Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. júl 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716202288
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana ŠtubniakováKochanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716202288.2

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľky: A. F., Q.. E., H.. XX.X.XXXX, Z.. Q.. Š. XXX/XX,
M. proti odporcovi: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, o návrhu na obnovu konania
16Ro/52/2014, o návrhu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 16Ro/52/2014 z
a m i e t a.

II. Súd návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu č.k. 16Ro/52/2014-52 zo dňa 21.05.2014
z a m i e t a.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka doručila dňa 24.02.2016 Okresnému súdu Zvolen podanie označené ako „Návrh na
obnovu konania v zmysle § 228 OSP spojený s návrhom na odklad vykonateľnosti v zmysle § 233
OSP“. V návrhu uviedla, že dňa 22.1.2016 jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, kde bol
ako exekučný titul uvedený platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen č.k. 16Ro/52/2014 právoplatný
dňa 27.5.2015. Bez zbytočného odkladu po tom, ako jej bol doručený list od súdneho exekútora bola
nahliadnuť do súdneho spisu. Má za to, že v zmysle § 173 O.s.p. nedošlo k doručeniu predmetného

platobného rozkazu do vlastných rúk tak, ako je to uvedené v súdnom spise. Navrhovateľka svoj návrh
na obnovu konania odôvodnila tým, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol doručený súdu dňa
21.3.2014 s označením odporcu ako „A. F.“ a následne platobný rozkaz č.k. 16Ro/52/2014 bol vydaný
dňa 21.5.2014 na meno „A. F.“, avšak v čase doručenia návrhu na vydanie platobného rozkazu ani
samotná navrhovateľka netušila, že sa vydá, svadbu neplánovala a nebola ani zasnúbená, nakoľko
svadbu plánovali až v lete a manželstvo uzatvorila až dňa 30.8.2014, kedy došlo aj k zmene jej priezviska

zo „K.“ na „F..“ Navrhovateľka má za to, že vzhľadom na to, že súd vydal platobný rozkaz na neexistujúcu
osobu, resp. osobu, ktorá mala v čase jeho vydania iné priezvisko, nepodarilo sa súdu predmetný
platobný rozkaz v pôvodnom konaní odporkyni doručiť až do času, kedy nové priezvisko nadobudla.
Navrhovateľka tiež uviedla, že súd jej vydaním platobného rozkazu na neexistujúce meno znemožnil
brániť sa na súde, nakoľko o tom nevedela. Má za to, že bolo porušené právo dané jej Ústavou SR
na spravodlivý súdny proces a bolo jej znemožnené brániť svoje práva. Navrhovateľke nie je známe,

prečo navrhovateľ v pôvodnom konaní žaloval niekoho, kto ešte neexistoval. K samotnému doručovaniu
platobného rozkazu navrhovateľka uviedla, že platobný rozkaz jej bol doručený prostredníctvom
zamestnávateľa - Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Niekedy v máji
resp. júni bola predvolaná na mzdové oddelenie, kde si prevzala súdnu zásielku, obsahom ktorej
bol platobný rozkaz, návrh na vydanie platobného rozkazu spolu s poučením. Súdnu zásielku brala
ako omyl, nakoľko exmanželka jej súčasného manžela je tiež „A. F.“. K prevzatiu súdnej zásielky

navrhovateľka uviedla, že nakoľko pracuje na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny, kde nie
je možné predpokladať, ako sa v ten ktorý deň služba vyvinie, poštu si nevyzdvihla hneď v deň, keď jejzavolali zo mzdového oddelenia, ale o niekoľko dní neskôr. Doručenka bola vypísaná, navrhovateľka
neriešila dátum, nakoľko bol na doručenke uvedený dátum, kedy bol list prevzatý zamestnávateľom, čo
navrhovateľka považovala za správne. Navrhovateľka následným šetrením u zamestnávateľa nezistila,

