Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200491
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200491.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň

JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu TAVAL, s.r.o., IČO: 31 731
741, so sídlom Ľubochnianska č. 2/A, Ľubotice, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou BABIN,
PETKO & partners, s.r.o., so sídlom Hlavná č. 29, Prešov, proti žalovanému Národnému inšpektorátu
práce, Masarykova č. 10, Košice, o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného zo dňa 22. apríla 2016 č.k.: S./L./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V preskúmavanej veci z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca
písomným podaním zo dňa 17.12.2015, ktoré bolo Inšpektorátu práce J. doručené dňa 21.12.2015,
podal návrh na povolanie obnovy konania podľa § 62 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov. Návrh odôvodnil tým, že podľa ustanovenia § 62 ods. 1 písm.
a/, c/ Zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov vyšli najavo nové skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia
účastníka konania a nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť

zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie, ak sa náprava nemohla
urobiť v odvolacom konaní. Dôvodil aj tým, že žalobcovi dňa 06.10.2015 boli osobne doručené čestné
vyhlásenia bývalých dohodárov H. O. a E. M., že títo dňa 06.10.2014 začali pre žalobcu ako vtedajšieho
zamestnávateľa vykonávať závislú prácu, t.j. nastúpili na výkon závislej práce až v čase o 14.00 hod..
V čase od 06.30 hod. do 14.00 hod. sa na pracovisku dohodári nenachádzali a pre žalobcu žiadnu
závislú prácu nevykonávali. Z protokolu príslušného inšpektorátu práce zo dňa 08.12.2014 je na strane
2 protokolu uvedené, že na pracovisku žalobcu bola zistená len prítomnosť fyzickej osoby A.. G. G..

Počas vykonávania kontroly príslušnou inšpekciou práce inšpektori zisťovali fyzickú prítomnosť osôb na
pracovisku, pričom u označených dohodárov konštatovali, že sa v priestoroch žalobcu nenachádzali.
Výkaz práce formálne vyplnil konateľ spoločnosti v zmysle mzdových listov bežných zamestnancov, t.j.
že do práce nastúpili o 06.30 hod. bez toho, aby reálne zisťoval, či uvedení dohodári skutočne do práce
nastúpili. Žalobca má za to, že výkon kontroly zo strany inšpektorov práce bol dňa 07.10.2014 vykonaný
formálnelenpodľavýkazuprácedohodárov,avšakakosamiinšpektorizistili,dohodárisavčasekontroly
na pracovisku nenachádzali. Títo však prácu podľa dohody začali vykonávať až o 14.00 hod..

2. V ďalšej časti návrhu žalobca cituje ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, konkrétne
§ 3 ods. 1, 4, § 62 ods. 1 písm. a/, § 63 ods. 1, 3, 5, § 64 ods. 1. Zo zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní v tomto návrhu žalobca citoval § 2 ods. 1 písm. a/. Ďalej citovalustanovenia Správneho poriadku § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, 2, § 46. Dôvodil ustanovením § 19, § 20,
§ 51 zákona č. 372/1990 Zb., ustanovenia zákona č. 82/2005 Z.z. § 2 ods. 2 písm. b/, § 3 ods. 2, zo
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov § 231 ods. 1 písm. a/, b/,

§ 4 ods. 1, 2. Ďalej poukázali na odporúčanie výboru ministrov č. R(91), rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn.: 6Sžo/51/2011 zo dňa 22.08.2012, základné zásady správneho konania. V závere návrhu na
povolenie obnovy konania žalobca uviedol, že z ním popísaných okolností prezentuje názor, že zo strany
žalobcu nedošlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 v spojení s ustanovením § 2 ods. 2 písm. b/ zákona
č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov, pretože

žalobca si splnil všetky povinnosti súvisiace s prihlásením dohodárov do registra sociálnej poisťovne, t.j.
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ešte pred nástupom dohodárov na
výkon dohodnutej práce, pričom žalobca ma s uvedenými dohodármi uzavretý pracovný vzťah riadne
a za tieto osoby povinne a pravidelne odvádzať poistné na sociálne poistenie, preddavky na zdravotné
poistenie a na daň z príjmov.

3. Akcentoval, že čestné vyhlásenia, ktoré k návrhu žalobca prikladá, nemal k dispozícii v čase
rozhodovania inšpektorátu práce, pretože dohodári nie sú kmeňovými zamestnancami žalobcu a
žalobca ich nevedel získať skôr, nakoľko dohodári sa zdržiavali aj mimo územia Slovenskej republiky.
Predkladá tieto dôkazy až po právoplatnom ukončení konania, keďže nimi nedisponoval skôr a pociťuje
rozhodnutie príslušného správneho orgánu ako neprimerane tvrdé, trestajúce spoločnosť za situáciu, v

ktorej sa necítia ako porušitelia zákona č. 82/2015 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4. Podľa žalobcu sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania podľa § 62 ods.1 písm. a/, c/
Správneho poriadku, a preto žalobca žiadal, aby Inšpektorát práce J. príslušný na povolenie obnovy

konania podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku vydal rozhodnutie, ktorým povolí obnovu konania v
správnej veci, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté prvostupňovým správnym orgánom rozhodnutím
č.k.: P: XX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/XXXX/XX zo dňa 02.03.2015.

5. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že Inšpektorát práce J. rozhodnutím zo dňa 19.01.2016 č.k.:

P:XX/XXXX-Rok,S/XXXX/XXX/XXXX/XXakoprvostupňovýorgánpodľa§7ods.11zákonač.125/2006
Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2015 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 46 zákona č. 71/1067 Zb. o správnom
konanívzneníneskoršíchpredpisovvspojenís§62ods.1Zákonaosprávnomkonanívovecinávrhuna
povolenie obnovy konania... ukončenej právoplatným rozhodnutím P:XX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/XXXX/

XX zo dňa 02.03.2015 účastníka konania TAVAL, s.r.o., Ľubochnianska 2/A, Ľubotice, IČO: 31731741,
podľa §63 Zákona o správnom konaní rozhodol tak, že návrh na povolenie obnovy konania zamietol. Vo
výroku ďalej uviedol, že pôvodné rozhodnutie sa ponecháva v platnosti.

6. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že vykonal v období od 07.10.2014 do 08.12.2014 podľa § 7 ods. 3

písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2, § 14 Zákona o inšpekcii práce inšpekciu práce u zamestnávateľa TAVAL,
s.r.o.....Ztohtovýkonubolvyhotovenýprotokolč.A.-XX-XX-X.X/P-EXX,XX,AXX-XXzodňa08.12.2014,
ktorý bol prerokovaný so štatutárnym zástupcom spoločnosti podľa výpisu z obchodného registra
konateľmi A.. C. G. a O. L. a v tento deň bol nimi podpísaný protokol a prevzatý. Štatutárni zástupcovia
pri prerokovaní a podpisovaní predmetného protokolu 16.12.2014 do protokolu písomne uviedli, že sa

vyjadria v stanovenej lehote a následne dňa 29.12.2014 bolo IP J. doručené písomné vyjadrenie k
protokolu, v ktorom bolo okrem iného k bodu 6. uvedené, že zamestnávateľ nepopiera stav zistený
kontrolou u zamestnancov H. O. a E. M., s ktorými dňa 06.10.2014 uzavrel dohody o vykonaní práce,
počnúc dňom 07.10.2014. K uvedenému zisteniu zamestnávateľ poznamenal, že plnenie povinnosti
vo vzťahu k sociálnej poisťovni má zabezpečené externe spoločnosťou onlineoffice s.r.o. so sídlom

Trebíčska 9 v Humennom na základe zmluvy o poskytovaní účtovných a poradenských služieb zo dňa
28.12.2014,ažeposkytovateľovislužbybolivčaspreukázateľneposkytnutéprvotnépodkladypreriadne
splnenie povinnosti voči sociálnej poisťovni a v žiadnom prípade nekonal so zámerom porušiť zákonom
stanovenú povinnosť. V čase kontroly dňa 07.10.2014 nemal vedomosť o porušení tejto povinnosti.
Zamestnávateľ zdôraznil, že v prípade vzniku škody bude požadovať vyvodenie zodpovednosti voči

poskytovateľovi služby. Inšpektorát práce ďalej poukázal na začatie správneho konania, rozhodnutie
Inšpektorátu práce J. č. P: XX/XXXX-Z, S/XXXX/XXX/XXXX/XX zo dňa 02.03.2015. (Zo spisu súd
zisťuje, že žalobcovi uvedeným rozhodnutím bola uložená pokuta vo výške 5.000,-- eur podľa § 19 ods.2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní... .)

7. Ďalej poukázal na to, že žalobca prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty napadol odvolaním,
ktorébolopodanéoneskorene,apredloženédruhostupňovémusprávnemuorgánu.Národnýinšpektorát
práce listom č. S./L./XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX zo dňa 14.05.2015 oznámil účastníkovi konania, že
odvolanie bolo podané oneskorene. Národný inšpektorát práce odvolanie preskúmal podľa § 60 Zákona
o správnom konaní a dospel k názoru, že dané odvolanie neodôvodňuje zmenu, prípadne zrušenie

rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

8. Inšpektorát práce zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania odôvodnil tým, že citoval
ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o správnom konaní, podľa ktorého konanie pred správnym orgánom
ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak,
a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli

sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
b/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;
c/ nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na
konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom
konaní;

d/ rozhodnutie vydal vylúčený orgán, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava
nemohla urobiť v odvolacom konaní;
e/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo
trestným činom.

9. IP J. uviedol, že podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o správnom konaní - obnovu konania povolí
na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. V
zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 Zákona o správnom konaní - v návrhu na obnovu konania treba uviesť
dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Podľa ustanovenia S
63 ods. 3 Zákona o správnom konaní - návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v

lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do
3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia: v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa ustanovenia § 63 ods. 4 Zákona o správnom konaní - po
uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania alebo obnovu
konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. Podľa § 63 ods. 5 Zákona o

správnom konaní - proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie. Rozhodnutie o povolení
alebo nariadení obnovy konania má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.

10. Správny orgán preskúmal doručený návrh a skúmal, či existujú zákonné dôvody na obnovu konania,
či bol návrh uplatnený včas a oprávneným subjektom. IP J. zistil, že návrh na povolenie obnovy konania

bol podaný oprávneným subjektom - účastníkom konania v stanovenej zákonnej trojmesačnej lehote.

11. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že obnova konania je mimoriadny
spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, ktorý sa uplatní vtedy, ak v
ukončenom správnom konaní nebol náležitým spôsobom zistený skutočný stav veci. To znamená, že

obnova konania slúži na dodatočnú elimináciu takých rozhodnutí, nezákonnosť ktorých je dôsledkom
porušenia jednej z kľúčových zásad správneho konania - zásady materiálnej pravdy, podľa ktorej
rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Z dikcie
ustanovenia § 62 ods.1 Zákona o správnom konaní vyplýva právo účastníka konania, aby sa pri splnení
zákonom stanovených podmienok domáhal opätovného prejednania veci, aj keď sa už o nej právoplatne

rozhodlo. Obnovy konania sa nemožno úspešne domáhať z akéhokoľvek dôvodu, ale len z dôvodu,
ktorý ustanovuje Zákon o správnom konaní v § 62 ods. 1 Zákona o správnom konaní.

12. Podmienkou pre obnovu konania podľa písmena a/ je, že sa musí preukázať existencia nových
skutočností, alebo dôkazov, ktoré by mohli mať závažný vplyv na predošlé právoplatné rozhodnutie

správneho orgánu. Takéto dôkazy možno ani nie je vhodné nazývať novými, pretože tieto skutočnosti
alebo dôkazy museli existovať už v minulosti, len sa o ich existencii nevedelo a vyšli najavo až neskôr.
Na povolenie obnovy konania musí účastník konania uviesť také dôkazy, t.j. takej kvality, že ak by sa
uplatnili v pôvodnom konaní, mali by za následok zmenu názoru správneho orgánu rozhodujúceho voveci. IP J. v tejto súvislosti poznamenal, že skutočnosti, ktoré označil účastník konania ako dôvod na
povolenieobnovykonania-čestnévyhláseniazamestnancovH.O.aE.M.,niesútakýmiskutočnosťami,
ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania, nakoľko nie sú skutočnosťami, ktoré by mohli mať

podstatnývplyvnarozhodnutie.K.doloženýmčestnýmprehláseniamIPJ.uviedol,žepodľa§39Zákona
o správnom konaní je čestné vyhlásenie špecifický inštitút správneho konania, ktorý sa používa len v
prípadoch,kedyurčitéskutočnostislúžiaceakopodkladprerozhodnutienemožnopredložiťvôbec,alebo
len s neprimeranými ťažkosťami, prípadne z dôvodov pružnosti a hospodárnosti konania. Pripustenie
čestného vyhlásenia je vecou voľnej úvahy správneho orgánu a tento nie je viazaný návrhmi účastníkov.

Z dikcie zákona tiež vyplýva, že čestné vyhlásenia môže urobiť len účastník konania, preto nie je
prípustné zo strany iných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na konaní. IP J. neakceptoval tento dôvod na
obnovu konania.

13. Ako ďalší dôvod na obnovu konania účastník konania uviedol skutočnosť, že sa mu nesprávnym
postupom správneho orgánu odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv

na rozhodnutie, a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní. Nesprávnym postupom správneho
orgánu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, sa rozumie prípad, keď
sa účastníkovi konania vôbec odoprelo toto jeho postavenie /§ 14 Zákona o správnom konaní/, alebo
mu nebola daná možnosť uplatniť svoje práva alebo právom chránené záujmy. V tomto prípade sa má
na zreteli predovšetkým porušenie oprávnení uvedených v § 33 Zákona o správnom konaní. IP J. v tejto

súvislosti konštatoval, že žiadne z procesných práv účastníka konania nebolo odňaté, účastník konania
sa mal možnosť v rámci začatého správneho konania v zmysle ustanovenia § 33 Zákona o správnom
konaní vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu zisťovania, ako aj podať návrh na ich
doplnenie vrátane predloženia ďalších: listinných dôkazov, a to v lehote najneskôr do 7 pracovných
dní od doručenia oznámenia o začatí správneho konania. Oznámenie o začatí správneho konania

bolo preukázateľne prevzaté dňa 29.01.2015. avšak účastník konania nevyužil svoje oprávnenie. IP J.
neakceptoval ani tento dôvod na obnovu konania.

14. Na základe vyššie uvedeného IP J. uviedol, že nie je splnený ani jeden z taxatívne stanovených
dôvodov pre povolenie obnovy konania uvedený v § 62 ods. 1 písm. a/, c/ Zákona o správnom

konaní. Zároveň IP J. uviedol, že v danom prípade má zaobstarané dostatočné množstvo dôkazov,
z ktorých je zrejmé, že zamestnávateľ porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2
písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z.. IP J. argumentoval, že vždy pri vydávaní rozhodnutia dodržiava
zásadu materiálnej pravdy. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 07.10.2014 dokumentačným
spôsobom z dokladov predložených zamestnávateľom a to z denného pracovného výkazu H. O. a

E. M. zo dňa 07.10.2014. Konštatoval, že dňa 07.10.2014 v rámci výkonu inšpekcie práce a fyzickej
kontroly) pracoviska zamestnávateľa /a účasti jedného z konateľov účastníka konania - O. L. bola
inšpektorom práce zo strany účastníka konania zastúpeného konateľom L. dobrovoľne a z vlastnej
iniciatívy poskytnutá informácia o tom, že dňa 07.10.2014 v čase od 6.30 hodiny do 08.30 hodiny na
pracovisku pre neho vykonávali závislú prácu v podobe vypratávania pracoviska účastníka konania

fyzické osoby H. O. a E. M.. Následne zamestnávateľ inšpektorom práce dobrovoľne, na preukázanie a
podporu ním tvrdených skutočností, predložil dohody o vykonaní práce zo dňa 06.10.2014 uzatvorené s
H. O. a E. M.. Záznam o vykonanom vstupnom školení z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci a denné pracovné výkazy H. O. a E. M.. Je pravdou, že pri fyzickej kontrole dňa
07.10.2014 bola zistená prítomnosť len fyzickej osoby A.. G. G.. V danom prípade bolo zistené nelegálne

zamestnávanie dokumentačným spôsobom, dohodári sa v takomto prípade nevypočúvajú, nespisujú
sa s nimi zápisnice o podaní informácie, nakoľko IP J. vychádzal z predložených dokladov zo strany
zamestnávateľa, a to konkrétne z denných pracovných výkazov H. O. a E. M..

