Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/97/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215217522
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215217522.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľky

S. J., nar. X.X.XXXX, bytom I. X, D., zast. AK JUDr. Marta Urbánková, Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava,
proti odporcovi K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom I.W. X, D., zast. VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Sliezska9,Bratislava,orozvodmanželstvaaúpravuvýkonuprávapovinnostírodičovnačasporozvode
kmaloletejR.J.,nar.XX.XX.XXXX,zast.kolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov S. J., rod. D., nar. X.X.XXXX a K. J., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa
X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v P. Z., vo zv. X, roč. XXXX, na strane X,

pod por. č. XX r o z v á d z a .

Maloletá R. J., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok b u d ú obaja rodičia.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej R. sumou 200 € mesačne, vždy do 15 dňa v

mesiaci vopred k rukám matky, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou R. bez prítomnosti matky nasledovne

- v každom párnom kalendárnom týždni v stredu v čase od 14.00 hod. do 18.30 hod., pr-vých päť
mesiacov každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 18.30 hod. a každú párnu nedeľu od 10.00 hod. do
18.30 hod., následne po uplynutí piatich mesiacov od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
- 2 -

- v každom nepárnom kalendárnom týždni utorok a štvrtok v čase od 14.00 hod. do 18.30 hod.

- v každom kalendárnom roku počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 12.00 hod. do
26.12. do 12.00 hod. a každý nepárny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod.

každý nepárny rok počas Silvestra v čase od 31.12. od 10.00 hod. do 2.1. nasledujúceho ka-lendárneho
roka do 10.00 hod.

počínajúc rokom 2017 každý kalendárny rok počas letných školských prázdnin od 01.07. od 10.00 hod.
do 10.07. do 10.00 hod a od 01.08. od 10.00 hod. do 10.08. do 10.00 hod.každý párny rok cez veľkonočné sviatky od Veľkonočnej nedele od 10.00 hod. do Veľkonoč-ného
pondelka do 12.00 hod. a každý nepárny rok od Veľkonočného pondelka od 12.00 hod. do utorka
nasledujúceho dňa do 9.30 hod..

Otec j e p o v i n n ý maloletú si v stanovenom čase prevziať a odovzdať v mieste bydli-ska matky.

Matka j e p o v i n n á v stanovenom čase odovzdať maloletú do starostlivosti otca s jej osobnými
vecami a riadne ju na styk s otcom pripraviť.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súd dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka domáhala roz-vodu

manželstva s odporcom z dôvodu, že ich vzťahy sú dlhodobo vážne narušené, rozvrat je trvalý a
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka zároveň žiadala upraviť výkon
práv a povinností oboch rodičov k maloletej R. na čas po rozvode man-želstva.

Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili po 8 rokoch vzťahu a okrem menších nedorozumení

bolo ich manželstvo harmonické až do roku 2014. K vážnemu naruše-niu manželských vzťahov došlo
v roku 2014, keď odporca začal žiarliť viac ako obvykle a správať sa majetnícky. Od uvedenej doby ju
začal viac sledovať a kontrolovať. Navrhova-teľka mala záujem udržať ich manželstvo za predpokladu,
že odporca navštívi psychológa, no nakoľko jeho pomoc nevyhľadal, jej city k nemu ochladli.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom práv-nych zástupcov,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä sobášnym listom, rodným listom
dieťaťa, výpismi z účtu, správou zo psychologického vyšetrenia zo dňa

XX.XX.XXXX, potvrdením o poberaní prídavkov na deti zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o pobe-raní
rodičovského príspevku za rok 2016 zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o zárobku otca, do-hodou o
zmene pracovnej zmluvy, správou ÚSPVaR zo sociálneho šetrenia zo dňa XX.XX.XXXX ako i ďalším
obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania sú slovenskí štátni občania, obaja národnosti slovenskej. U oboch ide o manželstvo
prvé. Z ich manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila mal. R..

Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1
písm. a) O.s.p. je daná tým, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Bratislave na I. ulici.

Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XXX/XXXX- XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení
s opravným uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení so zmeňu-júcim
uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCoP/XX/XXXX-XX zo dňa 01.03.2016 súd dočasne
upravil styk otca s maloletou R. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý nepárny týždeň
v utorok a vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 12:00

hod. za prítomnosti matky.

