Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18Cb/73/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713209206
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Svoboda
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7713209206.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu: PROBUGAS a.s.,
so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 47 695 421, zastúpeného: JUDr. Daniela Lopezová,
advokátka, Ďatelinová 2, 821 02 Bratislava 2, proti žalovanému: JAKAMA - SERVIS, s.r.o., so sídlom
Višňová č. 10, 071 01 Michalovce, IČO: 36 181 226, zastúpenému: JUDr. Iveta Marcinová, advokátka,
Nám. slobody 13, 071 01 Michalovce, o zaplatenie istiny 44.091,44 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 20.541,66 EUR a 7,65 % úrok z omeškania ročne z istiny
20.349,85 EUR od 26.7.2006 do zaplatenia a 7 % úrok z omeškania ročne z istiny 191,81 EUR od
26.7.2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu zamieta do výšky istiny 23.549,78 EUR a v časti požadovaného úroku z omeškania nad
7,65 % ročne z istiny 43.899,63 EUR a v časti požadovaného úroku z omeškania z istiny 249,92 EUR
od 1.1.2003 do zaplatenia, z istiny 4.450,11 EUR od 2.9.2003 do 25.7.2006, z istiny 3.632,74 EUR
od 2.9.2003 do 25.7.2006, z istiny 57,53 EUR od 15.11.2003 do zaplatenia, z istiny 3.390,56 EUR od
23.12.2003 do 25.7.2006, z istiny 1.453,10 EUR od 26.12.2003 do 25.7.2006, z istiny 2.615,58 EUR
od 30.12.2003 do 25.7.2006, z istiny 1.792,17 EUR od 1.1.2004 do 25.7.2006, z istiny 2.421,83 EUR
od 6.1.2004 do 25.7.2006, z istiny 2.179,65 EUR od 13.1.2004 do 25.7.2006, z istiny 1.453,10 EUR od
15.1.2004 do 25.7.2006, z istiny 1.440,55 EUR od 11.3.2004 do 25.7.2006, z istiny 18.762,86 EUR od
13.4.2004 do 25.7.2006, z istiny 191,81 EUR od 8.10.2004 do 25.7.2006.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu 09.03.2006 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej
sumy 44.462,78 EUR/ 1 339 485,60 Sk/ s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne z istiny 7.529,- Sk od
01.01.2003 do zaplatenia, z istiny 134.064,- Sk od 02.09.2003 do zaplatenia, z istiny 109,440 Sk od
02.09.2003 do zaplatenia, a 8,5 %-ný úrok z omeškania z istiny 1.733,- SK od 15.11.2003 do zaplatenia,
z istiny 102.144 SK od 23.12.2003 do zaplatenia, z istiny 43.776,- Sk od 26.12.2003 do zaplatenia,
z istiny 78.797,- Sk od 30.12.2003 do zaplatenia, z istiny 53.991,- Sk od 01.01.2004 do zaplatenia,
z istiny 72.960,- Sk od 06.01.2004 do zaplatenia, z istiny 65.664,- Sk od 13.01.2004 do zaplatenia,
z istiny 43.776,- Sk od 15.01.2004 do zaplatenia, z istiny 11.186,- Sk od 21.02.2004 do zaplatenia, z
istiny 43.398,-. SK od 11.03.2004 do zaplatenia, z istiny 565.250,- Sk od 13.04.2004 a 7 %-ný úrok z
omeškania ročne z istiny 5.778,60 Sk, od 08.10.2004 do zaplatenia, titulom zaplatenia nájomného zo
zmluvy o nájme technológie zo dňa 23.03.1998 a nájomného zo zmluvy o nájme tlakového zásobníka
zo dňa 23.03.1998 a ceny za dodaný plyn.

Súd o nároku žalobcu do výšky istiny 371,31 EUR s 7,76 % úrokom z omeškania ročne do 26.7.2006
rozhodol rozsudkom zo dňa 11.1.2013 /č.l.1-4/, č.k. 18Cb/98/2006. Tento rozsudok bol uznesením
Krajského súdu Košice zo dňa 22.4.2013 zrušený vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť istinu
371,31 EUR príslušenstvom /č.l.5-7/.

Následne súd rozhodol rozsudkom zo dňa 20.9.2013 o tomto nároku 371,31 EUR s príslušenstvom,
ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.11.2013 /č.l.204 pripojeného spisu 18Cb/98/2006/.

Tento nárok do výšky 11.186,- Sk /371,31 EUR/ sa týkal faktúry č. 107263 zo dňa 6.2.2004, splatnej
20.2.2004, ktorá je uvedená v článku III. návrhu na začatie konania /č.l.9/.

Súd nároky žalobcu na zaplatenie nájomného za technológie uvedeného v článku 1 žaloby, do výšky
565.250,- Sk /18.762,86 EUR/ a nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný plyn v celkovej
čiastke 25.328,58 EUR s príslušenstvom, uvedeným v petite žaloby vylúčil na samostatné konanie podľa
§ 112 ods. 2 O.s.p. /výrok III.rozsudku č.k. 18Cb/98/2006 zo dňa 11.1.2013/, ktorý nárok je predmetom
tohto konania.
Pôvodný žalobca P R O B U G A S a. s. so sídlom Miletičova 23 Bratislava, IČO 17 321 981 bol vymazaný
z obchodného registra ku dňu 1. 11. 2014 ( Č .l. 199 ). Spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia a jeho
právnym nástupcom je spoločnosť:P R O B U G A S a. s. so sídlom Miletičova 23, IČO 47 695 421 s
ktorým súd pokračoval ako s právnym nástupcom v súlade s ustanovením § 107 odstavec 4 O.s.p..

Po oboznámení s obsahom spisu, so zmluvou o nájme technológie zo dňa 23.3.1998 /č.l.18-29/, so
zmluvou o nájme tlakového zásobníka z toho istého dňa /č.l.26-33/, s faktúrou č. 107626 zo dňa
29.3.2004 /č.l.25/, s okamžitým odstúpením od zmluvy žalobcom zo dňa 9.7.2004 /č.l.34/, s faktúrami
za dodávku plynu č. 951307 zo dňa 17.12.2002 /č.l.91-93/, č. 488740 zo dňa 18.8.2003 /č.l.94-95/,
č. 488741 zo dňa 18.8.2003 /č.l.96,97/, č. 489004 zo dňa 31.10.2003 /č.l.98,99/, č. 489115 zo dňa
8.12.2003 /č.l.100,101/, č. 489134 zo dňa 11.12.2003 /č.l.102,103/, č. 489166 zo dňa 15.12.2003 /
č.l.104,105/, č. 489182 zo dňa 17.12.2003 /č.l.106,107/, č. 489205 zo dňa 22.12.2003 /č.l.108,109/, č.
489216 zo dňa 29.12.2003 /č.l.110,111/, č. 489229 zo dňa 31.12.2003 /č.l.112,113/, č. 489457 zo dňa
25.2.2004 /č.l.114,115/, s dobropisom žalobcu č. 740133 zo dňa 4.9.2003 /č.l.116/, s faktúrou žalobcu
č. 578033, splatnej 7.10.2004 za odvoz technológie za odvoz zásobníka /č.l.123-127/, ako aj s ďalším
obsahom spisu zistil nasledovný skutkový stav :

Žalobca a žalovaný uzavreli 23.3.1998 zmluvu o nájme technológie čerpacej stanice LPG /v ďalšom len
zmluva o nájme technológie - č.l. 18-22/. Podľa článku 5, bod 5.1 zmluva bola dohodnutá na neurčitú
dobu okrem ukončenia platnosti zmluvy podľa článku 1 tejto zmluvy. V článku 1. zmluvy bolo dohodnuté,
že táto zmluva je platná len po dobu splatnosti zmluvy o nájme tlakového zásobníka na skvapalnené
uhľovodíkové plyny /v ďalšom len zmluva o dodávke plynu/, ktorá bola medzi účastníkmi uzavretá
23.3.1998 /č.l.26-33/. Nájomné za technológiu bolo dohodnuté na obdobie 5 rokov v článku 2.2, s tým,
že ročný nájom bol dohodnutý na sumu 89.000,- Sk /č.l.19/. Dodatkom č. 1 zo dňa 29.4.1998 /č.l.23,24/
bola dohodnutá zmena ročnej splátky z 89.000 Sk na 95.000,- Sk ročne.

