Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010228
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010228.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Patrika
Príbelského, PhD. a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému H. H. pre pokračovací
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e/,
j/ Tr. zák., sčasti samostatne, sčasti v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., prejednal dňa 18. januára
2017 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza,

sp.zn.2T/58/2016 zo dňa 8. augusta 2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn.2T/58/2016 zo dňa 8. augusta 2016, bol obžalovaný H.
H. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. e/, j/ Tr. zák., sčasti samostatne, sčasti v spolupáchateľstve podľa §

20 Tr. zák. na skutkovom základe, že

čiastkový útok v bode 1/ napadnutého rozsudku

-v presne nezistenom čase v dobe od 01.15 hod. do 08.50 hod. dňa 14.06.2015 v L. na ulici E. F. XXX/
XX preskočil drevené oplotenie uzamknutej terasy pohostinstva O. J., vstúpil na terasu, kde doposiaľ

presnejšie nezisteným predmetom s použitím násilia vypáčil uzatvorené plastové balkónové dvere
vedúce do vnútorných priestorov pohostinstva O. J., dvere otvoril, vošiel dnu do priestorov pohostinstva,
kde následne z priestorov barového pultu odcudzil čiernu koženú peňaženku s finančnou hotovosťou
do 120 Eur, 1 ks C. vodku, 1 ks H., 2 ks V. čaj, pričom krádežou spôsobil škodu poškodenému E. F. vo
výške 220,-Eur a poškodením vchodových dverí poškodenému C. X. škodu 50,-Eur,
čiastkový útok v bode 2/ a 3/ napadnutého rozsudku obžalovaní H. H. a E. L.

-spoločným konaním, po vzájomnej dohode, dňa 08.07.2015 v čase od 00.00 hod. do 00.20 hod. v
L., v mestskej časti G., okres J., na zastávke autobusov, skrutkovačom obžalovaný H. H. prekonal
zamykanie na predných dverách zaparkovaného autobusu zn. A., U.: J., následne obžalovaný H. H.
vošiel do autobusu, odkiaľ odcudzil lekárničku, manuál autobusu, pričom obžalovaný E. L. dával pozor,
čím spôsobili poškodenej spoločnosti R. J., a.s. A.:XXX XXX XXX so sídlom M. M. J. škodu odcudzením
vecí vo výške 50,-Eur a poškodením dverí autobusu vo výške 135,46 Eur,

-v presne nezistenom čase odo dňa 03.07.2015 do dňa 04.07.2015, po predchádzajúcej dohode,
doposiaľ nezisteným spôsobom a predmetom vylomili garážové dvere rodinného domu číslo 93/37 na
L. ulici v J., odkiaľ následne odcudzili 1 ks vŕtacie a sacie kladivo neznámej značky a výrobného čísla
v hodnote 69,-Eur, 1 ks predlžovacieho kábla na 230 V o dĺžke 10 m3 zásuvkový v hodnote 21,-Eur, 1
ks priemyselný vysávač značky Kärcher v hodnote 129,-Eur, čím spôsobili poškodenému K. J. škodu
odcudzením vecí vo výške 219,-Eur,

čiastkový útok v bode 4/ napadnutého rozsudku-dňa 16.06.2015 v čase okolo 17.00 hod. pomocou pásoviny vylištoval balkónové dvere do rodinného
domu číslo XX na L. ulici v J., vošiel dnu, odkiaľ následne zo suterénu rodinného domu odcudzil 6 ks
vodovodných batérií; 1 ks elektrickú vŕtačku značky L. & G.; 1 ks elektrickú vŕtačku značky Narex a 1 ks

mechanickú vŕtačku, čím spôsobil poškodenému J.. G. F. J.. odcudzením vecí škodu vo výške 445,-Eur,
čiastkový útok v bode 5/ napadnutého rozsudku
-v čase od 08.00 hod. dňa 18.07.2015 do 07.30 hod. dňa 20.07.2015 doposiaľ nezisteným spôsobom
a predmetom na druhom poschodí neobývaného rodinného domu číslo 93/37 na L. ulici v J. odstránil
drevenú dosku, ktorá slúžila ako zabezpečenie neosadeného okna, následne vošiel dnu do domu, kde

poškodil interiérové dvere vedúce zo schodišťa domu do garáže a z priestorov rodinného domu odcudzil
1 ks rebríkový kúpeľňový radiátor značky A. D. (K. XXXX) 15 rúrkový 695/450 spolu so závesným
systémom v hodnote 45 Eur; 1 ks konštrukcie na závesné WC značky G. 3/6 liter v hodnote 180,-
Eur; 1 ks rozdeľovač 4 cestný pre podlahové kúrenie vrátane držiaku, zátok, GV odvzdušnenia a
vypúšťacieho ventilu značky A. v hodnote 190,-Eur a sadu doplnkov k podlahovému kúreniu - redukcia,
prechodníky, fitingy T- čka v hodnote 200,-Eur, čím spôsobil poškodenému K. J. škodu odcudzením vo

