Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/114/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613201789
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8613201789.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., Politických vězňů
1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. H. XX, H., o zaplatenie 588,03 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Svidník č. k. 5C 77/2013 - 82 zo dňa 06.07.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol
a vo výroku o trovách konania.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 758,03 eura od 27.01.2010 do 10.05.2010, zo
sumy 588,03 eura od 11.05.2010 do zaplatenia zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalovanej
nepriznal náhradu trov konania a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, § 52 ods.
1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 3 zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie zmenkovej
sumy 588,03 eura, zmenkového úroku 0,25 % denne zo špecifikovaných súm, 6 % ročného úroku zo
špecifikovaných súm, zmenkovej odmeny vo výške 1/3-tiny zmenkovej sumy vo výške 2,53 eura, ako
aj nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 03.04.2009 na zmenkovú sumu 758,03 eura, pričom sa
zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27.01.2010.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 03.04.2009 bola uzavretá

písomná úverová zmluva č. 8403182, ktorou veriteľ - POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytol úver vo výške 450
eur žalovanej ako fyzickej osobe. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť vo výške 888 eur v 12 mesačných
splátkach po 74 eur počnúc dňom 15.05.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, je uvedený len poplatok
vo výške 438 eur, ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ani RPMN, ani priemerná
hodnota RPMN. V zmluve je ďalej uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.
Žalovaná dňa 03.04.2009 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09

Bratislava sumu 758,03 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 27.01.2010. Zmenka bola žalovanou
vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku narad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto
vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a
dátumzačiatkuúročeniazmenkovéhoúrokusúvlistineuvedenéodlišnýmstrojovýmpísmomakozvyšok

vzorového tlačiva. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z jeho činnosti mu je známe, že k vyplneniu
zmenky došlo na základe Všeobecne úverových podmienok pôvodného veriteľa, ktoré obsahujú dohodu
o vyplnení zmenky. V nich sa uvádza nasledovné: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil dve
zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ

je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj
peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu
vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh
splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia

prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak,
že ním bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.“
Napriek tomu, že zmenka spĺňa formálne náležitosti platnej zmenky, súd prvej inštancie podrobil súdnej
kontrole dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcej zo Všeobecných úverových podmienok
remitenta. Dohodu o vyplňovanom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ zákona č. 258/2001
Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť
len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje
aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je ročne 91,25 %. Nepochybne takýto zmenkový

úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho
zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o vyplňovanom práve zmenky
bola uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda formulári, ktorý spracoval právny
predchodcažalobcuažalovanánemalamožnosťichovplyvniť.Nepochybnetedatátopodmienkanebola
individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

sporu v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať
plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Uvedená zmluvná podmienka je neplatná s poukazom na §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak je neplatná dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky, neplatná
je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Obo161/2007zodňa06.05.2008.Najvyššísúdvdanom

prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie
blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v
dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval
zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. Súd prvej inštancie
ďalej uviedol, že dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať

za neplatnú aj pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). O obchádzanie zákona ide,
ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten
cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu
snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch
dôsledkom čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie

obligatórnychnáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere.Takýtopostupžalobcunemôžepožívaťprávnu
ochranu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že k vystaveniu zmenky došlo tiež v rozpore s ust. § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek

na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplatenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi

kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práva zo zmenky. Uvedené ustanovenie bolo účinné aj v čase vystavenia zmenky. V
danom prípade žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 450 eur, z čoho 30 % je 135 eur. Zmenka bymohla byť vystavená len na sumu 135 eur, vystavená však bola na 758,03 eura. Z týchto dôvodov súd
prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O čiastočnom zastavení konania v časti zmenkového úroku z omeškania vo výške 0,19 % denne súd

prvej inštancie rozhodol na základe späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti (§ 145 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP)
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s čl. 16 nariadenia č. 861/2007 a § 255 ods.
1 CSP.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal inú vadu konania,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, porušenie práva na spravodlivý proces, ako
aj nesprávne právne posúdenie. Jednotlivé dôvody podaného odvolania bližšie konkretizoval s tým,
že poukázal na abstraktný charakter zmenky, ďalej na účel konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 861/2007 z 11.07.2007), ako
aj na samotný procesný postup súdu prvej inštancie. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie

uvádza vo svojom odôvodnení, že vo veci vykonal dokazovanie, avšak žalobca a ani žalovaná
dokazovanie úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi vôbec nenavrhli. Podľa ust. § 120 O.s.p.
dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza
len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Potreba
vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol

a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z
uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania
vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté
dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky.
Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje právo žalobcu. Žalovaná mohla na základe čl. 5

ods. 3 a 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto nariadením.
Uviedol, že súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností
o tom, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, že zmenka,
ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná uzatvorila zmluvu ako

spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán sporu a
súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaná a ani
žalobca sa k uvedeným skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol
dospieť k ich nespornosti. Žalobca ďalej namietal, že súd k rozhodnutiu dospel na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a

práva Európskej úfnie. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je
možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí.

