Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/44/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712201941
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2712201941.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľky: G. Z.,

rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom ul. J.. P. XXXX/XX, XXX XX U., zast.: JUDr. Ján Štepánik, Unín
č. 50, 908 46 Unín, proti odporcovi: L. T., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom D.. W. XXX, XXX XX W., zast.:
JUDr. Peter Schmidl, advokát so sídlom Malé námestie 5402/1A, 901 01 Malacky, o zaplatenie sumy
15.000 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 15000,- eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od
7.10.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 900,- € a to všetko do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala zaplatenia sumy 15.000 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9% ročne odo dňa 7.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že dňa
4.10.2010 uzatvorila s odporcom dve kúpne zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam.
Podľa kúpnej zmluvy, v ktorej je predávajúcou a odporca kupujúcim, kupujúcemu odpredala rodinný
dom s prísl. s.č. XXX v U. za kúpnu cenu 43.000 € a podľa kúpnej zmluvy, v ktorej je kupujúcou a
odporca je predávajúci, odpredal jej odporca rodinný dom s prísl. v obci D. s.č. XXX za kúpnu cenu
28.000 €. Rozdiel kúpnych cien je 15.000 €. V bode IV. sa v oboch kúpnych zmluvách ( ďalej len KZ)
dohodli, že kúpnu cenu si v hotovosti zaplatia pri podpísaní KZ alebo pri podaní návrhov na povolenie

vkladov. Dňa 6.10.2010 prišlo k podaniu oboch návrhov na začatie vkladového konania a povolenie
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na Správe katastra v Skalici, ale odporca jej rozdiel
kúpnych cien vo výške 15.000 € nezaplatil.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, kúpnymi zmluvami, výpisom z LV

č. XXXX, XXXXX, predžalobnou výzvou, písomným vyjadrením navrhovateľky, písomným vyjadrením
svedkyne V. T., Uznesením ORPZ v Skalici ČVS: ORP-35/OVK-SI-2013 zo dňa 4.3.2013, písomným
vyjadrením právneho zástupcu odporcu a ostatným obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový
stav veci:

Medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim bola dňa 4.10.2010 uzatvorená
kúpna zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľnosti Správa

katastra Skalica vedené na LV č. XXX pre obec a k.ú. U., a to rodinný dom s.č. XXX na pozemku
parc. č. XXXX a pozemok parc. č. XXXX- zast. plochy a nádvoria vo výmere 134 m2. V bode III.
zmluvy sa účastníci dohodli na kúpnej cene vo výške 43.000 €. V bode IV. zmluvy sa kupujúci zaviazal
zaplatiť kúpnu cenu predávajúcemu v hotovosti pri podpísaní kúpnej zmluvy a jej predložení na vkladvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností Správy katastra Skalica. Návrh na povolenie vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podaný na Správe katastra Skalica dňa 6.10.2010 pod
č. P.-XXXX/XX.

Medzi odporcom ako predávajúcim a navrhovateľkou ako kupujúcou bola dňa 4.10.2010 uzatvorená
kúpna zmluva ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na Správe katastra Skalica na LV č. XXXX
pre obec a k.ú. D.Í., bližšie špecifikované v bode I. zmluvy. Podľa bodu III. zmluvy sa účastníci zmluvy
dohodli na kúpnej cene vo výške 28.000 €. V bode IV. zmluvy sa kupujúca zaviazala zaplatiť kúpnu cenu

predávajúcemu v hotovosti pri podpísaní kúpnej zmluvy a jej predložení na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností Správy katastra Skalica. Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností bol podaný na Správe katastra Skalica dňa 6.10.2010.

Z predžalobnej výzvy zo dňa 9.12.2011 mal súd preukázané, že zástupca navrhovateľky písomne vyzval
odporcu na úhradu dlžnej sumy 15.000 € najneskôr do 31.12.2011.

Odporca vo svojom liste zo dňa 27.12.2011 adresovanom zástupcovi navrhovateľky uviedol, že nevidí
žiadny právny dôvod, pre ktorý by mal zaplatiť navrhovateľke sumu 15.000€.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.12.2012 uviedol, že kúpna cena vo výške 43.000 €,
ktorá bola dohodnutá v čl. III, bola zaplatená v hotovosti, pri podpisovaní kúpnej zmluvy a jej predložení

na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V zmluve sa nenachádza žiadne ustanovenie
týkajúce sa doplatenia čiastky 15.000 €. V druhej kúpnej zmluve, upravujúcej vzťah medzi predávajúcim
L. T. a kupujúcou G. Z. sa účastníci dohodli na kúpnej cene vo výške 28.000 €. Kupujúca zaplatila kúpnu
cenu pri podpísaní kúpnej zmluvy a jej predložení na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že jej syn ( Y. Z.) mal záujem o kúpu rodinného
domu v D. a to takým spôsobom, že by prišlo k zámene jej rodinného domu, ktorý mala v U. s rodinným
domom v D.. Povedal jej, že za kúpu rodinného domu v D. nemusia zaplatiť žiadnu kúpnu cenu, keď
predajú jej rodinný dom v U., ktorý má väčšiu cenu s tým, že rozdiel cien jej bude doplatený. Odporcu
videla prvýkrát, keď jej priniesol vypracované kúpne zmluvy. Neoboznámila sa presne s textom zmluvy,

prečítalasilenčasť,kdesaspravujekúpnacena.Sodporcomsaústnedohodli,žejejrozdielkúpnejceny
15.000 € zaplatí po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Nakoľko jej odporca kúpnu
cenu nedoplatil, obrátila sa na svojho zástupcu.

Odporca uviedol, že sa s navrhovateľkou stretol dvakrát. Prvýkrát, keď jej spolu so svojou bývalou

manželkou priniesol návrh kúpnej zmluvy, ktorú jej ponechal na oboznámenie 3-4 dni a následne jej
priniesol originál KZ, s ktorým išli na MÚ, za účelom overenia podpisov. Uzatvorenie KZ naplánovala
jeho bývalá manželka V. T., rod. J. a syn navrhovateľky p. Z.. Kúpnu cenu si tiež dohodli oni dvaja. Syn
navrhovateľky mu povedal, že nemusí doplácať žiadnu cenu za kúpu rodinného domu v U., s tým, že
touto zámenou rodinných domov budú kúpne ceny vyrovnané. Odporca navrhovateľke žiadnu kúpnu

cenu nezaplatil. Kúpna cena rodinných domov bola určená dohodou. Odporca uviedol, že si predmetnú
zmluvu nepozrel, túto si prezrela jeho bývalá manželka. Mal za to, že v skutočnosti dôjde k zámene
rodinných domov, i keď boli vypracované kúpne zmluvy. V prípade, ak by mal navrhovateľke doplácať
sumu 15.000 € s takýmito zmluvami by nikdy nesúhlasila a tieto by nepodpísal. V zmluvách nie je
uvedené ustanovenie o doplácaní rozdielu kúpnych cien. Uviedol, že mu bolo jedno aké zmluvy budú

vypracované, pričom súhlasil s tým, čo navrhla jeho bývalá manželka, takže súhlasil s vypracovaním
kúpnych zmlúv.

V. T. rod. J., vo svojom písomnom vyjadrení podanom na súde dňa 25.1.2013 uviedla, že dňa 25.1.2013
podala trestné oznámenie vo veci podvodu, ktorého činu sa mal dopustiť Y. Z., syn navrhovateľky. Y.

Z. odpovedal na jej inzerát ohľadom predaja domu č. XXX v D.. Dohodli sa na kúpnej cene 44.800
€ s tým, že predá svoj dom a kúpnu cenu zaplatí z jeho predaja. Keď sa mu nepodarilo predať
rodinný dom zavolal jej a navrhol výmenu, bez akéhokoľvek doplácania druhej strane. Chcela urobiť
klasické zámenné zmluvy dom za dom, s čím Z. spočiatku súhlasil, neskôr jej zavolal a presvedčil
ju aby urobili kúpnopredajné zmluvy s tým, že ceny domov budú rozdielne, avšak ju ubezpečoval,

že vložením vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa bude považovať obchod za ukončený a
záväzky splatené. Pristúpila na jeho návrhu zo súcitu, nakoľko jej ho bolo ľúto. Ona a ani odporca nikdy
nesľubovali navrhovateľke žiadne doplácanie kúpnej ceny.Svedok Y. Z., syn navrhovateľky, uviedol, že mal záujem o kúpu rodinného domu v D. a preto reagoval
na inzerát uverejnený v okne predmetného rodinného domu. Na zverejnenom telefónnom čísle sa mu
ohlásila p. T.. Rodinný dom sa mu páčil, preto povedal p. T., že sa spýta svojej matky či predá rodinný

domvU.anáslednekúpirodinnýdomvD..P.T.sasamaponúkla,ženechávypracovaťkúpnezmluvyna
každý rodinný dom. Oznámil jej, že rodinný dom v U. chcú predať za 43.000 €. P. T. mu cenu rodinného
domu v D. hneď neoznámila, s tým, že v cene zohľadní nedostatky, ktoré rodinný dom má. Neskôr mu
p. T. oznámila, že má vypracované kúpne zmluvy s ktorými prišla spolu s odporcom k jeho matke. Matka
si kúpne zmluvy prečítala a s týmito súhlasila. Matka mu povedala, že kúpna cena jej bude vyplatená až

zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na pojednávaní konanom dňa 2.7.2015 svedok
uviedol, že p. T. sám ponúkol možnosť výmeny ich rodinných domov s čím ona nesúhlasila. Navrhla mu,
aby on predal rodinný dom v U. a následne kúpil jej rodinný dom v D.. S takouto možnosťou svedok
nesúhlasil z obavy, že by si predaj rodinného domu mohla neskôr rozmyslieť. Následne p. T. nechala
vypracovať dve kúpne zmluvy. Kúpno-predajné zmluvy mala záujem vypracovať p. T., nehovorila nič o
zmluvách zámenných. Kúpnu cenu za rodinný dom v D. navrhla p. T..

Svedkyňa V. T. pred súdom uviedla, že mala záujem predať rodinný dom, ktorého vlastníkom bol jej
bývalý manžel, ktorý s predajom rodinného domu súhlasil. Zverejnila preto inzeráty o predaji rodinného
domu s tým, že rodinný dom predáva za 1.450.000 Sk (48.131 € ). Na inzeráty sa jej telefonicky prihlásil
Y. Z.. Cena, za ktorý sa predával rodinný dom v D. mu vyhovovala. Povedal jej, že predá rodinný dom v

U., ktorý je napísaný na jeho matku a následne kúpi rodinný dom v D.. O nejaký čas sa jej Y.. Z. prihlásil,
že rodinný dom v U. nemôže predať. Uviedol jej aké majú problémy v rodine s tým, že doma nemajú ani
elektrinu, vodu ani plyn. Sama navrhla vyhotovenie zámenných zmlúv na rodinné domy s čím nesúhlasil
Y.. Z., mal záujem o vyhotovenie kúpno -predajných zmlúv s tým, že na cenách si nebudú nič doplácať.
Požiadal ju, aby do KZ na rodinný dom v D. uviedla cenu 28.000 € a za rodinný dom v U. cenu 43.000

€. S jeho návrhom súhlasila, pretože jej ho bolo ľúto. Keď boli KZ vypracované odovzdala ich Y.. Z..
Dohodli sa na termíne 4.10.2010, kedy sa mali zmluvy podpísať. Následne zmluvy spolu s odporcom
priniesli domov navrhovateľke, kde bol prítomný aj p. Z.. Navrhovateľka si zmluvy prečítala, nemala
žiadne otázky, k zmluvám sa bližšie nevyjadrovala. Zmluvy išli podpísať na mestský úrad a následne
podali návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Viacej sa o danú vec nezaujímala.

Nemala žiadnu vedomosť o doplatení kúpnej ceny.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre obec D. je zrejmé, že vlastníčkou nehnuteľností rodinného domu
s.č. XXX na parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X je navrhovateľka v celosti

a to titulom Kúpnej zmluvy P.-XXXX/XX zo dňa 19.10.2010.

ZUzneseniaORPZvSkaliciČVS:ORP-35/OVK-SI-2013zodňa4.3.2013malsúdpreukázané,žepodľa
§ 197 ods. 1 písm. d) trestného poriadku vec oznamovateľky V. T., ktorá podala trestné oznámenie na
osobu Y.Í. Z. pre podozrenie zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona,

ktorého skutku sa mal dopustiť tým, že v čase od 10.1.2009 do 4.10.2010 formou ústnej dohody medzi
ním a V. T., sprostredkoval vzájomný predaj nehnuteľností medzi V.Q. T. a svojou matkou G. Z., a to
rodinný dom s. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. D. za cenu 28.000 € a rodinného domu
s.č. XXX zapísaný na LV č. XXX pre obec a k.ú. U. za cenu 43.000 € s tým, že obsahom dohody bola
aj skutočnosť, že rozdiel ceny vo výške 15.000 € V.. T. nie je povinná uhradiť G.. Z. bola odmietnutá,

nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por.

Právny zástupca odporcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.5.2013 uviedol, že navrhovateľka
mala dostatočnú možnosť nepristúpiť k uzavretiu kúpnych zmlúv, resp. od nich ihneď odstúpiť pokiaľ jej
nebol pri ich podpise údajný doplatok vo výške 15.000 € zaplatený. Počas konania bolo preukázané, že

účastníci predmetných kúpnych zmlúv si navzájom nevyplácali kúpne ceny tak, ako sa to uvádza v čl.
IV. jednotlivých prevodových zmlúv. Táto skutočnosť dostatočne preukazuje skutočnú vôľu účastníkov
konania uzatvoriť zámennú zmluvu, čo bol aj ich pôvodný zámer. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn.
3 Cdo 144/2010, kde NS SR okrem iného konštatuje, že pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný
právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

V zmysle ust. § 41a ods. 1 OZ, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je
platný, možno sa naň dovolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.6.2013 uviedla, že právny vzťah medzi
účastníkmi konania bol založený dvomi platnými a účinnými kúpnymi zmluvami, o zámenných zmluvách
sa mohli len nezáväzne zhovárať bývala manželka odporcu a jej syn Y. Z.. Hodnota rodinných domov

bola nezrovnateľná vzhľadom na ich umiestnenie a stav. Odporca dal vypracovať dve kúpne zmluvy,
ktoré priniesol do jej bytu, zmluvy si zbežne prekontrolovala, pričom si hlavne všimla výška výšku
cien a keďže zmluvy zodpovedali jej vôli tieto aj podpísala. Bývala manželka odporcu jej povedala,
že je vo výhode, preto že sa jej musí doplatiť kúpna cena a preto môže zaplatiť správne poplatky.
Obidve zmluvné strany odišli na MÚ v U., kde na matričnom oddelení boli úradne osvedčené podpisy

predávajúcich na kúpnych zmluvách. V ten istý deň doručili na Správu katastra v Skalici návrh na začatie
katastrálneho konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam, kde jej
odporca povedal, že ak bude mať v rukách právoplatný list vlastníctva tak je rozdiel ceny doplatí, s čím
bola veľmi zaskočená, pretože očakávala, že jej peniaze vyplatí pri overení podpisov na MÚ v U.. Dúfala,
že odporca svoje slovo dodrží a peniaze jej prinesie po obdržaní listu vlastníctva. Uviedla, že obidve KZ
obsahovali podstatné náležitosti a nikdy sa nejednalo o neplatný právny úkon majúci náležitosti iného

právneho úkonu, ktorý je platný a ani uskutočnený právny úkon nezastieral ani nefingoval iný právny
úkon. Obe zmluvné strany svojimi podpismi na KZ potvrdili, že sa oboznámili s obsahom zmlúv, súhlasili
s nimi, zmluvy neboli uzavreté v tiesni a za nepriaznivých podmienok. T. trvala na uzatvorení KZ, tieto
dala aj sama vypracovať.

Svedkyňa J. X. uviedla, že pracuje na Správe katastra Skalica , v podateľni, kde preberá návrhy
účastníkov vkladového konania. Nepamätala sa či návrhy účastníkov preberala ona osobne a ani si
nepamätala či medzi účastníkmi prebehol nejaký rozhovor a čo bolo jeho obsahom.

Z vyhlásenia JUDr. Anny Fajnorovej spísaného formou notárskej zápisnice N 625/2014, NZ 55728/2014

mal súd preukázané, že KZ uzatvorenú medzi predávajúcou G. Z. a kupujúcim L. T. osobne spísala a
to na základe objednávateľa L. T., ktorý jej pred spísaním KZ ústne uviedol jej náležitosti, t.z. predmet
KZ, výšku dohodnutej kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá na 43.000 € a spôsob vyplatenia dohodnutej
kúpnej ceny. Takisto zhotovila KZ medzi predávajúcim L. T. a kupujúcou G. Z.Š., kedy jej taktiež L.
T. uviedol náležitosti zmluvy. Taktiež uviedla, že V. T., bývalú manželku L. T. nepozná, s touto osobou

neprišla do kontaktu ohľadom objednania vyššie špecifikovaných KZ.
V čestnom vyhlásení zo dňa 3.6.2015, JUDr. Anna Fajnorová, ktorej podpis bol overený notárom,
vyhlásila , že pred časom pod nátlakom zmätočných informácii vyhlásila, že nepozná V. T., pričom
sa dnešného dňa dostavila V. T., ktorú osobne pozná, bola jej klientkou počas vykonávania jej praxe
a kontakt udržiavali aj po skončení právnej praxe. Právne úkony , ktoré vykonávala pre L. T. vždy

objednávala a konzultovala s V. T., pričom L. T. priniesol len potrebné doklady.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 41a Občianskeho zákonníka
(1) Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať,

ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
(2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno
dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 43a Občianskeho zákonníka(1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám,
je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa
navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

(2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže
navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s
návrhom.
(3) Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určený,
skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.

(4) Návrh nemôže byť odvolaný
a) počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred
uplynutím tejto lehoty, alebo
b) ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.

Podľa § 44 Občianskeho zákonníka
(1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie
alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
(2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím
návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah

navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
(3) Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa
je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto
osoby návrh prijmú.

Podľa § 46 Občianskeho zákonníka
(1)Písomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,akoajinézmluvy,prektorétovyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov.
(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému
prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľka ako predávajúca a odporca ako kupujúci uzatvorili
dňa 4.10.2010 kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol rodinný dom s.č. XXX na pozemku parc. č. XXXX

a pozemok parc. č. XXXX vo výmere 134 m2. Účastníci konania uzatvorili taktiež kúpnu zmluvu, kde
odporca bol v postavení predávajúceho a navrhovateľka v postavení kupujúcej, avšak nárok uplatnený
v danom konaní nevyplýva z predmetnej zmluvy. Kúpna zmluva, z ktorej vyvodzuje navrhovateľka
nárok uplatnený návrhom, bola uzatvorená písomne, čím bolo dodržané ustanovenie § 46 Občianskeho
zákonníka,podľaktoréhopísomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností. Cenapredmetu

kúpnej zmluvy bola uvedená v čl. III zmluvy a bola určená dohodou zmluvných strán. Zmluvné strany
sa dohodli na kúpnej cene 43.000 €. V čl. IV. kúpnej zmluvy sa kupujúci zaviazal zaplatiť kúpnu
cenu predávajúcej v hotovosti pri podpísaní kúpnej zmluvy a jej predložení na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností Správy katastra Skalica. Súd mal v konaní preukázané, a bolo to aj
účastníkmi potvrdené, že kupujúci predávajúcej kúpnu cenu nezaplatil. Z výpovede navrhovateľky mal

súd preukázané, že mala záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu a bola to jej skutočná vôľa. Odporca v konaní
uviedol, že pre neho nebolo rozhodujúce aké zmluvy budú uzatvorené, súhlasil s tým, čo navrhla jeho
bývalá manželka, a teda súhlasil s uzatvorením kúpnych zmlúv na predmetné nehnuteľnosti. Na základe
tohto tvrdenia odporcu sa súd v prvom rade zaoberal otázkou platnosti právneho úkonu urobeného
odporcom. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne

a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Zákon vyžaduje pre platnosť právneho úkonu, aby
právny úkon bol urobený slobodne. O takýto právny úkon ide vtedy, ak k prejavu vôle nebol účastník
prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takému úkonu nedošlo. Slobodu vôle konajúce
vylučuje predovšetkým násilie a bezprávna vyhrážka. V prípade, ak by konajúca osoba vykonala právnyúkon pod hrozbou násilia, prípadne bezprávnej vyhrážky, čo musí byť v konaní preukázané, išlo by o
absolútne neplatný právny úkon. Odporca pred súdom nepreukázal a ani netvrdil, že bol k uskutočneniu
právneho úkonu, ktorým bolo uzatvorenie kúpnej zmluvy, nejakým spôsobom prinútený. Práve naopak,

uviedol, že mu bolo jedno akú zmluvu podpíše, pričom súhlasil s tým, čo navrhla jeho bývalá manželka,
teda súhlasil s uzatvorením kúpnej zmluvy. Pre platnosť právneho úkonu zákon ďalej vyžaduje aby bol
právny úkon urobený vážne. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu
právneho úkonu. Vôľa nie je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak
nenastali. Navrhovateľka pred súdom tvrdila, že mala jednoznačný záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu.

Odporcapočaskonaniauviedol,ževprípadeakbymaldoplácaťkúpnucenustakýmtoprávnymúkonom
by nikdy nesúhlasil. Túto skutočnosť však navrhovateľke pred podpisom kúpnej zmluvy neoznámil a ani
to počas konania nikdy netvrdil. Navrhovateľka tak pri podpise kúpnej zmluvy nemohla mať vedomosť
o nedostatku vážnosti vôle zo strany odporcu. Okolnosti za ktorých prišlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
tomu ani nenasvedčovali, nakoľko kúpne zmluvy nechal vypracovať odporca, tieto osobne priniesol
do domu navrhovateľky a kúpne zmluvy bez akýchkoľvek výhrad podpísal. Na základe uvedených

skutočností všetko nasvedčovalo tomu, že uzatvoriť kúpnu zmluvu je odporcova vôľa. Navrhovateľka
tak dôverovala v prejav odporcu s tým, že právny úkon vznikol v súlade s jeho prejavom. Ak by právny
poriadok túto opodstatnenú dôveru nechránil a každý by sa mohol kedykoľvek odvolať na to, že jeho
vôľa nebola vážna, nikdy by nebolo isté, či právny úkon vôbec vznikol. Podľa ustálenej súdnej praxe
pokiaľ jedna zmluvná strana chce zmluvu uzavrieť a jej obsahom byť aj viazaná, zatiaľ čo druhá strana

svoju vôľu len predstiera, bez toho aby o tom vedela druhá strana, ide u strany konajúcej nevážne len
o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu. V konaní sa súd rovnako
zaoberal aj tvrdením o simulovanom právnom úkone účastníkov, ktorých skutočným záujmom malo byť
uzatvorenie zámenných zmlúv na predmetné nehnuteľnosti. Podľa § 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho
zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá

vôliúčastníkovaaksúsplnenévšetkyjehonáležitosti.Zuvedenéhopotomvyplýva,žeakmábyťurčitým
právnym úkonom, tzv. simulovaným právnym úkonom, zastieraný iný právny úkon ( napr. zámenná
zmluva), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov
urobiť takýto právny úkon a platí zastieraný právny úkon, avšak za predpokladu, že takýto zastieraný
právny úkon zodpovedá vôli subjektov. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka počas konania tvrdila, a

odporca toto jej tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, že nikdy nemala záujem uzatvoriť zámennú
zmluvu na rodinné domy nebola splnená podmienka zhodnosti vôle účastníkov uzatvoriť v skutočnosti
zámenná zmluvu.

Súd má za to, že odporca právny úkon, uzatvorenie kúpnej zmluvy, neurobil ani v omyle, nakoľko

ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka vyžaduje aby tento omyl vyvolala strana, ktorej bol
právny úkon určený, teda navrhovateľka. V danom prípade navrhovateľka neuviedla odporcovi žiadne
skutočnosti, ktoré boli pre uzatváranie vôle mýliaceho sa účastníka rozhodujúce. Ak odporcovi boli zo
strany jeho bývalej manželky uvedené určité skutočnosti, ktorými sa on pri uzatváraní kúpnej zmluvy
riadil,niejetovinanavrhovateľky.Navrhovateľkažiadnymsvojimsprávanímnepriviedlaodporcukomylu

pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci uzatvorili kúpnu zmluvu, pričom ide
o platný právny úkon z ktorého pre účastníkov vyplývajú určité práva a povinnosti. Nakoľko odporca
nezaplatil navrhovateľke kúpnu cenu v zmysle zmluvy, súd ho touto povinnosťou zaviazal. Vzhľadom

k tomu, že súd je návrhmi účastníkov viazaný, zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 15.000 € tak, ako
žiadala navrhovateľka vo svojom návrhu. Je nepochybné, že sa odporca dostal do omeškania s plnením
peňažnéhodlhu,súdhozaviazalajnazaplatenieúrokuzomeškaniavovýške,ktorázodpovedáprávnym
predpisom a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol doručený návrh na vklad vlastníckeho práva na
Správu katastra Skalica, nakoľko táto povinnosť vyplývala odporcovi z čl. IV. kúpnej zmluvy. Vzhľadom

na výšku peňažného plnenia súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. určil dlhšiu lehotu na
splnenie povinnosti uloženej vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal právo na
ich náhradu, pričom trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 900 €. Iné

trovy konania zo spisu nevyplývajú a navrhovateľka si trovy konania nevyčíslila.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)