Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614205446
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2614205446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.

Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXXX/X, O.-U., zastúpený splnomocneným zástupcom: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, W. W.,
proti žalovanému: Finance4you, a.s., IČO: 43 906 915, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpený
spoločnosťou: Advokátska kancelária Strelák & Petkov, Na vŕšku 12, Bratislava, o určenie neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a záložnej zmluvy a vzájomnom návrhu o zaplatenie 14.665,50 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 10C/26/2014-179 zo
dňa 10.12.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v štvrtom a piatom odseku výroku a
v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievprvomodsekuvýrokuurčil,žeZmluvaospotrebiteľskom
úvere č. 1212000035 zo dňa 08.10.2012 uzatvorená medzi odporcom v 1. rade ako veriteľom a
navrhovateľom ako dlžníkom je v časti vyplatenej provízie v sume 325,- Eur a v časti sumy 262,-
Eur neplatná. V druhom odseku výroku určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1212000035 zo

dňa 08.10.2012 uzatvorená medzi odporcom v 1. rade ako veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom
je v časti zaistenia spotrebiteľského úveru záložným právom k nehnuteľnostiam uvedeným v bode V.
zmluvy neplatná. V treťom odseku výroku určil, že Záložná zmluva zo dňa 08.10.2012 uzatvorená medzi
odporcomv1.radeakozáložnýmveriteľomanavrhovateľomakodlžníkomnazabezpečeniepohľadávky
odporcu v 1. rade zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1212000035 zo dňa 08.10.2012 je neplatná. V
štvrtom odseku výroku súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol. V piatom odseku výroku súd
uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade sumu vo výške 5.912,- Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,75% ročne od 02.03.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V šiestom odseku výroku súd konanie v časti istiny vo výške 8.753,50 Eur a v časti úroku
z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 8.753,50 Eur od 02.03.2013 až do zaplatenia zastavil. V
siedmom odseku výroku súd rozhodol, že navrhovateľ a odporca v 1. rade nemajú právo na náhradu trov
konania. V ôsmom odseku výroku súd odporcovi v 2. rade nepriznal právo na náhradu trov konania. V
deviatom odseku výroku súd určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. 1212000035 zo dňa 08.10.2012 uzatvorená medzi odporcom v 1. rade ako veriteľom a navrhovateľom

ako dlžníkom uvedená v bode I. ods. 2 v znení: „Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že na výslovnú žiadosť
dlžníka bude úver vyplatený nasledovne: dňa 10.10.2012 bude vyplatená provízia FP Jana Zárecká
ZAREC, s.r.o., za sprostredkovanie úveru vo výške 325,- Eur na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, v.s
XXXXXXXXX. Prvá splátka je splatná ku dňu vyplatenia úveru. Ostatná suma vo výške 5.913,- Eur budedlžníkovi vyplatená prevodom na účet dňa 10.10.2012. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že v prípade,
ak v lehote od podpisu tejto zmluvy do vyplatenia úveru v zmysle tohto článku bude existovať splatná
pohľadávka zo strany veriteľa, príp. zo strany tretích subjektov voči dlžníkovi, bude táto pohľadávka

započítanáspohľadávkoudlžníkavočiveriteľovinavyplateníúveru.“jeneplatnázdôvoduneprijateľnosti
tejto podmienky. V desiatom odseku výroku súd určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. 1212000035 zo dňa 08.10.2012 uzatvorená medzi odporcom v 1. rade ako
veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom uvedená v bode V. v znení: „1. Záväzok vyplývajúci z tejto
zmluvy je zaistený záložným právom k nehnuteľnosti , vo výlučnom vlastníctve dlžníka, a to: - rodinným

domom, súpisné číslo XX, postavený na pozemku CKN parc. č. 592/2, zapísaný na liste vlastníctva č.
XXX vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Senica, katastrálne územie C., obec
C., okres Senica, a to v spoluvlastníckom podiele 1/1, - rodinným domom, súpisné číslo XX, postavený
na pozemku CKN parc. č. 591, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX vedenom Katastrálnym úradom v
Trnave, Správa katastra Senica, katastrálne územie C., obec C., okres Senica, a to v spoluvlastníckom
podiele 1/1, - pozemky: CKN parc. č. 591, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, vo výmere

