Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200047
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek

senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: FABCAR Kft., Bartók
Béla út. 152. F.ép., 1113 Budapest, Maďarsko, IČO 13805434-2-43, zastúpeného advokátom JUDr.
Richardom Schwarzom, Dunajská 1, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
č. 1455057/2015 zo dňa 25. 11. 2015, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis správneho
orgánu prvého stupňa, t. j. colného úradu, súd zistil, že žalobca ako mandant (deklarant) uzavrel so
spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol. s r.o. ako mandatárom (zástupca deklaranta) mandátnu zmluvu
zo dňa 19. 10. 2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10. 02. 2014, predmetom ktorej bolo okrem iného
priame zastupovanie mandanta mandatárom v zmysle Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992, ktorým
sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva a zák. č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri spracovaní a podávaní colného vyhlásenia, ktorým
sanavrhujeprepustenietovarudocolnéhorežimualeboinéhocolneschválenéhourčeniaalebopoužitia.
Žalobca ako mandant v tejto zmluve (čl. III) splnomocnil mandatára na všetky právne úkony týkajúce sa
spracovania a podania colného vyhlásenia s tým, že mandant zodpovedá v plnom rozsahu za pravosť,
správnosť, legálnosť všetkých predkladaných dokladov, a to po formálnej a po obsahovej stránke.

2. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i plnomocenstvo zo dňa 19. 10. 2012, ktorým

žalobca ako splnomocniteľ (dovozca) udelil v zmysle ust. § 69a zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov plnomocenstvo pre spoločnosť DELTA-NZTRANS spol. s r.o.
(splnomocnenec/daňový zástupca) vo veci daňového zastupovania pri dovoze tovaru. Podľa ďalšieho
splnomocnenia zo dňa 19. 10. 2012 žalobca ako splnomocniteľ splnomocnil splnomocnenca, t. j.
spoločnosť DELTA-NZTRANS spol. s r.o. v zmysle čl. 5 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 na priame
zastupovanie v colnom konaní pri dovoze a vývoze a pri podávaní deklarácie údajov o colnej hodnote.

3. Žalobca ako deklarant zastúpený spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol. s r.o. podal colné vyhlásenie,
ktoré bolo na colnom úrade zaevidované dňa 11. 04. 2014 pod č. 0615810400974, v ktorom navrhol
prepustiť tam uvedený textilný tovar, kovové gombíky, plastové ozdoby na odevy a odevné doplnky z
gumy (pochádzajúci z krajiny mimo Európskej únie) do colného režimu voľný obeh s kódom režimu4200 (v kolónke 37 colného vyhlásenia). Ako príjemca tohto tovaru v kolónke 8 a deklarant v kolónke
14 colného vyhlásenia je uvedená spoločnosť žalobcu (FABCAR Szolgáltató és Kereskedelmi Korlátolt
Felelősségű Tarsaság, Bartók Béla út. 152, Budapest, Maďarsko).

4. K týmto dokladom bol predložený medzinárodný nákladný list (CMR) vystavený dňa 11. 04. 2014,
ktorý nebol potvrdený príjemcom tovaru.

5. V listine zo dňa 11. 04. 2014 označenej ako „deklarácia údajov o colnej hodnote“ je žalobca uvedený

ako kupujúci a deklarant.

6. Rozhodnutím zo dňa 11. 04. 2014 č. 1096158/1/184759/2014 Colný úrad Nitra, Pobočka colného
úradu Nové Zámky NS podľa ust. § 48b ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov uložil žalobcovi pred prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu voľný
obeh (uvedeného na prijatom colnom vyhlásení č. 0615810400974) povinnosť zložiť zabezpečenie na

daň z pridanej hodnoty v sume 7.692,87 eur, ktorú sumu žalobca i zaplatil, čo nebolo sporné.

7. Colný úrad Nitra, Pobočka colného úradu Nové Zámky NS vo výzve zo dňa 11. 04. 2014 vyzval
žalobcu ako deklaranta zastúpeného spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol. s r.o., aby v súvislosti s
colným vyhlásením zo dňa 11. 04. 2014 č. 0615810400974 predložil ďalšie doklady alebo iné dôkazy

o tom, že deklarovaná colná hodnota tovaru zodpovedá cene skutočne platenej alebo cene, ktorá sa
má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva. Následne žalobca predložil
kontrakt medzi odosielateľom a príjemcom, a to dňa 11. 04. 2014.

8. Na základe ďalšieho podania colného úradu (zo dňa 11. 04. 2014) spoločnosť DELTA-NZTRANS spol.

s r.o. ako zástupca žalobcu v colnom konaní predložila dňa 23. 04. 2014 medzinárodný nákladný list
(CMR)zodňa11.04.2014bezčísla,vktoromjevkolónke 15uvedenémenofyzickejosobyJ.O.,adresa
„U., O. C. XX“ a v kolónke 24 je uvedený dátum 12. 04. 2014, pečiatka spoločnosti žalobcu FABCAR
Kft., 1113Bp, Bartók Béla út. 152F a nečitateľný podpis. Zároveň bola colnému úradu predložená faktúra
- doklad o premiestnení zo dňa 11. 04. 2014 č. 11/04/2014/76, v ktorom je ako dodávateľ a odberateľ

uvedený žalobca, odosielateľ - daňový zástupca je uvedená spoločnosť DELTA-NZTRANS spol. s r.o. s
tým, že tovar je oslobodený od dane a prevzal ho J. O. na adrese: U. Z..X.., O. C.. XX, pričom toto meno
a adresa U., O. C. XX, sú uvedené i na predloženom medzinárodnom nákladnom liste zo dňa 11. 04.
2014 (ktorý nie je totožný s medzinárodným nákladným listom vystaveným dňa 11. 04. 2014 uvedeným
v bode 4, v ktorom neboli uvedené údaje o subjekte, ktorý tovar prevzal).

9. Žiadosťou zo dňa 02. 05. 2014 Colný úrad Nitra, Pobočka colného úradu Nové Zámky NS žiadal
žalovaného v spolupráci s príslušným finančným orgánom Maďarska o preverenie pravdivosti a
správnosti predložených dokladov o prevzatí tovaru a preverenie dodania tovaru deklarovaného na
colnom vyhlásení č. 0615810400974.

10. V podaní zo dňa 22. 06. 2015 žalovaný oznámil Colnému úradu Nitra, že Károly Fábián ako konateľ
daňovníka, t.j. spoločnosti FABCAR Szolgáltató és Kereskedelmi Korlátolt Felelősségű Tarsaság, Bartók
Béla út. 152, Budapest, Maďarsko podal vyhlásenie a predložil príslušné doklady. Uviedol, že v apríli
2014 spoločnosť vykonávala dovozné činnosti, ktoré pozostávali z redistribúcie tovaru z Číny ďalším

spoločnostiam v rámci Európskej únie a tovar bol dovezený letecky z Číny do Mníchova a potom
prepravený nákladnými vozidlami do Nových Zámkov. Ďalej vyhlásil, že v apríli 2014 nebol do Maďarska
prepravený žiadny tovar a tento prijala v Nových Zámkoch osoba menom J. O. (vedúci predaja u
daňovníka) a odtiaľ bol tovar redistribuovaný, pričom v rámci redistribúcie si prepravu organizuje
a uhrádza zákazník. Tovar bol colne prerokovaný 11. 04. 2014 a dodaný spoločnosti Alsovig SRL

(Rumunsko), pričom nevstúpil na územie Maďarska, bol predaný z Nových Zámkov, odkiaľ si prepravu
zabezpečila Alsovig SRL. Maďarské daňové orgány zároveň oznámili, že predmetný tovar nebol
skladovaný v sklade maďarského daňovníka. V súvislosti s týmto tvrdením bola predložená faktúra
vystavená žalobcom pre odberateľa v Rumunsku. Uvedené zistenia maďarskej daňovej správy oznámil
Colný úrad Nitra svojej pobočke v Nových Zámkoch v podaní zo dňa 29. 06. 2015.