15. IP J. mal za to, že bol riadne zistený skutkový stav veci, a preto nebolo potrebné nariadiť ústne

pojednávanie. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o správnom konaní správny orgán nariadi ústne pojednávanie
iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak tak ustanovuje
osobitný predpis. Keďže v uvedenom prípade nejestvuje osobitný predpis ukladajúci povinnosť nariadiť
v tomto prípade ústne pojednávanie, je na rozhodnutí správneho orgánu, aby tak urobil v prípade, keď
je to potrebné v záujme zistenia skutočného stavu veci. Z predložených dôkazov však IP J. usúdil, že

nedostatok, za ktorý sa účastník konania sankcionuje, je zistený dostatočne a jednoznačne, a to aj bez
ďalšieho dokazovania. K námietke účastníka konania o tom, že výkaz práce formálne vyplnil konateľ
spoločnosti v zmysle mzdových listov bývalých zamestnancov, t.j., že do práce nastúpili o 6.30 hod. bez
toho, aby reálne zisťoval, či uvedení dohodári skutočne do práce nastúpili. IP J. uviedol, že uvedenévyjadrenie účastníka konania považuje za účelové, ktoré nie je spôsobilé privodiť ním zamýšľaný účinok,
nakoľko sám účastník konania v písomnom vyjadrení k protokolu poznamenal, že nepopiera stav
zistený kontrolou a taktiež uviedol, že plnenie tejto povinnosti vo vzťahu ku Sociálnej poisťovni má

účastník konania zabezpečenú externe spoločnosťou onlineoffice s.r.o., Trebíčska 9, Humenné. Takúto
skutočnosť nenamietal ani v odvolaní. K námietke účastníka konania o tom, že Zákon o inšpekcii práce
neustanovuje hmotnoprávnu a ani procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov, a preto
je potrebné vychádzať z právnej úpravy zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, a z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému, ako aj z

Odporúčania výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, nakoľko sa vzťahuje
na správne akty, IP J. uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z právnej úpravy zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako aj z Odporúčania výboru ministrov č. R (91) pre členské
štáty o správnych sankciách.

16.Knámietkeúčastníkakonaniaotom,ževzmyslerozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky

sp. zn. 6Sžp/51/2011 zo dňa 22.08.2012, v ktorom súd konštatoval, že pre posúdenie včasnosti splnenia
si povinnosti prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku ako základného
predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania, je potrebné zistenie začiatku výkonu
činnosti zamestnanca, IP J. poznamenal, že má riadne zistený začiatok výkonu činnosti zamestnancov
a to na základe predložených denných pracovných výkazov H. O. a E. M. a z. poskytnutej informácie

o tom, že dňa 07.10.2014 v čase od 6.30 hod. do 08.30 hod. na pracovisku pre neho vykonávali
závislú prácu v podobe vypratávania pracoviska účastníka konania fyzické osoby H. O. a E. M., teda na
základe uvedeného mal za to, že má dostatočne ustálený záver o nelegálnom zamestnávaní účastníkom
konania.

17. S odkazom na vyššie uvedené Inšpektorát práce J. zamietol návrh na povolenie obnovy konania
účastníka konania, nakoľko nie je splnený ani jeden z taxatívne stanovených dôvodov pre povolenie
obnovy konania uvedený v § 62 ods. 1 zákona o správnom konaní.

18. Rozhodnutie Inšpektorátu práce J. o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania napadol

odvolaním žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný Národný inšpektorát práce Košice rozhodnutím zo
dňa 22.04.2016 č. S./L./XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX tak, že podľa §59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie
Inšpektorátu práce J. č.k.: P: XX/XXXX-Rok zo dňa 19.01.2016 potvrdil.

19. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh konania, podanie návrhu na povolenie obnovy
konania aplikujúc ustanovenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku a preskúmal napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav a dospel k záveru, že prvostupňový správny
orgán postupoval vecne správne, keď zamietol návrh účastníka konania na povolenie obnovy konania.
Konštatoval, že všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú:

a/ existencia právoplatného rozhodnutia,
b/ existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania,
c/ existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania,
d/ dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania a to tak subjektívnej, ako aj objektívnej,
e/ neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná.

20. Citoval ustanovenie § 62 ods. 1 Správneho poriadku s tým, že v rámci obnovy konania nie sú
prípustné iné dôvody, a preto, ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel podnet
zamietnuť. Z návrhu účastníka konania zo dňa 08.01.2016 bolo žalovanému známe, že vidí dôvody pre
obnovu konania v ustanovení § 62 ods. 1 písm. a/ až c/ Správneho poriadku.

21. Obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku je možná z dôvodu, že vyšli
najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v
konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Národný inšpektorát práce túto skutočnosť dôsledne
preskúmal a dospel k záveru, že účastníkom konania predložené čestné vyhlásenia zamestnancov

nezakladajúdôvod,ktorýbyktejtoobnovekonaniaviedol.Akbyajtietoskutočnostiboliznámesprávnym
orgánom už počas správneho konania, nemali by zásadný vplyv na zmenu nimi zisteného skutkového
stavu, teda toho, že sa účastník konania dopustil nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k menovaným.
Táto skutočnosť je dostatočne podložená dennými pracovnými výkazmi menovaných, podľa ktorej začaliprácu pre účastníka konania vykonávať pred tým, ako boli prihlásení do registra sociálnej poisťovne.
Predmetnéčestnévyhlásenianavyšedruhostupňovýsprávnyorgánpovažujezaúčelovévsnahevyhnúť
sa uloženému postihu. Povolenie obnovy konania z dôvodu, že nesprávnym postupom správneho

orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo ma podstatný vplyv
na rozhodnutie, a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní (teda dôvod zakotvený v § 62 ods.
1 písm. c/ Správneho poriadku), prichádza do úvahy iba v tom prípade, ak správny orgán postupoval v
rozpore s procesnoprávnymi normami, pričom tento jeho postup zapríčinil, že účastník konania nemal
možnosťuplatniťvkonanívšetkysvojeprocesnépráva.Môžeísťosituáciu,keďsprávnyorgánnepriznal

osobe postavenie účastníka konania, hoci tak mal urobiť, o situáciu, keď nezisťoval v správnom konaní
všetkých účastníkov konania, porušil povinnosť podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku, a neupovedomil
všetkých účastníkov konania o začatí konania predpísaným spôsobom alebo tiež o situáciu, keď správny
orgán nepriznal osobe postavenie účastníka konania, hoci tak mal urobiť, o situáciu, keď nezisťoval v
správnom konaní všetkých účastníkov konania o začatí konania predpísaným spôsobom alebo tiež o
situáciu, keď účastníkovi konania svojím nezákonným postupom sťažil uplatnenie jeho procesných práv

(napr.odoprelmurealizovaťjehoprávopodľa§33Správnehoporiadku).Zdikciezákonataktiežvyplýva,
že obnovy konania z uvedeného dôvodu sa nemôže domôcť ten, kto si neúčasť alebo nedostatočnú
účasť na konaní zavinil sám.

22. Žalovaný uviedol, že predmetného podania účastníka konania zo dňa 08.01.2016 však nevyplýva,

akým spôsobom malo dôjsť k naplneniu tohto dôvodu obnovy konania, hoci sa naň odvoláva. Napriek
tomu žalovaný preskúmal celý postup inšpektorátu práce v správnom konaní, ktorého obnovy sa
účastník konania domáha, pričom dospel k záveru, že ten nevykazuje znaky žiadneho pochybenia
v dôsledku upretia procesných práv účastníka konania. Ako vyplýva zo spisovej zložky, účastník
konania dostal možnosť vyjadriť sa k vytýkanému nedostatku, podkladom pre vydanie rozhodnutia, bol

oboznámený s jeho právom nahliadnuť do spisu, ako aj s oprávnením predkladať, prípadne navrhnúť
na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Účastník konania mal možnosť vyjadriť sa k
oznámeniu o začatí správneho konania, ale túto svoju možnosť nevyužil a po doručení rozhodnutia o
uložení pokuty zo strany inšpektorátu práce nepodal odvolanie v zákonom stanovenej lehote, a preto
akúkoľvek úvahu o nesprávnosti úradného postupu správneho orgánu (vedúcu k odňatiu možnosti

účastníka konania zúčastniť sa na konaní), považuje odvolací orgán za nesprávnu, skutkovo i právne
nepodloženú.

23. Národný inšpektorát práce majúc na zreteli to, že účastník konania vo svojom návrhu na obnovu
konania, okrem odvolávania sa vyššie citovaného ustanovenia (konkrétne na ustanovenie § 62 ods. 1

písm. a/ a c/ Správneho poriadku) neuviedol žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý by mala byť obnova
konania v zmysle týchto zákonných ustanovení povolená, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že návrh podaný účastníkom konania nie je
dostatočne presvedčivý na to, aby správny orgán, ktorý rozhoduje o obnove konania, dospel k záveru, že
sú splnené zákonné podmienky pre jej povolenie. Účastník konania tým, že vo svojom návrhu neuviedol

také skutočnosti, ktoré svedčia v prospech povolenia obnovy konania, ani nepredložil také dôkazy,
ktoré by naznačovali odňatie procesných práv účastníka konania, či nepravdivosť dôkazov, o ktoré sa
napadnuté rozhodnutie opieralo, nepreukázal dôvodnosť návrhu na povolenie obnovy konania. Stotožnil
sa s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o návrhu
účastníka konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Žalovaný s odkazom

na z istené skutočnosti preto dospel k názoru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu o zamietnutí
návrhu účastníka konania na povolenie obnovy konania je vecne správne, vychádzajúce zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. A keďže účastník konania v podanom odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti,
ktoré by boli dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalovaný rozhodol výrokom
napadnutého rozhodnutia.

24. Rozhodnutia oboch správnych orgánov napadol včas podanou žalobou žalobca, ktorý v petite žaloby
žiadal, aby súd rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a
zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.