167 m2, CKN parc. č. 592/1, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 316 m2, CKN
parc. č. 592/2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 89 m2, CKN parc. č. 592/3,
druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 89 m2, CKN parc. č. 593/1, druh pozemku:
Záhrady, vo výmere 213 m2, CKN parc. č. 593/2, druh pozemku: Záhrady, vo výmere 2699 m2, všetko
zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Senica,

katastrálne územie C., obec C., okres Senica (ďalej všetko spolu len „nehnuteľnosť“). 2. Veriteľ má
právo okamžite odstúpiť od tejto zmluvy a požadovať jednorazovú úhradu celej pohľadávky v prípade, že
vyššie uvedené nehnuteľnosti budú zaťažené akoukoľvek ťarchou (okrem tiarch uvedených v záložnej
zmluve) a to ešte pred zápisom záložného práva zaisťujúceho pohľadávku z tohto úveru do katastra
nehnuteľností. V tomto prípade má veriteľ právo účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 664,- Eur.

3. Dlžník sa zaväzuje poskytnúť všetku súčinnosť potrebnú pre povolenie vkladu záložného práva
do katastra nehnuteľností. Pokiaľ dlžník túto povinnosť nesplní je veriteľ oprávnený odstúpiť od tejto
zmluvy alebo úver spoplatniť. 4. Zaistenie záložným právom na vyššie uvedených nehnuteľnostiach
trvá aj v prípade odstúpenia dlžníka od tejto zmluvy. V takomto prípade zaisťuje povinnosť dlžníka
vrátiť poskytnutú istinu spolu s úrokom do splatenia istiny. 5. Veriteľ si vyhradzuje právo, v prípade,

ak bonita klienta nezodpovedá štandardným podmienkam veriteľa pre poskytnutie úveru, požadovať
zaistenie záväzku ručiteľským prehlásením alebo dohodou o zrážkach zo mzdy.“ je neplatná z dôvodu
neprijateľnosti tejto podmienky.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 1 ods. 1 a 2, § 1 ods. 8, § 2 písm.

a) a b), § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, §
52a ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 5, § 53a ods. 1 a 2, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka,
čl. 3 bod 1, čl. 4, čl. 6 bod 1, čl. 7 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Vecne argumentoval tým, že na základe vykonaného dokazovania a
zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len v

časti. Súd mal preukázané, že predmetné Zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle príslušných
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca v 1. rade poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom odporca mal v zmysle § 2 písm. a/
zákona č. 129/2010 Z.z. postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní zmlúv nekonal v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky

ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú
obsahovať neprimerané podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade podmienka o zaplatení
provízie za sprostredkovanie uzatvorenia úverovej zmluvy je podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, nakoľko umožňuje obchádzanie zákona pri určovaní odplaty za poskytnutie úveru. Suma

325,- Eur nebola navrhovateľovi reálne vyplatená a preto nemohla byť súčasťou poskytnutého úveru.
Súd súčasne považuje za neprijateľné aj ustanovenie o splatnosti sumy 262,- Eur. Podľa oznámenia
právneho zástupcu odporcu v 1. rade ide o splatnú pohľadávku veriteľa, ktorá bola započítaná na
iný dlh. Takéto ustanovenie zmluvy núti dlžníka v prípade jeho insolventnosti opakovane žiadať toho
istého veriteľa o poskytnutie ďalšieho úveru, pričom reálne je mu vyplatená nižšia suma. Dlžník sa

tak stáva na veriteľovi ešte viac závislým a zhoršuje sa jeho možnosť dlh v budúcnosti zaplatiť.
Vzhľadom na uvedené, súd preto určil, že spotrebiteľská zmluva je v časti o zaplatenie súm 325,-
Eur a 262,- Eur neplatná a vyhlásil tieto ustanovenia zmluvy za neprijateľné zmluvné podmienky. Súd
ďalej považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj ustanovenie o zabezpečení záväzku upravené vbode V. zmluvy. Zákon a príslušná európska judikatúra síce pripúšťa zabezpečenie záväzkov zriadením
záložného práva a jeho výkon prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ale danom prípade bola hodnota
založených nehnuteľností (65.500,- Eur) výrazne vyššia ako pohľadávka záložného veriteľa (5.913,-