presne v ktorý deň zásielku reálne prevzala a jej obsah si prečítala, nakoľko doručenky o prevzatí
zásielok sa od zamestnávateľa nezasielajú späť doporučene, avšak so zástupkyňou zamestnávateľa
sa zhodli na tom, že doručenku zaslali späť súdu na druhý deň od reálneho prevzatia zásielky. Hoci si
navrhovateľkadátumosobnéhoprevzatiazásielkynepamätá,vyjadrilasa,žesozásielkouišlazasynom,
ktorému o zásielke povedala a deň ich rozhovoru je totožný s dňom, kedy jej syn s partnerkou oznámili

definitívne výsledky potvrdzujúce tehotenstvo jeho partnerky a podľa ich názoru to bolo 27.5.2015.
Navrhovateľka zároveň uviedla, že jej pobyt bol právnemu predchodcovi navrhovateľa v pôvodnom
konaní známy, nakoľko spolu opakovane o žalovanej pôžičke hovorili a v predmetnej veci prebehlo aj
dedičskékonaniepomanželoviQ.K.,H..XX.X.XXXX,T..XX.X.XXXX,akoajdoručovanielistín.Súčasne
navrhovateľka poukázala na to, že vo všetkých prílohách k doručenému platobnému rozkazu je uvedené
správne meno „K.“, preto súd bez vykonanie akéhokoľvek dôkazu vydal platobný rozkaz na meno „A.

F.“. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľka za to, že konanie navrhovateľa v pôvodnom konaní nesie
známky nekalosti konania spočívajúce v tom, aby platobný rozkaz nebol doručený a súd v súdnom
konaní ustanovil odporkyni v pôvodnom konaní opatrovníka. Navrhovateľka uviedla, že v predmetnej
veci podá ústavnú sťažnosť pre porušenie jej práv, nakoľko postupom súdu jej bola odňatá možnosť
konať pred súdom. Vzhľadom na výnimočnú situáciu žiada súd, aby v zmysle § 233 O.s.p. odložil

vykonateľnosť predmetného rozhodnutia - platobného rozkazu č.k. 16Ro/52/2014. Navrhovateľka svoje
dôvody zhrnula nasledovne: rozhodnutie bolo vydané na neexistujúcu osobu, doručenie neprebehlo v
súlade s platnou legislatívou SR, postupom súdu sa účastníčke odňala možnosť konať pred súdom a
o dôvodnosti podať návrh na obnovu konania sa dozvedela dňom doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie dňa 22.1.2016. K svojmu návrhu navrhovateľka predložila kópiu predmetného platobného

rozkazu, kópiu sobášneho listu.

Navrhovateľka dôvody návrhu na obnovu podaním doručeným súdu dňa 25.5.2016 spresnila a opätovne
zhrnula tak, že: veriteľ v pôvodnom konaní požiadal súd o vydanie platobného rozkazu na meno
niekoho, kto ešte neexistoval, súd nevedel takéto rozhodnutia právoplatne doručiť, veriteľ potvrdil, že

voči navrhovateľke pohľadávku neeviduje, no napriek tomu začal exekučné konanie. Zároveň v tomto
podaní uviedla, že po doručení upovedomenia o začatí exekúcie kontaktovala bývalého veriteľa, ktorého
pracovník jej potvrdil, že voči nej neevidujú pohľadávku, teda že nemá voči nemu záväzky, čo je
pracovníčka banky ochotná potvrdiť, preto navrhovateľka nadobudla presvedčenie, že ide o omyl.

