právne zast. AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, o vydanie bezdôvodného
obohatenia 126,23 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenia vo výške 126,23 Eur do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania.
Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 116,- Eur do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom podaným dňa 10.9.2014 domáhal, aby súd určil, že poplatok 367,49 Eur
za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného vydať
bezdôvodné obohatenie vo výške 126,23 Eur a zaplatil trovy konania.
2. Návrh odôvodnil tým, že dňa 9.3.2011 bola medzi účastníkmi konania uzavretá formulárová zmluva -
zmluva o revolvingovom úvere č. 8300037195, na základe ktorej bol žalobcovi schválená výška úveru
(úverový limit) 1500,- Eur. Poskytnutý úver sa tento zaviazal splatiť v 48-mich mesačných splátkach
po 77,05 Eur. Celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť tak činila 3698,40 Eur. Žalovaný si od sumy
1500,- Eur odpočítal sumu 367,49 Eur ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm
a) Dohody o poskytnutí služby. Jednalo sa o odmenu za možnosť odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu vo výške 80,66 Eur. Popri úroku 70,01 %
tak ide o ďalšie plnenie v neprimeranej výške. Poplatok je absolútne neprimeraný k službe ktorou je
možnosť odkladu splátok, pričom odklad neznamená ich odpustenie, práve preto je cena tejto služby
v rozsahu 24,49% z výšky úveru neprijateľná. Žalobca, ako spotrebiteľ ešte síce nevyužil túto službu,
ale už ju zaplatil. Žalovaný tak získava prospech skôr ako spotrebiteľ, pričom službu mu neposkytol.
Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešov 18Co 109/2011, kde bolo okrem iného konštatované,
že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu, teda aj podmienka, ktorá je neprimeraná, neurčitá alebo v
rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia podľa ktorého bola aj dojednaná, ale i podmienka, ktorá
vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži
v skutočnosti záujmom dodávateľa. Zároveň poukázal na to, že zmluva nemá náležitosti požadované vzmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a to neobsahuje
údaj o dĺžke trvania úveru, termíne konečnej splatnosti úveru a taktiež tu absentujú údaje podľa § 9 ods.
2 písm. k/ uvedeného zákona a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keďže
tieto podstatné náležitostí v zmluve chýbajú, úver je nutné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ uvedeného
zákona, považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak obdržal od žalovaného sumu 1132,51
Eur a zaplatil mu sumu 1258,74 Eur, teda bezúročný a bezpoplatkový úver preplatil o 126,23 Eur, ktoré
žiada titulom bezdôvodného obohatenia žalovaným vydať. Uviedol ďalej, že dohodnutý úrok z úveru vo
výške 70,01% je 6 x vyšší ako bola výška úrokovej sadzby určená pri úveroch poskytnutých na dobu od
1 do 5 rokov v marci 2011, ktorá sa pohybovala vo výške 10,53 % ročne. Ide teda o úroky, pre ktoré je
úver úžerný a teda sa jedná o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.11.2014 uviedol, že so žalobou nesúhlasí a žiada
ju zamietnuť. Žalobca pristupuje k posúdeniu odplaty za prevzatie záväzku veriteľa poskytnúť odklad
splatnosti splátok účelovo a z právneho hľadiska neprijateľným spôsobom. Zaoberá sa výhradne výškou
odplatyatútoneodôvodneneporovnávaspoplatkomvskutkovoaprávneodlišnejsituácii.Posudzovanie
otázky odplaty podľa Dohody o poskytnutí služby uvedenej v bode 8, Zmluvy o revolvingovom úvere,
musí vychádzať z komplexného posúdenia všetkých ustanovení dohody, pretože ide o samostatný
právny úkon a jeho vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o revolvingovom úvere. Táto skutočnosť
vyplýva z bodu 8, ods. 8.6. Dohody. Táto je dokonca osobitne podpisovaná, čo zdôrazňuje jej
samostatnosť. Tvrdil, že priemerný spotrebiteľ t.j. osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná,
vnímavá a obozretná je si vedomá, že dohodu neuzatvára automaticky so zmluvou o revolvingovom
úvere a že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas. Tvrdenie o neprijateľnosti odplaty odporuje