Zo správy zo psychologického vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že mal. R. má zjavne
nadpriemerný psychomotorický vývin. Dieťa je doposiaľ dojčené a výrazne citovo fixované na matku,
s ktorou žije a trávi prevažnú väčšinu času. Denný spánok má pravidelný v čase od 15:30 do 17:30

hod., pričom zaspí len v domácom prostredí a v prítomnosti matky, čo je potrebné rešpektovať. Lekárka
odporučila styk s otcom len v prítomnosti matky, s po-stupnou citlivou adaptáciou.

Z potvrdenia o poberaní prídavkov na deti zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhova-teľka poberá
prídavok na dieťa v zmysle zákona č. 600/2003 Z.z..Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2016 zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matka
do uvedeného dňa dostala rodičovský príspevok celkovo vo výške 2.438,40-eur.

Z potvrdenia o zárobku otca súd zistil, že otcov priemerný mesačný zárobok predsta-voval za obdobie
január - február XXXX sumu 1.100,88-eur.

Zo správy ÚSPVaR zo sociálneho šetrenia zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že odporca má vytvorené
vhodné podmienky pre všestranný psychický, fyzický a sociálny rozvoj a vývin mal. R..

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že manželstvo uzavreli v roku 2011, pričom
spočiatku bolo všetko v poriadku. Postupom času manžel začal žiarliť, kontrolovať ju a sledovať. Jeho
žiarlivosť a sledovanie stále gradovali, pričom ona mala záu-jem riešiť celú situáciu so psychológom.
V roku 2014 manželovi povedala, že chce odísť, on však plakal, citovo ju vydieral a podozrieval ju z
nevery. V roku 2015 si našla iného partnera a keďže manžel ju stále sledoval aj cez kameru, tak na to

prišiel. Vtedy odišla a po 2 týždňoch sa vrátila, nakoľko odporca chcel všetko urovnať. Intímne spolu
nežijú od začiatku roku 2015.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti iba s dcérou, manžel odišiel

v auguste 2015. Ako dôvod rozvratu manželstva uviedla chorobnú žiarlivosť manžela a obmedzovanie.
Mal. dcéru navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti, styk upraviť bez obmedzenia (jedinou jej
výhradou bolo akceptovanie zaužívaného režimu maloletej), nakoľko chcela aby sa otec s dcérou stýkal,
ale zatiaľ bez prespania, pretože R. je ešte malá. Výživné navrhla v sume 250-eur mesačne. Matka
ďalej uviedla, že nemá problém s tým aby sa otec s dcérou stretával i osamote, avšak dcéra si musí na

neho zvyknúť. Doposiaľ si na neho nenavykla, pretože nemala kedy, keďže aj keď je na stretnutí, otec
vždy schôdzku skorej ukončí, pretože musí ísť napr. na poštu. Na stretnutiach sú prítomní aj jej rodičia
a aj kama-rátky, ktoré sa práve na ihrisku nachádzajú. Tieto osoby môžu potvrdiť, že otec môže ísť s
maloletou kamkoľvek. Matka nikdy nedáva dieťaťu pociťovať, že niečo medzi nimi ako rodičmi nie je v
poriadku a vždy sa o otcovi dieťaťa vyjadruje pekne. Už v minulosti iniciova-la návštevu psychológov s

úmyslom, aby sa už dnes mohol otec stretávať s dcérou osamote, on však nemal záujem. Matkin príjem
predstavuje rodičovský príspevok vo výške 226-eur mesačne, ako pravidelné mesačné výdavky uviedla:
plienky 28-eur, mlieko 20-eur, doplnková výživa 30-eur, strava pre obe 200-300-eur mesačne, drogéria
pre obe 40-eur, oblečenie 80-eur, životná poistka 33-eur, telefón 15-eur, poplatky za byt ako nájomné,
elektrina, internet hradí stále manžel, hypotéku v sume 209-eur hradí ona. Finančne jej vypomáhajú

rodičia. Manžel posiela na dcéru výživné vo výške 150- eur mesačne. S manželom má vo vlastníctve
3-izbový byt, žiadne ďalšie nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní, majú spoločné
úspory v sume cca 15.000- eur.

Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že ich vzťah prebiehal v poriadku cca 12 rokov,

manželstvo bolo šťastné asi 4 roky a to až do času, kým nevstúpila do ich vzťahu ďalšia osoba. Vtedy
začal mať podozrenie, ktoré sa mu aj potvrdilo. Zaužívané veci sa začali meniť ( napr. nemohol ísť s
manželkou a dcérou ani v sobotu von) a keďže nechcel žiť v tejto nevedomosti, začal situáciu riešiť.
Manželka potom vybrala spoločné úspory, ku ktorým nemal prístup a ktoré z 2/3-ín našetril on. So
spoločnej domácnosti sa odsťahoval, pretože s osobou, ktorá ho podviedla a okradla nedokázal žiť a cíti

k nej neprekonateľný od-por. So zverením dieťaťa matke súhlasil, výšku výživného navrhol určiť v sume
150-eur me-sačne. Styk s maloletou dcérou navrhol upraviť v rozsahu každý párny týždeň v stredu od
14:00 hod do 19:00 hod. a od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., v každý nepárny týždeň
v dňoch utorok, stredu a štvrtok od 14:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že dieťa si prebe-rie a odovzdá v
mieste bydliska matky. Odporca ďalej uviedol, že manželka mu neumožňuje stretnutia s dcérou osamote

a on nie je typ, ktorý by násilím vytrhával dieťa matke z rúk. Stretnutia za prítomnosti ďalších osôb
mu nie sú príjemné. V zamestnaní bol preradený na inú prevádzku, nakoľko mu to zamestnávateľ
nariadil. Pracovnú dobu má nepravidelnú, robieva aj cez víkendy a sviatky, pracuje ako mechanik
automatizačných zariadení. Jeho mesačný príjem predstavuje sumu cca 950- eur netto, nakoľko mu
odpadli nadčasy a pohotovosti. Mesačné výdavky má celkovo v sume 700-800 eur, ktoré pozostávajú

z platieb nájomného 200-eur, elektriny 20-eur, plynu 7-eur, internetu + pevnej linky 28-eur, životnej
poistky 45-eur, mobilu 40-eur, pohonných hmôt 100- eur, výživného na dcéru 150-eur, ďalej má iba
bežné výdavky na drogériu, stravu a pod. Otec býva u svojich rodičov a niekedy aj u kolegu, pričomrodičom prispieva na domácnosť sumou 100- eur mesačne. Okrem spomínaného bytu nevlastní žiadne
nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Motorové vozidlo, ktoré používa patrí rodičom.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že navrhovateľka hneď po podaní návrhu na roz-vod manželstva
zamedzila stretávaniu otca s dcérou, pričom nikdy, aj v čase keď žili v spo-ločnej domácnosti, nebola
v čase po príchode odporcu z práce ako i večer doma a zdržiavala sa u svojich rodičov, ktorí bývajú

neďaleko. Matka neumožňuje otcovi byť s dieťaťom osa-mote, nerešpektovala ani naliehanie polície a
vždy to skončilo neúspechom. Do času kým neprišiel odporca na neveru navrhovateľky bol vzorným
otcom, ktorý nespochybňoval úlohu matky.

Kolízny opatrovník navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, styk upraviť v zmysle návrhu
otca a výživné upraviť v sume 200-eur mesačne.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnos-tiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manžel-stvom sú
povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetko-vých pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvod-nených

prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťa-hov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov ma-loletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo malo-leté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu.

Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povin-ností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevyko-nateľná.

Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové

väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpek-tované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabyboloreš-pektovanéprávodieťaťanaudržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osob-ného styku s obidvomi rodičmi.Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s malole-tým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťa-ťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,

ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 65 ods. 1 Zák. o. rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. l veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery.

Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku
podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990,
ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49
ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to,

abysauznalazásada,žeobajarodičiamajúspoločnúzodpovednosťzavýchovuavývojdieťaťa.Rodičia
alebo v zodpovedajúcich prípadoch zá-konní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a
vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd mal za

preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, v budúcnosti už nemôže plniť
svoje základné funkcie a od manželov nemožno očakávať obnovenie man-želského spolužitia. Ako
príčinu rozvratu manželstva súd videl ochladenie vzťahov, rozdiel-nosť pováh a názorov na spoločné
žitie manželov, čo viedlo k citovému odcudzeniu sa.