Nájomné za celé obdobie nájmu vyúčtoval žalobca faktúrou č. 107626 zo dňa 29.3.2004, splatnej
12.4.2004 na sumu 565.250 Sk /18.762,86 EUR/ (č.l.25). Jedná sa o nárok, ktorý je špecifikovaný v
žalobe v článku 1.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku u tejto faktúry, jednak v odvolaní zo dňa
18.2.2013 /č.l.178 pripojeného spisu/. Námietku premlčania vzniesol na pojednávaní dňa 20.9.2013 /
č.l.69/, kde uviedol, že nárok je premlčaný s poukazom na článok 4 tejto zmluvy a článok 2.3 zmluvy,
kde bol dohodnutý ročný nájom a preto žalobca mohol fakturovať nájomné každý rok samostatne.

Súd skúmal, či uplatnená námietka premlčania zo strany žalovaného je opodstatnená. Žalobca
nesúhlasil so vznesenou námietku premlčania a vo svojom podaní zo dňa 14.4.2015 /č.l.214/ uviedol, že
v súlade s bodom 4.1. zmluvy o nájme technológie, podľa ktorého je nájomné splatné na základe faktúry
vystavenej žalobcom a zákazník uhradí dohodnutú čiastku do 14 dní od dátumu vystavenia faktúry a teda
žalobca využil toto zmluvne dohodnuté právo určiť splatnosť záväzku a určil splatnosť na deň 12.4.2004
a teda nárok nemôže byť premlčaný, keďže žaloba bola doručená súdu v marci 2006.

V samotnej zmluve o nájme technológie bolo v článku 2, bod 2.2. a bod 2.3. dohodnuté, že ročný nájom
bude uhrádzaný za zúčtovacie obdobie a ročná splátka je 89.000 Sk po zmene dodatkom č. 1 95.000 Sk.

V článku 4., bod 4.1 bolo dohodnuté, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzniká dňom
prevzatia technológie, potvrdením na dodacom liste. Začiatok doby prenájmu pre účely platieb za nájom
nastáva prvým dňom nasledujúceho mesiaca po prevzatí. V kalendárom roku dodania technológie
zákazník uhradí len alikvotnú čiastku nájomného. Zdaniteľným obdobím za nájom technológie je prvý
mesiac príslušného zúčtovacieho obdobia. Nájomné je splatné na základe faktúry vystavenej žalobcom.
Zákazník uhradí dohodnutú čiastku do 14 dní od dátumu vystavenia faktúry.

Z citovaných ustanovení zmluvy je zrejmé, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté ročné nájomné, ktoré
bude uhrádzané za zúčtovacie obdobie, ktorým je 1 rok /bod 2.3 zmluvy/. V článku 4, bod 4.1 je uvedené,
že zdaniteľným obdobím za nájom technológie je prvý mesiac príslušného zúčtovacieho obdobia, teda
tento článok nadväzuje na článok 2 zmluvy. V tomto článku 4 začiatok doby prenájmu pre účely platieb za
nájom, nastáva prvým dňom nasledujúceho mesiaca po prevzatí technológie. Z dodacieho listu zo dňa
11.5.1998 /č.l.85/ je zrejmé, že žalovaný technológiu prevzal uvedeného dňa. Z toho možno usudzovať,
že nájomný vzťah pre účely platieb nastal dňom 1.6.1998 a prvé ročné obdobie je od 1.6.1998 do
1.6.1999 a 5-ročné obdobie končí dňom 1.6.2003. Keďže zdaniteľným obdobím za nájom technológie
je prvý mesiac príslušného zúčtovacieho obdobia, žalobca musel vystaviť faktúru najneskôr do konca
júna 1998 za prvý rok nájmu od 1.6.1998 do 1.6.1999, za druhý rok nájmu od 1.6.1999 do 1.6.2000
mal faktúru vystaviť do 30.6.1999, za tretí rok nájmu od 1.6.2000 do 1.6.2001 musel faktúru vystaviť
do 30.6.2000, za štvrtý rok nájmu od 1.6.2001 do 1.6.2002 musel faktúru vystaviť do 30.6.2001 a piaty
rok nájmu od 1.6.2002 do 1.6.2003 musel faktúru vystaviť do 30.6.2002. Keďže v samotnej zmluve je
dohodnutá splatnosť 14 dní od dátumu vystavenia faktúry, splatnosť dohodnutá za jednotlivé zúčtovacie
ročné obdobie nastáva: 15.7.1998 za prvý rok nájmu, 15.7.1999 za druhý rok nájmu, 15.7.2000 za tretí
rok nájmu, 15.7.2001 za štvrtý rok nájmu a 15.7.2002 za piaty rok nájmu.

Za daného stavu je zdaniteľným obdobím kedy žalobca bol povinný odvádzať daň ročné obdobie a
podkladom pre stanovenie výšky dane, je vystavená faktúra, ktorá musela byť vystavovaná každý rok
osobitne.

Podľa názoru žalobcu, pojmy zdaniteľné obdobie a zúčtovacie obdobie sú pojmy ekonomické a nie sú
rozhodujúce pre splatnosť.

Obchodný zákonník komplexne upravuje premlčanie v ustanovení § 387 až 408 Obchodného zákonníka.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku
spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť,
začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Z citovaného ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva začiatok plynutia premlčacej
doby, pričom pri právach vymáhateľných na súde, začína plynúť premlčacia doba zásadne odo dňa,
keď sa právo mohlo uplatniť na súde /deň nasledujúci po dni splatnosti/ a nie odo dňa kedy žalobca v
skutočnosti uplatnil svoje právo na súde, ako to tvrdí žalobca.

V danom prípade je potrebné skúmať splatnosť ročného nájomného za prvých 5 rokov nájmu od 1.6.1998
do 1.6.2003. Splatnosť nájomného za jednotlivé roky nastala tak, ako je to uvedené vyššie : 15.7.1998,
15.7.1999, 15.7.2000, 15.7.2001, 15.7.2002 za posledný piaty rok nájmu od 1.6.2002 do 1.6.2003.

Zo samotnej faktúry č. 107625 /č.l.25/ je zrejmé, že žalobca fakturoval 5-ročné obdobie, keďže vo faktúre
je uvedené, že sa fakturuje prenájom za celé obdobie a fakturovaná suma 565.250 Sk predstavuje
nájomné za 5 rokov /95.000 x 5 = 475.000 Sk + 19 % DPH 90.250 Sk, spolu fakturovaná suma 565.250
Sk/. Nájomné za 1 rok vrátane DPH predstavuje čiastku 113.050 Sk /3.752,57 EUR/.