ustanoveniu §53 ods. 1 Obč. zákonníka, pretože predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska
citovaného zákonného ustanovenia je tvrdenie o neprijateľnosti dojednania vylúčené. Domnieva sa, že
uzavretie dohody zavádza úpravu, ktorá je výhodnejšia oproti zákonnej regulácii, pretože v prípade
využitia odkladu splátok sa v prvom rade dlžník vyhne sankciám za omeškanie a zároveň splátky s
odloženou splatnosťou sa uhrádzajú až na konci po uhradený všetkých ostatných splátok. Konštatoval,
že žalobca tvrdí, že za službu zaplatil, aj keď ju nevyužil, pričom predmetnom dohody o poskytnutí
služby nie je odklad splátok, ale súdne vymáhateľný záväzok veriteľa poskytnúť odklad troch splátok
úveru. V podanej žalobe sa zdôrazňuje spotrebiteľské postavenie žalobcu, pričom žaloba je postavená
na názore, ktorý popiera elementárne princípy právneho poriadku, nesmeruje k ochrane práv, ale k
zneužívaniupostaveniaspotrebiteľa.Uviedol,žeodkaznarozhodnutieKSPrešovsp.zn.18Co109/2011
je nedôvodný, pretože toto rozhodnutie nemá s prejednávanou vecou nič spoločné. Odplata podľa
dohody o poskytnutí služby nemá charakter takej odplaty, akú predstavujú úroky za úver, a preto sú
v tomto smere odkazy na rozhodnutie nenáležité. Žalobca dobrovoľne uzavrel dohodu o poskytnutie
služby, ktorej uzavretie nie je podmienkou na poskytnutie úveru a ani na vznik zmluvy ako celku. Službu
odkladu splátok zaplatil, ale následne ju aj reálne využil, keď požiadal o odklad splátok č. 6, 7, 8,
ktoré boli odložené a ktoré sa tento zaviazal splatiť ako splátky 49,50,51. Aj samotné tvrdenia žalobcu
ohľadne odplaty za úver sú v rozpore s platnou právnou úpravou, pretože žalobca nevychádza z
relevantnej právnej úpravy, keď v zmysle § 53 ods. 6 Obč. zákonníka sa výška odplaty posudzuje s
ohľadom na situáciu na finančnom trhu s prihliadnutím na dobu trvania služby, lehotu splatnosti, objem
poskytnutých prostriedkov a spôsob zabezpečenia. Uvedeným pojmu finančný trh zákonodarca nemá
na mysli úrokovú sadzbu bánk. Podporne poukázal, že priemerná hodnota odplaty za porovnateľný
úver v dobe kedy k uzavretiu zmluvy došlo bola 44,86%. Vzniesol námietku, že podanie žaloby
a v nej uvádzané tvrdenia sú v rozpore s dobrými mravmi. V postupe žalobcu ide o zjavnú snahu
zneužiť ustanovenia upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy a dosiahnuť ich prekrútením neoprávnený
majetkový prospech. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania s tým, že subjektívna premlčacia doba
je viazaná na to, že poškodený subjekt ma k dispozícii skutkové okolnosti z ktorých odvodzuje svoje
údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade premlčacia doba uplynula.
4. Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol rozsudkom 11C/208/2014-46 zo dňa 29.1.2015
a určil, že poplatok 367,49 Eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne
3 akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zároveň uložil povinnosť
žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 126,23 Eur. Súčasťou rozhodnutia boli
i výroky kde bol žalovaný zaviazaný k náhrade trov konania ako aj k náhrade súdneho poplatku od
platenia ktorého bol žalobca oslobodený.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.6. Krajský súd v Košiciach rozsudkom 1Co/213/2015-84 zo dňa 20.4.2016 potvrdil rozsudok súdu 1.
stupňa vo výroku o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky. V prevyšujúcej časti však rozsudok zrušil
a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd 1. stupňa zaťažil konanie a následne
i rozhodnutie v napadnutej časti vadou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozsudku. Uspokojil sa s
iba výpočtom vykonaných dôkazov a tvrdení strán s poukazom a príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretie
úverovej zmluvy. Konštatoval iba súhrnné zistenie o bezdôvodnom obohatení žalovaného, pričom na
jednej strane uzavrel, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov pre absenciu zákonom požadovaných
náležitosti a na druhej strane konštatoval, že celá zmluva je neplatná. Uložil mu povinnosť dôsledne sa
vyporiadať s námietkami a argumentáciou žalobcu i žalovaného v priebehu 1. stupňového i odvolacieho
konania a následne vo veci opätovne rozhodnúť.
7. Žalobca na podanej žalobe v zrušenej časti zotrval. Naďalej trval na svojej argumentácii a poukázal
na absenciu obligatorných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymenované v § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. a to pod písm. f) kde je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a pod písm. k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov príp. poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedené nedostatky tak spôsobujú následok vyplývajúci z § 11 ods.
1 písm. b) citovaného zákona spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Keďže žalobca zaplatil žalovanému sumu 1258,74 Eur a úver mu bol poskytnutý iba v reálnej
výške 1132,51 Eur, rozdiel činí 126,23 Eur. Spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov pre absenciu obligatorných náležitostí zmluvy, zákonom výslovne požadovaných, preto
je nutné, aby žalovaný rozdiel o ktorý sa bezdôvodne obohatil vydal. Nárok nepovažoval za premlčaný,
pretože úver začal preplácať pri splátke č. 20 splatnej dňa 20.12.2012 a keďže žaloba bola podaná
10.9.2014 bola zachovaná objektívna i subjektívna premlčacia lehota.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými
dojednaniami k nej, rozhodcovskou zmluvou k predmetnej úverovej zmluve, kartou klienta, zápisu z
rokovania s klientom, prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, oboznámením s
priemernými úrokovými mierami zo spotrebiteľských úverov poskytnutých v mesiaci 3/2011 na dobu
od 1 do 5 rokov i obsahom celého spisu bol zistený tento skutkový stav:
9. Dňa 9.3.2011 účastníci konania uzavreli zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. 8300037195. Z
úverovej zmluvy bolo zistené, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1500,- Eur, ktorý sa tento
zaviazal splácať v mesačných splátkach po 77,05 Eur po dobu 48 mesiacov, splatných v dohodnutom
termíne splatnosti. V zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť t.j. úver a úroky vo
výške 3698,40 Eur. Zmluva obsahuje aj RPMN vo výške 68,36 %, priemernú RPMN 44,86 %. V zmluve
je ďalej uvedená ročná úroková sadzba úveru 70,01% a ročná úroková sadzba revolvingu 80,98%.
Poskytnutá čiastka revolvingu činí 628,73 Eur a celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť
činí 1849,20 Eur.
10. Zo zápisu z rokovania s klientom zo dňa 28.9.2011 súd zistil, že žalobcovi bol poskytnutý odklad
splátky č. 6, na počet mesiacov 3/09, 10, 11.
11. Podľa žalobcom predloženej karty klienta bol žalobcovi reálne vyplatený úver v celkovej výške
1132,51 Eur, z poskytnutého úveru 1500,- Eur. Žalobcom bola splatená suma 1258,74 Eur a zostáva
mu doplatiť 2439,66 Eur.
12. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS doručeného tunajšiemu súdu
dňa 5.12.2014 súd zistil, že žalobca v priebehu mesiaca august 2014 navštívil uvedené združenie
a pri osobnom stretnutí ich oboznámil s úverovou zmluvou žalovaného. títo mu poskytli informácie
o rozhodovaní súdov ako aj rozhodnutiach súdneho dvora zverejnených na stráne Ministerstva
spravodlivosti SR. Zároveň ho informovali, že zmluvy žalovaného obsahujú neprijateľné zmluvné
podmienky a tiež neprimeranú odplatu za úver.
13. Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
18.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
úverovej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie:
a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
b/ veriteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebný úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.
20.Podľa§9ods.2písm.f/ak/citovanéhozákona,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm a) citovaného zákona , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
22. Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.
23. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom bola dňa 9.3.2011 uzavretá zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá je zmluvou
spotrebiteľskou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú
vopred žalovaným, ktorej obsah, vrátane Dohody o poskytnutí služby (pripravenú predtlač ) nemalžalobca možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzavrel žalobca ako fyzická osoba -
nepodnikateľ. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy a to poskytnutie spotrebiteľského úveru, kedy pri
poskytnutí úveru bolo žalobcovi poskytnuté tlačivo zmluvy vrátane zmluvných dojednaní je otázne,
či tento mal dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy a pochopiť význam
podmienok v nej uvedených. Skutočnosť, že žalobca zrejme nemal reálne možnosť oboznámiť sa
podrobne s obsahom zmluvy, nikto mu jednotlivé body zmluvy nevysvetlil a text zmluvy mu nebol jasný a
teda žalovaného konanie možno kvalifikovať ako konanie v rozpore s ust. § 4 ods. 1 Zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, vyplýva zo samotnej zmluvy,
ktorá bola žalobcom podpísaná dňa 5.3.2011, žalovaným až dňa 9.3.2011. Táto skutočnosť je zrejmá
aj z toho, že zmluva, ale predovšetkým Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, sú písané
malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej
terminológie. Za najdôležitejšiu však súd považuje skutočnosť, že predmetná zmluva nemá náležitosti
požadované v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a
to neobsahuje údaj o dĺžke trvania úveru, termíne konečnej splatnosti úveru a taktiež tu absentujú údaje
podľa § 9 ods. 2 písm. k/ uvedeného zákona a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Keďže tieto podstatné náležitostí v zmluve chýbajú súd konštatuje , že úver je nutné v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch, považovať za bezúročný a
bez poplatkov.
24. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
26. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
27. Žalobca tak obdržal od žalovaného sumu 1132,51 Eur a zaplatil mu sumu 1258,74 Eur, teda
bezúročný a bezpoplatkový úver preplatil o 126,23 Eur. Keďže týmto spôsobom došlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, súd rozhodol, že žalovaný je uvedenú čiastku žalobcovi
povinný titulom bezdôvodného obohatenia vydať, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.
28. Čo sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania, z karty klienta žalobcu mal súd preukázané,
že poslednou splátkou ktorú tento plnil bola splátka sumy 25,94 Eur, splatná dňa 17.11.2012, plnená
dňa 26.9.2013. Žalobca však začal bezúročný a bezpoplatkový úver čiastočne preplácať už pri splátke
splatnej dňa 17.9.2012, ktorú uhradil dňa 20.12.2012 v sume 75,04 Eur. Od tohto dátumu, teda začala
plynúť 3-ročná objektívna premlčacia lehota. Žalobca predložil súdu dôkaz - prehlásenie Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z ktorého je zrejmé, že žalobca sa o skutočnosti, že na
strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu dozvedel až v priebehu mesiaca august 2014
a teda tento moment je nutnú považovať za moment, kedy mu začala plynúť 2- ročná subjektívna
premlčacia lehota. Žaloba bola žalobcom podaná dňa 10.9.2014, z čoho vyplýva, že k márnemu
uplynutie premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia a to ani objektívnej ani subjektívnej
dôjsť nemohlo.
29. Na základe uvedeného teda súd konštatuje, že ku dňu podania žaloby neuplynula ani objektívna
premlčacia lehota a taktiež nemohlo dôjsť ani k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty, vzhľadom na
obdobie, kedy sa žalobca o okolnostiach, relevantných na uplatnenie nároku dozvedel (august/2014),
preto námietka premlčania nebola vznesená žalovaným dôvodne.
30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalovanému.
34. Žalobca je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení oslobodený od
platenia súdnych poplatkov, preto je žalovaný povinný v zmysle § 2 ods. 2, veta prvá uvedeného
zákona zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu z titulu súdneho poplatku. Ide o poplatok za určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa pol. 1 b Sadzobníka súdnych poplatkov uvedeného zákona
vo výške 99,50 Eur a poplatok z návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia vypočítaný v zmysle pol.
1 a Sadzobníka súdnych poplatkov uvedeného zákona vo výške 18,50 Eur, čo spolu činí 116,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.