11. Dňa 01. 07. 2015 vydal Colný úrad Nitra, Pobočka colného úradu Nové Zámky NS oznámenie o
začatí konania vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z dôvodu, že nebola potvrdená pravdivosťalebo správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru, ktoré boli predmetom preverovania (podľa
predložených dokladov bol tovar prevzatý dňa 12. 04. 2014 fyzickou osobou J. O. na adrese O. C.
XX, U., konateľ žalobcu však uviedol, že tovar prevzala táto osoba ako vedúci predaja preverovanej

spoločnosti v Nových Zámkoch a odtiaľ bol dodaný odberateľovi do Rumunska, teda do Maďarska nebol
prepravený).

12. Žalobca podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 16. 07. 2015.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania Colný úrad Nitra, Pobočka
colného úradu Nové Zámky NS vydal dňa 11. 08. 2015 rozhodnutie č. 1280134/2015, ktorým v zmysle
ust. § 21 ods. 1, písm. a/ v spojení s ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty v sume 7.692,87 eur, nakoľko
po obdržaní informácie od príslušného finančného orgánu iného členského štátu - t. j. Maďarska nebola
potvrdená pravdivosť, ani správnosť predložených dokladov o prevzatí tovaru, ktorý bol prepustený do
colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty s dodaním tovaru do iného
členskéhoštáturozhodnutímvcolnomkonaníč.0615810400974zodňa11.04.2014.Daňovápovinnosť

vznikla podľa ust. § 21 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov dňom 11. 04. 2014, t. j. dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do colného
režimu voľný obeh. Zároveň Colný úrad Nitra týmto rozhodnutím po zápise do účtovnej evidencie podľa
čl. 220 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 zo dňa 12. 10. 1992, ktorým sa ustanovuje Colný
kódex spoločenstva v spojení s ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v

znení neskorších predpisov oznámil žalobcovi v súlade s ustanovenými postupmi podľa čl. 221 ods. 1
Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 vo vzťahu k tovaru, ktorý bol prepustený do colného režimu voľný
obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty s dodaním tovaru do iného členského štátu rozhodnutím
v colnom konaní zo dňa 11. 04. 2014 č. 0615810400974 vyrubenie dane z pridanej hodnoty v sume
7.692,87 eur.

14. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 20. 08. 2015 proti rozhodnutiu Colného úradu Nitra, Pobočka
colného úradu Nové Zámky NS zo dňa 11. 08. 2015 č. 1280134/2015 (daň z pridanej hodnoty v sume
7.692,87 eur) vo veci rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán, ktorý svojím rozhodnutím zo dňa 25. 11.
2015 č. 1455057/2015 potvrdil rozhodnutie zo dňa 11. 08. 2015 z dôvodov uvedených v odôvodnení

svojho rozhodnutia.

15. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že colný úrad dovymeral žalobcovi daň z pridanej hodnoty
z dôvodu, že nebola splnená podmienka pre oslobodenie od dane podľa ust. § 48 ods. 3 zák. č.
222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskoršíchpredpisov.Nedodanietovarudeklarovanému

príjemcovi je skutkovou okolnosťou, ktorú v predmetnej veci nemožno považovať za splnenie podmienky
pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Deklarant ani iná osoba nemôžu svojvoľne bez právnych
následkov meniť údaje uvedené v colnom konaní potom, čo bol tovar na základe týchto údajov
prepustený do navrhovaného colného režimu. Ak bola určitá osoba v colnom konaní deklarovaná ako
príjemca tovaru, nie je možné bez právnych následkov dodať tovar inej osobe a v inom členskom štáte.

V žalobou napadnutom rozhodnutí sa žalovaný vysporiadal i s námietkami žalobcu v podanom odvolaní
proti rozhodnutiu colného úradu zo dňa 11. 08. 2015.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

16. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 20. 01. 2016 poukázal na ust. § 34 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov a uviedol, že žiadal o určenie ústneho pojednávania s
vykonaním dôkazov, čo však správne orgány neurobili a rozhodli na základe dôkazov a vyjadrení, ktoré
údajne postačovali na rozhodnutie v predmetnej veci.

17. Tvrdenia žalovaného v jeho rozhodnutí považoval žalobca za absolútne jednostranné a účelové s
tým, že výklad colných orgánov ide jednoznačne nad rámec dotknutých právnych predpisov. Uviedol, že
v priebehu konania navrhol vypočuť svedka, a to zástupcu spoločnosti DELTA-NZTRANS spol. s r.o. akocolného deklaranta, ktorý vypisoval formulár uvedený v oznámení o začatí konania a ktorý uviedol bez
vedomia žalobcu, že deklarovaný tovar mal skončiť v Maďarsku, čo však žalobca nikdy nedeklaroval.

18. Žalobca si je vedomý zodpovednosti deklaranta za správnosť a pravdivosť dokladov predložených v
colnomkonaní,ktorávyplývazNariadeniaKomisie(EHS)č.2454/93,ktorýmsavykonávaniaNariadenie
Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, no na druhej strane bolo a je
potrebné zistiť stanovisko predstaviteľa tejto spoločnosti, ktorého chybou, omylom, resp. zanedbaním
bol fakticky spôsobený stav, ktorý je predmetom súdneho konania. Tento svedok by objasnil, z akého

dôvodu uviedol v predmetnom doklade skutočnosti, ktoré nekorešpondovali s realitou a ani s prejavom
vôle žalobcu.

19. Taktiež žalobca navrhol doplniť dokazovanie zabezpečením listinných dôkazov, a to príslušného
CMR od spoločnosti Alsovig SRL (Rumunsko), ktorá predmetný tovar prevzala. V rámci vlastného
šetrenia žalobca predložil doklad CMR zo dňa 11. 04. 2014, z ktorého jednoznačne vyplýva, že

predmetný tovar, teda ten istý, ktorý bol predmetom colného konania na území SR, bol deklarovaný, že
má skončiť v Taliansku, čo potvrdil preberajúci subjekt na vyššie uvedenom medzinárodnom nákladnom
liste. V danom prípade je teda jednoznačne preukázané, že tovar skončil v inom štáte Európskej únie
a predložený medzinárodný nákladný list spĺňa náležitosti na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v
zmysleust.§48bods.3,písm.a/aže/zák.č.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskorších

predpisov. O tejto skutočnosti by mohol podať svedeckú výpoveď predstaviteľ spoločnosti Alsovig SRL,
teda o tom, že predmetný tovar vôbec nemal skončil v Maďarsku, ale v inom členskom štáte EÚ, t.j. v
Taliansku, kde aj skončil. Túto skutočnosť potvrdzuje i listinný dôkaz, a to preberací protokol o prevzatí
predmetného tovaru zo dňa 11. 04. 2014.

20. Napadnuté rozhodnutie žalovaného potom vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a
výklad správnych orgánov nemá oporu v platných zákonných ustanoveniach. Rozhodnutie žalovaného
teda vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. V ďalšej časti žaloby žalobca citoval ust. § 48b ods. 3, písm. a/ až e/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ust. § 3 ods. 2, 4, § 32 ods. 1, § 46 zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa
25. 11. 2015, ako i rozhodnutie Colného úradu Nitra zo dňa 11. 08. 2015 zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

22. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 26. 05. 2016 popísal priebeh konania predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutí a uviedol, že colný úrad žalobcovi dovymeral daň z pridanej hodnoty z dôvodu, že

nebola splnená podmienka pre oslobodenie od dane podľa ust. § 48 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Nedodanie tovaru deklarovanému príjemcovi
je skutkovou okolnosťou, ktorú v kontexte reálne zisteného skutkového stavu danej právnej veci
nemožnopovažovaťzasplneniepodmienkypreoslobodenieoddanezpridanejhodnotyvzmyslevyššie
uvedeného zákonného ustanovenia.