Pre začiatok plynutia premlčacej doby je záväzné aj stanovisko Najvyššieho súdu SR č.k. R 1/1998,
v ktorom je uvedené, že všeobecná 3-ročná premlčacia lehota plynie odo dňa keď sa právo mohlo
vykonať prvýkrát. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“
a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda
či oprávnený vedel, alebo nevedel o svojom práve. Za daného stavu teda premlčacia doba 4-ročná
uplynula nasledovne: Za 1.rok nájmu 15.7.2002, za 2.rok nájmu 15.7.2003, za 3.rok nájmu 15.7.2004,
za 4.rok nájmu 15.7.2005 a za 5.rok nájmu 15.7.2006.

Keďže žaloba bola doručená súdu 9.3.2006 po uplynutí premlčacej doby za prvé 4 roky nájmu, je nárok
na nájomné za 4 roky premlčaný. Žalobcovi zostal zachovaný iba nárok na zaplatenie nájomného za
posledný piaty rok od 1.6.2002 do 1.6.2003, u ktorého bol nárok splatný 15.7.2002 a 4-ročná premlčacia
doba uplynula 15.7.2006 a keďže žaloba bola doručená súdu pred uplynutím premlčacej doby dňa
9.3.2006, tak nárok žalobcovi za tento posledný rok zostal zachovaný. Z celkového uplatneného nároku
u tejto faktúry súd priznal nárok za posledný piaty rok vo výške 113.050 Sk /3.752,57 EUR/. Pokiaľ sa
týka nároku u tejto faktúry za prvé 4 roky, t.j. do výšky 452.200 Sk /15.010,29 EUR/, tento nárok zamietol
z dôvodu premlčania.

V článku 4 žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia ceny dodaného plynu v sume 757 271,- SK /25.136,79
EUR/. Žalobca uviedol, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o nájme tlakového zásobníka zo dňa
23.3.1998, v ktorej okrem prenájmu zásobníkov bola dohodnutá aj v článku 5, dodávka plynu /č.l.26-33/.
Táto zmluva bola ukončená okamžitým odstúpením od zmluvy podaním žalobcu zo dňa 9.7.2004 v
súlade s článkom 7, bod 7.3 písm. c/. Odstúpenie od zmluvy prevzal žalovaný 12.7.2004 /č.l.34,35/.

V súlade s článkom 6 zmluvy žalobca dodával za obdobie od 11.12.2002 do 23.2.2004 plyn, ktorý
fakturoval nasledujúcimi faktúrami :
- faktúra č. 4951307 zo dňa 17.12.2002 /č.l.91-93/ na sumu 146.608 Sk. Na uvedenú faktúru žalobca
vystavil dobropis č. 740133 zo dňa 4.9.2003 vo výške 139.080 Sk a zostal nedoplatok do výšky 7.528
Sk /146.608 - 139.080/.
- faktúra č. 488740 zo dňa 18.8.2003 /č.l.94,95/ vo výške 134.064,- Sk,
- faktúra č. 488741 zo dňa 18.8.2003 /č.l.96,97/ vo výške 109.440,- Sk,
- faktúra č. 489004 zo dňa 31.10.2003 /č.l.98,99/ na sumu 112.632,- Sk, z ktorej žalovaný uhradil sumu
110.899,- Sk a zostal nedoplatok 1.733,- Sk /112.632 - 110.899/,
- faktúra č. 489115 zo dňa 8.12.2003 /č.l.100,101/ vo výške 102.144,- Sk,
- faktúra č. 489134 zo dňa 11.12.2003 /č.l.102,103/ vo výške 43.776,- Sk,
- faktúra č. 489166 zo dňa 15.12.2003 /č.l.104,105/ na sumu 78.797,- Sk,
- faktúra č. 489182 zo dňa 17.12.2003 /č.l.106,107/ na sumu 53.991,- Sk,
- faktúra č. 489205 zo dňa 22.12.2003 /č.l.108,109/ na sumu 72.960 Sk ,
- faktúra č. 489216 zo dňa 29.12.2003 /č.l.110,111/ na sumu 65.664,- Sk,
- faktúra č. 489229 zo dňa 31.12.2003 /č.l.112,113/ na sumu 43.776,- Sk,
- faktúra č. 489457 zo dňa 25.2.2004 /č.l.114,115/ na sumu 75.684,- Sk, z ktorej bola uhradená čiastka
32.286,- Sk dňa 11.3.2004 žalovaným a u tejto faktúry zostal nedoplatok 43.398,- Sk.

Pokiaľ sa týka ceny dodávok plynu, žalobca uviedol, že v článku 5, bod 5.3 bola dohodnutá predajná
cena plynu ku dňu podpisu zmluvy, vrátane dopravy a stočenia plynu vo výške 8,50 Sk za 1 L bez
DPH /bod 6.8 zmluvy/. V bode 6.7. bolo dohodnuté, že pri zvýšení cien vstupov, napr. surovín, energie
a pod., resp. podľa inflačného vývoja na Slovensku, žalobca môže primerane zvýšiť ceny za údržbu,
servis a poskytovanie pohotovostnej služby, alebo predajnú cenu plynu. V prípade poklesu cien vstupov,
žalobca môže primerane znížiť cenu zákazníkovi. Podľa bodu 5.4 množstvo dodaného plynu je merané
ciachovaným meracím zariadením, zabudovaným na autocisterne s teplotnou kompenzáciou + 15 °C
a je dokladované dodacím listom a zákazník pri každej dodávke obdrží dodací list. Podľa bodu 6.4 sa
zákazník zaväzuje zaplatiť za množstvo dodaného plynu v litroch podľa dodacieho listu.

Žalovaný v konaní na pojednávaní dňa 20.9.2013 /č.l. 66/ namietal cenu fakturovaného plynu, keďže
táto bola v rozpore s dohodnutou cenou 8,50 Sk / 1 L, keďže žalobca túto cenu navyšoval sám bez toho,
aby preukazoval cenu fakturovaného plynu, s tým, že žalovaný aj reklamoval množstvo dodaného plynu.

Na tomto pojednávaní žalobca uviedol, že cenu plynu navyšoval v súlade s bodom 6.7. citovanej zmluvy /
č.l.69/, v ktorom článku je dohodnutá možnosť navyšovať cenu plynu pri navyšovaní vstupov a iných
skutočností, ktoré sú uvedené v tomto článku.