Eur). Tento zrejmý nepomer spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
vneprospechspotrebiteľa.Súdpretoajtútočasťúverovejzmluvyurčilzaneplatnúavyhlásilustanovenie
zmluvy v bode V. za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záložnú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi
súd posúdil podľa jej povahy ako závislú na úverovej zmluve v súlade s ustanovením § 52a ods. 2
Obč. zák. Vznik úverovej zmluvy je podmienkou vzniku záložnej zmluvy a preto určenie neplatnosti

ustanovenia o zabezpečení záväzku malo za následok aj neplatnosť záložnej zmluvy. Vzhľadom na
uvedené súd vyhlásil záložnú zmluvu za neplatnú v celom rozsahu. V ostatných častiach bola Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 121200035 zo dňa 08.10.2012 uzatvorená v súlade so zákonom a preto
súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol. Súd posúdil aj tvrdenia navrhovateľa, že odporca
v 1. rade zneužil jeho neskúsenosť, tieseň a že nebol dostatočne oboznámený s obsahom zmlúv. Z
vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí svedkov, súd nemal preukázané, že bol na navrhovateľa

vyvíjaný nátlak, že nebol oboznámený s obsahom podpisovaných zmlúv a musel ich podpísať v časovej
tiesni. Navrhovateľ sám oslovil poskytovateľa úveru, žiadosť zaslal už v auguste 2012, k podpísaniu
zmluvy prišlo až 08.10.2012, pričom podmienky úveru si prevzal dňa 07.10.2012. Vzhľadom na uvedené
mal preto dostatok času oboznámiť sa s podmienkami úveru. V konaní mal súd preukázané, že odporca
v 1. rade poskytol navrhovateľovi úver vo výške 5.913,- Eur. Navrhovateľ si neplnil svoje povinnosti

z uzavretej zmluvy, pričom neplatil splátky úveru riadne a včas. Odporcovi v 1. rade zaplatil len prvú
splátku vo výške 1,- Eur. Odporca v 1. rade v súlade so zmluvou zosplatnil úver a vyzval navrhovateľa
na zaplatenie dlžnej sumy. V časti o zaplatenie sumy 8.753,50 Eur a príslušného úroku z omeškania
vo výške 5,75% ročne zobral odporca v 1. rade svoj vzájomný návrh späť a preto súd konanie v tejto
časti zastavil. Na základe uvedeného súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie sumy 5.912,- Eur, ako aj

úrokov z omeškania vo výške 5,75% ročne. Podľa § 142 ods. 1, 2 O.s.p., súd nepriznal navrhovateľovi a
odporcovi v 1. rade právo na náhradu trov konania, nakoľko obaja účastníci mali v konaní len čiastočný
úspech a ani jeden z nich nebol v konaní úspešnejší. Odporcovi v 2. rade súd nepriznal právo na náhradu
trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku, výlučne proti výroku v štvrtom a piatom odseku, podal prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že určí, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1212000035
zo dňa 08.10.2012 uzatvorená medzi odporcom v 1. rade ako záložným veriteľom a navrhovateľom ako
dlžníkom, z ktorej pohľadávka bola zabezpečená Záložnou zmluvou V-2305/12, je neplatná od samého

počiatku, a návrh odporcu na platenie sumy 5.912,- Eur s prísl. zamietne, s ohľadom na skutočnosť,
že vznáša námietku premlčania. Odvolateľ poukázal na to, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere ide o dojednanie neprijateľných zmluvných podmienok takej intenzity, ktoré robia napadnutú
zmluvu neplatnú ako celok od samého počiatku, nakoľko obsahuje neplatné ustanovenia o podstatných
zložkáchzmluvy,akoajneplatnosťnaňunadväzujúcejzáložnejzmluvy.Podľaodvolateľatrebaodstrániť