23. V predmetnej veci bol ako príjemca tovaru v odseku 8 JCD uvedený žalobca a tento údaj bol pre
ďalšieposúdeniesplneniapodmienokcolnéhorežimuspodmienečnýmoslobodenímoddovoznejplatby
rozhodujúci.Colnéorgánybolivcolnomkonaníprávnezáväznýmspôsobominformované,žepredmetný
tovar prepustený do colného režimu s podmienečným oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri jeho

dodaní do iného členského štátu (kód režimu 4200) bude dodaný deklarovanému príjemcovi (žalobcovi).
Zodpovednosť deklaranta za správnosť a pravdivosť údajov uvádzaných v písomnom colnom vyhlásení
a za správnosť a pravdivosť dokladov predložených v colnom konaní vyplýva najmä z čl. 199 ods. 1
Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 02. 07. 1993, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (EHS) č.
2913/92.

24. Skutočnosť, že predmetný tovar nebol dodaný deklarovanému príjemcovi v inom členskom štáte,
ktorý bol uvedený v colnom vyhlásení, resp. v dokladoch predložených na colné konanie, je zrejmým
nesplnením podmienok, za ktorých bol tovar do navrhnutého colného režimu prepustený. Tovarprepustený na základe vyhlásenia zo dňa 11. 04. 2014 do colného režimu voľný obeh s oslobodením od
dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu nebol dodaný deklarovanému príjemcovi a
nemohlotakbyťkonštatovanésplneniepodmienkyust.§48ods.3zák.č.222/2004Z.z.odanizpridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že z výsledkov medzinárodného preverovania na
základe podnetu slovenských colných orgánov vyplynulo, že išlo o redistribúciu tovaru, neznamená,
že žalobca postupoval správne, keď v colnom konaní navrhol prepustiť tovar do colného režimu
voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do iného členského štátu, nakoľko
predložil prostredníctvom priameho zástupcu spoločnosti DELTA-NZTRANS spol. s r.o. nepravdivé

alebo nesprávne doklady ako dôkaz, že preprava tovaru skončila v inom členskom štáte.

25. Spoločnosť DELTA-NZTRANS spol. s r.o. zastupovala žalobcu v colnom konaní a následne i pri
predkladaní dôkazov o tom, že preprava tovaru uvedeného v colnom vyhlásení č. 0615810400974 zo
dňa 11. 04. 2014 sa skončila v inom členskom štáte a konala ako priamy zástupca, ktorého si žalobca
sám zvolil na základe plnomocenstva a mandátnej zmluvy zo dňa 19. 10. 2012. Pri priamom zastúpení

zástupcakonávmeneavprospechzastúpeného,zčohojezrejmé,žeprávnedôsledkyúkonovzástupcu
znášapriamozastúpený.NavrhovanévykonanievýsluchuzástupcuspoločnostiDELTA-NZTRANSspol.
s r.o. považuje žalovaný za úkon, ktorý by bez ohľadu na jeho výsledok nemal vplyv na danú vec.
Skutkový stav v predmetnej veci bol dostatočne preukázaný a objasnený a správny orgán návrhu
žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania nevyhovel, čo i odôvodnil.

26.Podstatnévpredmetnejvecijeto,žežalobcapredložildokladyoprevzatítovarupríjemcom,formálne
spĺňajúce všetky náležitosti dokladu o prevzatí tovaru uvedené v ust. § 48 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pri ktorých vznikla dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti a správnosti a po ich preverení príslušným finančným orgánom iného členského štátu

sa nepotvrdila ich pravdivosť alebo správnosť, pričom zákonodarca požaduje, aby ten, kto nárok na
oslobodenie od dane z pridanej hodnoty uplatnil, preukázal i nárok na uvoľnenie zabezpečenia dane pri
dovoze tovaru predložením dôkazu, že preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, ktorým je podľa
ust. § 48b ods. 3 vyššie citovaného zákona doklad o prevzatí tovaru príjemcom.

27. Námietky žalobcu v podanej žalobe nemajú oporu v aplikovaných všeobecne záväzných právnych
predpisoch. Vo vzťahu k rozsahu dokazovania je potrebné doplniť, že k predloženiu nových dokladov
zo strany žalobcu prišlo až po ukončení dokazovania, pričom neskôr predložené doklady sú v rozpore
s výsledkom preverovania zo strany maďarských finančných orgánov. Žalobcom predložené doklady
žalovaný nemôže posúdiť, nakoľko správne konanie bolo ukončené právoplatným rozhodnutím a v

súčasnosti prebieha súdne konanie.

28. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný citoval ust. § 48b ods. 3, 4, 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a uviedol, že deklarant ani iná osoba nemôžu svojvoľne
bez akýchkoľvek právnych následkov meniť údaje uvedené v colnom konaní po tom, čo bol tovar na ich

základe prepustený do navrhovaného colného režimu, ani nemôžu bez právnych následkov a bez toho,
abytopríslušnécolné,čidaňovépredpisyumožňovali,nerešpektovaťpodmienky,zaktorýchboltovardo
určeného colného režimu prepustený. Ak bola určitá osoba v colnom konaní deklarovaná ako príjemca
tovaru, nie je možné bez právnych následkov a bez toho, aby to malo vplyv na riadne vykonávanie
daného colného režimu, dodať tento tovar úplne inej osobe do úplne iného štátu. Zmeny a nedodržanie

určených podmienok sú možné len v prípadoch, ktoré sú predpokladané a upravené príslušnými colnými
predpismi, čo je vo väčšine prípadov podmienené súhlasom alebo minimálne vedomím colných orgánov.
Nedodanie tovaru prepusteného do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej
hodnoty pri dodaní do iného členského štátu deklarovanému príjemcovi má za následok nemožnosť
uplatňovať si s tým súvisiace oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.

29. Spoločnosť DELTA-NZTRANS spol. s r.o. ako priamy zástupca žalobcu predložila colnému úradu
medzinárodný nákladný list CMR zo dňa 11. 04. 2014 a doklad označený ako „faktúra - doklad o
premiestnení č. 11/04/2014/76“ a podľa týchto dokladov o prevzatí tovaru bol ako príjemca tovaru
uvedený žalobca a tovar bol prevzatý dňa 12. 04. 2014 fyzickou osobou O. J. na adrese v U.. Osoba,

ktorej bola vyrubená daň z pridanej hodnoty má právo uplatniť odpočítanie dane prostredníctvom
daňového priznania alebo požiadať o vrátenie dane za podmienky unesenia dôkazného bremena,
pričom kontrola oprávnenosti uplatneného odpočítania dane patrí do kompetencie daňového úradu.30. Colný režim voľný obeh s kódom 4200 (voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty z
dôvodu dodania tovaru do iného členského štátu) možno považovať v súlade s ust. § 48 ods. 3 zák. č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za colný režim s podmienečným

oslobodením od časti colného dlhu, ktorou je daň z pridanej hodnoty.