25. Žalobu odôvodnil tým, že poukázal na rozhodnutie žalovaného prvostupňového správneho orgánu,
odvolanie a konštatoval, že žalovaný v predmetnom konaní nepresne, neúplne a neobjektívne zistil
skutkový stav veci, v dôsledku čoho žalovaný dospel k nesprávnym právnym záverom a žalobca
považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a to pre nedostatok dôvodov v ňom uvedených.Dôvodil, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len stroho a nedostatočne vyrovnal
so žalobcom predloženými skutočnosťami, čestnými vyhláseniami zamestnancov H. O. a E. M. a
neuviedol, z akého právneho dôvodu odmietol prijať žalobcom predložené dôkazy, a akými úvahami

bol vedený pri ich hodnotení. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bez akéhokoľvek
bližšieho právneho posúdenia uviedol, že dôkazy predložené žalobcom nepovažuje za dôvod, ktorý by
viedol k obnove konania a následne konštatoval, že ak by aj tieto skutočnosti boli známe správnym
orgánom už počas správneho konania, nemali by zásadný vplyv na zmenu nimi zisteného skutkového
stavu, teda toho, že sa žalobca dopustil nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k vyššie menovaným

dohodárom.Žalobcasanestotožňujestakoutoprávnouúvahoužalovaného,považujejuzaneprípustnú,
v rozpore so základnou zásadou správneho konania, zásadou materiálnej pravdy a ustanovením § 32 a
§ 46 Správneho poriadku. Uvedené konštatovanie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
svedčí o nezodpovednosti a nezáujme žalovaného objektívne sa zaoberať stavom veci a tým si splniť
svoju zákonnú povinnosť presného a úplného zistenia stavu veci, pričom žalovaný je povinný pri
akomkoľvek vydávaní rozhodnutia vždy vychádzať zo stavu, ktorý spoľahlivo a objektívne zistil.

26. V žalobe argumentoval aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžo/51/2010
zo dňa 13.05.2010 vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia. Poukázal na to, že odôvodnenie je zhrnutím
všetkýchzistenýchskutočnostíodôvodňujúcichvýrokrozhodnutia.Musízodpovedaťvýsledkomkonania
a musí mať náležitosti, ktoré sú ustanovení v ustanovení § 47 Správneho poriadku. V odôvodnení

správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžo 51/2010 zo dňa
13.05.2010 vyplýva, že absencia úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia

pre nedostatok dôvodov. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, ako aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia totiž neobsahuje, akými právnymi predpismi, prípadne akými ustanoveniami
predpisov sa pri hodnotení žalobcom predložených dôkazov riadil.

27. Žalobca zdôraznil, že ním predložené dôkazy sú podkladom na prípustnosť obnovy konania podľa
§ 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku, pretože môže mať podstatný vplyv na pôvodné rozhodnutie
príslušného inšpektorátu práce. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú
najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Konaním žalovaného tak v

predmetnom konaní došlo k porušeniu základnej zásady správneho konania, zásady materiálnej pravdy
uvedenejv§3ods.4Správnehoporiadku,podľaktorejrozhodnutiasprávnychorgánovmusiavychádzať
zospoľahlivozistenéhostavuveci,pritomžalobcapoukázalnarozhodnutieNSSRsp.zn.:6Sžo/51/2011
zo dňa 22.08.2012, v ktorom je konštatované porušenie tejto zásady.

28. V ďalšej časti žaloby poukázal na obsah návrhu na povolenie obnovy konania, spoluprácu s externou
účtovnou firmou. Citoval ustanovenie § 3 ods. 1, 2, 4, § 32 ods. 1 a §46 Zákona o správnom konaní.

29. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 02.09.2016 a navrhol žalobcu v celom
rozsahu zamietnuť. Tak, ako v napadnutom rozhodnutí, poukázal na všeobecné predpoklady obnovy

konania, citoval ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o správnom konaní s tým, že podľa návrhu na povolenie
obnovy konania žalobca argumentoval ustanovením § 62 ods. 1 písm. a/ a c/ Správneho poriadku.
Uviedol, že povolenie na obnovu konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku je možné z
dôvodu, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie
a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu. Žalobca túto skutočnosť dôsledne preskúmal a

dospel k záveru, že žalobcom predložené čestné vyhlásenia zamestnancov nezakladajú dôvod, ktorý
by k tejto obnove konania viedol. Ak by aj tieto skutočnosti boli známe správnym orgánom už počas
správneho konania, nemali by zásadný vplyv na zmenu nimi zisteného skutkového stavu, teda toho, že
sažalobcadopustilnelegálnehozamestnávaniavovzťahukmenovaným.Tátoskutočnosťjedostatočne
podložená dennými pracovnými výkazmi menovaných, podľa ktorej začali prácu pre žalobcu vykonávať

pred tým, ako boli prihlásení do registra Sociálnej poisťovne. Predmetné čestné vyhlásenia navyše
žalovaný považuje za účelové v snahe vyhnúť sa uloženému postihu. Povolenie obnovy konania z
dôvodu, že nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť
sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť vodvolacom konaní (teda dôvod zakotvený v § 62 ods. 1 písm. c/ Správneho poriadku), prichádza do
úvahy iba v tom prípade, ak správny orgán postupoval v rozpore s procesnoprávnymi normami, pričom
tento jeho postup zapríčinil, že účastník konania nemal možnosť uplatniť v konaní všetky svoje procesné

práva. Môže ísť o situáciu, keď správny orgán nepriznal osobe postavenie účastníka konania, hoci tak
mal urobiť, o situáciu, keď nezisťoval v správnom konaní všetkých účastníkov konania, porušil povinnosť
podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku, a neupovedomil všetkých účastníkov konania o začatí konania
predpísaným spôsobom alebo tiež o situáciu, keď účastníkovi konania svojím nezákonným postupom
sťažil uplatnenie jeho procesných práv (napr. odoprel mu realizovať jeho právo podľa § 33 Správneho

poriadku). Z dikcie zákona taktiež vyplýva, že obnovy konanie z uvedeného dôvodu sa nemôže úspešne
domôcť ten, kto si neúčasť alebo nedostatočnú účasť na konaní zavinil sám. Z predmetného podania
účastníka konania zo dňa 08. 01. 2016 však nevyplýva, akým spôsobom malo dôjsť k naplneniu tohto
dôvodu obnovy konania, hoci sa naň odvoláva.