Súd však vec posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré špecifikoval.

3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 CSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, s nariadeným termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia,
ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 10.01.2017 (§ 219 ods. 1, 3

CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v

aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.6. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a
v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP sa ustanovenia
Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych
účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

7. Odvolací súd s poukazom na zistené skutkové závery, ako aj právne posúdenie uplatneného nároku
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, s posudzovaním dohody o vyplnení
zmenky ako absolútne neplatného právneho úkonu vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o
úvere,nazákladektorejbolazmenkažalovanýmvystavená.Uplatnenúnámietkunesprávnehoprávneho
posúdenia odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé

odôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti rozsudku
a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP):

8. Vo veci nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu prvej inštancie
pri vykonávaní dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky

indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo
zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu upraveného nariadením. Článok 4 Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.07.2007 (ďalej len ,,nariadenie“) upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca

začne konanie vyplnením príslušného tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe
vyplneného tlačiva k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať
k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež použitím príslušného tlačiva. Znenie čl. 4 nariadenia môže
vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá
možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je

ale nesprávny. Cieľom nariadenia totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných
pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby
dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z čl. 8 a 9 uvedeného
nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť
sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie pokiaľ to považuje za potrebné.

Zjednodušená forma konania podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za predpokladu ak nie je
ustanovené inak procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v
čl. 19 nariadenia.

9. Uvedený záver podporuje aj spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93/2015
zo dňa 20.10.2015, v ktorom sa uvádza, cit.: „Vo vzťahu k aplikácii nariadenia tak možno konštatovať,
že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať

všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu
znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní,
či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v
prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho
povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4.. Z procesného

hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému
návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej
časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného
pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za
potrebné.“

10. Odvolací súd preto nesúhlasí s uplatnenou námietkou týkajúcou sa vád konania, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie, resp. že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom. Súd prvej inštancie postupoval v predmetnej veci štandardne v zmysle vnútroštátneho práva,Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016, ako aj v súlade s článkom 19 Nariadenia č. 861/2007 Z.z.. Iné
posúdenie uplatneného nároku žalobcu súdom nemožno považovať za porušenie práva strany sporu

na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky ani porušenie práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým
je Slovenská republika viazaná. Správne súd prvej inštancie rozhodol o veci samej, ak žalobu zamietol
vychádzajúc zo spotrebiteľského charakteru zmluvy, posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok
vo vzťahu k dohode o vyplnení zmenky. Z tohto dôvodu nebolo možné odvolaniu žalobcu vyhovieť.

Odvolací súd nepovažoval za opodstatnené namietanie procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý
vykonal dokazovanie, podrobil súdnej kontrole zmluvu o úvere, ako aj dohodu o vyplnení zmenky. Bez
náležitého neoboznámenia sa s listinnými dôkazmi, by súd svojim postupom porušil ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa.

11. Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu

práv zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o
jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu
pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej
zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky
predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný tak, ako to správne urobil súd prvej

inštancie, konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Ak má byť zabezpečené
naplneniecieľasledovanéhoprávnymipredpisminaochranuspotrebiteľa,jenutnéumožniťsúduskúmať
charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky a v prípade zistenia, že
ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené

v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z
indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie
právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17
zákona zmenkového a šekového by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom

možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z
hľadiskasúladusdobrýmimravmijezvýraznenávtýchprípadoch,keďjustranasporuvýslovnenamieta,
musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže
na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je
možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase,

kedy bola zmenka vystavená.

12. Správny je i samotný záver súdu prvej inštancie, ktorý ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
vyhodnotil dohodu veriteľa a dlžníka (spotrebiteľa) o vyplňovacom práve k blankozmenke. Pokiaľ
ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžaduje
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne informácie
o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny predchodca sa
svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť ani poukazom na
princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov

v neprospech žalovaného. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo
strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa
bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj
v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa
dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských

právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na
podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.
jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

13. Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu

tohto cenného papiera, si žalovaná bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršila svoje zmluvné postavenie.
Potreba vystavenia a odovzdania zmenky právnemu predchodcovi žalobcu pritom pre žalovanú priamo
vyplývala zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie
§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskouzmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka, tak ako to správne skonštatoval súd prvej inštancie.

14. Zdôvodov,ktoréuviedol,odvolacísúdpotvrdilrozsudokvovýroku,ktorýmsúdprvejinštanciežalobu

v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správne v súlade s
ust. § 387 ods. 2 CSP.

15. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPtak,žeúspešnejžalovanej
priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalobcovi, lebo žalovaná bola v odvolacom
konaní úspešná v plnom rozsahu.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.