31. V ust. § 48 ods. 3 vyššie citovaného zákona sú uvedené podmienky, splnením ktorých príde k
uplatneniu oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru, ak je následne dodaný do iného
členského štátu. Uvedený režim tak neznamená absolútne oslobodenie od povinnosti zaplatiť daň z

pridanej hodnoty bez ohľadu na ďalšie nakladanie s tovarom, ale ide len o podmienečné oslobodenie od
platenia dane z priznanej hodnoty pri dovoze v prípade, ak je splnená podmienka dodania tohto tovaru
do iného členského štátu. Vymeranie dane z pridanej hodnoty žalobcovi v prípade, kedy nebolo u tovaru
prepusteného do colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty
pri jeho dodaní do iného členského štátu preukázané dodanie do iného členského štátu, je priamym
následkom konania, resp. nekonania žalobcu, ktorý nesplnil podmienku oslobodenia od dane z pridanej

hodnoty pri dovoze tovaru, resp. splnenie tejto podmienky právne relevantným spôsobom nepreukázal.

32. Zákon presne ustanovuje spôsob, ako sa toto splnenie podmienok dokazuje, pričom v prípade
colného režimu voľný obeh s podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri jeho dodaní
do jedného členského štátu, je nutné skúmať skutočnosti na území iného členského štátu, než je ten

členský štát, na územie ktorého bol tovar z tretej krajiny prepravený a kde bol do daného colného režimu
prepustený. Vykonávanie dokazovania slovenskými colnými orgánmi na území iného štátu nie je možné
inak ako dožiadaním príslušných orgánov tohto iného štátu.

33. Žalovaný zdôraznil, že maďarské colné orgány na základe žiadosti skúmali, či bol, resp. mohol

byť predmetný tovar dodaný príjemcovi uvedenému v colných vyhláseniach, resp. v sprievodných
dokladoch. Dôkazom, že preprava tovaru skončila v inom členskom štáte je doklad o prevzatí tovaru
príjemcom v inom členskom štáte. Žalovaný trval na vyjadrení, že je zásadne vecou žalobcu a na jeho
zodpovednosti, s kým uzatvára obchodné kontrakty a v prípade, že si uplatnil oslobodenie od dane z
pridanej hodnoty pri tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie

alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, musí predložiť písomné vyhlásenie o prevzatí tovaru
príjemcom, ktoré môže byť predmetom preverovania v inom členskom štáte. Znenie ust. § 48b ods. 4
zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je hmotnoprávnej povahy a
preverovaním nepotvrdená správnosť a pravdivosť dokladu predloženého podľa ust. § 48b ods. 3 tohto
zákona, má za následok vyrubenie dane z pridanej hodnoty, pričom žiadnu liberáciu zákon nepripúšťa.

Je jednoznačne v záujme žalobcu zabezpečiť si v rámci obchodnoprávnych vzťahov, aby bol tovar,
prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri dodaní do
iného členského štátu, skutočne prevzatý deklarovaným príjemcom v inom členskom štáte.

34. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

35. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v

zneníúčinnomdo30.06.2016),viazanýrozsahomadôvodmipodanejžaloby(ust.§134ods.1,2zák.č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu,
preskúmal na pojednávaní konanom dňa 23. 11. 2016 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo
dňa 25. 11. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná
žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

36. Podľa § 12 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, účinnom
do 30. 09. 2014, teda i v čase dovozu tovaru, dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov
na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných
predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 1, písm. a), ods. 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká
a) prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh.Daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie
tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako
prijatím colného vyhlásenia. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. (ods. 2)

Podľa § 43 ods. 1, 3, 4 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
(ods. 1)

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo
prepravenéhoztuzemskadoinéhočlenskéhoštátukupujúcemupredávajúcimalebokupujúcimalebona
ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná
pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a
nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte,
v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. (ods. 3)

Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu
na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane
podľa odseku 1. (ods. 4)

Podľa § 48 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, oslobodený od dane je dovoz tovaru, ak ide o tovar,

ktorého dodanie v tuzemsku platiteľom by bolo oslobodené od dane. (ods. 1)
Dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava
sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je
dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až
4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho

zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie:
a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné číslo pre daň
daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69a,
b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje identifikačné číslo
pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí,

c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu,
najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad. (ods. 3)

Podľa § 48b ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane
pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, pred prepustením

tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná
platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola
povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane môže byť
poskytnuté zložením peňažných prostriedkov na účet colného úradu alebo zárukou poskytnutou bankou
4b) alebo zahraničnou bankou, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku,

inou osobou s trvalým pobytom, sídlom, pobočkou alebo organizačnou zložkou na území Slovenskej
republiky, poisťovňou 24aa) alebo pobočkou zahraničnej poisťovne alebo Exportno-importnou bankou
Slovenskej republiky 24ab) bez výhrad. (ods. 1)
Colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu na jej zaplatenie. Proti rozhodnutiu
o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak osoba podľa odseku 1 zabezpečenie dane

nezaplatí v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad oslobodenie od dane podľa § 48 ods.
3 neuplatní. (ods. 2)
Colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že preprava tovaru
sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4. Dôkazom, že preprava tovaru sa skončila v inom
členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru

musí obsahovať
a) meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
b) množstvo a druh tovaru,
c) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,

alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
d) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá tovar prevzala, uvedené paličkovým písmom a jej podpis,
e) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru. (ods. 3)Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru
príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný
úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného

finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu
predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého
podľa odseku 3, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane. (ods. 4)

Podľa § 69 ods. 8 vyššie citovaného zákona, pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je

dlžníkompodľacolnýchpredpisov,alebopríjemcatovaru,akpridovozetovarujedlžníkompodľacolných
predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu 28a)
vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely
svojho podnikania.

Podľa § 84 vyššie citovaného zákona, na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, 33)

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri dovoze tovaru je správcom dane colný orgán a na správu dane
sa použijú colné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.
_________________________
33) Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

37. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.

38. Podľa § 1 zák. č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov účinnom v čase dovozu tovaru na colné územie, tento zákon upravuje pravidlá a

postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe
osobitných predpisov 1) pre pohyb tovaru medzi colným územím Európskej únie 1a) (ďalej len "colné
územie únie") a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrení na zabránenie protiprávnemu
konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej
republiky.

-
Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona, tovar prepravovaný cez hranice colného územia únie, ako
aj cez hranice slobodného pásma je na území Slovenskej republiky pod colným dohľadom.

Podľa § 24 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, colným konaním sa rozumie konanie, ktorého účelom

je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie
Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo sa mu pridelí iné navrhované
colne schválené určenie alebo použitie.
Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do
colného režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia alebo použitia.

Podľa § 85 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
predpisu 83) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 25) ak tento zákon alebo osobitný
predpis 83) neustanovuje inak.
______________________

1) Napríklad nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex
Európskeho spoločenstva (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 302, 19/10/1992) v znení
neskorších zmien a doplnkov, nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2.7.1993, ktorým sa vykonáva
nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 253, 11/10/1993) v znení neskorších zmien a doplnkov.

1a) Čl. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v platnom znení.
25) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
83) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 v platnom znení.
Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 v platnom znení.

39. Podľa čl. 79 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný
kódex spoločenstva v znení neskorších predpisov, prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý
nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru spoločenstva.
Podľa čl. 201 ods. 1, písm. a/ ods. 2, 3 vyššie citovaného nariadenia,1. Colný dlh pri dovoze vzniká:
a) prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu, alebo
2. Colný dlh vzniká v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia.

3. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet
sa colné vyhlásenie predkladá.
Podľa čl. 217 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia,
1. Colné orgány vypočítajú sumu dovozného alebo vývozného cla vyplývajúcu z colného dlhu, ďalej
len "sumu cla", akonáhle majú potrebné údaje, a zapíšu ju do účtovnej evidencie alebo do iného

rovnocenného nosiča informácií (zápis).
Podľa č. 220 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia,
1. Ak suma cla vyplývajúca z colného dlhu nebola zapísaná do účtovnej evidencie v súlade s článkami
218 a 219 alebo ak bola zapísaná do účtovnej evidencie vo výške nižšej ako suma dlžná na základe
právnych predpisov, zapíše sa suma cla, ktorá má byť vybratá alebo zostáva na vybratie do 2 dní
odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto skutočnosti dozvedeli a môžu vypočítať sumu dlžnú na základe

právnych predpisov a určiť dlžníka (dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie). Táto lehota môže byť
predĺžená v súlade s článkom 219.

40. Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti
podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo dňa 07. 10. 2010, na žiadosť žiadajúceho orgánu mu

žiadanýorgánoznamujeakékoľvekrelevantnéinformácie,ktorézískaalebomá,rovnakoakoajvýsledky
administratívnych vyšetrovaní v podobe správ, vyhlásení a ostatných dokumentov alebo ich overených
kópií alebo výpisov z nich.
Podľa čl. 56 vyššie citovaného nariadenia, správy, vyhlásenia a akékoľvek iné dokumenty alebo ich
overené kópie alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného orgánu a oznámené žiadajúcemu orgánu

na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením sa môžu používať ako dôkaz zo strany príslušných
orgánov členského štátu žiadajúceho orgánu rovnako ako ekvivalentné dokumenty, ktoré poskytne
orgán vlastnej krajiny.

41. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo

dňa 25. 11. 2015 č. 1455057/2015 a posúdiť, či colné orgány postupovali v súlade s platnými právnymi
predpismi (daňovými, colnými a procesnými), keď Colný úrad Nitra, Pobočka colného úradu Nové
ZámkyNSrozhodnutímzodňa11.08.2015č.1280134/2015vzmysleust.§21ods.1,písm.a/vspojení
s ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a s
poukazom na ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov žalobcovi

vyrubil daň z pridanej hodnoty v sume 7.692,87 eur. Zároveň colný úrad po zápise do účtovnej evidencie
podľa čl. 220 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 z 12. 10. 1992, ktorým sa ustanovuje Colný
kódex spoločenstva v spojení s ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov a v súlade s ustanovenými postupmi podľa čl. 221 ods. 1 Colného kódexu
vo vzťahu k tovaru, ktorý bol prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z

pridanej hodnoty s dodaním tovaru do iného členského štátu oznámil žalobcovi vyrubenie dane vo vyššie
uvedenej sume.
Žalovaný ako odvolací správny orgán uvedené rozhodnutie potvrdil.

42. V predmetnej veci z predloženého administratívneho spisu vyplýva a súd (rovnako ako colné orgány)

považoval za nesporné, že žalobca ako dovozca dovážal tovar z územia tretích štátov (Čína) na územie
Európskejúnie.MiestomdovozutovarubolaSpolkovárepublikaNemecko,nakoľkonajejúzemísatovar
nachádzal v čase, keď vstúpil na územie Európskej únie. Dovoz tovaru sa zdaňuje daňou z pridanej
hodnoty, pričom dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie
alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za zákonom stanovených

podmienok.

43. Žalobca ako dovozca tovaru z Číny na územie Európskej únie je zahraničnou osobou identifikovanou
pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte (Maďarsko) a nie je platiteľom dane podľa zák.
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Podľa listinných dokladov

predložených v priebehu colného konania tovar dovážal cez Slovenskú republiku do Maďarska, kde
je osobou identifikovanou pre daň z pridanej hodnoty a pre uplatnenie oslobodenia od dane na území
Slovenskej republiky by sa musel registrovať za platiteľa dane na príslušnom slovenskom daňovom
úrade alebo sa mohol dať zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí.44. Žaloba si zvolil druhú možnosť a ako dovozca (deklarant) bol v colnom konaní priamo zastúpený
podľa čl. 5 ods. 2 Colného kódexu spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol. s r.o. ako priamym zástupcom

na základe mandátnej zmluvy zo dňa 19. 10. 2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10. 02. 2014 a taktiež
na základe plnomocenstiev zo dňa 19. 10. 2012, a preto sa považujú úkony tohto zástupcu priamo za
úkony žalobcu. Ak by zástupca konal v rozpore s vôľou alebo záujmami zastúpeného, alebo tak, že
by zastúpenému vznikla ujma, vznikol by zodpovednostný vzťah priameho zástupcu voči zastúpenému
(žalobcovi), avšak všetky úkony zástupcu sa aj tak považujú za úkony účastníka colného konania. Ani

prípadný nesúhlas zastúpeného s úkonmi zástupcu v colnom konaní, ktoré sú v súlade so zákonom
a neodporujú účelu zastúpenia, nemá vplyv na záväznosť týchto úkonov zástupcu ako aj na ďalšie
následky, ktoré z nich vyplynú.

45. Zástupca žalobcu (deklaranta) v colnom konaní podal colné vyhlásenie na tovar dovážaný na územie
Európskej únie z tretích krajín (z Číny), ktoré bolo prijaté colným úradom dňa 11. 04. 2014, pričom v

kolónke 37 colného vyhlásenia uviedol režim 4200.

46. Podľa čl. 4 ods. 16, písm. a) Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým
sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, jedným z druhov colného režimu je režim „voľný obeh“.
Prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru

spoločenstva. Prepustenie zahŕňa uplatnenie obchodno-politických opatrení, splnenie ďalších formalít
stanovených pre dovoz určitého tovaru a vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych
predpisov.

47. Podľa Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 02. 07. 1993, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady

(EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, prílohy č. 37, oddiel II, písm.
C, t.j. „Formality týkajúce sa colného režimu pri dovoze“, kolónka 37, t. j. „Režim“ sa pri uplatňovaní
zodpovedajúcich colných predpisov spoločenstva, uvedie režim, do ktorého sa tovar prihlasuje na
preclenie v mieste určenia.

48. Zástupca žalobcu v colnom konaní za príjemcu tovaru v kolónke 8 a za deklaranta v kolónke 14
colného vyhlásenia označil spoločnosť žalobcu, t. j. FABCAR Szolgáltató és Kereskedelmi Korlátolt
Felelősségű Tarsaság, Bartók Béla út. 152, Budapest, Maďarsko. V kolónke 37 colného vyhlásenia
zaevidovaného colným úradom dňa 11. 04. 2014 pod č. 0615810400974 zástupca žalobcu v colnom
konaní uviedol colný režim 4200, t. j. použitie na domácom trhu so simultánnym prepustením tovaru do

voľného obehu, ktorý je oslobodený od cla. Z pohľadu colných predpisov ide teda o colný režim 4200, t.
j. o prepustenie tovaru do voľného obehu s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, ak jeho preprava
skončí v inom členskom štáte, teda v danom prípade v Maďarsku.

49. Uvedené znamená, že predmetný tovar mal byť oslobodený od dane z pridanej hodnoty podľa ust. §

48 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty z dôvodu jeho dovozu (prepravy, odoslania)
z tretieho štátu do iného členského štátu, t. j. do Maďarska, kde mala byť jeho preprava ukončená a
kde sa mali skončiť colné opatrenia. Oslobodenie od dane sa však uplatní v prípade, ak v čase dovozu
tovaru dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej informácie
vyžadované v ust. § 48 ods. 3 vyššie citovaného zákona, a teda okrem iného i dôkaz, že dovážaný tovar

má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, najmä zmluvu o preprave
tovaru alebo prepravný doklad. Z uvedeného vyplýva, že hoci je tovar pri dovoze prepustený do režimu
voľný obeh, oslobodený od dane z pridanej hodnoty je len pri splnení zákonom stanovených podmienok.