Pokiaľ sa týka ceny plynu, žalobca v podaní zo dňa 18.11.2003 /č.l.77-82/ uviedol, že úpravu ceny plynu
podľa bodu 6.7 zmluvy upravoval v súlade so zmenami ceny suroviny propánu a butánu a zmenou výšky
spotrebnej dane, o čom predložil aj graf vývoja ceny suroviny na trhu a ceny plynu v čase uzatvorenia
zmluvy marec 1998 v porovnaní s rozhodným obdobím december 2002 až február 2004 /tabuľka na č.l.
135 spisu/. K tomu žalobca uviedol, že žalovaný kúpnu cenu v upravenej výške akceptoval z dôvodu, že
niektoré iné faktúry aj uhradil v plnej výške, pričom poukázal na niektoré faktúry, ktoré nie sú predmetom
tohto konania, napr. faktúra č. 951257 zo dňa 6.12.2002, kde účtoval cenu 9,80 Sk za 1 L, faktúra č.
488771 zo dňa 25.8.2003, kde bola účtovaná cena 12 SK / 1L, faktúra č. 488830 zo dňa 11.9.2003, kde
účtoval cenu 12,80 SK / 1L, ako aj na iné faktúry v tomto podaní uvedené/ č.l. 129/ Žalobca ďalej uviedol,
že od uzatvorenia zmluvy dochádzalo k úpravám kúpnej ceny plynu, a to tak k zvýšeniu ceny oproti cene
v zmluve 8,50 SK /1L ako aj zníženiu tejto ceny. Žalovaný túto úpravu kúpnej ceny v zmysle dojednania v
bode 6.7 akceptoval od uzatvorenia zmluvy od r. 1998. Žalobca taktiež poukázal, že žalovaný vo svojom
podaní zo dňa 20.12.2003 /č.l.55/ považuje faktúry č. 951307, č. 488740 a č. 488741 /prvé tri faktúry
uvedené za dodávku plynu/, považuje za oprávnené, pričom v týchto faktúrach účtoval žalobca cenu
vyššiu než je uvedená v samotnej zmluve 8,50 SK /1L. / č.l. 129/

V tomto podaní zároveň žalobca uviedol, že článok 6.7 zmluvy mu dáva právo jednostranne zmeniť
kupujúcemu plynu v závislosti od ceny vstupov. Podľa názoru žalobcu uplatnením tohto práva žalobcu,
nedochádza k zmene ani k doplnku zmluvy, na ktoré poukazuje článok 7.10 zmluvy, kde je dohodnuté,
že všetky doplnky je možné urobiť len písomne formou dodatku k tejto zmluve. Za daného stavu teda
nedochádzalo k zmene zmluvy, ale žalobca iba uplatňoval svoje právo podľa článku 6.7 zmluvy. Obdobné
stanovisko zaujal žalobca aj vo svojom podaní zo dňa 18.11.2013, pokiaľ sa týka zmeny ceny plynu /
č.l.128-133/.

Súd skúmal ako predbežnú otázku platnosť samotnej zmluvy, o najme zásobníkov, ustanovenia ktoré
upravujú cenu plynu. Pokiaľ sa týka platnosti zmluvy, súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk,
na ktoré občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov /§ 34 a nasl.Občianskeho
zákonníka/. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň,
ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením. Pokiaľ sa týka
skúmania dôvodov neplatnosti, súd skúma dôvody neplatnosti, ku ktorým prihliada z úradnej povinnosti,
ktorými sú nedostatok formy, neurčitosť, rozpor so zákonom a ostatnými, ktoré tvrdia iba účastníci, napr.
nedostatok slobody, vážnosti.

V článku 5.3. zmluvy je uvedené : Predajná cena plynu je stanovená ku dňu podpisu zmluvy, vrátane
dopravy a stočenia plynu do zásobníka vo výške 8,50 SK /1 L. Podľa bodu 6.7 bolo dohodnuté, že
pri zvýšení cien vstupov /napr. suroviny, energie a pod./, resp. podľa inflačného vývoja na Slovensku,
žalobca môže primerane zvýšiť ceny za údržbu, servis a poskytovanie pohotovostnej služby, alebo
predajnú cenu plynu. V prípade poklesu cien vstupov, žalobca môže primerane znížiť cenu zákazníkovi.

V článku 7. bod 7.10 bolo dohodnuté, že akékoľvek zmeny alebo doplnky k tejto zmluve, je možné urobiť
len písomne formou dodatku k tejto zmluve, ktorý podpíšu obidve zmluvné strany.

V danom prípade súd je toho názoru, že ustanovenie zmluvy článok 6. bod 6.7 je neplatné, absolútne
neplatným právnym úkonom z dôvodu, že toto ustanovenie je neurčité.

Pokiaľ sa týka určitosti právneho úkonu, táto vyplýva z ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný /absolútne
neplatný/.

Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrený prejav po jazykovej stránke zrozumiteľný, ale jednoznačný a
určitý, nie je jeho obsah a túto neurčitosť obsahu právneho úkonu nemožno odstrániť ani za použitia
výkladových pravidiel uvedených v § 35 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, alebo podľa výkladových
pravidiel uvedených v § 266 Obchodného zákonníka /rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.3.2008,
sp.zn. 32Odo 1242/2005/.

V danom prípade je potrebné aplikovať obchodný zákonník, keďže sa jedná medzi účastníkmi o vzťah
obchodnoprávny. Je potrebné uviesť, že pokiaľ sa týka určitosti obsahu prejavu vôle, nestačí, že
zmluvným stranám je jasné, čo je predmetom zmluvy. V samotnej zmluve môže byť odkaz na inú listinu, z
ktorej je obsah právneho úkonu, teda nielen účastníkom tejto zmluvy poznateľný, avšak za predpokladu,
že v tejto zmluve označený nezameniteľným spôsobom.

Z citovaného ustanovenia v článku 6.7, v ktorých sú uvedené pojmy : „Môže primerane zvýšiť cenu
plynu, môže primerane znížiť cenu“, sú všeobecné. Z citovaného ustanovenia nemožno ani za použitia
výkladových pravidiel uvedených v § 266 Obchodného zákonníka zistiť, akým spôsobom, podľa akého
kľúča, vzorca môže dôjsť k zvýšeniu ceny plynu, alebo k jej zníženiu. Skutočnosti, podmienky, ktoré sú
uvedené v tomto ustanovení, sú všeobecné, z ktorých nemožno kvantifikovať, určiť cenu, v tom ktorom
období.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa názoru súdu túto časť, teda toto ustanovenie v článku 6.7 možno oddeliť od ostatnej časti zmluvy,
keďže v článku 5, bola dohodnutá cena plynu 8,50 SK /1 L.