Platobným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 16Ro/52/2014 zo dňa 21.05.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.05.2015 bola odporcovi uložená povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia

platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 3.254,90 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00
% ročne zo sumy 147,95 € od 21.03.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 147,95 € od 21.04.2010
do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 147,95 € od 21.05.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy
147,95 € od 21.06.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 147,95 € od 21.07.2010 do zaplatenia,
9,00 % ročne zo sumy 147,95 € od 21.08.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 147,95 € od

21.09.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 147,95 € od 21.10.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne
zo sumy 147,95 € od 21.11.2010 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 147,95 € od 21.12.2010 do
zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 147,95 € od 21.01.2011 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 147,95
€ od 21.02.2011 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 147,95 € od 21.03.2011 do zaplatenia, 9,25 %
ročne zo sumy 147,95 € od 21.04.2010 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 147,95 € od 21.05.2011 do

zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 147,95 € od 21.06.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 147,95
€ od 21.07.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 147,95 € od 21.08.2011 do zaplatenia, 9,50 %
ročne zo sumy 147,95 € od 21.09.2011 do zaplatenia, 9,50 % ročne zo sumy 147,95 € od 21.10.2011 do
zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 147,95 € od 21.11.2011 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 147,95
€ od 21.12.2011 do zaplatenia a trovy konania v sume 195,00 € súdny poplatok na účet navrhovateľa

a trovy právneho zastúpenia v sume 309,61 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, alebo aby v tej
istej lehote podal písomne odpor na tomto súde.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu 16Ro/52/2014, najmä s návrhom
na vydanie platobného rozkazu, s listinnými dôkazmi a platobným rozkazom tunajšieho súdu č. k.
16Ro/52/2014 zo dňa 21.05.2014, s návrhom na obnovu konania, jeho prílohami a doplnením návrhu

navrhovateľky doručeného súdu dňa 25.5.2016.

Podľa ustanovenia § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku právoplatný rozsudok môže účastník
napadnúť návrhom na obnovu konania:
a) ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom

konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;
b) ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre
neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;
c) ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu;
d) ak Európsky súd pre ľudské práva dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo
konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania

a závažné dôsledky tohto porušenia neboli náležite odstránené priznaným primeraným finančným
zadosťučinením.

Podľa ustanovenia § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, návrh na obnovu konania treba podať
v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy,

alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa ustanovenia § 230 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, po troch rokoch od právoplatnosti
rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom

súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. c),
c) § 228 ods. 1 písm. d).

Podľa ustanovenia § 234 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, návrh na obnovu konania súd

uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatný rozsudok
prvostupňového alebo odvolacieho súdu. Výnimkou zo všeobecnej prípustnosti obnovy konania vo
veciach, v ktorých bolo rozhodnuté rozsudkom sú rozsudky, ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo

rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je a rozsudky, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť
inak (§ 229 O. s. p.). Obnova konania je prípustná len z dôvodov taxatívne uvedených v § 228 ods. 1
O. s. p.. Návrh na obnovu konania je oprávnený podať len ten, kto bol účastníkom pôvodného konania,
o obnovu ktorého ide. Nie je rozhodujúce, či navrhovateľ obnovy konania účastníkom tohto konania
mohol alebo mal byť. Obnova konania je prípustná len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Ide o

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného
rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Pri rozhodovaní
o povolení obnovy konania súd rieši otázky procesnej povahy. Skúma, či sú splnené podmienky pre
povolenie obnovy. V rozhodnutí o povolení obnovy súd nerobí skutkové ani právne závery vo veci
samej ani o správnosti, či nesprávnosti pôvodného rozhodnutia. Podmienkou je, že dôkaz nemohol byť

vykonaný pre objektívnu prekážku.

Navrhovateľka svoj návrh na obnovu konania 16Ro/52/2014 odôvodnila skutočnosťou, že súd vydal dňa
21.05.2014 platobný rozkaz, v ktorom uviedol nesprávne priezvisko odporcu A. „.“ spolu s osobnými
údajmi, namiesto správneho priezviska A. „.“ a to na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu, v

ktorom bola odporkyňa nesprávne identifikovaná.