právnu neistotu, keď bez výroku o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je možné správne
určiť, či veriteľ odstúpil od zmluvy oprávnene a či mohol požadovať vrátenie celej dlžnej sumy, s čím
súvisí aj otázka omeškania. Pokiaľ je napadnutá zmluva neplatná od samého počiatku, omeškanie s
vrátením bezdôvodného obohatenia vzniká až od momentu, kedy sa mohol žalobca ako dlžník dostať
do omeškania s vrátením celej sumy, omeškanie vzniká až od momentu, kedy sa o neplatnosti zmluvy

účastníci dozvedeli z napadnutého rozsudku a nie od úkonov veriteľa, ktorý požadoval vrátenie celej
sumy z titulu porušenia zmluvy. Súd je povinný ex offo skúmať neplatnosť jednotlivých klauzúl, ako
aj neplatnosť zmluvy ako celku. Otázka omeškania súvisí aj s otázkou premlčania, poukazujúc na
nekalú praktiku veriteľa, podľa ktorej dodávateľ nikdy neposkytol úver v dojednanej výške a inkasuje
prvú splátku a poplatky už pri poskytnutí úveru. V predmetnej veci napadnuté spotrebiteľské zmluvy

neobsahujú pravdivý údaj o RPMN, z dôvodu rôznych poplatkov, poukazujúc na nekalú praktiku a
obchádzanie zákona produkovaním Zmluvy o otvorení úverového účtu a domáceho servisu. Žalobca
ako dlžník podpísal uvedené zmluvy nerozvážne, je úlohou súdu, aby posúdil, či možno spravodlivo
vyžadovať plnenie týchto zmlúv a či dojednania napadnutých zmlúv požívajú právnu ochranu v zmysle
§ 3 ods. 1 Obč. zákonníka. Odvolateľ podporne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 18Co/109/2011, ktorý sa zaoberal teóriou skutočného plnenia, posúdiac úver ako bezúročný a bez
poplatkov a zmluvu neplatnú od samého počiatku.4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril, navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť a žalovanému 1 priznať náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaný 1 sa stotožňuje s napadnutými časťami rozsudku, považuje ich za vecne

správne, vychádzajúce zo správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia. Aj v
prípade neprijateľnosti niektorých zmluvných podmienok nie je dôvod vyhlásiť zmluvu za neplatnú ako
celok, čo predstavuje krajné riešenie, naopak je potrebné vysloviť za neplatnú len časť zmluvy a napr.
určiť bezodplatnosť zmluvy, akcentujúc potrebu eurokonformného výkladu, poukazujúc na rozsudok
SD EÚ vo veci C-106/89 Marleasing a súkromnoprávnu zásadu utile non debet per unitule vitari, t.j.

ak je neplatnosťou zasiahnutá (hoci väčšia) časť právneho úkonu, ostatná časť právneho úkonu touto
neplatnosťou zasiahnutá nie je, ako aj ust. § 41 Obč. zákonníka a čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade súd správne vyhodnotil
zmluvu ako platný právny úkon obsahujúci prvky, ktoré za platné považovať nemožno, no ich existencia
nemá vplyv na podstatné prvky zmluvy, dôvodné preto bolo vyhlásiť za neplatné len niektoré časti
zmluvy, v súlade s názorom Ústavného súdu v rozhodnutí sp. zn. PL ÚS 28/2000, ako aj s rozhodnutím

