Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 10, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/172/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413216142
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4413216142.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobcu: A. N.J., R..

XX.XX.XXXX, N.. D. Č..X, R. Zámky proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s, Garbiarska 2,
Nové Zámky, IČO: 31 690 904 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, spisová značka: 3 C 2068/2012
zo dňa 19.01.2012.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok vo výške 331,50
eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 10.07.2013 domáhal voči žalovanému zrušenia
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice (ďalej aj „rozhodcovský súd“) spisovej značky
3C/2068/2012 zo dňa 19. januára 2012 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“), keď poukázala na
skutočnosť že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu, ktorej súčasťou majú byť Všeobecné poistné

podmienky a Osobitné zmluvné dojednania, podľa ktorých účastníci mali vyjadriť vôľu, že v prípade
akéhokoľvek sporu sa namiesto súdnemu konaniu podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovské
rozsudky mali byť žalobcovi riadne doručené, pričom má za to, že rozhodcovská doložka odporuje
zákonom Slovenskej republiky a právnym aktom Európskej únie a preto má byť neplatná podľa § 53 ods.
4písmenor)k§53ods.5Občianskehozákonníka.Nazákladetohorozhodcovskýsúdnemalmaťžiadny
právny základ na rozhodcovské konanie a tým ani na vydanie napadnutého rozhodcovského rozsudku.
Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku boli vzhliadnuté v ustanovení § 40 ods. 1 písmeno c), j)

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

2.V priebehu konania uviedol, že na žalobe trvá. Na okolnosti uzavretia zmluvy so žalovaným si
pamätá. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, nepadlo o rozhodcovskej doložke žiadne slovo. Žalovaný
neupozornil žalobcu, že v prípade sporu sa vec bude riešiť pred rozhodcovským súdom. Pre žalovaného
pracovalakopoisťovacíagent,školeniaprebiehalitak,žeichnaučili,akomajúvypočítaťvýškupoistného
a kde sa majú podpísať. Ustanovenia zmluvy s ním nikto osobitne neprebral. V prípade úspechu trovy

konania nežiadal.3.Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5 C 172/2013 zo dňa 23.06.2014 súd odložil
vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku. Toto uznesenie Okresného súdu bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre, číslo konania: 9 Co 25/2015 zo dňa 25.03.2015.

4.Podaním doručeným na súd dňa 16.12.2013 navrhol žalovaný prerušenie konania v uvedenej veci do
právoplatného ukončeniakonaniaouznesenínajvyššiehosúduspisová značka 6Cdo1/20I2vedeného
pred ústavným súdom pod spisovou značkou ÚS 382/2013, Rvp. 5052/2012.

5.Podaním doručeným na súd dňa 18.12.2013 žalovaný navrhol, aby súd nepripustil vstup Občianskeho
združenia Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu.
Týmtopodanímžalovanýzároveňnavrhol,abysúdvprípade,žeuznesenímnerozhodneonepripustení
vedľajšieho účastníka do konania , konanie prerušil j to až do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 8830/2013.

6.V podaní doručenom na súd dňa 18.12.2013 žalovaný uviedol , že žalobca ako profesionál v predmete
zmluvy, bol plne informovaný o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať. Musel si byť
vedomý, že ak ju prijme, potom aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam pre jeho poistný vzťah.
Po relatívne dlhší čas si žalobca na uzatváraní takéhoto typu poistných zmlúv, včítane takéhoto typu
rozhodcovskýchdoložiek,akévtomtosúdnomkonaníprekvapujúconapádaaspochybňuje,založilsvoje

podnikanie a obživu. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd žalobu zamietol.

7.V podaní doručenom na súd dňa 04.06.2015 žalovaný uviedol, že novelizáciou zákona číslo 233/1995
Z.z. v rámci zákona číslo 335/2014 Z.z. prestalo napadnuté rozhodcovské rozhodnutie účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. Došlo k tomu, že právne postavenie účastníkov tohto súdneho

konania sa obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku. Žalobca nie je viazaný
povinnosťou založenou mu rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok mu
rozhodcovským rozsudkom priznaný. Aktuálne právne postavenie účastníkov tohto konania sa ani v
dôsledku prípadného meritórneho rozhodnutia okresného súdu v tomto konaní nijako následne nemôže
zmeniť. Žiadal teda, aby súd žalobu v uvedenej veci zamietol.

8.Právny zástupca žalovaného podaním doručeným na súd dňa 18.01.2017 k veci uviedol, že sa plnom
rozsahu pridržiava svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení a výslovne súhlasí s tým, aby
súd na pojednávaní dňa 10.02.2017 konal a rozhodol v jeho neprítomnosti na základe označených a
predložených dôkazov. Právny zástupca žalovaného však do spisu nedoručil plnú moc na zastupovanie

žalovaného v konaní , súd preto jeho vyjadrenie nebral do úvahy a vo veci konal v neprítomnosti
žalovaného v súlade s § 180 C.s.p.

9.Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa podaním doručeným na súd dňa 09.12.2016 oznámilo ,
že do súdneho konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k.: 5C 172/2013 ako

intervenient nevstupuje.

