Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/310/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207231857
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1207231857.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci navrhovateľa: K.. R. U.,

nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX F., zastúpeného advokátkou: JUDr. Petronela Kavecká, Kolískova 1,
Bratislava proti odporkyni: K.. A. M., nar. XX.XX.XXXX, T. X, XXX XX T., Č. C., zastúpenej advokátkou:
Mgr.IvanaBlajsková,Kalinčiakova4,83104Bratislava,ozaplatenie4.518,06eurspríslušenstvomtakto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 15.11.2007 sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali nahradenia
vyhlásenia vôle odporkyne tak, že odporkyňa ako vlastníčka všetkého hmotného statku získaného

z prostriedkov splátkového úveru č. XXXXXXXXXX poskytnutého veriteľom Slovenskou sporiteľňou,
a.s. dňa 21.10.2004 berie na seba zodpovednosť v plnom rozsahu za poskytnutý úver tak, ako
je obsiahnuté vo vzájomnej dohode medzi navrhovateľmi a odporkyňou vypracovanom dokumente
"Vyhlásenie ručiteľa podľa § 546 Občianskeho zákonníka" zo dňa 14.11.2006.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou sa ako dlhoroční životní partneri vzájomne
dohodli na využití a následnom uzatvorení zmluvy o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou,

a.s. Účelom tohto úveru bolo vybudovanie si spoločnej domácnosti v perspektíve spoločnej budúcnosti
v partnerskom spolunažívaní. Nakoľko v danom období podmienky na poskytnutie úveru spĺňal len
navrhovateľ, uzatvoril dňa 21.10.2004 ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX v sume 240.000,- Sk s príslušenstvom. Za zabezpečenie veriteľovej pohľadávky
z predmetnej úverovej zmluvy v plnom rozsahu taktiež ručila odporkyňa a navrhovateľ v 2. rade. S
ohľadom na skutočnosť,
že poskytnutý úver bol v celosti investovaný do časti nehnuteľnosti v podielovom vlastníctve odporkyne,

nachádzajúcej sa na adrese Y. XXX, zaviazala sa odporkyňa uhrádzať pravidelné úhrady splátkového
úveru v plnej miere a to od samého počiatku (1. splátka dňa 20.11.2004) až do úplného, konečného
vysporiadania v plnom rozsahu, .t.j. do 20.11.2012. Táto dohoda bola zo strany odporkyne do podania
návrhu plnená. Po niekoľkoročnom spolužití odporkyňa vzťah ukončila. Neukončila však napriek jej
návrhu a prísľubu korektného mimosúdneho riešenia poskytnutý splátkový úver. Navrhovateľ predložil
odporkyni korektne vypracované Vyhlásenie ručiteľa podľa § 546 Občianskeho zákonníka, ktoré vzniklo
po tom, čo sa účastníci na jeho obsahu vopred dohodli, ako to § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka

umožňuje. Na žiadosť navrhovateľa vydal veriteľ súhlas s prevzatím dlhu odporkyňou, jeho podmienkou
však bolo, aby odporkyňa predložila veriteľovi všetky potrebné doklady na posúdenie jej možnosti
predmetný úver splácať, takisto musela zabezpečiť dvoch nových ručiteľov.Uznesením č. k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 07.07.2010 súd rozhodol o návrhu navrhovateľov
doručenom súdu dňa 16.03.2010 a pripustil zmenu žaloby tak, že sa domáhali uloženia povinnosti
odporkyni uhradiť poskytnutý úver spolu s príslušenstvom v plnom rozsahu až do jeho úplného a

konečného vysporiadania, t.j. najneskôr do 20.11.2012 a to vždy v súlade s aktualizovaným a platným
Plánomanuitnýchsplátok,ktorýtvoríneoddeliteľnúsúčasťZmluvyosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXX
zo dňa 21.10.2004.

Uznesením č. k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 14.10.2011 súd rozhodol o návrhu navrhovateľov

doručenom súdu dňa 04.03.2011 a pripustil zmenu žaloby tak, že sa domáhali uloženia povinnosti
odporkyni vrátiť navrhovateľovi v 1. rade investície do cudzieho majetku spolu s príslušenstvom vo výške
4.518,06 eur.

Uznesením č. k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 14.10.2011 súd konanie v časti o návrhu navrhovateľa
v 1. rade zastavil z dôvodu späťvzatia.

Uzneseniami č. k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 24.05.2012 a uznesením vyhláseným na pojednávaní
dňa 25.01.2013 súd rozhodol o návrhu navrhovateľa doručenom súdu dňa 16.05.2012 a pripustil zmenu
žaloby v časti týkajúcej sa uplatnených úrokov z omeškania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov, svedkov a zistil
nasledovný skutkový stav:

Dňa 21.10.2004 uzatvoril navrhovateľ ako dlžník a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške

240.000,- Sk s úrokovou sadzbou 9,8% p.a., poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 2% z výšky úveru,
s poplatkom za správu úveru vo výške 40,- Sk mesačne, mesačnými splátkami vo výške 3.650,- Sk a
splatnosťou prvej splátky dňa 20.11.2004.

Dňa 21.10.2004 uzatvorila odporkyňa ako ručiteľ a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ Dohodu o

ručení, na základe ktorej sa odporkyňa zaviazala ručiť za prípadné neuspokojené pohľadávky veriteľa
zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Dňa 21.10.2004 uzatvoril pôvodný navrhovateľ v 2.
rade K.. K. A. ako ručiteľ a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ Dohodu o ručení, na základe ktorej
sa ručiteľ zaviazal
ručiť za prípadné neuspokojené pohľadávky veriteľa zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.

Vo Vyhlásení ručiteľa podľa § 546 Občianskeho zákonníka sa odporkyňa zaviazala uspokojiť veriteľa
aj v ostávajúcej časti poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom. Odporkyňa Vyhlásenie ručiteľa
nepodpísala. Odporkyňa dňa 30.11.2006 podpísala Pripomienky k Vyhláseniu ručiteľa, v ktorých navrhla
zmeny vo Vyhlásení, ktoré sa netýkali časti o záväzku odporkyne uspokojiť veriteľa v ostávajúcej časti

poskytnutého úveru. Žiadala vypustiť odstavce týkajúce sa jej záväzku do 31.01.2007 zabezpečiť za
navrhovateľa a druhého ručiteľa iné osoby spĺňajúce podmienky stanovené veriteľom.

Dňa 24.01.2007 vydala Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ súhlas s prevzatím dlhu na úvere
č. XXXXXXXXXX/XXXX poskytnutého dňa 21.10.2004. Odporkyňa môže prevziať dlh na úvere po

predložení všetkých potrebných podkladov. V prípade predloženia týchto podkladov a následného
posúdenia bonity nového žiadateľa a ručiteľa, môžu pristúpiť k podpisu Zmluvy o prevzatí záväzku.

Z predložených faktúr a pokladničných dokladov mal súd za preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo
sporné, že do rodinného domu v spoluvlastníctve odporkyne v Y. XXX boli z prostriedkov poskytnutých

na základe Zmluvy o splátkovom úvere investované nasledovné finančné prostriedky:
- vo výške 50.340,- Sk dňa 10.11.2004
- vo výške 12.349,- Sk dňa 02.12.2004
- vo výške 5.725,- Sk dňa 02.12.2004
- vo výške 161.681,- Sk dňa 20.03.2005

- vo výške 6.848,- Sk dňa 18.12.2004, spolu vo výške 236.943,- Sk (7.865,06 eur).

Z listu vlastníctva č. XX súd zistil, že spoluvlastníčkami rodinného domu v Y. so súpisným číslom XXX
sú Y. M. v podiele ?, A. M. (odporkyňa) v podiele ? a H. M. v podiele ?.Medziúčastníkmibolotedanespornévykonanieinvestíciídonehnuteľnostivspoluvlastníctveodporkyne
z prostriedkov získaných navrhovateľom na základe zmluvy o splátkovom úvere, pričom taktiež bolo

nesporné, že od 19.11.2004 do 21.12.2009 platila mesačné splátky vo výške podľa zmluvy o splátkovom
úvere odporkyňa, a to na účet navrhovateľa, ktorý ich následne zaslal veriteľovi (spolu v sume 7.921,78
eur) a od januára 2010 až do úplného splatenia úveru ich platil odporca (spolu v sume 4.518,06 eur).