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/67/2008 a zásadou „favor contractus“ a rozhodnutím Okresného
súdu Lučenec sp. zn. 21C/20/2010. Žalovaný 1 považuje za nedôvodnú námietku premlčania vznesenú
žalobcom, plynutie objektívnej 3-ročnej premlčacej doby začalo dňa 10.10.2012, kedy boli peňažné
prostriedkyvovýške5.913,-Eurvyplatenénaúčetžalobcu,žalovaný1sinároknavrátenieposkytnutého
úveru uplatnil dňa 23.01.2015 doručením vzájomného návrhu, t.j. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej

doby. Pre plynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebná vedomosť oprávneného subjektu
o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, v danom prípade je týmto momentom až právoplatnosť
rozsudku o určení neplatnosti zmluvy, poukazujúc na judikát R 25/1986, preto k začatiu plynutia
subjektívnej premlčacej doby k dnešnému dňu ani nedošlo a nárok žalovaného 1 priznaný rozsudkom
je dôvodný. Ak by sa aj začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby odvíjal od momentu,

kedy žalobca podal návrh na určenie neplatnosti zmluvy, návrh bol podaný dňa 10.08.2014 a žalovaný
1 podal vzájomný návrh už dňa 23.01.2015.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je
namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v štvrtom a piatom odseku výroku ako vecne
správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

7. Vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané výlučne zo strany žalobcu proti výrokom v štvrtom a

piatom odseku výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie, vo zvyšnej časti, proti ktorej ani jedna
strana odvolanie nepodala, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom prieskumu
odvolacím súdom (§ 367 ods. 2 C.s.p.). Preto ani pôvodný žalovaný 2 už nebol stranou odvolacieho
konania.

8. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti, konania jemu
predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

9. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa iprávne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu

odvolateľovi.

10. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať

iba nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovaným 1 dňa 08.10.2012 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný 1 mal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 6.500,-
Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že úver bude dlžníkovi vyplatený prevodom na účet, pričom bude
vyplatená provízia FP Jana Zárecká ZAREC, s.r.o. za sprostredkovanie úveru vo výške 325,- Eur a

prvá splátka úveru (262,- Eur) bude splatná ku dňu vyplatenia úveru. Ostatná suma vo výške 5.913,-
Eur bude vyplatená dlžníkovi prevodom. Zmluvné strany si dohodli, že za poskytnutie úveru zaplatí
dlžník veriteľovi dohodnutý úrok 21,58% z istiny ročne a dohodnutú celkovú odplatu vo výške 1.153,65
Eur. Dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi celkom čiastku 14.666,50 Eur a to v prvých 4 mesačných
splátkach vo výške 1,- Eur, ďalej v 55 mesačných splátkach vo výške 262,- Eur a 60. splátku vo výške

252,50 Eur s tým, že prvá splátka bude splatná ku dňu vyplatenia úveru a každá ďalšia vždy k 28.
dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca pod stratou výhody splátok, v prípade neuhradenia jednej
splátky v plnej výške a najneskôr do troch mesiacov odo dňa nasledujúceho po dátume uvedenom v
splátkovom kalendári. V bode V. zmluvy o úvere si účastníci dohodli, že záväzok je zaistený záložným
právom k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXX pre k.ú. a obec C., Katastrálny úrad v Trnave,

Správa katastra Senica. Súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár. Pre účely zabezpečenia záväzku z
úverovej zmluvy účastníci uzatvorili samostatnú záložnú zmluvu zo dňa 08.10.2102, predmetom ktorej
bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam uvedeným v bode V. úverovej zmluvy. Znaleckým
posudkom Ing. Jána Pisklu bola hodnota týchto nehnuteľnosti určená vo výške 65.500,- Eur. Žalobca si
neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy, veriteľovi zaplatil len prvú splátku vo výške 1,- Eur a preto

veriteľ úver zosplatnil dňa 01.03.2013 a dňa 02.05.2013 vyzval žalobcu na zaplatenie celej dlžnej sumy.
Nakoľko žalobca dlžnú sumu žalovanému 1 nezaplatil, žalovaný 1 pristúpil k výkonu záložného práva a
vec predložil žalovanému 2 na realizáciu dražby založených nehnuteľností. Z výpisu Q. W., a.s. zo dňa
11.10.2012 vyplýva, že žalovaný 1 previedol na účet žalobcu sumu 5.913,- Eur.