Súd na základe uvedeného, teda prepočítal každú jednotlivú faktúru v počte 12 kusov, pri ktorej uvažoval
s dohodnutou cenou 8,50 SK / 1L bez DPH nasledovne :
- Faktúra č. 951307 zo dňa 17.12.2002 na sumu 146.608 SK, pri ktorej bolo dodaných 13.600 litrov, kde
bola cena bez DPH účtovaná po 9,80 Sk. Pri sadzbe 8,50 SK cena plynu za 13.600 L činí 115.600 Sk,
10 % DPH je 11.560,- SK, spolu 127.160 Sk malo byť účtovaných. U tejto faktúry žalobca dobropisoval
čiastku 139.080 Sk dobropisom č. 740133 zo dňa 4.9.2003 /č.l.260/ a v žalobe sa domáhal zaplatenia
čiastky 7.528,- Sk. Keďže správne malo byť vyúčtovaných 127.160 Sk a dobropisovaná bola vyššia
čiastka než správne mala byť fakturovaná a z tohto dôvodu nárok u tejto faktúry, súd zamietol v celom
rozsahu, teda do výšky 7.528,- Sk /249,92 EUR/.
- Faktúra č. 488740 na sumu 134.064,- Sk zo dňa 18.8.2003, splatnej 1.9.2003 /č.l.94,95/. U tejto faktúry
bolo dodaných 9.800 litrov, v cene 12 SK za 1 L. Pri cene 8,50 Sk za 1 L činí cena 83.300 Sk, po
pripočítaní 14 % DPH /11.662 SK/, spolu 94.962 Sk, čo je 3.152,16 EUR, do výšky ktorej je táto faktúra
opodstatnená. Rozdiel do fakturovanej sumy 39.102 Sk /1.297,95 EUR/ súd žalobu zamietol /134.064
- 94.962 /.
- Faktúra č. 488741 zo dňa 10.8.2003 /č.l.96,97/ na sumu 109.440 Sk. U tejto faktúry bolo dodaných
spolu 8.000 litrov, fakturovaná cena po 12 Sk za 1 L, dodané množstvo 8000 litrov po 8,50 Sk, činí
68.000 Sk, z toho 14 % DPH /9.520 Sk/, spolu opodstatnených 77.520 Sk /2.573,19 EUR/, ktoré súd
priznal žalobcovi a u tejto faktúry rozdiel 31.920 Sk /1.059,55 EUR/, zamietol /109.440 Sk - 77.520 SK/.
- Faktúra č. 489004 zo dňa 31.10.2003 na sumu 112.632 SK /čl.98,99/. U tejto faktúry bolo dodaných
spolu 7.600 litrov, fakturovaná suma je po 13 Sk za 1L, pri cene 8,50 Sk / 1 L, pri dodaní 7.600 litrov
malo byť fakturovaných 64.600 Sk, po pripočítaní 14 % DPH /9.044 SK/, spolu 73.644,- Sk. Keďže u tejto
faktúry žalovaný uhradil vyššiu čiastku, spolu 110.899 Sk dňa 20.11.2003, súd žalobu u tejto faktúry, u
ktorej žalobca požadoval zaplatenie sumy 1.733,- SK zamietol.
- Faktúra č. 489115 zo dňa 8.12.2003 /č.l.100,101/ na sumu 102.144 Sk. Fakturovaná suma je pri
dodaných 7000 litrov po 12,80 Sk za liter. Správne má byť fakturovaná pri 14 % DPH čiastka 67.830
Sk /7000 x 8,50/ + 14 % DPH 8.330,- Sk. Súd u tejto faktúry priznal žalobcovi čiastku 67.830 Sk /2.251,54
EUR/ a žalobu zamietol vo výšky 34.314 Sk /1.139,02 EUR/ (102.144 - 67.830 SK/.
- Faktúra č. 489134 zo dňa 11.12.2003 /č.l.102,103/ na sumu 43.776 Sk. Fakturovaných je 3000 litrov po
12,80 Sk, pri 14 % DPH. Správne má byť fakturovaná suma pri cene 8,50 SK za 1 L, 29.070 Sk /964,95
EUR/ a rozdiel do výšky 14.706,- Sk /488,15 EUR/ súd zamietol.

1- Faktúra č. 489166 zo dňa 15.12.2003 na sumu 78.799 Sk, /č.l.104,105/ pri dodávke 5.400 litrov v cene
12,80 Sk, pri 14 % DPH. Správne má byť fakturovaných 52.326 Sk, ktorú čiastku súd priznal žalobcovi,
t.j. 1.736,90 EUR a žalobu zamietol do výšky 26.471 Sk /878,68 EUR/ (78.797 - 52.326).
- Faktúra č. 489182 zo dňa 17.12.2003 na sumu 53.991 Sk /č.l. 106,107/, pri tejto faktúre je fakturovaných
3.700 litrov po 12,80 Sk, pri 14 % DPH. Správne malo byť fakturovaných 35.853 Sk /3.700 x 8,50 + 14 %
DPH/ 4.403 Sk. Súd priznal u tejto faktúry žalobcovi čiastku 1.190,10 EUR a žalobu zamietol do výšky
18.138 Sk /602,07 EUR/ (53.991 - 35.853).
- Faktúra č. 489205 zo dňa 22.12.2003 na sumu 72.960 SK /č.l.108,109/. U tejto faktúry bolo dodaných
5000 litrov po 12,80 Sk, pri 14 % DPH, správne malo byť fakturovaných 48.450 Sk /5.000 x 8,50 + 14
% DPH/, t.j. 1.608,25 EUR. Rozdiel do výšky 24.510 Sk /72.960 - 48.450/, t.j. 813,58 EUR súd žalobu
zamietol.
- Faktúra č. 489216 zo dňa 29.12.2013 na sumu 65.664 Sk /č.l.110,111/, u tejto faktúry bolo dodaných
4500 litrov po 12,80 Sk pri 14 % DPH, správne mala byť fakturovaná suma 43.605 Sk /1.447,42 EUR/
(4500 x 8,50 + 14 % DPH). Rozdiel do výšky 22.059 Sk /732,22 EUR/ súd zamietol.
- Faktúra č. 489229 zo dňa 31.12.2003 /č.l.112,113/ je fakturovaných 43.776 Sk, pri dodaní 3.000 litrov
po 12,80 Sk za 1L, pri 14 % DPH. Správne malo byť fakturovaných 29.070 Sk /964,95 EUR/ (3000 x
8,50 + 14 % DPH = 3.570). Rozdiel medzi fakturovanou a priznanou sumou činí 14.706 Sk, t.j. 488,15
EUR), do výšky ktorej čiastky je faktúra neopodstatnená.
- Faktúra č. 489457 zo dňa 25.2.2004 na sumu 75.684 Sk /č.l.114,115/, u tejto faktúry bolo dodaných
5.300 litrov po 12 Sk za 1L, pri 19 % DPH, správne mala byť fakturovaná čiastka 53.609,50 Sk (5.300
x 8,50 + 19 % DPH). Keďže žalovaný u tejto faktúry uhradil dňa 11.3.2004 čiastku 32.286 Sk zostal
rozdiel, ktorý je potrebné priznať vo výške 21.323,50 Sk, teda predstavuje čiastku 707,81 EUR. Keďže
žalobca u tejto faktúry požaduje zaplatenie čiastky 43.998 Sk súd rozdiel do výšky 22.074,50 Sk, t.j.
sumu 732,74 EUR zamietol a priznal sumu 707,81 EUR/ 21 323,50 Sk/.

Na základe uvedeného po prepočte 12 faktúr je opodstatnená fakturovaná suma pri cene plynu 8,50 Sk
bez DPH v sume 16.597,29 EUR a neopodstatnená do výšky 8.539,50 EUR, keďže celková požadovaná
cena plynu na zaplatenie v žalobe je v čiastke 25.136,79 EUR /25.136,79 EUR - 8.539,50 EUR/.

Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že v danom prípade pokiaľ sa týka navýšenia ceny plynu, nebolo
potrebné urobiť dodatok k zmluve v zmysle článku 7, bod 7.10, ale v danom prípade aplikovať článok 6,
bod 6.7, avšak za predpokladu, že spôsob zvýšenia ceny bude dohodnutý určite, stanovením presných
skutočností, veličín, na základe ktorých možno navýšiť, resp. znížiť cenu plynu. Je potrebné uviesť, že
v danom prípade mohli účastníci zmluvy formou dodatku k zmluve dohodnúť akúkoľvek zmenu, teda aj
pokiaľ sa týka samotnej ceny plynu. V tomto článku 7.10 je to široko koncipované pojmom : „Akékoľvek
zmeny“.