Otázka zverenia mal. R. do starostlivosti matky nebola sporná i napriek tomu, že v priebehu konania mal
otec snahu o striedavú osobnú starostlivosť. Rozhodnutie o tom, kto-rému z rodičov bude dieťa zverené
do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane

rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem
dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti
jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne
potrebuje vzor (vý-chovu má určovať psychický zdravší rodič), vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka
a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa

ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Prihliadnuc na vyššie uvedené faktory ako i s ohľadom na
to,žesozverenímdieťaťadostarostlivostimatkysúhlasilivšetciúčastnícikonania,súdorozhodoltak,že
mal. R. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie
riadnej starostlivosti o dieťa.

O zastupovaní a správe majetku maloletej súd rozhodol tak, že zastupovať dieťa a spravovať jeho
majetok budú obaja rodičia. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami,
ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať
každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetkudieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodaro-vať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto
právo patrí obom rodičom.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletej ale i z možností, schopností ako
aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodi-čov k maloletým deťom
je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích
povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine,
odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o

vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a
detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových
pome-rov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase
vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnos-ťami rodiča, ktoré
rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická

zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ).
Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie
rovnakej pozície.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec pracuje ako mechanik au-tomatizačných

zariadení a jeho priemerný mesačný príjem predstavoval v januári a februári 2016 sumu 1.100,88-eur
netto. S matkou vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve 3 izbový byt a majú úspory cca vo výške
cca 15.000-eur. Otec žiadne ďalšie nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Aj napriek
skutočnosti, že nežije s matkou v jednej domácnosti, uhrádza jej nájom za byt. Matka býva v 3-izbovom
byte, ktorý je v bezpodielovom spo-luvlastníctve manželov, v súčasnosti poberá rodičovský príspevok a

prídavok na dieťa celkovo v sume cca 226-eur mesačne. Otec jej prispieva na výživu dieťaťa sumou 150-
eur. Matka uviedla len bežné výdavky na mal. Ninu spočívajúce v strave, oblečení, drogérii či poistke.

Vzhľadom na možnosti a schopnosti otca ako povinného rodiča ako i jeho majetkové pomery, súd mu

uložil povinnosť prispievať na výživu mal. R. sumou 200-eur mesačne t.j. o 50-eur viac ako prispieval
doposiaľ, majúc za to, že uvedená výška výživného odzrkadľuje i odôvodnené potreby mal. dieťaťa.
Súd pri určovaní výšky výživného bral taktiež do úvahy skutočnosť, že matka je na materskej dovolenke
a jej jediným príjmom je rodičovský príspe-vok a prídavok na dieťa. Súd považoval výživné v sume
ako navrhovala matka (v sume 300-eur mesačne) za neprimerane vysoké, vzhľadom na vek dieťaťa

ako i skutočnosť, že otec sa aktívne podieľa na úhradách nájomného ako i ostatných platieb ako napr.
elektriny, plynu, internetu, za byt v ktorom býva matka.

Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zá-kon zaväzuje
deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpoved-nosť (za riadnu výchovu

detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli
k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - ani pri plnom rešpektovaní práv samých
maloletých - zákonného, o to menej ústavného práv-neho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej
starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený. (nález
Ústavného súdu ČR z 24. septem-bra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98).

Súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť pr-voradým hľadiskom
pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a
tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého
dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné posta-venie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo

veci II.ÚS 554/04).