12. Odvolateľ ako prvé namietal, že súd prvej inštancie pochybil, keď nerozhodol o určení neplatnosti
predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v celom rozsahu, t.j. nevyhovel jeho návrhu na určenie
neplatnosti celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016, t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,

návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

14. Podľa citovaného § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd

sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou
danostinaliehavéhoprávnehozáujmu,ktorépodmienkytvoriaconditiosinequanonurčovacejžaloby.Ak
totižsúddospejekzáveru,ženiesúsplnenézákonnépodmienkypreprípustnosťurčovacejžaloby,resp.
že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto
žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa

požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,
čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť
právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania

je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia
navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto
neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy,ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne
postavenie stalo neistým.

15. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem
jestvuje,skúmasúdexoffo,t.j.zúradnejpovinnosti.Platítoajpresúdprvéhostupňa,ajpresúdodvolací.
Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní odporca vôbec
urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Nepreukázaná existencia

naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je
tedanutné,abytentonaliehavýprávnyzáujemjestvovalnielenvčaserozhodovaniasúduprvéhostupňa,
ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3 O.s.p.).

16. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5Cdo 60/1998,
publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha

vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia
žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať
vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.

Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a
význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto
neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných

skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho
porušenia právnych povinností iným subjektom.

17. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit

(to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

18. Určovacia žaloba [§ 80 písm. c) O.s.p.] má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť
ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
(určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo
boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) O.s.p.]. V prípade

možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu
žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu
počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia
právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p.,
však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže,

že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade
treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou
prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu
môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí

pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť,
že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých
právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu;

záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či
podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť
neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný aprvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

19. Podľa ustálenej súdnej judikatúry tiež platí, že ak vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa má
riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe
daný naliehavý právny záujem (porovnaj napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 98/2004). Ten je v
takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy totiž nemusí znamenať,

že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom
práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej skutočnosti,
prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom.

20. Vyššie uvedené závery o potrebe preukázania naliehavého právneho záujmu platia aj za účinnosti
C.s.p.,keďpodľa§137písm.c)ad)C.s.p.účinnéhood01.07.2016,t.j.včaserozhodovaniaodvolacieho

súdu, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vzťah medzi posúdením prejudiciálnej otázky a

rozhodnutím o nároku na plnenie. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do
výroku súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá
nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku,
nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne
rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva

alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne
(či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne
rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k
tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to
však neplatí. Teda právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne

rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu
sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Preto je žaloba na plnenie
v týchto prípadoch prípustná. Právoplatný výrok o určení práva či právneho vzťahu tvorí prekážku
právoplatne rozhodnutej veci voči novej žalobe na plnenie. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa
vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní, v priestupkovom konaní, či v adhéznom

konaní trestnom (Komentár Občiansky súdny poriadok Števček/Ficová a kolektív). (por. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 44/2011, sp. zn. 5Cdo 115/2012, sp. zn. 3 MCdo 8/2013).

22. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku
právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 100/01, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 110/2003, podľa ktorého právoplatný rozsudok o žalobe
na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe
na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového základu.

23. Obdobne sa k tejto problematike stavia aj aplikačná prax v Českej republike, napríklad v uznesení
Ústavného súdu ČR zo dňa 07.01.1994, sp. zn. IV. ÚS 2/93, podľa ktorého právoplatné rozhodnutie o
žalobe na plnenie predstavuje vždy takú prekážku veci právoplatne rozsúdenej pre žaloby na určení
už z toho dôvodu, že ním bola súčasne posúdená existencia či neexistencia určitého právneho vzťahu
alebo práva, z ktorého bolo žalované plnenie.