10.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, spisovým prehľadom arbitrážneho súdu Košice č. 3
C 2068/2012, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

11.Zo spisového prehľadu Arbitrážneho súdu Košice spisová značka 3 C 2068/2012 a z výpovede
žalobcu mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 10.03.2008 uzavretá poistná
zmluva. V osobitných zmluvných dojednaniach v článku XVII. poistnej zmluvy bod 2 je uvedené,
že žalobca aj žalovaný súhlasia v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami s
rozhodcovským konaním podľa článku XV. všeobecných poistných podmienok.

12.Zo spisového prehľadu mal súd ďalej preukázané, že konanie pred rozhodcovským súdom v
uvedenej veci sa začalo dňa 04.01.2012. V uvedenej veci Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19.01.2012
rozhodcovský rozsudok , ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 423,20
eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276-eur. Podľa doručenky bol rozhodcovský rozsudok

spolu so žalobou doručený žalobcovi dňa 20.06.2013.

13.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.2008 ( ďalej aj „ OZ “ ), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.14.Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15.Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16.Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17.Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18.Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

19.Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2004 do 28.2.2010 spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej aj" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21.Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
( účinného ku dňu podania žaloby ), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania(§
1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
onej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

22.Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
( účinného ku dňu podania žaloby), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

23.Podľa § 243d ods. I Exekučného poriadku ( zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 0l.012015)

exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred l. januárom
2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanieexekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské
rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

24.Podľa § 243d ods. 2 na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015 sa použijú predpisy
účinné do 31. Decembra 20l4

25.Podľa § 372w Občianskeho súdneho poriadku, spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného
predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. Januára 2015 právoplatne neskončili,
prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

26.Podľa § 162 ods.3 C.s.p. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s

rozhodnutím vo vecí samej.

27.Podľa § 470 ods.1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

28. Podľa § ods.2 ( prvá veta ) C.s.p. -právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

29.Podľa § 470 ods.4 C.s.p. konanie začaté do 30.júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne
príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

30.V uvedenom prípade súd v prvom rade skúmal, či po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového
poriadku , teda po 01.07.2016 zostala zachovaná miestna, kauzálna a funkčná príslušnosť súdu na
rozhodnutie v uvedenej veci. S prihliadnutím na ustanovenie § 470 ods. 4. C.s.p. je súd toho názoru,
že miestna, kauzálna a funkčná príslušnosť súdu na rozhodnutie v uvedenej veci zachovaná aj po

01.07.2016 zostala .

31.Súd sa ďalej vysporiadal so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a s námietkou žalovaného
proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd konštatuje, že inštitút vedľajšieho účastníka konania
zanikol ku dňu 01.07.2016 teda ku dňu nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku ex offo.

Súd je toho názoru , že o námietke žalovaného proti vstupu vedľajšieho účastníka konania nebolo preto
potrebné rozhodovať osobitným procesným uznesením. Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa
OFS súdu oznámilo, že do konania ako intervenient na strane žalovaného nevstupuje, súd so združením
preto v konaní ďalej nepokračoval.

32. Z internetovej stránky Ústavného súdu SR ( www.ustavnysud.sk ) mal
súd preukázané, že obidve konania , pre ktoré navrhoval žalovaný prerušenie konania , teda konanie
vedné na Ústavnom súde pod č.k. ÚS 382/2013 Rvp 5052/2012 a ÚS 1/2014 Rvp 8830/2013 skončili
uznesením o odmietnutí podania v roku 2014. Súd preto návrh žalovaného na prerušenie konania vo
veci zamietol.

33. Súd sa ďalej zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Z ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (v znení účinnom ku dňu podania žaloby ) vyplýva, že návrh na zrušenie rozhodcovského

rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Žalobcovi bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok dňa 20.06.2013 (doručenka), žaloba na
zrušenie rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 10.07.2013, teda včas. V pripojenom
spise rozhodcovského súdu sa nenachádza listina, ktorá by mala predstavovať odpor žalobcu proti

rozhodcovskému rozsudku.

34.Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti

spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

35.Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi
nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom

a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v
neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná.

36.Z rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá komora) zo dňa 26.októbra 2006, vec C-168/05 Elisa María

Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vyplýva, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje,
aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje
nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania,

ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie. Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania,
ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon
vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej

doložky) je oprávnenie rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa
rozhodcovská zmluva vzťahuje na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych
nástupcov, pokiaľ to strany v zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže
podanou žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods.
l zákona o rozhodcovskom konaní.

37.Napriek tomu, že žalobca vystupoval v poistnom vzťahu ako profesionál nie je možné v uvedenom
prípade konštatovať rovnovážne postavenie žalobcu a žalovaného pri uzatváraní zmluvného vzťahu.
Zmluva uzavretá v uvedenom prípade medzi žalobcom a žalovaným mala jednoznačne povahu
spotrebiteľskej zmluvy. Takýto právny názor vyslovil aj Krajský súd v Košiciach v konaní sp.zn.3Co

1013/2014.