30. Žalovaný uviedol, že napriek uvedenému preskúmal celý postup inšpektorátu práce v správnom

konaní, ktorého obnovy sa účastník konania domáhal, pričom dospel k záveru, že ten nevykazuje znaky
žiadneho pochybenia v dôsledku upretia procesných práv žalobcu. Ako vyplýva zo spisu, žalobca dostal
možnosť vyjadriť sa k vytýkanému nedostatku, podkladom pre vydanie rozhodnutia, bol oboznámený
s jeho právom nahliadnuť do spisu, ako aj s oprávnením predkladať, prípadne navrhnúť na podporu
svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k oznámeniu o začatí

správneho konania, ale túto svoju možnosť nevyužil a po obdržaní rozhodnutia o uložení pokuty zo
strany inšpektorátu práce nepodal odvolanie v zákonom stanovenej lehote, a preto akúkoľvek úvahu o
nesprávnosti úradného postupu správneho orgánu (vedúcu k odňatiu možnosti žalobcu zúčastniť sa na
konaní), považuje žalovaný za nesprávnu, skutkovo i právne nepodloženú. Pretože žalobca vo svojom
návrhu na obnovu konania, okrem odvolávania sa vyššie cit. ustanovenia (konkrétne na ustanovenie

§ 62 ods. 1 písm. a/ a c/ Správneho poriadku) neuviedol žiaden konkrétny dôvod, pre ktorý by mala
byť obnova konania v zmysle týchto zákonných ustanovení povolená, rozhodol výrokom napadnutého
rozhodnutia. Mal za to, že návrh podaný žalobcom nie je dostatočne presvedčivý na to. aby správny
orgán, ktorý rozhoduje o obnove konania, dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre jej
povolenie. Žalobca tým, že vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, ktoré svedčia v prospech

povolenia obnovy konania, ani nepredložil také dôkazy, ktoré by naznačovali odňatie procesných práv
účastníka konania, či nepravdivosť dôkazov, o ktoré sa napadnuté rozhodnutie opieralo, nepreukázal
dôvodnosť postupu inšpektorátu práce v súlade s § 62 a nasl. Správneho poriadku.

31. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností

rozhodol o návrhu účastníka konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia,
lebo rozhodnutie prvostupňového orgánu o zamietnutí návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania je
vecne správne, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného stavu veci. A keďže žalobca v podanom odvolaní
neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil.

32.Knámietkežalobcu,žesprávnyorgánmalvovecivypočuťzamestnancov,čovšakneurobil,žalovaný
uviedol, že z dôkazov nachádzajúcich v spisovom materiáli jednoznačne vyplýva, že žalobca sa dopustil
správneho deliktu, ktorý sa mu kladie za vinu a vypočutie menovaných nebolo v predmetnej veci
potrebné. Inšpektorát práce okrem toho, že dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu

právnemu posúdeniu veci. popísal zodpovedne aj skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia
povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj
prvostupňový orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru žalovaného
nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo
strany konajúceho súdu.

33. V preskúmavanej veci konanie bolo začaté na základe žaloby žalobcu dňa 27.06.2016, teda za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.

34. Dňom 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v

ustanovení § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predodňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

35. Správny súdny poriadok v § 2 ods. 1, 2 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd
ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správyarozhodujevďalšíchveciachustanovenýchtýmtozákonom.Každý,ktotvrdí,žejehoprávaalebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu

verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

36. Z vyššie citovaných rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že ide o konanie o správnej žalobe podľa
§ 177 a nasledujúcich Správneho súdneho poriadku, ktorý v ods. 1 upravuje, že správnou žalobou sa
žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy

alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

37. Podľa § 182 ods. 1 písm. e/ - v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodovžalobcapovažujenapadnutévýrokyrozhodnutiaaleboopatreniazanezákonné(žalobnébody).

38. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného,
pretože z obsahu žaloby iné námietky nevyplývajú. Žalobca v žalobe poukazuje na nedostatočne zistený
stav veci správnymi orgánmi v konaní, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie Inšpektorátom práce J. o
uložení pokuty za nelegálne zamestnávanie.

39. Zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 85/2002 Z.z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 21 ods. 3 upravuje, že
na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm.
b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní sa

nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

40. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v § 62 ods.1 upravuje, že
konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka
konania obnoví, ak

a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli
sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
b/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;
c/ nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na
konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom

konaní;
d/ rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak
sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;
e/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo
trestným činom.

41. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v
odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

42.Zcitovanéhonávrhunaobnovukonaniajenesporné,žepodľanázoružalobcusúsplnenépodmienky

upravené v citovanom ustanovení § 62 ods. 1 písm. a/ a c/ Správneho poriadku. Tvrdenie žalobcu, že
predloženie čestných prehlásení bývalých dohodárov a to zamestnancov H. O. a E. M., sú takýmito
dôkazmi, nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Tak, ako uvádzajú správne orgány, konatelia
spoločnosti k vypracovanému protokolu Inšpektorátu práce sa vyjadrili a konštatovali, že k chybe vo
vzťahu k oneskorenému prihláseniu týchto zamestnancov na povinné poistenie u sociálnej poisťovne

došlo v dôsledku pochybenia externej účtovníckej firmy. Podľa názoru súdu, ak žalobca tvrdí, že sú
splnené podmienky § 62 ods. 1 písm. a/ Zákona o správnom konaní, čestné vyhlásenia týchto dohodárov
nie sú novými dôkazmi, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť
bez zavinenia účastníka konania. Ak v žalobe a návrhu na obnovu konania žalobca tvrdil, že došlo ibak chybe v evidencii, potom toto jeho tvrdenie je v rozpore s obsahom vyjadrenia k protokolu o inšpekcii
práce a naviac žalobcovi nič nebránilo v tom, aby dôkazy predložil v pôvodnom správnom konaní. Podľa
názoru súdu aj v prípade, ak by uvedení bývalí zamestnanci dohodári boli mimo územie Slovenskej

republiky, nič mu nebránilo v tom, aby prvostupňovému správnemu orgánu túto skutočnosť oznámil a
požiadal inšpektorát práce o stanovenie primeranej lehoty, v ktorej by takéto dôkazy predložil, čo žalobca
neurobil.

43. Ustanovenie § 62 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku teda upravuje, že na obnovu konania nie je

dôvod, ak tieto skutočnosti a dôkazy sú iba nové, ale musia byť takej kvality, že ak by sa uplatnili v
pôvodnomkonaní,mohlibyzmeniťnázorsprávnehoorgánunarozhodnutievoveci.Otázka,čikonkrétna
skutočnosť môže mať podstatný vplyv na rozhodnutie, musí správny orgán posúdiť podľa okolnosti
konkrétnej veci. Ak je tento vplyv zanedbateľný, t.j. taký, ktorý by neviedol k zásadnej zmene pôvodného
rozhodnutia v porovnaní s výsledkami dôkazov a iných zistení vykonaných v správnom konaní, správny
orgán podľa § 63 obnovu konania nepovolí, vždy však bude postačovať pravdepodobnosť podstatného

vplyvu na rozhodnutie. Ďalšou podmienkou podľa tohto ustanovenia, ktorá musí byť splnená, je, že
skutočnosti alebo dôkazy sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Konaním je
trebarozumieťtakprvostupňovéakoajodvolaciekonanie,pretožepodľa§34ods.3Správnehoporiadku
účastníkkonaniajepovinnýnapodporusvojichtvrdenínavrhnúťdôkazy,ktorésúmuznáme,t.j.účastník
konaniasanemôžeúspešnedomáhaťobnovykonania,akmutátoskutočnosťvčasesprávnehokonania

bola známa a mohol ju uplatniť, ale ju neuplatnil bez ohľadu na to, v akom štádiu správneho konania sa o
nej dozvedel. Dôvodom na obnovu konania je teda len situácia, keď účastník konania skutočnosť alebo
dôkaz nepoznal alebo dôkaz nebolo možné vykonať. Je teda nesporné, že je nevyhnutná existencia
objektívneho dôvodu, ktorý znemožnil účastníkovi konania uplatniť konkrétnu skutočnosť alebo dôkaz
v príslušnom správnom konaní. Tak, ako správne orgány, aj súd je toho názoru, že nebola splnená ani

podmienka upravená v citovanom ustanovení § 62 ods. 1 písm. c/, pretože žalobca neuviedol žiadne
skutočnosti vo vzťahu k nesprávnemu postupu správneho orgánu, v dôsledku ktorého by sa mu odňala
možnosť zúčastniť sa na konaní a naviac nie je splnená ani podmienka, že sa náprava nemohla urobiť
v odvolacom konaní.

44. Tak, ako uvádzajú správne orgány, z obsahu spisu je bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca
odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým mu bola uložená pokuta, podal oneskorene a o
tejto skutočnosti bol upovedomený listom Národného inšpektorátu práce Košice tak, ako je uvedené v
odôvodnení rozsudku vyššie.

45. Je zrejmé, že obnova konania patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky v správnom konaní a
nevyhnutnou podmienkou na uplatnenie tohto inštitútu je, že sa môže použiť iba voči právoplatným
rozhodnutiam správnych orgánov. Predpokladom na uplatnenie obnovy konania je nezákonnosť
právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a existencia takých skutočností, ktoré spochybňujú
správnosť, pravdivosť, spravodlivosť a objektivitu rozhodnutia správneho konania. Obnovou konania

je teda možné dosiahnuť nápravu nezákonných právoplatných správnych rozhodnutí vydaním nového
rozhodnutia.

46. Žalobca v správnom konaní o povolení obnovy konania ale ani v správnej žalobe neuviedol
také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že boli splnené podmienky upravené §62 ods. 1 písm. a/, c/

Správneho poriadku na povolenie obnovy konania.

47. V súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku postupoval prvostupňový správny orgán
a následne aj žalovaný, pretože podľa názoru súdu tieto rozhodnutia sú dostatočne a presvedčivo
odôvodnené.

48. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku
zamietol.

49. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku, pretože žalobca

v konaní úspech nemal a žalovanému nevznikol nárok na náhradu trov konania, pretože uloženie takejto
povinnosti žalobcovi by súd nepovažoval za spravodlivé.

50. Senát správneho súdu vo veci rozhodol v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musia byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.