50. V predmetnej veci je nesporné, že splnomocnený zástupca žalobcu ako deklaranta v colnom konaní

podal colné vyhlásenie, ktoré bolo prijaté a zaevidované colným úradom dňa 11. 04. 2014 pod č.
0615810400974 a žiadal o prepustenie tovaru dovezeného z územia tretieho štátu (teda mimo krajín
spoločenstva) do režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty z dôvodu prepravy
predmetného tovaru do Maďarska, kde mala byť jeho preprava ukončená.

51. Príslušný colný úrad rozhodnutím zo dňa 11. 04. 2014 prepustil tovar do navrhovaného colného
režimu voľný obeh a deklarantovi uložil povinnosť zložiť zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty v sume
7.692,87 eur, a to podľa ust. § 48b ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov. Predmetnú sumu žalobca ako deklarant i zaplatil dňa 11. 04. 2014.52. Ak je teda tovar dovezený z tretieho štátu do tuzemska, t. j. je prepustený v tuzemsku do voľného
obehu a ďalej preprava tohto tovaru pokračuje a končí v inom členskom štáte (v Maďarsku), daň pri

dovoze tohto tovaru colný orgán v tuzemsku nevymeria. Dôvodom pre toto oslobodenie od dane je
skutočnosť, že v inom členskom štáte, do ktorého sa tovar prepraví, bude tento tovar zdanený z titulu
intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru. V opačnom prípade by bol tovar zdanený dvakrát. Dovozca,
resp. jeho zástupca však musí colnému orgánu poskytnúť informácie vyžadované v ust. § 48 ods. 3 zák.
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a teda okrem iného i dôkaz, že

dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, najmä zmluvu
o preprave tovaru alebo prepravný doklad.

53. Zástupca žalobcu v colnom konaní predložil medzinárodný nákladný list (CMR) zo dňa 11. 04. 2014
bez údajov o prevzatí tovaru a dňa 23. 04. 2014 predložil medzinárodný nákladný list zo dňa 11. 04.
2014, v ktorom je v kolónke 15 uvedené meno fyzickej osoby J. O., adresa „U., O. C. XX“ a v kolónke

24 je uvedený dátum 12. 04. 2014, pečiatka spoločnosti žalobcu FABCAR Kft., 1113Bp, Bartók Béla út.
152F a nečitateľný podpis. Podľa faktúry - dokladu o premiestnení zo dňa 11. 04. 2014 č. 11/04/2014/76
je ako dodávateľ a odberateľ tovaru uvedený žalobca, t.j. spoločnosť FABCAR Kft., Bartók Béla út. 152.
F. ép. HU1113 Budapest s tým, že tovar je oslobodený od dane. Na tejto listine je uvedený sklad na
adrese „Budapest III.ker., Csillaghegyi út 13“ s tým, že tovar prevzal J. O.. Miestom dovozu, t. j. miestom

zdaniteľného plnenia malo byť podľa predložených listinných dokladov Maďarsko, teda členský štát,
v ktorom sa mali skončiť colné opatrenia, colne schválené určenie alebo colný režim, do ktorého bol
zahraničný tovar prepustený na základe rozhodnutia colného orgánu.

54. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predložených listín, colný úrad dôvodne nadobudol

pochybnostiopravdivostiasprávnostipredloženýchdokladov,keďnacolnomvyhláseníbolakopríjemca
tovaru a deklarant uvedený žalobca, zatiaľ čo v medzinárodnom nákladnom liste zo dňa 11. 04. 2014 nie
sú údaje o prevzatí tovaru a v ďalšom medzinárodnom nákladnom liste zo dňa 11. 04. 2014 je v kolónke
prevzal uvedené meno fyzickej osoby J. O., adresa „U., O. C. XX“ (tieto údaje sú uvedené i na faktúre č.
11/04/2014/76 zo dňa 11. 04. 2014), ale zároveň je tu i pečiatka spoločnosti žalobcu s jeho adresou, t.j.

FABCAR Kft., 1113Bp, Bartók Béla út. 152. Na základe týchto zistení bol potom colný úrad s poukazom
na ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
povinný preveriť pravdivosť a správnosť predložených dokladov, a to prostredníctvom žalovaného vo
forme žiadosti o výmenu informácií adresovanej príslušnému finančnému orgánu v Maďarsku. O tomto
postupe colný úrad informoval žalobcu, a to v podaní zo dňa 02. 05. 2014.

55. Žalovaný v podaní zo dňa 22. 06. 2015 oznámil colnému úradu výsledok medzinárodného
dožiadania, z ktorého vyplynulo, že konateľ preverovaného daňovníka (žalobcu) X. A. podal vyhlásenie
a predložil príslušné doklady. Uviedol, že v apríli 2014 spoločnosť vykonávala dovozné činnosti, ktoré
pozostávali z redistribúcie tovaru z Číny ďalším spoločnostiam v rámci Európskej únie a tovar bol

dovezený letecky z Číny do Mníchova a potom prepravený nákladnými vozidlami do Nových Zámkov.
Ďalej vyhlásil, že v apríli 2014 nebol do Maďarska prepravený žiadny tovar a tento prijala v Nových
Zámkoch osoba menom J. O. (vedúci predaja u daňovníka) a odtiaľ bol tovar redistribuovaný, pričom v
rámci redistribúcie si prepravu organizuje a uhrádza zákazník. Tovar bol colne prerokovaný 11. 04. 2014
a dodaný spoločnosti Alsovig SRL (Rumunsko), pričom nevstúpil na územie Maďarska, bol predaný z

NovýchZámkov,odkiaľsiprepravuzabezpečilaspoločnosťAlsovigSRLatovartedanevstúpilnaúzemie
Maďarska. Maďarské daňové orgány zároveň oznámili, že predmetný tovar nebol skladovaný v sklade
maďarského daňovníka. V súvislosti s týmto tvrdením bola predložená faktúra vystavená žalobcom pre
odberateľa v Rumunsku. Uvedené zistenia maďarskej daňovej správy oznámil Colný úrad Nitra svojej
pobočke v Nových Zámkoch v podaní zo dňa 29. 06. 2015.

56. Na základe uvedeného príslušný orgán, t.j. colný úrad dospel k záveru, že predmetný tovar podľa
predložených dokladov nebol prijatý deklarovaným príjemcom v Maďarsku, t. j. spoločnosťou žalobcu,
nakoľko sám konateľ žalobcu pri preverovaní prehlásil, že tovar v apríli 2014 nebol do Maďarska dodaný,
ale v Nových Zámkoch ho prevzal O. J. (vedúci predaja u žalobcu) a odtiaľ bol tovar redistribuovaný a

dodaný priamo odberateľovi do Rumunska, t. j. spoločnosti Alsovig SRL, ktorá si zabezpečila i dopravu
tovaru.57. Z uvedeného dôvodu potom colný úrad s poukazom na ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nemohol uvoľniť žalobcom zložené
zabezpečenie dane v sume 7.692,87 eur, nakoľko nebola potvrdená pravdivosť žalobcom predložených

dokladov (medzinárodného nákladného listu - CMR zo dňa 11. 04. 2014 a faktúry č. 11/04/2014/76
zo dňa 11. 04. 2014), podľa ktorých mal tovar prevziať O. J. v sklade na adrese „Budapest III.ker.,
Csillaghegyi út 13“. Podľa informácie získanej colným úradom na základe medzinárodného dožiadania,
príslušným finančným orgánom iného členského štátu (Maďarsko) nebola potvrdená pravdivosť týchto
dokladov, nakoľko konateľ spoločnosti žalobcu nepotvrdil dodanie, resp. prevzatie tovaru v Maďarsku,

keď výslovne uviedol, že tovar bol dodaný do Nových Zámkov a odtiaľ si odberateľ odviezol tovar priamo
do Rumunska, teda do Maďarska tovar nebol dodaný. Deklarovaný odberateľ (žalobca) tovaru teda
nepriznal nadobudnutie tovaru podľa predložených dokladov.