Z obsahu spisu č.k. 16Ro/52/2014 súd zistil, že predmetný platobný rozkaz spolu s návrhom na vydanie
platobného rozkazu, prílohami a poučením bol odporkyni doručený dňa 11.05.2015. O tejto skutočnosti
svedčí doklad o doručení písomnosti (doručenka), ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 134

Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej sa uplatňuje vyvrátiteľná domnienka pravdivosti podľa §
45 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti
(doručenka) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Ak účastník konania spochybňuje
správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že ustanovený postup doručenia nebol dodržaný),je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Keďže právna
úprava priznáva doručenke povahu verejnej listiny, súd vychádza z údajov na doručenke, a kým nie
je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Súd bez preukázania opaku

nemá spochybňovať údaje na doručenke. Nakoľko navrhovateľka nepreukázala nesprávnosť dátumu
doručenia na doklade o doručení, súd nemá dôvod spochybňovať jeho pravdivosť. Vzhľadom na to súd
považuje dátum 11.5.2015 za deň riadneho doručenia platobného rozkazu.

Súd sa pred posúdením samotných dôvodov obnovy konania podľa § 228 Občianskeho súdneho

poriadku zaoberal aktívnou legitimáciou na podanie návrhu na obnovu konania a dospel k názoru,
že navrhovateľka ako účastníčka pôvodného konania je oprávnená na podanie predmetného návrhu.
Zároveňsasúdzaoberaldruhoupodmienkouprípustnostipovoleniaobnovykonania,ktoroujedodržanie
subjektívnej 3 mesačnej prekluzívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého návrh na obnovu
konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o

dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že zákon
rozoznáva subjektívnu a objektívnu prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať návrh na obnovu konania
Subjektívna(trojmesačná)lehotasapočítaododňa,keďsaten,ktonavrhujeobnovu,dozvedelodôvode
obnovy, alebo odo dňa, keď ju mohol uplatniť. Objektívna (trojročná) lehota sa počíta od právoplatnosti
rozsudku. Súd sa preto zaoberal tým, kedy sa navrhovateľka dozvedela o dôvode obnovy konania,

resp. kedy svoj návrh mohla uplatniť. Navrhovateľka vo svojom návrhu na obnovu konania uviedla, že
o žalovanej pôžičke má vedomosť, nakoľko s právnym predchodcom navrhovateľa v pôvodnom konaní
opakovane hovorila. Vzhľadom na to, že navrhovateľka ako odporkyňa v pôvodnom konaní prevzala
platobný rozkaz, pričom túto skutočnosť nespochybnila, prevzala s ním aj návrh vo veci samej spolu
s jeho prílohami a poučením, navrhovateľka teda mohla z dátumu vydania platobného rozkazu, ako

aj z návrhu na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh usúdiť záver, že v predmetnom konaní je
účastníčkou konania, hoci samotný platobný rozkaz, ako aj návrh na vydanie platobného rozkazu trpí
odstrániteľnými vadami spočívajúcimi v nesprávnej identifikácii účastníka konania. Tieto vady však v
pôvodnom konaní nerozporovala, hoci o nich mala alebo mohla mať vedomosť odo dňa (faktického)
doručenia platobného rozkazu. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že sa o predmetnej veci sa dozvedela až

na základe upovedomenia o začatí exekúcie súd považuje za účelové a neopodstatnené.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky citovaného
zákonného ustanovenia pre povolenie obnovy konania, nakoľko navrhovateľka podala návrh na
povolenie obnovy konania dňa 24.02.2016, hoci o dôvodoch obnovy konania vedela alebo mohla vedieť

už dňa 11.05.2015, pričom svoje právo podať návrh na obnovu konania v prekluzívnej trojmesačnej
lehote (najneskôr dňa 11.08.2015) neuplatnila, v čoho dôsledku jej právo zaniklo.

Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a návrh na obnovu konania
pre nedostatok formálnych podmienok zamietol bez nariadenia pojednávania.

Vzhľadom k tomu, že súd návrh na obnovu konania zamietol, považoval za potrebné rozhodnúť aj o
návrhu na odklad vykonateľnosti, o ktorom ako o nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a vo veci plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čohosa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.