Žalobca poukazuje na to, že žalovaný akceptoval navýšenie ceny plynu, keďže platil predchádzajúce
dodávky, dôkazom čoho je aj poukázanie na iné faktúry, ktoré nie sú predmetom tohto konania, ktoré
žalovaný zaplatil. Dôkazom toho, že žalovaný platil fakturovanú cenu plynu, je aj vzájomný návrh
žalovaného v konaní 17Cb/1/2012 medzi tými istými účastníkmi, v ktorom žalovaný proti žalobcovi
uplatnil vzájomný návrh do výšky 2.665.295,50 Sk, titulom vrátenia časti kúpnej ceny, ktorá prevyšovala
dohodnutú cenu v samotnej zmluve vo výške 8,50 Sk za 1 L.

K tomu je potrebné uviesť, že treba rozlišovať nezaplatené dodávky plynu ako je to v tomto konaní a
rozlišovať dodávky plynu, ktoré boli zaplatené.
Pri dodávkach, u ktorých došlo k zaplateniu ceny plynu, je fakturovaná vyššia cena ako základná cena
dohodnutá v zmluve 8,50 Sk za 1 L, je potrebné posúdiť, či v danom prípade nedošlo k uzatvoreniu
dohody o cene, konkludentným spôsobom podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka v každom
jednotlivom prípade. Zákon nezakazujú účastníkom možnosť uzavretia kúpnej zmluvy písomnou formou,
v kombinácii s ústnou formou, alebo konkludentne. V danom prípade je však problém, keďže medzi
účastníkmi bolo v zmluve dohodnuté, že všetky zmeny zmluvy sa musia urobiť písomnou formou /článok
7, bod 7.10 zmluvy/.

V ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka sú uvedené dôvody neplatnosti právneho úkonu, okrem
iného aj prípad, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov. Jedná sa
o jeden z dôvodov relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Pokiaľ sa týka dôvodov relatívnej neplatnosti,
tieto dôvody sú v obchodnom zákonníku upravené o ďalší prípad v ust. § 267 Obchodného zákonníka,

v ktorom je uvedené, ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka,
môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník.

Toto ustanovenie spôsobuje značné výkladové problémy podľa súdnej práxe,zvlášť, pokiaľ sa týka
posúdenia , pre ktorého z účastníkov je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na jeho ochranu.

Podľa názoru súdu v danom prípade, tento dôvod neplatnosti uvedený v § 267 nemožno aplikovať na
daný prípad z dôvodu, že nedostatok písomnej formy právneho úkonu je dôvodom neplatnosti určeným
na ochranu všetkých účastníkov zmluvy, pretože táto forma právneho úkonu minimalizuje nezhody o
obsahu právneho úkonu a preto v danom prípade sa neuplatní toto ustanovenie § 267. Za daného stavu
teda je potrebné použiť všeobecné pravidlá o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktoré sú uvedené
v ust. § 40a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon, ktorý nemá formu dohodnutú medzi
účastníkmi, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, jeho neplatnosti
nedovolá, pričom neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Z toho
možno vyvodiť, že medzi účastníkmi zmluvy mohlo dôjsť k dohode o cene plynu v jednotlivých prípadoch,
dodávkach konkludentným spôsobom podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, bez toho, aby bola
dodržaná písomná forma, ktorá je dohodnutá v samotnej kúpnej zmluve. Pokiaľ sa týka uzatvorenia
dohody o cene konkludentným spôsobom, k tomu došlo tak, že žalobca ako predávajúci fakturoval
cenu plynu a žalovaný ako kupujúci tým, že uhradil faktúru súhlasil s touto cenou a došlo k dohode o
cene. Skutočnosť, že táto cena, ktorá bola dohodnutá konkludentným spôsobom, nebola premietnutá
do písomnej formy, je vinou obidvoch účastníkov zmluvy a preto podľa názoru súdu ani jeden z nich sa
nemôže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu a teda v prípadoch, keď žalovaný zaplatil túto
cenu, došlo k dohode o cene a žalovaný sa nemôže domáhať jej vrátenia.

V prípadoch v ktorých nedošlo k zaplateniu faktúry, platí cena dohodnutá v zmluve/ 8,50 Sk za liter/.

Žalobca v podaní zo dňa 18.11.2013 /č.l.129/ uviedol, že žalovaný uznal prvé tri faktúry za dodávku
plynu č. 951307, 488740 a 488741 vo svojom podaní zo dňa 20.12.2013 /č.l.55/.

Z podania žalovaného z uvedeného dňa zo dňa 20.12.2003 /č.l. 55/ vyplýva, že týmto podaním žalovaný
reklamoval dodávky množstva plynu za obdobie rokov 2002,2003, s tým, že uvedené faktúry považuje
za oprávnené, no platbu podmieňuje vysporiadaním reklamácií. Podľa názoru súdu uznanie záväzku
podľa § 323 Obchodného zákonníka je platné, ale len pokiaľ je platný záväzok, ktorý dlžník uznáva.
Žalovaný aj v tomto podaní, ako aj v celom konaní spochybnil pohľadávky žalobcu, pokiaľ sa týka
fakturovanej ceny plynu, s ktorou cenou nesúhlasil. Samotné uznanie záväzku, ktoré dlžník podmieňuje
od iných skutočností, nemožno považovať za uznanie záväzku s následkami uvedenými v ust. § 323
ods. 1 Obchodného zákonníka.

Žalobca v žalobe v článku V. požadoval zaplatenie faktúry č. 578033 zo dňa 23.9.2004, splatnej
7.10.2004, ktorou fakturoval žalovanému náhradu cestovného za odvoz zásobníkov /č.l.122/. K uvedenej
faktúre pripojil faktúru dodávateľa Kamila Harčára, adresovanú žalobcovi, ktorý prevádzal odvoz
zásobníkov z Michaloviec. Uvedená faktúra má číslo 1490002904, je zo dňa 11.8.2004 /č.l.123/. K
uvedenej faktúre sú pripojené denné záznamy o vykonaní uvedenej cesty zo dňa 4.8.2004 /č.l.124-127/.
K uvedenej faktúre žalobca pripojil zápis zo dňa 4.8.2004, podpísaný pracovníkom žalobcu Ladislavom
Benkom, z ktorého je zrejmé, že žalovaný odmietol vydať zásobníky z dôvodu, že podľa jeho názoru,
zmluva nie je zrušená. Taktiež predložil aj zápis vodiča, ktorý uviedol, že dňa 4.8.2004 konateľ
žalovaného neumožnil odvoz zásobníkov /č.l.262 druhá strana/.

Podľa zmluvy o nájme zásobníkov bodu 7.6, v prípade ukončenia zmluvy žalobca zabezpečí odsatie
nespotrebovaného plynu, odpojením zásobníka a jeho odvoz. Náklady na odpojenie a odvoz zásobníka
hradí zákazník na základe skutočných nákladov.

Keďže zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený 12.7.2004 v súlade so zmluvou, náklady na odvoz,
ktorý odvoz hradí žalovaný, sú opodstatnené, tak ako sú fakturované a súd preto priznal žalobcovi nárok
z uvedenej faktúry vo výške 191,81 EUR.

Žalovaný predložil súdu započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom podľa § 358 a nasl.
Obchodného zákonníka zo dňa 31.12.2003 /č.l.57/. V uvedenom podaní žalovaný udáva, že má

pohľadávku voči žalobcovi vo výške 469.294,- Sk, poukazuje na list zo dňa 20.12.2013. Ďalej udáva, že
sú tam pohľadávky žalobcu z faktúr č. 951307 na sumu 146.608 Sk, č. faktúry 488740 na sumu 134.064,-
Sk a č. 488741 na sumu 109.440,- Sk. V ďalšom texte udáva : „Naše vyčíslenie však predstavuje Vašu
pohľadávku voči našej spoločnosti vo výške 496.294,- Sk“. Toto celé podanie je nezrozumiteľné, nejasné,
neurčité, nemožno z neho zistiť aká je pohľadávka žalobcu, ako aj pohľadávka žalovaného do výšky
akej čiastky došlo k započítaniu.