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že s odporkyňou spolu začali chodiť a keďže

odporkyňa bývala so svojou matkou a sestrou vo viacgeneračnom dome, dohodli sa, že tam budú bývať
spolu. V januári 2004 si navrhovateľ zobral leasing na auto vo výške cca 240.000,- Sk. Ku konfliktom
s matkou odporkyne uviedol, že tieto sa netýkali len jeho, nakoľko samotná odporkyňa mala s matkou
pomerne časté konflikty, ktoré sa vyostrili najmä po kúpe vozidla. Jedného dňa na navrhovateľa matka
odporkyne zaútočila, čoho následkom bola ostrá výmena názorov, načo mu zamedzila prístup do
zvyšnej časti domu, takže účastníci zostali bez sociálnych zariadení. Odporkyňa prišla s nápadom, aby

prázdne miestnosti zariadili, teda iniciatíva vzišla so strany odporkyne a nie navrhovateľovej. Dôvod, pre
ktorý sa navrhovateľ stal dlžníkom z úverovej zmluvy je ten, že odporkyňa v tom období
končila so zamestnávateľom pracovný pomer ako zamestnankyňa a začala pracovať ako živnostníčka
a nikto by jej za tej situácie úver nedal. Preto sa účastníci dohodli, že úver na domácnosť bude
splácať odporkyňa a leasing za auto bude splácať navrhovateľ. V roku 2006 sa účastníci rozišli a

navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Do roku 2009 odporkyňa úver riadne splácala.
Poukázal na to, že súčasťou úveru sú aj úroky z úveru, na čo navrhovateľ odporkyňu upozornil, preto
nerozumie jej vyjadreniu, že nechcela zostať nikomu nič dlžná. Pár dni po rozchode v roku 2006
odporkyňa navrhovateľovi ústne sľúbila, že zabezpečí dve osoby, ktoré nahradia navrhovateľa ako
dlžníka a bývalého navrhovateľa v 2. rade ako ručiteľa. Odporkyňa navrhovateľa niekoľkokrát vyzvala,

aby úver dal prepísať na ňu. Preto bol spísaný návrh dohody, ktorý je založený v súdnom spise, ku
ktorému sa odporkyňa vyjadrila svojimi poznámkami. Dohoda medzi účastníkmi bola jednoznačná,
odporkyňa sľúbila, že úver doplatí. Zopakoval, že vzatie úveru nebola iniciatíva z jeho strany, lebo on
už v tom období splácal splátky na auto. V danom období účastníci zarábali približne rovnako, dokiaľ
nezačala odporkyňa pracovať ako živnostníčka. V žiadnom prípade nie je pravda, že by do domácnosti

neprispieval, nakoľko platil nákupy potravín, benzín atď. Ďalej účastníkov finančne podporoval aj otec
navrhovateľa, čo navrhovateľ od odporkyne nežiadal naspäť. Navrhovateľ potvrdil, že peniaze za staré
auto boli použité na kúpu nového auta, avšak vlastníkom starého auto bol navrhovateľ, takže peniaze z
predaja starého auta boli jeho. Tým chcel navrhovateľ povedať to, že už splácal mesačne okolo 5.000,-
Sk ako leasingové splátky na auto a bolo by nelogické brať si na seba ďalší úver. Navrhovateľ uviedol,

že medzi účastníkmi bola uzatvorená ústna dohoda, že odporkyňa bude splácať úver ako celok.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s navrhovateľom začali spolu chodiť s tým, že asi po roku
známosti v roku 2000 sa nasťahoval k odporkyni do domácnosti. Po určitom čase nastal zlom, kedy
došlo ku konfliktu medzi navrhovateľom a jej rodinou, najmä jej mamou, ktorí prestali spolu komunikovať.