24. V danom prípade, keď na základe vzájomného návrhu žalovaného súd rozhodoval aj o nároku
na plnenie, nebol daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko posúdenie dôvodnosti žaloby na plnenie v sebe zahŕňa aj vyriešenie predbežnej otázky
platnosti zmluvy, na základe ktorej je plnenie požadované. Bolo by preto nadbytočným, aby súd

samostatným výrokom rozhodoval o neplatnosti zmluvy, keď z rozhodnutia súdu o nároku na plnenie
a z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, ako súd posúdil otázku platnosti zmluvy. Ako už bolo
viackrát zdôraznené, určovacia žaloba má zväčša preventívny charakter a jej opodstatnenosť je daná
vtedy, ak pomôže vyriešiť predmet sporu. V danom prípade všetky sporné otázky medzi žalobcom akodlžníkom a žalovaným 1 ako veriteľom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú definitívne vyriešené práve
rozhodnutím o nároku na plnenie v piatom odseku výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v
ktorom súd uzavrel, akú sumu je žalobca povinný žalovanému vyplatiť titulom vyporiadania vzájomných

nárokov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu založeného predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Ani prípadným určením neplatnosti zmluvy u úvere by sa právne postavenie žalobcu nijako nezmenilo.

25. Ak by aj nebolo dôvodné zamietnuť žalobu žalobcu o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ako celku z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, je potrebné súhlasiť s

argumentáciou žalovaného, ktorý dôvodne poukázal na to, že aj v prípade neprijateľnosti niektorých
zmluvných podmienok nie je dôvod vyhlásiť zmluvu za neplatnú ako celok, čo predstavuje krajné
riešenie, naopak je potrebné vysloviť za neplatnú len časť zmluvy a napr. určiť bezodplatnosť zmluvy,
akcentujúc potrebu eurokonformného výkladu, poukazujúc na rozsudok SD EÚ vo veci C-106/89
Marleasing a súkromnoprávnu zásadu utile non debet per unitule vitari, t.j. ak je neplatnosťou zasiahnutá
(hoci väčšia) časť právneho úkonu, ostatná časť právneho úkonu touto neplatnosťou zasiahnutá nie je,

ako aj ust. § 41 Obč. zákonníka a čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade súd správne vyhodnotil zmluvu ako platný právny úkon
obsahujúci prvky, ktoré za platné považovať nemožno, no ich existencia nemá vplyv na podstatné prvky
zmluvy,dôvodnépretobolovyhlásiťzaneplatnélenniektoréčastizmluvy,vsúladesnázoromÚstavného
súdu v rozhodnutí sp. zn. PL ÚS 28/2000, ako aj s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn.

3Co/67/2008 a zásadou „favor contractus“.

26. Odvolateľ ďalej namietal správnosť piateho odseku výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť
žalovanému sumu 5.912,- Eur s prísl., namietajúc premlčanie uplatneného nároku, avšak bez toho, aby
uviedol konkrétne okolnosti nasvedčujúce premlčaniu.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok
na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo
použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú
stranu priaznivejšie. Preto pri skúmaní otázky premlčania je potrebné aplikovať občianskoprávnu úpravu

ohľadom dĺžky premlčacej doby.

28. V danom prípade plynutie objektívnej 3-ročnej premlčacej doby mohlo začať najskôr dňa 10.10.2012,
kedy boli peňažné prostriedky vo výške 5.913,- Eur vyplatené na účet žalobcu, žalovaný si nárok na
vrátenie poskytnutého úveru uplatnil dňa 23.01.2015 doručením vzájomného návrhu, t.j. pred uplynutím

3-ročnej premlčacej doby. Pre priznanie nároku na vrátenie istiny poskytnutého úveru však bolo
rozhodujúcou skutočnosťou zosplatnenie úveru pre neplnenie zmluvných povinností dňa 01.03.2013, od
ktorého sa odvíjajú aj súdom prvej inštancie správne priznané úroky z omeškania, a preto aj posúdiac
začatie plynutiapremlčacej doby od zosplatnenia úveru je potrebné dospieť k záveru, že uplatnený nárok
žalovaného na vrátenie istiny poskytnutého úveru nie je premlčaný a súd prvej inštancie správne žalobcu

zaviazal na zaplatenie istiny poskytnutého úveru aj s príslušným úrokmi z omeškania.

29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti v štvrtom a piatom odseku výroku, vrátane závislých výrokov o náhrade trov konania,
v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

30. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).