Samotný žalobca udáva, že toto započítanie zo dňa 31.12.2003 považuje za právny úkon neurčitý,
nezrozumiteľný /č.l.133/.

Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že tento úkon jednostranné započítanie je neplatným právnym
úkonom s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka, keďže je neurčitý. Záver o neurčitosti právneho
úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo mienil
účastník právneho vzťahu prejaviť.

Pokiaľ sa týka reklamácie dodávok plynu žalovaný predložil niekoľko reklamácií: reklamáciu za 4.Q
2002 /č.l.46/, reklamáciu zo dňa 2.3.2003 za január, február 2003 /č.l.47/, reklamáciu zo dňa 4.4.2003 /
č.l.49/ za marec 2003, reklamáciu zo dňa 4.5.2003 za apríl 2003 /č.l.51,52/, reklamáciu zo dňa 17.7.2003,
strata o dodávke plynu za celkové obdobie od 1.4.2003 do 30.6.2003 v množstve 3.645 litrov /č.l.54/.

Konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 20.9.2013 /č.l.73,74/ na otázku súdu, akým spôsobom
reklamoval nesprávne dodané množstvo uviedol, že prax bola taká, že podpísal dodací list, teda samotný
konateľ, alebo jeho zamestnanec, faktúru aj zaplatil a následne, keď prepočítal podľa princípu , ktorý
vysvetlil, vyčíslil rozdiely podľa jednotlivých faktúr /č.l.73,74/. Pokiaľ sa týka spôsobu zistenia rozdielu v
množstve plynu, poukázal na dodací list č. 701740 v spise na č.l. 44 na druhej strane, pri ktorom žalobca
dodával plyn dňa 8.11.2002, ktorý nie je predmetom sporu. Pri tejto dodávke zistil, že zrejme nefunguje
teplotný kompenzátor, keďže pri uvedení počiatočného stavu a konečného stavu zistil konečný stav
10.000 litrov, to je stav, ktorý technicky objektívne nebolo možné dostať do obidvoch zásobníkov, pokiaľ
vychádzal z maximálneho stavu 9.800 litrov, keď obidve nádoby sú naplnené do množstva 85 %.. Perom
na uvedenom dodacom liste previedol reklamáciu a napočítal 6.402 litrov. Na uvedenom pojednávaní sa
žalovaný vyjadril aj k faktúre č. 489457 /č.l.114/, ku ktorej je pripojený dodací list č. 4001553 /č.l.115/, v
pripojenom spise je dodací list na č.l. 61. K tomuto dodaciemu listu uviedol, že kompenzátor vo vozidle,
na základe ktorého došlo ku kompenzácii na 15 °C, nebol v aute zabudovaný. Ďalej uviedol, že na
uvedenom dodacom liste je uvedený stav 5.300 litrov plynu ako rozdiel medzi počiatočným stavom a
konečným stavom meradla. Pri porovnaní stavu v % hladinomeru však bolo zistené, že u prvej nádoby
bol stav pred dodaním 20 %, po dodaní 72 % a u druhej nádoby pred dodaním 35 % a po dodaní 85 %.
Z týchto údajov logicky vyplýva, že k navýšeniu množstva pohlo dôjsť o 50 %, pokiaľ berie do úvahy stav
obidvoch zásobníkov, keďže sa tankovalo naraz do obidvoch zásobníkov. Za daného stavu mohlo byť
natankované 4.850 litrov, keďže celkové množstvo maximálneho stavu je 9.800 litrov, pričom žalobca
fakturoval 5.300 litrov. Žalobca k týmto tvrdeniam žalovaného vo svojom podaní zo dňa 18.11.2013 /
č.l.131,132/ uviedol, že dodávky podľa dodacieho listu č. 400155 a dodacieho listu č. 701740 boli dodané
vozidlom ŠPZ : BA 502 HA, ktorý mal zabudovaný teplotný kompenzátor, o čom žalobca predložil aj
certifikáty na uvedené vozidlo /č.l.148/. Pokiaľ sa týka množstva dodaného plynu popisom, ako to uviedol
žalovaný, žalobca sa s tým nestotožňuje, pretože je pravdou, že možný objem pre obidve zásobníky je
9.700 litrov, avšak toto je stav ideálny, ak by bola teplota 15 °C, keďže však dodávka bola realizovaná pri
teplote - 2 °C, tak kompenzátor prepočítaval podľa teploty dodané litre a meradlo vykazovalo stav 5300
litrov, ako je uvedený na dodacom liste. Taktiež poukázal na to, že hladinomer, na ktorý sa odvoláva
žalovaný, ukazuje len orientačnú hodnotu, nie je to obchodné meradlo a jeho odchýlka je + - 6 %. Pre
určenie dodaného plynu je preto rozhodujúci údaj uvedený na dodacom liste, ktorý je vykázaný úradným
meradlom a takýto postup je v súlade so zmluvným dojednaním v bode 5.4 o nájme zásobníkov. Okrem
iného žalobca uviedol, že dodávka plynu podľa dodacieho listu č. 400155 bola realizovaná 23.2.2004,
pričom žalovaný spochybnil toto množstvo až na pojednávaní 20.9.2013. Pokiaľ sa týka dodávky podľa
dodacieho listu č. 701740 z 8.11.2002, k tomu žalobca uviedol, že táto dodávka nie je predmetom sporu
a bola vybavená k spokojnosti žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že zväzok reklamácie žalovaného v
spise na č.l. 42-65 je vždy vyčíslením rozdielov v množstve dodaného plynu za určité obdobie, napr. v
liste zo dňa 20.12.2003 sú uplatnené reklamácie za obdobie od 1.7.2003 do 19.12.2003 /č.l.133/.

V podaní zo dňa 14.4.2015 /č.l.215/ žalobca uviedol, že reklamácie, ktoré zaslal žalovaný okrem toho,
že boli nedôvodné, neboli uplatnené bez zbytočného odkladu, t.j. žalovaný nesplnil včas svoju povinnosť
oznámiť vady tovaru. Namietal, že žalovaný ako kupujúci si nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady
tovaru.

Podľa § 428 ods. 1-3 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v
súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu
po tom, čo
a) kupujúci vady zistil,
b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od
doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na
ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa ods. 2, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom
konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

Podľa ods. 3, účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých
predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že správa o vadách tovaru musí byť predávajúcemu podaná bez
zbytočného odkladu po tom, ako kupujúci vady zistil, alebo mal zistiť pri prehliadke tovaru pri vynaložení
odbornej starostlivosti. Zo samotnej výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 20.9.2013 /č.l.74/
vyplýva, že tento množstvo dodaného plynu mohol zistiť ihneď pri dodaní tovaru podľa hladinomeru, na
ktorý poukazoval /č.l. 74/. Pokiaľ vozidlo nebolo vybavené kompenzátorom, mal tento údaj zaznamenať
do dodacieho listu ihneď pri prevzatí tovaru. Z reklamácií žalovaného je zrejmé, že tento tieto reklamácie
uplatňoval za mesačné, štvrťročné obdobie, postupne podľa toho, ako boli dodávky fakturované.