V otázke styku je potrebné zdôrazniť, že obaja rodičia majú právo stýkať sa so svojím dieťaťom a
tým sa podieľať na jeho výchove. Napriek tomu, že jeden z rodičov nežije v spo-ločnej domácnosti
s druhým rodičom a dieťaťom, dieťa má právo stýkať sa s týmto rodičom, ktorý má voči nemu stále

rodičovské práva a povinnosti. Práve úprava tohto kontaktu rodiča s dieťaťom je obsahom práva
styku. Právo styku prináleží rodičovi bez ohľadu na to, či je upravené súdnym rozhodnutím alebo nie.
Obidvaja rodičia si musia uvedomiť, že udržiavanie kontaktu medzi dieťaťom a rodičom, ktorý nežije v
spoločnej domácnosti s dieťaťom, je v záujme dieťaťa a všeobecne sa odporúča, aby sa oddelene žijúcirodičia predovšetkým navzá-jom dohodli o spoločnej výchove dieťaťa a návštevách druhého rodiča.
Autoritatívne súdne rozhodnutie je jednou z možností ako upraviť stretávanie rodiča s dieťaťom. Je to
subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú. Súd musí

upraviť styk autoritatívne vždy ak z okolností prípadu usúdi, že medzi rodičmi stále trvajú negatívne
emócie, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania. Takéto riešenie je v záujme maloletého
dieťaťa.

Súd mal jednoznačne za preukázané, že v predmetnej veci je potrebné styk otca s die-ťaťom upraviť

súdnym rozhodnutím, nakoľko komunikácia medzi rodičmi je sťažená, pričom obaja sa nevedia
dohodnúť na homogénnom, ustálenom režime stretávania sa otca s dieťaťom. Mal. R. je vo veku,
kedy sa rodičia musia prispôsobiť jej potrebám a časovému režimu a vytvárať tak zabehnutú štruktúru
každodenného fungovania. Záujem mal. R. na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavania
vzťahu medzi rodičom a maloletým die-ťaťom, taktiež je potrebné si uvedomiť potrebu spolupôsobenia
rodiča - otca na maloleté die

ťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať zdravému vývoju dieťaťa.
Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska jeho budúceho vývinu nana-jvýš vhodné. Tento
stav je pre maloleté dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov.

uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale
nežije musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas
ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či
príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou.

Autoritatívne súdne rozhodnutie je jednou z možností ako upraviť stretávanie rodiča s dieťaťom. Je to
subsidiárne riešenie pre všetky ostatné prípady, ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú. Súd musí
upraviť styk autoritatívne vždy ak z okolností prípadu usú-di, že medzi rodičmi stále trvajú negatívne
emócie, ktoré môžu v budúcnosti ohroziť realizáciu stretávania. V predmetnej veci však nedá súdu
neuviesť, že určite najvhodnejšou úpravou stretávania otca s dcérou by bola úprava po vzájomnej

dohode rodičov, a to najmä vzhľadom na nepravidelnú pracovnú dobu otca. Nakoľko však komunikácia
medzi rodičmi je kompliko-vaná, súd mal za to, že hoci úprava styku na vopred vymedzené termíny, nie
je práve naj-vhodnejším riešením pre zachovanie citových väzieb a kontaktu rodiča s dieťaťom, vytvára
však maloletej pravidelný režim a stabilitu, ktoré maloletá R. potrebuje v súčasnej situácii najviac. Takéto
riešenie je v záujme maloletého dieťaťa a poskytuje dostatočný priestor na zachovanie pevných väzieb

otca s dcérou v intenzite akú súd stanovil vo výroku tohto roz-hodnutia. Obmedziť styk otca s dieťaťom
by nebolo v záujme maloletej, nakoľko otec má právo a záujem aktívne sa podieľať na výchove dieťaťa
a touto úpravou mu bude daná príle-žitosť budovať a upevňovať si vzájomný vzťah s dieťaťom. Súd
touto cestou apeluje na otca, aby sa snažil realizovať stretávanie s maloletou v stanovenom čase a aby
si prispôsobil svoje pracovné povinnosti tak aby sa styk mohol pravidelne realizovať.

Súd mal v predmetnej veci po náležite vykonanom dokazovaní za to, že je potrebné podporovať
vzájomnú citovú väzbu medzi otcom a dieťaťom a to najmä úpravou styku i bez prítomnosti matky.
Otec prejavuje aktívnu snahu podieľať sa na výchove a starostlivosti o dcéru, čo mu je však v súčasnej
dobe čiastočne znemožňované a to najmä neustálou prítom-nosťou matky na stretnutiach, ktoré sa

uskutočňujúnepravidelneatopodľavôlematky.Otecmávytvorenévhodnépodmienky(bytové,finančné
ako i morálne) pre výchovu a zabezpečenie starostlivosti o dieťa v určenom čase, má právo stýkať sa
s dieťaťom bez prí-tomnosti matky a vykonávať tým jedno zo svojich rodičovských práv a tým vytvárať,
budo-vať a upevňovať citové väzby.