38.Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných
poistných podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Odpoveď
na túto otázku možno nájsť v § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Individuálne dojednanie v zmysle

neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už
vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol
meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi,
teda žalovanom tak, ako to jasne vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje
fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať

dodávateľ. V danom prípade žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol.

39.Poistnázmluvabymalarešpektovaťustanoveniav§52ods.1anasledujúceObčianskehozákonníka
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve v

podobe riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto
situácii došlo, nakoľko podľa XV. časti Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej
zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadneriadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Je pravdou,
že súčasťou Všeobecných obchodných podmienok je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia ktoré
v bode 2. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto Všeobecných poistných podmienok a toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

40.Súd v tomto smere uvádza, že predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech
spotrebiteľa-žalobcu,ktorýtotodojednaniepriuzatváranízmluvynijakýmspôsobomovplyvniťnemohol.

O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal
spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Podľa názoru súdu
vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z
nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní.
Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení žalobcu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom

na uvedené súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá
podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť.

41.Súd ďalej odkazuje na rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery, vyslovené v
uzneseniach Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013, 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012

a 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Vo veci 6 M Cdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol, že návrh na
uzavretierozhodcovskejzmluvysamápredložiťspotrebiteľovitakýmspôsobom,abyznehobolozrejmé,
že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov
výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a
zrozumiteľnéinformácietýkajúcesavýlučnéhoriešeniasporovvrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovská

zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Uznesenie
Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší súd SR dospel k záveru
o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje

nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej
súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, a teda
aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti , a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež
formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú

doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013.

42.Výsledkom úvah súdu je konštatovanie, že časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných
podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená ako Osobitné zmluvné

dojednania pod č. 01/2007, nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky,
nakoľko táto časť napriek jej názvu ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných
poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v
predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a
o náležitom poučení a informovaní žalobcu ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej

zmluvnej podmienky. Práve so zreteľom na to, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007 sú
súčasťou Všeobecných poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať
záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej podmienke. Súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo
spotrebiteľovi-žalobcoviodňatéprávozaručenéčlánkom46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky,pretože
rozhodcovská doložka jej bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ju

podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom - žalovaným.

43. Vo veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa a to ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý

individuálne nedojednanú rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň
z dôvodu, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti XV. Všeobecných poistných
podmienok, ale aj v Osobitných zmluvných dojednaniach v bode 3 je neprijateľná a teda neplatná, boldaný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

44.Znenie § 372w Občianskeho súdneho poriadku, obsahujúce prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. Januára 2015 stanovuje povinnosť súdu dokončiť spor o neplatnosť spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa
osobitného predpisu ktoré začali na súde pred 01. 01. 2015 a do tohto dátumu neboli právoplatne
ukončené. V súlade s § 470 ods.2 prvá veta C.s.p. je toto ustanovenie potrebné aplikovať na

spotrebiteľské rozhodcovské spory, ktoré začali pred účinnosťou Civilného sporového poriadku - opačný
postup by viedol k odňatiu ústavného práva žalobcu na súdnu ochranu.

45.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je v zmluvnom vzťahu so žalovaným, s ktorým uzavrel poistnú
zmluvu obsahujúcu spornú rozhodcovskú doložku na základe ktorej bol vydaný sporný rozhodcovský
rozsudok, ktorého zrušenia sa v konaní domáha v postavení spotrebiteľa. Konanie o zrušenie

rozhodcovskéhorozsudkunanávrhspotrebiteľanestratilozmyselnadobudnutímúčinností§243dods.1
Exekučnéhoporiadku.Vdôsledkuúčinnosti§243dods.1Exekučnéhoporiadkurozhodcovskýrozsudok
vydaný pred 1. Januárom 2015 nezanikol, nezrušil sa, nezanikla jeho právoplatnosť, uvedenou právnou
úpravou nebol anulovaný, len dňom 1. apríla 2015 nie je vykonateľným exekučným titulom, ak do 31.03.
2015 nebol podaný návrh na jeho vykonanie. Okrem toho, právna úprava uvedená v § 243d ods. 1

Exekučného poriadku neodstránila medzi účastníkmi konania neistotu, či žalovaný má voči žalobcovi
pohľadávku vyplývajúcu zo sporného rozhodcovského rozsudku. Súd prejednávajúci spor o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nemá možnosť objektívne zistiť, či na podklade exekučného titulu - sporného
rozhodcovského rozsudku vydaného pred januárom 2015 nezačalo exekučné konanie na niektorom
inom súde, ako na súde povinného žalobcu , preto je podľa názoru súdu potrebné začaté konania o

zrušenie rozhodcovského rozsudku dokončiť.
Takýto právny názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp.zn.: 16Co 1047/2015 zo
dňa 28.01.2016.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu považoval za dôvodnú a vyhovel jej v plnom rozsahu.

Žalobca je v konaní oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože ako
spotrebiteľ sa domáhala ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že v konaní mal plný

úspech, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur,
podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného
zákona, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods.1 C.s.p. Žalobca náhradu trov konania nežiadal,

súd mu preto právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).