Keďže žalovaný nereklamoval vady tovaru bez zbytočného odkladu v súlade s ust. § 428 ods. 1
Obchodného zákonníka a žalobca ako predávajúci túto skutočnosť namietal, právo kupujúceho z vád
tovaru, aj keby by boli tieto zistené, nemožno priznať. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi
náhradu za množstvo, ktoré je fakturované v jednotlivých faktúrach po zohľadnení inej ceny, než ktorá
je fakturovaná v zmysle vyššie uvedeného.

Z vyššie uvedených dôvodov súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť istinu 20.541,66 EUR, ktorá
pozostáva jednak zo sumy 3.752,57 EUR ako nájom technológie, z ceny plynu 16.597,29 EUR a za
odvoz zásobníkov z faktúry č. 5780333 do výšky 191,81 EUR. Žalobu zamietol vo výške 23.549,78 EUR,
ktorá pozostáva jednak z ceny plynu do výšky 8.539,50 EUR a z nájmu technológie 15.010,29 EUR.

Pokiaľ sa týka úroku z omeškania, žalobca požadoval úrok z omeškania u prvých troch faktúr 9 % ročný
od splatnosti jednotlivých faktúr a u ďalších faktúr požadoval 8,5 % úrok z omeškania od splatnosti
faktúry. U poslednej faktúry č. 578033 na sumu 5.778,60 EUR /č.l.122/ za odvoz zásobníkov, požadoval
7 % úrok od 8.10.2004 do zaplatenia. Žalobca poukazoval na článok 6, bod 6.1 zmluvy o nájme
zásobníkov, kde je uvedená splatnosť faktúry do 14 dní od jej vystavenia. Čo sa týka faktúry na sumu
565.250 Sk za nájom technológie a u tejto faktúry /č.l.25/ bola dohodnutá splatnosť v článku 4. Žalobca
nemá dôkaz o tom, že všetky tieto faktúry zaslal žalovanému doporučene a zasielal ich iba obyčajnou
poštou.

Zmluva o nájme zásobníkov a dodávke technológie bola uzavretá 23.3.1998, teda pred novelou
Obchodného zákonníka k 1.2.2004, ktorá bola prevedená zákonom č. 530/2003 Z.z., pri ktorej došlo aj
k novele ustanovení Obchodného zákonníka upravujúceho úrok z omeškania /§369/.

Podľa § 763a Obchodného zákonníka, práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že pokiaľ sa týka úroku z omeškania, platí úprava uvedená v § 369
pred 1.2.2004. Podľa tejto úpravy je potrebné posudzovať aj tento úrok z omeškania.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v čase uzatvorenia zmluvy /rok 1998/, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z
omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1
% vyššie než je úroková sadzba určená podľa § 502 Obchodného zákonníka.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že úprava úrokov z omeškania má v Obchodnom zákonníku
dispozitívnu povahu a strany si môžu dojednať inú výšku úroku z omeškania, než aká je upravená v
tomto ustanovení. Ak si strany nedohodnú výšku úrokov z omeškania, ako je to v tomto prípade, platí
zákonná úprava, že dlžník je povinný platiť z nezaplatenej sumy úrok z omeškania o 1% vyšší, než
je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 Obchodného zákonníka, teda o 1%-to vyššie, ako sú
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka, v čase uzavretia
zmluvy, t.j. pre účely ust. § 369 v čase, keď sa dostal dlžník do omeškania.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) dlžník je v omeškaní, ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v
dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa názoru súdu dlžník sa môže dostať do omeškania len vtedy, ak bol reálne schopný a pripravený
svoj záväzok plniť. V samotnej zmluve pokiaľ sa týka splatnosti záväzku bola dohodnutá splatnosť v
článku 6, bod 6.1 v lehote 14 dní od dátumu vystavenia faktúry. Podľa názoru súdu dlžník sa môže dostať
do omeškania až vtedy, pokiaľ je faktúra dlžníkovi reálne doručená. V danom prípade žalovaný prevzal
platobný rozkaz 11.07.2006 (č.l. 78 pripojeného spisu) kedy mu bola doručená aj žaloba s prílohami, teda
obdržal aj samotne faktúry zaplatenia, ktorých sa domáha žalobca. Tento dátum súd považuje za deň
vystavenia faktúry a po uplynutí 14 dní od tohto dátumu nastala splatnosť faktúr 25.07.2006 a žalovaný
sa dostal do omeškania od 26.07.2006.

Zo správy NBS o úrokových sadzbách za úvery poskytované v roku 2006 vyplýva, že ku dňu omeškania,
t.j. za júl 2006 bola priemerná úroková miera za úvery poskytované v tomto mesiaci 6,65 % a teda
žalobcovi vznikol nárok do výšky 7,65% ročne (č.l. 161 pripojeného spisu).

Z uvedeného dôvodu súd preto priznal žalobcovi 7,65 % úrok z omeškania ročne za obdobie od
26.7.2006, a to z istiny 20.349,85 EUR po odpočítaní poslednej faktúry na sumu 191,81 EUR, zo
zaviazanej istiny/ 20 541,66 - 199,81/ pri ktorej žalobca požadoval iba 7 % úrok z omeškania, teda
nižší než na aký mu vznikol nárok. Žalobu zamietol v časti požadovaného úroku z omeškania nad
7,65 % ročne, z istiny 43.899,63 EUR, ktorá je rozdielom medzi celkovou žalovanou sumou, ktorá je
predmetom tohto konania /44.091,44 EUR/ a sumou /191,81 EUR/ pri ktorej žalobca požadoval 7% ročný
úrok a zamietol žalobu aj v časti požadovaného úroku z omeškania u jednotlivých istín od ich splatnosti
uvedenej v petite žaloby do 25.7.2006, tak ako je to uvedené vo výroku II. rozsudku. U faktúry č. 951307
na sumu 249,92 EUR u faktúry č. 489004 na sumu 57,53 EUR /1.733 Sk/ úrok z omeškania zamietol od
ich splatnosti až do zaplatenia, keďže nárok u týchto faktúr bol zamietnutý.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V konaní sp.zn. 18Cb/98/2006 bol žalobca úspešný do výšky 371,31 EUR s príslušenstvom /výrok
I.rozsudku/ (č.l.1) a zostávajúci nárok žalobcu na zaplatenie istiny 44.091,44 EUR bol vylúčený na
samostatné konanie, s tým, že v tomto výroku je uvedené, že o náhrade trov konania vo veci
18Cb/98/2006 bude rozhodnuté v tomto konaní. Celková žalovaná suma je vo výške 44.462,78 EUR, z
ktorej bol žalobca úspešný do výšky 20.912,97 EUR /20.541,66 EUR v konaní 18Cb/73/2013 a 371,31
EUR v konaní 18Cb/98/2006. Z celkovej žalovanej sumy do výšky 44.462,78 EUR bol neúspešný do
výšky 23.549,81 EUR. Za daného stavu bol žalobca úspešný do výšky 47 % /20.912,97 x 100 :
44.462,78/ a neúspešný do výšky 53 %. Úspech žalovaného a jeho neúspech je opačný.

Za daného stavu je pomer úspechu a neúspechu účastníkov v priemere rovnaký a súd preto rozhodol
tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s vyššie citovaným
ustanovením O.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3
vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonania exekúcie.