Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211333
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116211333.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Fakultná

nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577,
zastúpeného: Advokátskou kanceláriou GOGA a spol, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, proti
žalovanej: I. R., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 1.877,36 Eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie v časti 30,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy
30,72 Eur od 23.05.2012 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 20.5.2016 podanou osobne súdu 27.5.2016 sa žalobca domáhal proti žalovanej
zaplatenia sumy 1.877,36 Eur s príslušenstvom ako aj trov konania z dôvodu, že žalovaná bola
hospitalizovaná u žalobcu, pričom jej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, avšak žalovaná
nebola poistencom žiadnej zo zdravotných poisťovní, preto žalobca výkony za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť vyúčtoval priamo žalovanej.

2. Vo veci bol dňa 1.6.2016 vydaný platobný rozkaz č. k. 16 C 19/2016-11, ktorým bola žalovaná
zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalovanú sumu, pričom náhrada trov konania účastníkom nebola
priznaná. Proti výroku o trovách tohto platobného rozkazu podal písomným podaním zo dňa 20.6.2016
žalobca odpor. Navrhol zmeniť výrok platobného rozkazu o trovách konania tak, že žalovaná bude
zaviazaná povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Nakoľko nebol možné platobný rozkaz doručiť
žalovanej, tunajší súd ho uznesením zo dňa 3.8.2016 č. k. 16 C 19/2016-19 zrušil.

3. V predmetnej veci bolo súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi tak, že bol
prečítaný obsah celého spisu s konštatovaním, že na č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná
žaloba, na č. l. 11 sa nachádza platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 16C/19/2016-11 zo dňa 01.06.2016
proti tomuto platobnému rozkazu bolo podané zo strany žalobkyne odvolanie proti výroku o trovách v
tomto platobnom rozkaze, na č. l. 19 sa nachádza uznesenie tunajšieho súdu č. k. 16C/19/2016-19
zo dňa 03.08.2016, ktorým bol zrušený skôr spomenutý platobný rozkaz, nakoľko ho nebolo možné
doručiť žalovanej do vlastných rúk, na č. l. 27 sa nachádza písomné podanie žalobkyne označené

ako predloženie listinných dôkazov s tým, že v časti 30,72 Eur spolu s príslušenstvom bola žaloba
vzatá späť v ostatnej časti zotrvala žalujúca strana na žalobe, na č. l. 28 a nasledujúcich sú uvedené
písomné doklady o poskytnutí zdravotnej starostlivosti predložené žalovanou, na č. l. 31 je cenník
výkonov záchrannej zdravotnej služby pre samoplatcov, taktiež na č. l. 32 je interný doklad fakturáciiza poskytnutú zdravotnú starostlivosť, na č. l. 33 je výzva na doplnenie platného preukazu zdravotného
poistenia zo strany žalobkyne smerom k žalovanej, na č. l. 34 je faktúra na sumu 1.877,36 Eur vystavená
žalobkyňou oproti žalovanej, na č. l. 35 a 36 sa nachádzajú upomienky k neuhradeniu tejto faktúry, ako

aj ďalšieho spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

4. Žalovaná bola v období od 4.11.2012 do 9.11.2012 hospitalizovaná na oddelení gynekológie a
pôrodníctva žalobcu, kde jej bola zo strany žalobcu poskytnutá zdravotná starostlivosť v súvislosti s
pôrodom mal. T. R., nar. X.XX.XXX.

5. Je nesporné, že na v čase poskytnutia lekárskych výkonov nebola žalovaná poistencom žiadnej
zo zdravotných poisťovní Slovenskej republiky. Žalobca preto za výkony za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť vo výške 1.877,36 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.4.2013, ktorá sa stala splatnou
dňa 22.5.2013, vyúčtoval sumu priamo žalovanej.

6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 21.8.2016 označeným ako predloženie listinných dôkazov
žalobca vzhľadom ku kontrole a dodatočným prepočtom ceny za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vzal
žalobu späť v časti 30,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 30,72 Eur od
23.05.2012 do zaplatenia, pričom na zostávajúcom nároku zo žaloby zotrval.

