Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 23, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/16/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010137

Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116010137.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Philadelphym, v trestnej veci obžalovaného
C. E., stíhaného za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 23. 01. 2017 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: C. E., nar. XX. XX. XXXX v Snine, trvale bytom E.,

Z.. Š. XXXX/XX, F..Č.. R. D., Z..
Q. Č.. XX, zamestnanec Technických
plastových systémov Dýšina, ČR,

j e v i n n ý , ž e

v období od septembra 2014 do súčasnej doby si neplnil v plnej výške zákonnú vyživovaciu povinnosť
voči maloletému synovi N. E., nar. XX. XX. XXXX napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 14. 02. 2013 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou po
150,-eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa Y. E., trvale bytom D., G. E. XX/XX, O.
R. R., pričom za uvedené obdobie jej dlhoval na výživnom sumu 3 030,-eur,

obvinenýpočasuvedenéhoobdobiapracovalamalfinančnéprostriedkynato,abyvýživnémoholriadne,
včas a v plnej výške platiť,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, neplnil
úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 46
Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods.
1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podala dňa 16. 02. 2016 pod sp.zn. XPv XXX/XX/
XXXX-XX obžalobu na obvineného C. E. za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že v období od septembra 2014 do súčasnej doby si neplnil v plnej
výške zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi N. E., nar. XX. XX. XXXX napriek tomu, že
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 14. 02. 2013 bol zaviazaný
prispievať na jeho výživu sumou po 150,-eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa Y.

E., trvale bytom D., G. E. XX/XX, O. R. R., pričom za uvedené obdobie jej dlhoval na výživnom sumu
3 030,-eur, pričom obvinený počas uvedeného obdobia pracoval a mal finančné prostriedky na to, aby
výživné mohol riadne, včas a v plnej výške platiť.

Samosudca vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal

dokazovanie, v rámci ktorého prečítal zápisnicu z výsluchu obžalovaného, vypočul svedkyňu Y. E.,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil skutkový stav ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný C. E. bol vypočutý prostredníctvom inštitútu právnej pomoci Krajským súdom v Plzni v

Českej republike a jeho výpoveď zo dňa 23. 09. 2016 bola potom na hlavnom pojednávaní prečítaná. Z
jeho výsluchu vyplýva, že o svojej povinnosti platiť výživné v sume 150,-eur na syna N. sa dozvedel až
niekedy v roku 2014, predtým o nej nevedel. Výživné v tejto výške nedokáže platiť, pretože mu to jeho
zárobkové pomery neumožňujú, a preto platí k rukám matky výživné len vo výške 40,-eur mesačne, o
čom predložil aj podacie lístky z banky, z ktorých táto skutočnosť vyplýva. Vo vzťahu k svojim osobným a

majetkovým pomerom uviedol, že inú vyživovaciu povinnosť ako k synovi N. E. nemá, býva s priateľkou
v prenajatom byte v Plzni v Českej republike, a hodnotnejšie hnuteľné alebo nehnuteľné veci nevlastní.
Je zamestnaný u Technických plastových systémov v Plzni, kde dosahuje čistý mesačný príjem 19-20
tisíc Kč. Po uhradení všetkých nevyhnutných nákladov mu nezostávajú finančné prostriedky na úhradu
výživného na syna N. v sume 150,-eur mesačne. Náklady na bývanie vyčíslil na sumu 8 000,-Kč

mesačne, v zime 9 500,-Kč mesačne, cesta autom do zamestnania ho vyjde na 1 600,-Kč mesačne,
900,-Kč ho stojí mesačne telefón, ďalej spláca úver v ČSOB banke vo výške 8 000,-Kč mesačne.

Svedkyňa Y. E. - matka N. E. uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXP
XXX/XXXX-XX zo dňa 14. 02. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 03. 2013 bol obžalovaný

zaviazaný prispievať na výživu syna N. E. výživným v sume 150,-eur mesačne do 15. dňa v mesiaci
vopred k jej rukám počnúc dňom 18. 07. 2012. Potvrdila, že obžalovaný jej z tejto sumy posiela každý
mesiac len sumu 40,-eur, avšak sumu 150,-eur, na ktorú bol zaviazaný neakceptuje, a preto na neho
podala trestné oznámenie. Obžalovaný syna nekontaktuje, nezaujíma sa o neho a neprispieva na neho
ani iným spôsobom. Syn núdzou netrpí, stará sa o neho sama a snaží sa v rámci svojich možností

vykryť všetky jeho potreby. N. začal od 01. 09. 2016 navštevovať Strednú odbornú školu hotelovú v
BanskejBystrici.Kdlžnémuvýživnémuuviedla,žeobžalovanýjejzaobdobieodseptembra2014posiela
pravidelne len sumu 40,-eur mesačne, avšak za január a február 2017 jej zatiaľ zo sumy 150,-eur
neposlal nič. Dlžné výživné k 23. 01. 2017 vyčíslila na 3 030,-eur.

Postupom podľa § 269 Tr. poriadku súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi
pripojenými do súdneho spisu. Z nich zistil, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. XXP XXX/XXXX-XX dňa 14. 02. 2013 zaviazaný prispievať na výživu maloletého N. E.
zvýšeným výživným zo sumy 39,84 eur na sumu 150,-eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky počnúc dňom 18. 07. 2012. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 03.

2013.

