Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, January 30, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/301/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312222764
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2312222764.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a sudcov:
Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: BYTTEK
BOHUMÍN, a.s., so sídlom Bezručova 300, Bohumín, Česká republika, proti povinnému: C. Z., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom ulica H. F. XXX, P. F., pre vymoženie 1.551,31 Eur
s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdnej exekútorky: Mgr. Silvia Šabíková, Exekútorský úrad

Sládkovičova 2, Galanta, pod č. k. EX 32/2002, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Galanta zo dňa 27. januára 2015, č.k. 26Er/1354/2012-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu, vedenú súdnou exekútorkou Mgr. Silviou
Šabíkovou pod spisovou značkou EX 32/2002 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a súdnej exekútorke

nepriznal náhradu trov konania (správne „exekúcie“).

2. V časti zastavenia exekúcie rozhodol podľa § 37 ods. 1, ods. 3 veta prvá, § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2,
ods. 4, § 58 ods. 1 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení - Exekučného
poriadku), § 19, § 103, § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku) a v časti rozhodovania o náhrade trov exekúcie podľa §

196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, ods. 2, § 203 E. p.

3. Vecne mal súd prvej inštancie za to, že exekúciu je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju,
pretože v rámci podmienok konania súd prvej inštancie zistil, že povinný zomrel XX.XX.XXXX a dedičské
konanie vo veci 23D/12/2010 bolo dňa 12.3.2010 zastavené pre nemajetnosť. Keďže exekučné konanie
môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania,

smrťou povinného tento stratil právnu subjektivitu, ako i spôsobilosť byť účastníkom exekučného
konania. V časti o náhrade trov exekúcie súd argumentoval nemožnosťou priznať ich náhradu súdnej
exekútorke z dôvodu, že výsledok dedičského konania v podobe zastavenia exekúcie pre nemajetnosť
nezakladá automaticky povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávneným. Povinný stratil spôsobilosť byť
účastníkom konania a exekučné konanie nebolo zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. h/, ale podľa
písm. g/ Exekučného poriadku. Oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, k zastaveniu exekúcie došlo z

dôvodu smrti povinného, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Výsledok dedičského konania
( zastavenie pre nemajetnosť) nezakladá automaticky povinnosť platiť trovy exekúcie oprávneným podľa
§ 203 ods. 2 veta prvá EP. V danom prípade oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, preto sa nejedná
o prípad, kedy možno k náhrade trov zaviazať jeho podľa § 203 ods. 1 EP a Exekučný poriadok v
žiadnom svojom ustanovení neupravuje možnosť, resp. zákonné podmienky, z ktorých by bolo možné
vyvodiť prechod povinnosti nahradiť trovy exekúcie na štát, preto súd súdnemu exekútorovi náhradu

trov konania nepriznal.4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie súdna
exekútorka, pričom uznesenie napadla v celom rozsahu. Dôvodila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vec, resp. že súd vyhodnotil dôvod zastavenie exekúcie

nesprávne a tým nesprávne rozhodol aj o trovách exekúcie. Uviedla, že tým, že povinný v priebehu
exekúcie zomrel, povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov nezanikli, ale prešli na dedičov, ktorí sa
okamihom smrti stávajú subjektom jeho práv a povinností. V tomto prípade poručiteľ nezanechal žiaden
majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené. Exekučný súd mal exekúciu zastaviť podľa §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

znáša ich oprávnený. Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom
rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné
podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 56 ods. 8 EP, § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 57

ods. 5 EP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a dospel k
záveru, že odvolanie súdnej exekútorky proti časti o zastavení konania je podané neoprávnenou osobou
a proti časti o náhrade trov exekúcie nie je prípustné, a preto ho odvolací súd v celom rozsahu odmietol.

6. Podľa § 9a Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 CSP ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.

8. Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou
a podľa písm. c/ ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (zák. č. 299/2013 Z. z.) zrušila možnosť
podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie súdna exekútorka. Exekučný poriadok v ust.

§ 37 priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania výhradne v takom prípade, keď sa
rozhoduje o trovách exekúcie. Vzhľadom na to, že súdna exekútorka podala odvolanie proti uzneseniu
súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t. j. proti časti zastavenia exekúcie, i v časti závislého výroku o
trovách exekúcie, odvolací súd takéto jej odvolanie považuje v časti rozhodovania o zastavení exekúcie
za odvolanie podané neoprávnenou osobou. Preto v tejto časti odvolanie súdnej exekútorky odmietol

ako podané neoprávnenou osobou, keďže táto môže byť účastníčkou konania len v časti, v ktorej sa
rozhoduje o trovách exekúcie.

13. V časti rozhodovania o trovách exekúcie potom síce bola súdna exekútorka riadnou účastníčkou
konania, avšak v tomto prípade potom išlo o nedostatok prípustnosti odvolania, keď možnosť odvolania

proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku novelou Exekučného
poriadku účinnou od 1. novembra 2013 (zák. č. 299/2013 Z. z.) zrušil.

14. Podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 EP, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov

účinných do 31. októbra 2013. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo, keď predmetné
rozhodnutieotrováchexekúcieč.k.26Er/1354/2012-25bolovydanédňa27.1.2015asúdnaexekútorka
podala odvolanie dňa 12. 6. 2015, t. j. po 31. októbri 2013.15. Odvolanie kohokoľvek (nielen súdneho exekútora) proti uzneseniu o náhrade trov exekúcie
vydanému po zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku tak nebolo prípustné.

16. Z vyššie uvedených dôvodov nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať
a meritórne o ňom rozhodnúť, ale musel odvolanie v súlade s ustanovením § 386 písm. b/ a c/ CSP
odmietnuť.

17. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie.