Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/166/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3804899750
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3804899750.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: COOP Jednota

Prievidza, spotrebné družstvo, so sídlom v Prievidzi, A. Hlinku I.437, IČO: 00 169 005, zastúpeného
JUDr. Evou Matulayovou, PhD., advokátkou v Bojniciach, Tále 34/908, proti odporcovi: Obec Valaská
Belá, IČO: 00 318 531, zastúpenému JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou v Prievidzi, Bakalárska 4, o
zaplatenie sumy 74.520,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 58.487,69 eur spolu s 11% ročným úrokom
z omeškania od 25.4.2004 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume
93,42 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 340,90
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 8.030,37 eur na účet
právnej zástupkyne JUDr. Evy Matulayovej, PhD., do troch dní od právoplatnosti rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.762.000,- Sk
(58.487,69 eur) s prísl.. Návrh zdôvodnil tým, že s právnym predchodcom odporcu F. V. B. sa na základe
zmluvy z 10.7.1972 podieľal na výstavbe budovy, v ktorej je umiestnený F. a reštaurácia „B.“ vo V. B..
Navrhovateľ sa podieľal na financovaní výstavby budovy podielom 69%, t.j. sumou 1.762.000,- Sk. Zo
zmluvy z 10.7.1972 vyplýva, že objekt mal slúžiť pre potreby oboch účastníkov konania a navrhovateľ

finančné prostriedky do objektu vložil len z dôvodu, že budovu bude užívať podľa účelu, na aký bola
postavená, a to neurčitý čas. Odporca však navrhovateľovi dal 21.9.1998 výpoveď z nájmu nebytových
priestorov a navrhovateľ odovzdal nebytové priestory 30.5.2003 na základe rozsudku Okresného súdu v
Prievidzi zo dňa 25.3.2003 č.k. 12C/204/2002. Vzhľadom k tomu, že zo strany odporcu došlo k zrušeniu
zmluvy zo dňa 10.7.1972, odporca je povinný vydať navrhovateľovi všetko, čo podľa tejto zmluvy dostal.
Odporcu písomne vyzval na zaplatenie sumy 1.762.000,- Sk v lehote 10 dní. Výzva mu bola doručená
dňa 14.4.2004, uvedenú sumu mu však neuhradil. V priebehu konania na základe znaleckého posudku

D.. T. L. navrhovateľ svoj návrh podaním zo dňa 23.2.2011 rozšíril a od odporcu žiadal zaplatiť sumu
74.520,- eur spolu s 13% úrokom z omeškania od 31.5.2003 do zaplatenia a náhradu trov konania.Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že podľa jeho názoru nebola preukázaná jeho pasívna
legitimácia. V súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešla predmetná nehnuteľnosť
do jeho vlastníctva, ale neexistuje žiadna listina, ktorou by na odporcu prešiel záväzok súvisiaci

so združenými finančnými prostriedkami. V čase prechodu vlastníctva bola nehnuteľnosť zaťažená
nájmom a odporca, ako nadobúdateľ nehnuteľnosti, vstúpil do postavenia prenajímateľa. Iné povinnosti
na neho neprešli. Odporca tiež uviedol, že právny predchodca navrhovateľa s F. V. B. uzatvoril dňa
4.3.1968 Dohodu o združenej výstavbe, ktorá upravovala postup pri realizácii stavby, ako aj postup a
spôsob jej financovania. Po dostavbe nehnuteľnosti bola zo strany tých istých účastníkov uzavretá dňa

10.7.1972 zmluva, predmetom ktorej bola dohoda o spôsobe užívania a udržiavania uvedenej stavby.
Podľa dohody sa vlastníkom stavby stal F. V. B. a právny predchodca navrhovateľa nadobudol právo
bezodplatne užívať podiel na budove vo veľkosti 69%. Iné práva v jeho prospech upravené neboli a ani
F. V. B. nebol v tejto zmluve zaviazaný žiadnou inou povinnosťou. Keďže zmluva bola uzatvorená podľa
vtedy platného Hospodárskeho zákonníka, aj prípadné nároky z tejto zmluvy by sa mali posudzovať jeho
ustanoveniami. Odporca tiež uviedol, že zmluva z 10.7.1972 nebola zrušená, ani nezanikla, došlo len

k transformácii užívacích práv k nebytovým priestorom na základe zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájmenebytovýchpriestorovapostavenieprávnehopredchodcunavrhovateľasazozákonazmenilo
na postavenie nájomcu. Súčasne odporca vzniesol námietku premlčania voči nároku uplatnenému
navrhovateľom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka D.. P. X., oboznámením dohody
o združenej výstavbe zo 4.3.1968 a dodatkov zo dňa 9.6.1971 a 22.6.1972, zmluvy z 10.7.1972,
rozsudku tunajšieho súdu č.k. 12C/204/2002-95, záznamu o odovzdaní kľúčov od objektu zo strany
navrhovateľa, výzvy na zaplatenie bezdôvodného obohatenia a odpovede na výzvu zo strany odporcu,

výpisu z obchodného registra navrhovateľa, výpisu z LV č. X pre k.ú. V. B., rozsudkov tunajšieho
súdu č.k. 8C/5/99-38, Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/195/01-59 a Najvyššieho súdu SR č.k.
2Cdo/63/02, žiadosti o súhlas s nájmom nebytových priestorov, inventarizácie účtu XXX - Združené
investície navrhovateľa, transformačného projektu navrhovateľa, znaleckého posudku D.. T. L. č. 7/2011,
ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 4.3.1968 uzavreli právny predchodca navrhovateľa - P. - K. Q. L. X. a právny predchodca odporcu -
F. Z. V. V. B. dohodu o združenej výstavbe, na základe ktorej sa zaviazali podieľať na výstavbe objektu
„F. a X. J-K.“. Náklady stavby mali byť upresnené po kolaudácii stavby. Podľa čl. VIII dohody správa a

užívanie budovy združenej výstavby bude upravené zvláštnou dohodou po kolaudácii budovy a uvedená
dohoda bude súčasťou tejto dohody. V dodatku k zmluve z 9.6.1971 bola upravená suma, do ktorej
mali účastníci zmluvy prispievať finančnými prostriedkami a zároveň bolo určené, že P.-Q. sa bude na
investičných nákladoch podieľať vo výške 69%. V dodatku k zmluve zo dňa 22.6.1972 bolo uvedené,
že P. - Q. X. na výstavbu budovy prispela sumou 1.762.000,- Kčs a ostatné náklady, ktoré súviseli len s

výstavbou reštaurácie a neboli uvažované v SGR, bude znášať len P.-Q. X..

Dňa 10.7.1972 bola uzavretá zmluva medzi P. - Q. X. a F. Z. V. vo V. B., predmetom ktorej bolo právne
zabezpečenie spoločného užívania budovy F. a reštaurácie „B.“ vo V. B.. Podľa zmluvy P. Q. X. prispela

na výstavbu budovy sumou 1.762.000,- Kčs, teda podielom 69%. Zmluvné strany si dohodli, že P.- Q.
X. bude užívať celé prízemie budovy mimo schodišťa pre vstup na F. a celý suterén na uskladňovanie
tovaru. F. bude užívať celé 1. poschodie. Spoločne mali zmluvné strany užívať kotolňu, miestnosť na
uskladňovanie uhlia a schodište. Zmluvné strany si tiež dohodli, že na údržbe objektu ako aj na úhrade
nákladov na vykurovanie sa budú podieľať nasledovne: P.-Q. podielom 69% a F. V. B. podielom 31%.

Podľa čl. VII zmluvy sa vlastníkom vybudovaného objektu stal F. národný výbor vo V. B..

Účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sa vlastníkom budovy stal odporca. Uvedenému
objektu bolo pridelené súpisné č. X.. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 8C/5/99-38 vyplýva, že odporca

dal navrhovateľovi dňa 21.9.1998 výpoveď z nájmu nebytových priestorov v dome č. X vo V. B. z
dôvodu, že zo strany navrhovateľa došlo k dispozičným úkonom s nebytovými priestormi, ku ktorým
nebol oprávnený. Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že by existoval nájomný vzťah medzi ním a odporcom
a nebytové priestory odmietal uvoľniť. Tunajší súd návrh odporcu na vypratanie nebytových priestorovnavrhovateľom rozsudkom zo dňa 6.3.2001 č.k. 8C/5/99-38 zamietol s odôvodnením, že v danej veci
nedošlo k transformovaniu užívacích vzťahov k nehnuteľnosti podľa § 15 zákona č. 116/1990 Zb. na
nájomnévzťahy,pretonebolomožnédaťnavrhovateľovivýpoveďznájmu.Tentorozsudokbolpotvrdený

aj rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.10.2001 č.k. 19Co/195/01-59. V dôsledku podaného
dovolania Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 27.8.2002 č.k. 2Cdo 63/02 oba citované rozsudky zrušil
a vec vrátil Okresnému súdu v Prievidzi na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že navrhovateľovi podľa
hospodárskej zmluvy zo dňa 10.7.1972 vzniklo právo dočasného užívania nebytových priestorov, ktoré
existovalo až do 1.5.1990, kedy sa transformovalo na nájom v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 116/1990

Zb. Na základe tohto právneho názoru tunajší súd rozsudkom zo dňa 25.3.2003 č.k. 12C/204/2002-95
rozhodol o povinnosti navrhovateľa vypratať v lehote 3 dní nebytové priestory - suterén a prízemie
domu č. X,. zapísaného na LV č. X., na parc.č. XXX/X v k.ú. V. B. a odovzdať kľúče od nebytových
priestorov odporcovi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.5.2003. Navrhovateľ podľa uvedeného
rozhodnutia odovzdal nebytové priestory odporcovi dňa 30.5.2003.

Navrhovateľ listom zo dňa 8.4.2004 vyzval odporcu na vrátenie sumy 1.762.000,- Sk z titulu
bezdôvodného obohatenia v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Odporca listom zo dňa 20.4.2004 uviedol,
že takýto postup navrhovateľa považuje za predčasný a neadekvátny.

Z výpovede svedka D. P. X., bývalého podpredsedu a zamestnanca navrhovateľa, bolo zistené, že
účelom projektu medzi P. Q. a F. vo V. B. o združení prostriedkov bolo spoločné vybudovanie objektu,
pretože v tom čase F. nemal vlastnú budovu a aj P. mala záujem pôsobiť v tomto priestore. Objekt bol zo
strany P. financovaný z vlastných zdrojov a v zmluve z roku 1968 bolo uvedené, koľko prostriedkov do

tejto investície ktorá strana vloží. Uviedol, že P. sa cítila byť výhradným vlastníkom nebytových priestorov
v budove, keďže do týchto priestorov vložila vlastné prostriedky a zmluva im zabezpečovala ich užívanie.
Nájomný vzťah k týmto priestorom neuznávali a s odporcom chceli uzavrieť aj zmluvu o spoluvlastníctve.

Z inventarizácie účtu navrhovateľa XXX - združené investície vyplýva, že k 31.12.1992 ako aj k
31.12.2008 navrhovateľ evidoval na tomto účte ako „akcia F. B.“ sumu 1.762.000,- Sk.

V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo. V znaleckom posudku

znalec D.. T. L. uviedol, že ku dňu 30.5.2003, t.j. ku dňu ukončenia užívania nehnuteľnosti zo
strany navrhovateľa, bola hodnota nehnuteľnosti 108.000,- eur a hodnota, ktorá zodpovedá podielu
navrhovateľa, ktorú vložil do predmetnej nehnuteľnosti s prihliadnutím na amortizáciu, k uvedenému dňu
predstavuje 74.520,- eur.

Na základe výsledkov znaleckého dokazovania navrhovateľ podaním zo dňa 22.2.2011, ktoré bolo
tunajšiemu súdu doručené dňa 23.2.2011, svoj návrh rozšíril a voči odporcovi sa domáhal zaplatenia
sumy 74.520,- eur spolu s 13% úrokom z omeškania od 31.5.2003 až do zaplatenia. Uznesením
zo dňa 15.3.2011 tunajší súd rozšírenie žaloby pripustil. Odporca voči celému nároku navrhovateľa

vzniesol námietku premlčania, pretože navrhovateľ si svoj nárok mal a mohol uplatniť v období, keď sa
podľa § 15 zákona č. 116/1990 Zb. právo trvalého užívania zmenilo na nájomný vzťah. Odporca tiež v
konaní namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti na neho prešlo
účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ale neexistuje žiadna listina (v súlade s § 14 ods.
1 zákona č. 138/1991 Zb.), na základe ktorej by na odporcu prešiel záväzok súvisiaci so združenými

finančnými prostriedkami. V čase prechodu vlastníckeho práva bola nehnuteľnosť zaťažená nájmom,
odporca vstúpil do postavenia prenajímateľa a žiadne ďalšie povinnosti na neho neprešli. Podľa jeho
názoru navrhovateľ bol oprávnený v zmysle ust. § 18 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu
uplatniť svoj nárok voči štátu.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právnehodôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je
podaný dôvodne len sčasti. Navrhovateľ sa v konaní domáhal od odporcu vydania bezdôvodného
obohatenia pôvodne vo výške 58.487,69 eur (1.762.000,- Sk) s prísl., neskôr návrh rozšíril na sumu
74.520,- eur s prísl.. V konaní bolo preukázané, že na základe Dohody o združenej výstavbe zo dňa
4.3.1968, ktorej súčasťou je aj zmluva zo dňa 10.7.1972, sa účastníci (resp. ich právni predchodcovia)

dohodli na výstavbe objektu budovy F. a reštaurácie „B.“. Navrhovateľ sa na tejto výstavbe podieľal
69%, čo predstavuje sumu 1.762.000,- Sk, t.j. 58.487,69 eur. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo zmluvy
zo dňa 10.7.1972. Účastníci (ich právni predchodcovia) si dohodli spôsob užívania nehnuteľnosti s
tým, že šlo o užívanie trvalé na neurčitý čas. V zmluve bolo dohodnuté, že vlastníkom budovy bude
F. vo V. B., čo vyplývalo z vtedy platných predpisov (§ 4 vyhl. č. 104/1966 Zb.). Účinnosťou zákona

č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešlo vlastníctvo k nehnuteľnosti na odporcu. Súčasne v zmysle § 4
ods. 2 citovaného zákona prešli do výšky nadobudnutého majetku priamo zo zákona aj všetky súvisiace
záväzky. Neexistencia písomného protokolu o postúpení majetkových práv a záväzkov podľa § 14 ods. 1
citovaného zákona na tejto skutočnosti nič nemení. V dôsledku toho je vo veci daná pasívna legitimácia
odporcu. Pokiaľ odporca uvádzal, že navrhovateľ si mal nárok uplatniť voči štátu podľa § 18 zákona č.

278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, treba uviesť, že toto zákonné ustanovenie sa nemôže vzťahovať
na daný prípad, pretože sa vzťahuje na majetok štátu a v danej sa nejedná o majetok štátu.

Vsúvislostisust.§15ods.1zákonač.116/1990Zb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorovdošloku

dňu 1.5.1990 k zmene právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy zo dňa 10.7.1972. K tomuto dňu
sa právo užívania nebytových priestorov zmenilo na nájom nebytových priestorov. Táto zmena právneho
vzťahu medzi účastníkmi nastala priamo zo zákona. Toto stanovisko vyplýva i z rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 2Cdo 63/02 (vydaný v súvislosti so žalobou odporcu voči navrhovateľovi na vypratanie
nebytových priestorov).

V konaní bolo preukázané, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď z nájmu nebytových priestorov,
v dôsledku čoho navrhovateľ bol nútený tieto priestory odporcovi odovzdať. V dôsledku výpovede z
nájmu nebytových priestorov došlo k zániku právneho vzťahu medzi účastníkmi založeného zmluvou

zo dňa 10.7.1972 (ktorá je súčasťou dohody zo dňa 4.3.1968) a tým odpadol právny dôvod, na základe
ktorého navrhovateľ (resp. jeho právny predchodca) vložil do nehnuteľnosti investície a podieľal sa na
jej výstavbe majoritnou väčšinou. Odporcovi teda vznikla povinnosť vydať navrhovateľovi majetkový
prospech získaný z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§451 Občianskeho zákonníka).

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že hodnota podielu navrhovateľa, ktorú vložil do predmetnej
nehnuteľnosti s prihliadnutím na amortizáciu, predstavuje ku dňu 30.5.2003 (t.j. ku dňu odovzdania
nebytových priestorov zo strany navrhovateľa odporcovi) 74.520,- eur. Odporca vzniesol voči nároku
navrhovateľa námietku premlčania. V danom prípade ide o nárok z bezdôvodného obohatenia a

premlčaciadobajevzmysle§107ods.1Občianskehozákonníkadvojročnáazačínaplynúťodokamihu,
kedy sa navrhovateľ o bezdôvodnom obohatení ako aj o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, dozvedel.
Tento okamih nastal dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho súdu o povinnosti
navrhovateľa vypratať nebytové priestory, t.j. 21.5.2003 (rozsudok sp.zn. 12C/204/2002). Navrhovateľ siuplatnil nárok na zaplatenie sumy 58.487,69 eur (1.762.000,- Sk) spolu s 11% úrokom z omeškania od
25.4.2004 do zaplatenia dňa 30.4.2004, preto v tejto časti jeho nárok nemožno považovať za premlčaný.
Svoj nárok však navrhovateľ rozšíril podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 23.2.2011 na sumu 74.520,-

eur s 13% úrokom z omeškania od 31.5.2003 do zaplatenia. Vzhľadom k uplynutiu dvojročnej premlčacej
doby je nárok navrhovateľa prevyšujúci sumu 58.487,69 eur a úrok z omeškania nad rámec 11% zo
sumy 58.487,69 eur od 25.4.2004 do zaplatenia premlčaný, a preto v tejto časti súd návrh navrhovateľa
zamietol ako nedôvodný.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd teda uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi
sumu 58.487,69 eur spolu s 11% úrokom z omeškania od 25.4.2004 (t.j. odo dňa nasledujúceho po
uplynutí doby na dobrovoľné plnenie poskytnutej odporcovi v liste navrhovateľa zo dňa 8.4.2004, ktorý
odporca prevzal dňa 14.4.2004) až do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním vznikli štátu trovy na vyplatenie časti odmeny znalca
vo výške 434,32 eur. V zmysle § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku túto sumu sú povinní uhradiť
účastníci konania podľa výsledku konania. Navrhovateľov neúspech v konaní predstavuje 21,51%,
neúspech odporcu 78,49%. Súd preto uložil povinnosť navrhovateľovi uhradiť sumu 93,42 eur (t.j.

21,51% zo sumy 434,32 eur) a odporcovi sumu 340,90 eur (t.j. 78,49% zo sumy 434,32 eur) na účet
tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ

sa domáhal zaplatenia sumy 74.520 eur, priznaná mu bola suma 58.487,69 eur. Jeho úspech v konaní
predstavuje 78,49%, úspech odporcu 21,51%. Čistý úspech navrhovateľa v konaní je teda 56,98% a v
tejto výške mu súd v konaní priznal náhradu vzniknutých trov. Navrhovateľovi vznikli v konaní trovy za
zaplatený súdny poplatok vo výške celkom 3.725,98 eur, zaplatený preddavok na znalecké dokazovanie
vo výške 300,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 10.067,34 eur (3 úkony právnej pomoci podľa

vyhl. č. 163/2002 Z.z. po 16.174,- Sk /prevzatie a príprava zastúpenia, predžalobná výzva, podanie
návrhu na súd/, 3 x paušál po 136,- Sk, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.: 4 úkony právnej pomoci po
16.250,-Sk/vyjadreniekodporu,ďalšiaporadasklientom7.5.2007,účasťnapojednávanídňa9.5.2007,
písomné vyjadrenie zo dňa 15.6.2007/, 2 úkony po 32.500,- Sk /účasť na pojednávaní dňa 21.3.2007
presahujúcom 2 hodiny; ďalšia porada s klientom dňa 20.3.2007 presahujúca 1 hodinu - t.j. po 16.250,-

Sk za každú aj začatú hodinu/, 1 x paušál po 150,- Sk, 5 x paušál po 178,- Sk, spolu trovy právneho
zastúpeniavSk179.970,-,t.j.5.973,90eur,3úkonyprávnejpomocipo539,40eur/účasťnapojednávaní
dňa19.10.2009,písomnévyjadreniez24.11.2009,účasťnapojednávanídňa27.1.2010/,1úkonprávnej
pomocivovýške1,t.j.269,70eurzapísomnévyjadreniekodvolaniu /§14ods.3písm.b)vyhl.655/2004
Z.z./, 4 úkony právnej pomoci po 536,89 eur /písomné vyjadrenie z 25.11.2010, účasť na miestnom

šetrení k znaleckému posudku dňa 12.1.2011, vyjadrenie k znaleckému posudku z 22.2.2011, účasť na
pojednávaní dňa 8.2.2012/, 3 x paušál po 7,21 eur, 2 x paušál po 7,41 eur a 1 x paušál po 7,63 eur).
Celkom vznikli trovy navrhovateľovi v konaní vo výške 14.093,32 eur a 56,98% z tejto sumy je 8.030,37
eur (z toho trovy právneho zastúpenia sú vo výške 5.736,37 eur). Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov aj
za písomné vyjadrenie zo dňa 3.5.2007, na predloženie takéhoto vyjadrenia však nebol vyzvaný, preto

mu súd náhradu za tento úkon nepriznal. Rovnako nebola priznaná ani náhrada za úkony - štúdium
spisu a účasť na stretnutí k vypracovaniu znaleckého posudku, pretože podľa názoru súdu za takéto
úkony odmena podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. právnemu zástupcovi navrhovateľa nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním
domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými
v § 205 ods. 2 O.s.p..Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./ .