výške 620,-Eur.
Za tieto trestné činy bol obžalovaný H. H. odsúdený podľa § 212 ods. 4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1,
ods. 2, § 38 ods. 7 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky. Súčasne okresný
súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste, ktorý mu bol

uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn.1T/137/2015 zo dňa 30.09.2015, právoplatný dňa
30.09.2015, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Ďalej okresný súd obžalovaného podľa § 287 ods. 1
Tr. por. zaviazal k povinnosti uhradiť poškodenému E. škodu vo výške 220,-Eur, poškodenému C. X.
škodu vo výške 50,-Eur, poškodenému PhDr. G. F. škodu vo výške 445,-Eur a podľa § 287 ods. 1 Tr.

por. obžalovaných zaviazal k povinnosti uhradiť R., a.s. spoločne a nerozdielne škodu vo výške 185,46
Eur a poškodenému K. spoločne a nerozdielne škodu vo výške 219,-Eur. Zároveň okresný súd podľa §
288 ods. 2 Tr. por. poškodeného K. J. odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho v zákonnej lehote napadla
odvolaním prokurátorka Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátorka“) pre nesprávnosť

výrokov o uloženom treste v neprospech obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátorka namietla, že výrok napadnutého rozsudku okresného
súduotrestenepovažujezazákonný.Podľajejnázorusenátokresnéhosúduprirozhodovanínesprávne
vyhodnotil tak osobu obžalovaného, ako aj závažnosť spáchaného skutku, keď použil ustanovenie §

38 ods. 7 Tr. zák. a neprihliadol na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností u obžalovaného
H. H.. Poukázala na zákonnú dikciu ustanovenia § 38 ods. 4, § 38 ods. 7 a § 41 ods. 2 Tr. zák. s
tým, že ukladanie trestu nad jednu polovicu zvýšenej trestnej sadzby bolo nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky č.428/2012Z.z. označené za protiústavné. Ďalej poukázala na to, že obžalovaný
v čase pred skutkami neviedol riadny život, a teda nejednalo sa u neho o prvé prekročenie pravidiel.

Prokurátorka uviedla, že v období posledných 10 rokov bol obžalovaný H. H. 6-krát súdne trestaný za
rôznu trestnú činnosť, z toho v rokoch 2009 až 2011 4-krát v Českej republike, v roku 2013 trestným
rozkazom Okresného súdu Prievidza bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 8 mesiacov
so skúšobnou dobou 2 roky a 6 mesiacov do 21.07.2016 a naposledy rozsudkom Okresného súdu

Prievidza sp.zn.1T/137/2015 zo dňa 30.09.2015, právoplatným dňa 30.09.2015 pre prečin podľa § 218
ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ďalej uviedla, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr.
zák. je hlavným a základným účelom trestu zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
sa mu zabráni v páchaní trestnej činnosti. U obžalovaného H. H. podľa názoru prokurátorky nemožno

tento účel dosiahnuť inak, ako uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody dlhšieho trvania. Na
ochranu spoločnosti a jeho prevýchovu zjavne nepostačuje uloženie trestu s použitím ustanovenia §
38 ods. 7 Tr. zák., a je teda v záujme predchádzania páchania trestnej činnosti uložiť obžalovanému
H. H. trest nepodmienečný s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák. Taktiež má prokurátorka za to, že nie je
možné v danom prípade akceptovať použitia ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. aj z dôvodu, že nedošlo k

ukladaniu zvýšeného súhrnného trestu odňatia slobody. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé,
že zákonodarca mal na mysli použitie tzv. „asperačnej zásady“, teda ukladanie trestu v hornej polovici
upravenej trestnej sadzby a v súvislosti s tým následnú možnosť zmierniť takto ukladaný trest tým, že
sa nebude prihliadať na pomer a mieru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Keďže nie je možné vsúčasnosti aplikovať ukladanie zvýšeného súhrnného trestu, stráca opodstatnenie aj ustanovenie § 38
ods. 7 Tr. zák., ktoré bolo viazané práve na takto ukladaný trest. V danom prípade bol obžalovanému
ukladaný trest odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby, dokonca na jej dolnej hranici, keď

za zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 až 10
rokov. Rozsudkom sp.zn.1T/137/2015, ktorého výrok o treste bol zrušený, bol obžalovanému uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Prokurátorka uviedla, že okresný súd k trestu
vo výške 1 rok nepodmienečne jednoducho pridal obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky, preto odôvodnenie okresného súdu pre použitie ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák.