7. Na pojednávaní konanom 7.2.2016 bez prítomnosti žalovanej, ktorá mala doručenie predvolania
vykázané, žalobca zotrval na svojich vyjadreniach, pričom konštatoval, že poskytli zdravotnú
starostlivosť žalovanej, ktorú žalovaná nezaplatila, pričom sa nepreukázala ani zdravotným poistením,
tak ako domácim ani európskym, túto skutočnosť sme lustrovali vo všetkých zdravotných poisťovniach
s negatívnym výsledkom. Zotrval teda na podanej žalobe aj v intenciách čiastočného späťvzatia žaloby

s tým, že v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania. Žiadne ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania nemal.

8. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

Podľa článku 40 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu zdravia. Na základe
zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke
pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Podľa čl. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie

a medicíny - Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, ktorý nadobudol platnosť pre Slovenskú
republiku 1. decembra 1999 v súlade s článkom 33 ods. 3 (publikovaný v Zbierke zákonov pod č.
40/2000) záujmy a blaho človeka budú mať prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení účinnom v čase poskytovania

zdravotnej starostlivosti žalovanej (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) zdravotné poistenie je
a) povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného
zdravotného poistenia (ďalej len "poistenec") za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná
starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len "zdravotná
starostlivosť") v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,

b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho
zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo
verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. 2a) Verejné zdravotné poistenie

vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu
a) za zdravotnú starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec podľa odseku 2,
b) nákladov vzniknutých podľa odseku 3, ktoré neuhradila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa

odseku 4.Podľa § 22 ods. 2 písm. h) zákona č. 580/2004 Z. z. poistenec je povinný preukazovať sa
preukazom poistenca alebo európskym preukazom pred každým poskytnutím zdravotnej starostlivosti
u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení účinnom v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti
žalovanej (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa
zaručuje rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v zdravotnej starostlivosti
ustanovenou osobitným predpisom. 10) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje
diskriminácia aj z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, manželského stavu a
rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného
alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí
byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu inej osoby.
Osoba nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaná ani inak postihovaná za to, že
podá na inú osobu, zdravotníckeho pracovníka, poskytovateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie

trestného stíhania.

Podľa§11ods.4zákonač.576/2004Z.z.každý,ktosadomnieva,žejehoprávaaleboprávomchránené
záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať
právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona.

Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ nesmie osobu postihovať alebo znevýhodňovať
preto, že osoba uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie zdravotnej

starostlivosti, vzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú osoba uzatvorí s
poskytovateľom.

9. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych ustanovení súd prvej
inštancie uzatvára:

10. Je nesporné, že prvotnou otázkou akú si súd prvej inštancie potreboval ustáliť, či právny vzťah medzi
žalobcom a žalovanou je, príp. nie je vzťahom spotrebiteľským.

11. Definícia spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do Občianskeho zákonníka až od 01.04.2004 (jej

modifikácia bola následne vykonaná novelou č. 379/2008 Z. z. účinnou od 01.11.2008 „spotrebiteľskými
zmluvami od účinnosti zákona č. 634/1992 Zb., pokračujúc zavedením § 23a citovaného zákona až po
transpozíciu Smernice rady 93/13 EHS do Občianskeho zákonníka sú všetky zmluvy bez ohľadu na
konkrétny zmluvný typ, bez ohľadu na právny režim alebo právny základ, ktoré uzaviera spotrebiteľ s
dodávateľom. Je zrejmé, že určujúcim pre použitie režimu spotrebiteľskej zmluvy je len štatút subjektov

ako zmluvných strán, ktorým z právneho vzťahu vyplývajú konkrétne práva a povinnosti“ (cit.: Števček,
M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 -
450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015, str. 450).

12. Súd poukazuje aj na znenie čl. 2 písm. c) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle tohto článku na účely Smernice „predajca alebo
dodávateľ“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto
Smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na
to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. Táto smernica (ktorej transpozíciou bola zavedená
definícia spotrebiteľských zmlúv do Občianskeho zákonníka) výslovne stanovuje aj to, že členské štáty

zabezpečia, aby do zmlúv neboli zahrnuté nekalé podmienky, najmä preto, že táto smernica platí tiež pre
obchody, podnikanie alebo povolania verejného charakteru. Príkladom osoby verejného práva napríklad
v súvislosti s finančnými službami môže byť napr. aj Štátny fond rozvoja bývania, ktorý poskytuje
žiadateľom na základe spotrebiteľských zmlúv osobitný druh úverov na bývanie (cit.: Števček, M., Dulak,A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015, str. 465).