58. Na základe takto zisteného skutkového stavu podľa názoru súdu colný úrad postupoval správne a
v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 11. 08. 2015 vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty v

sume 7.692,87 eur, na úhradu ktorej sa použije žalobcom zložené zabezpečenie dane, nakoľko neboli
splnené podmienky na jej vrátenie žalobcovi. Takéto rozhodnutie colného úradu vychádza podľa názoru
súdu z dostatočne zisteného skutkového stavu a má oporu vo vykonanom dokazovaní.

59. Za nedôvodnú teda súd považoval námietku žalobcu v podanej žalobe spočívajúcu v nedostatočne

zistenom skutkovom stave a nevykonaní žalobcom navrhovaného dokazovania (napr. výsluchom
zástupcu spoločnosti DELTA-NZTRANS spol. s r.o.). Je zrejmé, že splnomocnený zástupca žalobca
v čase dovozu tovaru z tretieho štátu, pri ktorom si žalobca uplatnil oslobodenie od dane z pridanej
hodnoty z dôvodu jeho ďalšieho vývozu do iného členského štátu (Maďarsko) predložil dôkazy (faktúru a
medzinárodný nákladný list), ktorých pravdivosť bola v priebehu ďalšieho konania spochybnená (konateľ

žalobcu poprel dovoz tovaru do Maďarska), a teda bolo spochybnené i dodanie tovaru deklarovanému
odberateľovi do Maďarska. Žalobca v žalobe tvrdil, že sa jednalo o pochybenie, omyl, resp. zanedbanie
si povinností zo strany jeho zástupcu v colnom konaní a údaje uvedené zástupcom v predmetných
dokladoch nekorešpondovali s realitou a vôľou žalobcu. Taktiež tvrdil, že tovar bol dodaný do Talianska a
na preukázanie tohto tvrdenia predložil medzinárodný nákladný list s dátumom vystavenia 11. 04. 2013,

pričom obchod sa mal realizovať v apríli roku 2014.

60. Nakoľko dodanie tovaru do iného členského štátu bolo v predmetnej veci hmotnoprávnou
podmienkou oslobodenia od dane z pridanej hodnoty, a to s poukazom na ust. § 48 ods. 3 zák. č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, colný úrad podľa názoru súdu

postupoval správne a v súlade so zákonom, keď pri vzniku pochybností o pravdivosti predložených
dokladov o prevzatí tovaru deklarovaným príjemcom v inom členskom štáte, začal preverovať pravdivosť
týchto dokladov. Pri tomto preverovaní zvolil postup, ktorý priamo vyplýva z ust. § 48b ods. 4 vyššie
citovaného zákona (prostredníctvom žalovaného požiadal finančný orgán iného členského štátu o
poskytnutie informácie), teda postup podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej

spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. V zmysle čl. 9 tohto nariadenia
„na žiadosť žiadajúceho orgánu mu žiadaný orgán oznamuje akékoľvek relevantné informácie, ktoré
získa alebo má, rovnako ako aj výsledky administratívnych vyšetrovaní v podobe správ, vyhlásení
a ostatných dokumentov alebo ich overených kópií alebo výpisov z nich“. Na základe dožiadania
colného úradu realizovaného prostredníctvom žalovaného, príslušný dožiadaný orgán v Maďarsku vo

forme správy, resp. informácie oznámil (opätovne prostredníctvom žalovaného), že konateľ spoločnosti
žalobcu výslovne poprel dodanie tovaru do Maďarska v apríli 2014, keď uviedol, že tovar bol z Nových
Zámkov dodaný odberateľovi priamo do Rumunska. Z uvedeného vyplýva, že konateľ spoločnosti
žalobcu nepotvrdil dovoz tovaru do Maďarska podľa predložených listinných dokladov, čo znamená, že
obchod sa nerealizoval podľa predložených listinných dokladov v colnom konaní a tovar nebol zdanený

v Maďarsku.

61. Túto správu colný úrad použil ako jeden z dôkazov, čo je v súlade s čl. 56 vyššie citovaného
nariadenia. Medzinárodná výmena informácií v súvislosti s preverovaním zdaniteľných obchodov bola
realizovaná medzi maďarskými a slovenskými finančnými orgánmi spolupracujúcimi na základe vyššie

uvedeného Nariadenia Rady, ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých
členských štátoch. Jeho účelom je stanoviť pravidlá a postupy, ktoré umožnia príslušným orgánom
členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcťpri uskutočňovaní správneho výmeru a kontrole riadneho uplatňovania dane z pridanej hodnoty, najmä
pri transakciách v rámci spoločenstva a boji proti podvodom súvisiacim s touto daňou.

62. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol prostredníctvom svojho
právneho zástupcu so správou, resp. informáciou získanou na základe medzinárodného dožiadania
riadne oboznámený, a to v podaní so dňa 01. 07. 2015 označenom ako „oznámenie o začatí konania“.
V predmetnej veci sa písomne vyjadril v podaní zo dňa 16. 07. 2015, pričom navrhol výsluch svedka -
zástupcu spoločnosti DELTA-NZTRANS spol. s r.o. (bez uvedenia údajov o svedkovi), ktorý vypisoval

doklady predložené v colnom konaní, že tovar mal skončiť v Maďarsku, čo však žalobca nikdy
nedeklaroval. Takýto dôkaz colný úrad nevykonal, a to s poukazom na formuláciu ust. § 48b ods. 4
zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom jeho postup bol
podľa názoru súdu v súlade s týmto zákonom. V predmetnej veci je nepochybné, že colný úrad dôvodne
nadobudol pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov o prevzatí tovaru v sklade v Maďarsku
osobou O. J., keď konateľ žalobcu jednoznačne v priebehu colného konania uviedol, že tovar nebol

dovezený do Maďarska, ale bol prevzatý v Nových Zámkoch osobu O. J. (podľa jeho tvrdenia vedúci
predaja u žalobcu) a odtiaľ predaný odberateľovi do Rumunska, k čomu bola v priebehu colného konania
predložená i faktúra vystavená žalobcom ako predávajúcim (eladó) pre tohto kupujúceho (vevő) G. SRL,
podpísaná nečitateľnými podpismi a opatrená pečiatkami predávajúceho a kupujúceho.

63. Z dôvodu vzniku týchto pochybností bolo vykonané medzinárodné dožiadanie, v rámci ktorého
colný úrad nedostal informáciu od príslušného finančného orgánu z Maďarska, ktorá by potvrdzovala
pravdivosť predložených dokladov o dodaní tovaru do Maďarska. Pri vzniknutých pochybnostiach o
pravdivosti dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad uvoľní zabezpečenie
dane z pridanej hodnoty (čoho sa žalobca domáhal) v prípade, ak dostane informáciu od príslušného

finančného orgánu, ktorá potvrdí pravdivosť dokladu o prevzatí tovaru. Takúto informáciu colný úrad
nedostal, a teda nebola potvrdená pravdivosť predloženého dokladu o prevzatí tovaru, v dôsledku čoho
bol colný úrad povinný vyrubiť žalobcovi daň z pridanej hodnoty, na úhradu ktorej sa použije žalobcom
zložené zabezpečenie dane. Uvoľnenie zloženého zabezpečenia dane z pridanej hodnoty je teda
výslovne viazané na informáciu od príslušného finančného orgánu iného členského štátu potvrdzujúcu

pravdivosť dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Nakoľko takúto informáciu
colný úrad nedostal, bolo by i podľa názoru súdu nedôvodné a nadbytočné vykonávať výsluch zástupcu
colného deklaranta, pretože takýto dôkaz by nemohol mať žiadny vplyv na rozhodnutie v predmetnej
veci.