nepovažuje za správne. Prokurátorka z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému
H. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. mu uložil podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods.
1, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o
treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn.1T/137/2015 zo dňa 30.09.2015, právoplatného dňa

30.09.2015, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že
napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a spravodlivý. Poukázal na to, že trest má byť

primeraný. Obžalovaný spáchal predmetné trestné činy, ktoré sa mu kladú za vinu, no trest vo výmere
4 rokov podľa jeho názoru je dostatočným trestom na jeho nápravu. Obžalovaný doposiaľ nikdy nebol
vo výkone trestu v takejto výmere, preto dopredu určovať, že takýto trest nebude postačovať na jeho
nápravu nie je možné. Použitie trestu vo výmere nad 4 roky by bolo neprimerane prísne. Obžalovaný z
vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla rozhodnúť v súlade s
konečným návrhom odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry.

Obžalovaný H. H. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd

odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 9. decembra 2016, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal

vo veci verejné zasadnutie dňa 18. januára 2017. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorkou napadnutých výrokov
o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania prokurátorky vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne
námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol

preskúmavať, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestu obžalovanému H. pri určení druhu a
výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu. S. súd ukladal obžalovanému súhrnný trest v zmysle § 41
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (tzv. „asperačnej zásady“) s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa § 212 ods. 4 Tr.
zák., ktorý je z trestných činov najprísnejšie trestný a v ktorom zákon ustanovuje dolnú hranicu trestnej
sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky a hornú hranicu vo výmere 10 rokov. Okresný súd

správne pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol na ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák., podľa ktorého
ustanovenia § 38 ods. 4 až 6 Tr. zák. sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo
súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa 42, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu by súčasné
použitie týchto ustanovení bolo pre obžalovaného H.eprimerane prísne.V tejto súvislosti odvolací súd k námietke prokurátorky, že okresný súd nesprávne prihliadol na
ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. a pri správnom postupe pri ukladaní druhu a výmery trestu

obžalovanému H. H. mal aplikovať ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. (pri prevahe priťažujúcich okolností
nad poľahčujúcimi okolnosťami zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu
tretinu) uvádza, že okresný súd správne použil ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. (zostrujúce ustanovenie),
pričom aj po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č.428/2012Z.z. stále v zmysle § 41 ods. 2
Tr. zák. platí, že ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných

činov,zktorýchaspoňjedenjezločinom,spáchanýchdvomaaleboviacerýmiskutkami,zvyšujesahorná
hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho trestného a jednu tretinu.
V súvislosti s ukladaním súhrnného trestu ukladal okresný súd fakticky trest obžalovanému H. H. za
dva trestné činy (jeden prečin a jeden zločin), avšak zároveň trest ukladal podľa tzv. asperačnej zásady,
na základe ktorej musel zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby. V danom prípade správne okresný súd
aplikoval ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., ale aj ustanovenie § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (ukladanie

súhrnného trestu), keďže obžalovaný Martin H. predmetnú trestnú činnosť spáchal skôr, ako bol
okresným súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prievidza
pod sp.zn.1T/137/2015 zo dňa 30.9.2015 (rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn.1T/137/2015 bol
vyhlásený dňa 30.9.2015 a nadobudol právoplatnosť dňa 30.9.2015). Obžalovaný spáchal posudzovaný
pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. skôr, ako bol okresným súdom

vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, konkrétne skorší rozsudok Okresného súdu
Prievidza zo dňa 30.9.2015, sp.zn.1T/137/2015, preto prichádzal do úvahy postup podľa § 42 ods.
1 Tr. zák., t.j. uloženie súhrnného trestu podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Týmto skorším
rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.9.2015, sp.zn.1T/137/2015 bol uznaný za vinného z
prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods.

1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne, na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladaný
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu).
Vychádzajúczprincípovhumánnostipriukladanítrestuzuvedenéhovyplývaasúdnapraxvtomtosmere
aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do
popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však
už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky

trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa
k záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove
páchateľa, teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takom prípade logicky
musí v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu.

Odvolací súd dospel k záveru, že nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému
H.i H. vo výmere 4 roky, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v
zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň
závažnosti spáchaného trestného činu i zistené pomery obžalovaného, jeho sklon k páchaniu trestných

činov a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie,
pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho
odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. je aj výrok o zaradení

obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
prokurátorky za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste v

neprospech obžalovaného na podklade ňou podaného odvolania a preto odvolanie prokurátorky ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.