13.Žalovanáprišladozdravotníckehozariadeniadobrovoľne,pričomsanevedelapreukázaťpreukazom
žiadnej zo zdravotných poisťovní pôsobiacich v Slovenskej republike (ani Európskym preukazom
zdravotného poistenia), bola jej v súvislosti s pôrodom jej dieťaťa poskytnutá zdravotná starostlivosť. Za
túto zdravotnú starostlivosť jej bola fakturovaná žalovaná suma, neskôr modifikované na sumu 1.846,64
s prísl.. Žalovaná za túto zdravotnícku starostlivosť žiadnu sumu neuhradila.

14.Predmetnázmluvajepodľanázorutunajšiehosúduzmluvouspotrebiteľskou,kdežalobca(dodávateľ
zdravotnej starostlivosti) vystupuje v pozícii dodávateľa a žalovaná (nepodnikateľ - pacient) v pozícii
spotrebiteľa.

15. Na prvý pohľad sa javí, že nakoľko ide o trojuholník vzťahu pacient, zdravotná poisťovňa a
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, že by sa nemuselo jednať o spotrebiteľský vzťah, keďže do
úvahy by smerom k poisťovni prichádzal verejnoprávny rozmer, avšak do úvahy treba vziať aj typické
prvky spotrebiteľského vzťahu, napr. právo pacienta reklamovať kvalitu poskytnutej služby (lekárskeho
výkonu), pričom do samotného vzťahu vstupuje pacient sa tým, že dostane nejakú službu, ktorou sleduje

ochranu, prípadne zlepšenie svojho zdravia.

16. Akcentovať je potrebné i tú skutočnosť, že pacient ako spotrebiteľ má právo pri viacerých variantoch
zdravotníckych postupov požadovať niektorú z dodávateľom predložených možností. Za výsledok
poskytnutej zdravotníckej starostlivosti však v konečnom dôsledku ponesie zodpovednosť zdravotnícke

zariadenie - dodávateľ. Pacient teda neukladá žiadne povinnosti zdravotníckemu zariadeniu, môže
si však vybrať, akým z ponúknutých spôsobov bude zákrok/liečba vykonané s tým, že zdravotnícke
zariadenie to nijako nezbavuje povinnosti z tzv. lege artis postupu.

17. Súd prvej inštancie teda konštatuje, že vzťah pacienta ako spotrebiteľa a zdravotníckeho zariadenia

ako dodávateľa sa čoraz viac preklápa do občianskoprávnej, t. j. súkromnoprávnej roviny, keďže mnohé
výkony (napr. stomatologické) sú hradené aj bez ingerencie zdravotnej poisťovne. Teda zjednodušene
povedané, odkedy zdravotnícke zariadenia - dodávatelia majú možnosť finančne participovať/profitovať
na úkonoch spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, od tohto momentu sa stávajú
dodávateľským subjektom. Zdravie ako jedna z najvyšších hodnôt sa tak podľa názoru súdu pri

súčasnom stave spoločnosti na jednej strane nanešťastie stáva „tovarom“, z čoho na strane druhej
následne vyvstáva potreba aplikovania spotrebiteľského práva aj tomto type právneho vzťahu.

18.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

19. Nakoľko žalobca vzal písomným podaním zo dňa 21.8.2016 označeným ako predloženie listinných
dôkazov žalobu späť v časti 30,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 30,72
Eur od 23.05.2012 do zaplatenia, súd s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.

20. Keďže súd prvej inštancie ustálil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, musel ex offo prihliadať
aj na to, či bola žaloba podaná v rámci plynutia premlčacích lehôt.

Podľa§100ods.1,2,3OZprávosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej(§101
až110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách
vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.21. Z obsahu spisu vyplynulo, že splatnosť faktúry bola stanovená na deň 22.5.2013, pričom žaloba
bola na súd prvej inštancie podaná až 27.5.2016, t. j. po uplynutí 3 - ročnej premlčacej dobe.

Súd v predmetnom spore ex offo prihliadol na premlčanie uplatnenej pohľadávky, nakoľko sa podľa
názoru súdu v danom prípade jedná vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu bezpochyby o vzťah
spotrebiteľský a preto mu nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva
bez ďalšieho zamietnuť.

22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu
trov konania a úspešnej žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.