64. Relevantnou podmienkou pre uvoľnenie zabezpečenia dane z pridanej hodnoty je s poukazom
na formuláciu ust. § 48b ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov informácia potvrdzujúca pravdivosť alebo správnosť predloženého dokladu o prevzatí tovaru.
V súvislosti s tvrdením žalobcu vo vyjadrení zo dňa 16. 07. 2015, v odvolaní zo dňa 20. 08. 2015 proti
rozhodnutiu colného úradu zo dňa 11. 08. 2015, ako i v podanej žalobe, že žalobca nikdy nedeklaroval

dodanie tovaru do Maďarska, že tovar nemal vstúpiť a ani nevstúpil na územie Maďarska, je potrebné
poukázať na nespornú skutočnosť, že žalobca bol ako deklarant v colnom konaní priamo zastúpený
podľa čl. 5 ods. 2 Colného kódexu spoločnosťou DELTA-NZTRANS spol. s r. o., a preto sa považujú
úkony tohto zástupcu priamo za úkony žalobcu. Ak by zástupca konal v rozpore s vôľou alebo záujmami
zastúpeného, alebo tak, že by zastúpenému vznikla ujma, vznikol by zodpovednostný vzťah priameho

zástupcu voči zastúpenému (žalobcovi), avšak všetky úkony zástupcu sa aj tak považujú za úkony
účastníka colného konania. Aj prípadný nesúhlas zastúpeného s úkonmi zástupcu v colnom konaní,
ktoré sú v súlade so zákonom a neodporujú účelu zastúpenia, nemá vplyv na záväznosť týchto úkonov
zástupcu ako aj na ďalšie následky, ktoré z nich vyplynú. Možno teda konštatovať, že všetky čiastkové
procesné úkony realizované priamym zástupcom deklaranta na dosiahnutie účelu colného konania, a

to vrátane úkonov súvisiacich s podaním colného vyhlásenia a údajov v ňom uvedených, je možné
interpretovať ako úkony deklaranta na základe mandátnej zmluvy v znení jej dodatku a udelených plných
mocí na zastupovanie v colnom konaní.

65. Podľa názoru súdu sa potom žalobca nemôže úspešne dovolávať toho, že nebolo jeho úmyslom

doviezť tovar do Maďarska, resp. že sa jedná o chybu, omyl alebo zanedbanie povinností zo strany
jeho zástupcu v colnom konaní. Pre účely vyrubenia dane z pridanej hodnoty je potom bezpredmetné
i predloženie medzinárodného nákladného listu (príloha žaloby), ktorým žalobca mienil preukázať, že
tovar bol napokon dodaný do Talianska. Tu je potrebné uviesť, že žalobcom predložený medzinárodnýnákladný list (príloha žaloby) je datovaný dňom 11. 04. 2013, pričom deklarovaný obchod mal prebehnúť
v apríli roku 2014.

66. Konateľ žalobcu podľa oznámenia dožiadaného finančného orgánu nepotvrdil dodanie tovaru do
Maďarska, resp. jeho prevzatie v Maďarsku (ako je to uvedené v medzinárodnom nákladnom liste zo
dňa 11. 04. 2014 a faktúre č. 11/04/2014/76 zo dňa 11. 04. 2014), a preto bolo dôvodné
konštatovanie colných orgánov, že žalobca nesplnil zákonom stanovenú hmotnoprávnu podmienku pre
uvoľnenie zabezpečenia dane z pridanej hodnoty. Za tejto situácie colný úrad nebol povinný vykonať

dokazovanie v rozsahu, ako navrhoval žalobca, nakoľko nebola preukázaná jedna z hmotnoprávnych
podmienok oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru do iného členského štátu podľa
§ ust. 48b ods. 4 vyššie citovaného zákona.

67. Následne po zistení, že sa nepotvrdila pravdivosť predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom
v inom členskom štáte (Maďarsku), bol colný úrad povinný postupovať v zmysle ust. § 48b ods. 4, veta

druhá za bodkočiarkou vyššie citovaného zákona a žalobcovi vyrubiť daň z pridanej hodnoty, na úhradu
ktorej sa použije zabezpečenie dane. Táto povinnosť o vyrubení dane pre colný úrad vyplýva priamo zo
zákona, ktorý stanovuje i spôsob uhradenia vyrubenej dane z pridanej hodnoty tak, že na úhradu dane
sa použije zabezpečenie dane.

68. Predloženie dokladov (faktúr, CMR) je len jednou z podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej
hodnoty, ale nie je tým preukázaná reálnosť obchodnej transakcie, t. j. dodanie a preprava tovaru
deklarovanému príjemcovi. Medzinárodný nákladný list je predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu
prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z
čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave.

Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru nie je
relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní
tovaru zaťažuje jednoznačne daňový subjekt, teda žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru len
faktúrou,resp.ďalšímilistinnýmidokladmi,niejepodľanázorusúdupostačujúce.Faktúrajerelevantným
dokladom v prípade, ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje, ktoré odrážajú skutočné, reálne

plnenie. To, že určitý doklad má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný, ešte nie je
dôkazom toho, že daňový subjekt je oprávnený si uplatniť oslobodenie od dane.

69. Na základe vyššie uvedených zistení potom súd rovnako ako žalovaný musel konštatovať, že nebolo
preukázané dodanie deklarovaného tovaru do Maďarska podľa predložených listinných dokladov, a teda

nebolo preukázané splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Úlohou colného
úradu ako správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový
subjekt preukázal a správne deklaroval. Colné orgány si urobili správny záver, že žalobcom predložené
listinné doklady sú z hľadiska ich použiteľnosti pre účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty
použiteľné vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedenú odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i

reálne dodaný do Maďarska. V prípade uplatnenia si oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri vývoze
do iného členského štátu je potrebné preukázať, že tovar bol skutočne dodaný odberateľovi v inom
členskom štáte a že tento ho prevzal a nadobudol právo ním disponovať ako vlastník. Nepostačuje
teda len vývoz tovaru do iného členského štátu, ale tento musí byť preukázateľne dodaný konkrétnemu
subjektu identifikovanému na daň z pridanej hodnoty.

70. Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru (materiálne plnenie) deklarovanému
odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho
dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“ ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc.“, v abstrakte
ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo

nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol
odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy
fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V tejto súvislosti možno poukázať i na novšiu judikatúru
Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 03. 2015 v konaní pod sp. zn.
8 Sžf 6-7/2014.

71. Správne a v zmysle vyššie citovaného zákona potom postupoval colný úrad ako správca dane, keď
žalobcovi rozhodnutím zo dňa 11. 08. 2015 vyrubil daň z pridanej hodnoty v sume 7.692,87 eur. Správne
postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie potvrdil. Z obsahu predloženého administratívneho spisuvyplýva, že colné orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na
jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver colného úradu ako správcu dane a žalovaného, ktorý
urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s

hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, v súlade s vyššie citovanými colnými
predpismi ako i zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý bolo
potrebné aplikovať ako procesný predpis.

72. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

73. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,nakoľkozosúdneho

spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

74. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.