Súd prihliadal i na skutočnosť, že mal. R. je v súčasnej dobe silne citovo viazaná na svoju matku, pričom
s ohľadom túto skutočnosť, súd upravil úpravu stretávania sa otca s dieťaťom prvých päť mesiacov bez
prespávania u otca, čím bude daná možnosť a časový priestor pre postupné vytvorenie si vzájomného
vzťahu a väzby. V súčasnej dobe je potrebné postupne a citlivo sa adaptovať na novú situáciu, najmä
keď bude dieťa časom u otca i cez noc.

Matka nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa otec o dieťa nedokázal náležite po-starať, resp. že
by dieťaťu pobytom u otca v dlhšom časovom rozsahu, hrozila nejaká ujma.Maloleté dieťa je vo veku kedy si bude prítomnosť otca uvedomovať intenzívnejšie a vzhľadom na
osobnosť otca, súd nemá pochybnosti o tom, že dieťa by ťažko prežívalo od-lúčenie od matky aj keď

len krátkodobé. Napriek uvedenému ako i vzhľadom na blížiace sa obdobie letných školských prázdnin,
súd mal za to, že úprava stretávania sa otca s dieťaťom počas letných školských prázdnin by nebola v
tomto kalendárnom roku vhodná a v záujme citlivého postupného zbližovania sa otca s dcérou, úpravu
počas letných prázdnin súd upravil počnúc rokom 2017 t.j. od nasledujúceho kalendárneho roka kedy
bude dieťa už vo veku tri a pol roka, citovo bude zrelšie a na čas strávený s otcom v dlhšom časovom

úseku, viac pripra-venejšie.

Taktiež súd nemal najmenšie pochybnosti, že počas letných prázdnin v budúcnosti by dieťa malo
problém tráviť s otcom desať dní nasledujúcich po sebe, pričom takouto úpravou počas letného obdobia
bude rodičom umožnené napr. vycestovať na dovolenku či už do za-hraničia alebo na území Slovenskej
republiky.

Pokiaľ ide o úpravu stretávania sa otca s dieťaťom počas letných školských prázdnin, vianočných a
veľkonočných sviatkov, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto roz-hodnutia, majúc za to, že
uvedená úprava je najvhodnejšou úpravou vzhľadom na vek dieťa-ťa, vzhľadom na režim dieťaťa a jeho
vek súd upravil čas odovzdania dieťaťa.

Zároveň súd výrazne apeluje na oboch rodičov aby sa snažili o upokojenie celej situá-cie, a to
najmä zlepšením vzájomnej komunikácie. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že vťa-hovaním dieťaťa
do vzájomných konfliktov rodičov, je dieťa vystavované záťažovým situá-ciám, ktoré nie je schopné,
vzhľadom na svoj vek racionálne spracovať.

Taktiežsúdnepovažovalargumentmatky,žeotecnemávytvorenévhodnéprostredieprestyksdieťaťom
za relevantný, nakoľko aj zo správy ÚPSVaR ako i z výpovede otca vy-plýva, že otec má v dome u
svojich rodičov vytvorené vhodné podmienky pre styk s dieťaťom.

Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpo-vednosť matky, aby
mal. R. viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote mal. R. je nepopierateľná,
preto je úlohou matky vhodne na mal. dieťa pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s
druhým rodičom veku primeraným spôsobom. Rovnako súd touto cestou apeluje na matku, aby dieťa
na styk s otcom riadne pripravila, pozi-tívne naň pôsobila, pričom riadnou prípravou súd nemá na mysli,

len oblečenie dieťaťa, ale predovšetkým psychickú prípravu dieťaťa, ktorá je vzhľadom pre mal. R. v
súčasnej situá-cii najpotrebnejšia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci ne-majú právo na
náhradu trov konania o rozvod. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti ak to

odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Uvedené pred-poklady pre priznanie náhrady
trov konania v prejednávanej veci splnené neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde. V
odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým ziste-niam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priez-visko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matrič-nému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.