Z platobných príkazov nachádzajúcich sa v spise na č.l. 186-200 spisu vyplýva, že obžalovaný
poukazoval svedkyni Y. E. z titulu výživného sumu 40,-eur mesačne.Zo správy Okresnej správy sociálneho zabezpečenia Plzeň - Mesto zo dňa 19. 11. 2015 (čl. 69 spisu)
vyplýva, že obžalovaný je od marca 2014 zamestnaný v spol. Technické plastové systémy s.r.o., kde
dosahoval priemerný čistý mesačný príjem za rok 2014 v sume 20 281,-Kč (č.l. 70 spisu), za rok 2015

priemerný čistý mesačný príjem vo výške 21 444,-Kč (č.l. 71 spisu). Za obdobie január 2016 až august
2016 dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 20 290,-Kč (č.l. 204-211 spisu).

Z nájomnej zmluvy nachádzajúcej sa v spise na č.l. 149a vyplýva, že obžalovaný má prenajatý spolu s
Y. L. byt, pričom výška nájomného bola dohodnutá na 7 000,-Kč mesačne plus úhrada za spotrebované

energie.

Z úverovej zmluvy zo dňa 04. 07. 2014 nachádzajúcej sa v spise na č.l. 171-178 spisu vyplýva, že
obžalovaný si vzal v ČSOB a.s. Praha spotrebiteľský úver vo výške 260 000,-Kč, ktorý má splatiť v 48
mesačných splátkach po 7 359,-Kč mesačne.

Súdnazákladetaktovykonanéhodokazovaniaustálil,žeobžalovanýC.E.najmenejtrimesiacevobdobí
dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas, čím naplnil po subjektívnej ako aj objektívnej stránke zákonné znaky prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že v žalovanom období od septembra 2014
do rozhodnutia súdu, teda do 23. 01. 2017 si obžalovaný neplnil zákonnú povinnosť platiť výživné na
syna N. E. tak, ako bol na to zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXP XXX/
XXXX zo dňa 14. 02. 2013 v sume 150,-eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím
mu na tomto výživnom vznikol dlh vo výške 3 030,-eur. Výsluchom obžalovaného, ako aj výsluchom

svedkyne Y.. E., ako aj listinnými dôkazmi, potvrdeniami z peňažných ústavov mal súd preukázané,
že obžalovaný v rozhodnom období platil na výživu syna N. len sumu 40,-eur mesačne a zvyšok
neuhrádzal s odôvodnením, že mu to jeho zárobkové a majetkové pomery neumožňujú. Túto obhajobu
súd neakceptoval, pretože z potvrdenia o príjme obžalovaného vyplýva, že dosahoval taký príjem, z
ktorého mohol a mal dlžné výživné platiť. Zo zákona o rodine (§ 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z. z.

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení) vyplýva, že výživne má vždy
prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Treba si uvedomiť, že platenie výživného je prioritnou pohľadávkou a táto má vždy prednosť pred
uspokojovaním akýchkoľvek iných potrieb povinného rodiča. Súd pri skúmaním a ustaľovaní výšky

vyživovacej povinnosti a posudzovaní jej plnenia zo strany obžalovaného vychádzal z údajov uvedených
obžalovaným, ako i z písomných podkladov ním predložených. Súd tak pri rozhodovaní o výške a
skutočnom rozsahu vyživovacej povinnosti sa stotožnil s jej určením v rámci civilného konania, keď
sumu 150,-eur na syna N., ktorý navštevuje od 01. 09. 2016 strednú školu, považoval za primeranú.
Výšku dlžného výživného za obdobie september 2014 až február 2017, teda do rozhodnutia súdu, súd

vypočítal ako rozdiel medzi výživným určeným súdom v sume 150,-eur a sumou skutočne plateného
výživného obžalovaným v sume 40,-eur. Týmto spôsobom súd ustálil sumu dlžného výživného na sumu
440,-eur za rok 2014 ( september 2014 - december 2014), na sumu 1330,-eur za rok 2015 (január 2015
až december 2015), na sumu 1330,-eur za rok 2016 (január 2016 až december 2016) a na sumu 300,-
eur za 2 mesiace roku 2017 (január a február 2017), pretože v tomto období podľa tvrdenia svedkyne

Y.. E. obžalovaný na výživnom nezaplatil nič.

Súd sa pri ukladaní trestu ako právneho následku spáchaného trestného činu riadil zákonom
stanovenými zásadami. Ich cieľom je zabezpečiť najmä ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoria sa podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v

budúcnosti viedol riadny život a súčasne sa odradia iní od páchania trestných činov. Trest má zároveň
vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu po uznaní viny v zmysle podanej obžaloby u obžalovaného C. E.
súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, úmyselnú formu zavinenia, pohnútku, pomer

a mieru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom u obžalovaného zistil len jednu poľahčujúcu
okolnosť, vyplývajúcu z § 36 písm. j) Tr. zákona, že v minulosti viedol riadny život, priťažujúcu okolnosť
nezistil žiadnu a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady,
že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemublízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život.

Obžalovaný doteraz súdmi SR trestaný nebol, a teda sa neho hľadí ako na netrestaného. Pri prečine
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona trestný zákon umožňuje ukladať trest odňatia
slobody v trvaní od 1-5 rokov. Súd so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z vyššie
uvedených okolností a úvah obžalovanému C. E. uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov,
teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú

dobu v trvaní 2 roky, keď ma to, že takto uložený trest bude dostatočným na nápravu a prevýchovu
páchateľa - obžalovaného, tiež ako nástroj individuálnej a generálnej prevencie, v plnej miere splní účel
trest, tak ako to má na mysli Trestný zákon.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.