Dovtedy bývali spolu aj s mamou odporkyne v jednej domácnosti, po konflikte bolo potrebné vyčleniť
určitú časť domácnosti iba pre účastníkov, vzhľadom na napäté vzťahy, pričom vyčlenené priestory a aj
vzatie pôžičky bolo výsledkom iniciatívy navrhovateľa. V roku 2004 teda bola na tieto účely vzatá pôžička
a tým, že účastníci spolu žili, odporkyňa sa stala prvým ručiteľom. Pôžičku navrhovateľa odporkyňa brala
ako jeho príspevok do domácnosti, nakoľko dovtedy na chod domácnosti neprispieval, ani to po ňom

nevyžadovala. Časť domu bola teda z pôžičky zariadená a keď sa mal úver začať splácať, odporkyňa
mala lepšie finančné možnosti, preto posielala mesačné splátky na účet navrhovateľa, z ktorého boli
zasielané na účet banky. Mesačné splátky odporkyňa uhrádzala aj z toho dôvodu, že mali kvôli financiám
časté nezhody a chcela mať v týchto veciach pokoj. V roku 2006 sa účastníci rozišli, dovtedy bývali v
spoločnej domácnosti. Peňažné prostriedky z úveru boli použité na nákup nábytku a tieto odporkyňa

naďalej posielala navrhovateľovi, pričom splátky splácala dovtedy, dokiaľ hodnota investovaných vecí
dovŕšila čiastku, ktorú odporkyňa zaplatila. Nechcela zostať nikomu nič dlžná, takže to douhrádzala,
aj keď si myslí, že to nemusela urobiť. Poukázala na to, že výška investícií bola 236.000,- Sk, ona
zaplatila sumu vo výške 238.000,- Sk. Na otázku, na základe čoho resp. prečo splácala mesačné splátky
na základe úverovej zmluvy, odporkyňa uviedla, že na základe jej dobrej vôle a na základe toho, že

nechcela zostať nikomu nič dlžná a kvôli tomu, aby predchádzala takýmto konfliktom. Konflikty ohľadom
peňazí boli pomerne časté. Odporkyňa potvrdila, že spory s matkou mala, ale vždy si ich vyriešila a
neboli dôvodom pre iniciatívu na rozdelenie domu. Dom, v ktorom účastníci bývali, bol dvojgeneračný aobe časti mali sociálne zariadenia, bolo treba len zariadiť kuchyňu, čo vzišlo z iniciatívy navrhovateľa,
keďže odporkyňa prístup do kuchyne svojej matky mala. Navrhovateľ mal vlastné vozidlo,
odporkyňa v roku 2001 kúpila auto od svojej mamy, ktoré bolo najprv prepísané na odporkyňu, následne

na navrhovateľa, toto auto následne predali a peniaze z predaja boli použité na motorové vozidlo, na
ktoré bol zobratý leasing, bolo to viac ako 110.000,- Sk. Na otázku, či v čase uzavretia zmluvy o úvere jej
bola známa výška úveru, teda aj to, že súčasťou sú úroky a poplatky, odporkyňa uviedla, že je podpísaná
ako prvý ručiteľ, zmluvu si prečítala, takže odpoveď na otázku znie áno. Na otázku, kto používal a
investoval peniaze z úveru a ako, odporkyňa uviedla, že to, čo sa z úveru kúpi sa riešilo spoločne. Niečo

kupovala odporkyňa, niečo kupovali spoločne, vždy to prediskutovali spoločne. Odporkyňa poprela, že
by navrhovateľovi ponúkla zámenu dlžníka a ručiteľa v úverovej zmluve. Odporkyňa tiež poprela, že by
sa zaviazala zaplatiť celý úver. Odporkyňa nevedela, či niekedy povedala, že sa zaväzuje zaplatiť celý
dlh, nebola si toho vedomá. Na otázku, ako treba vykladať písomný prejav odporkyne zo dňa 30.11.2006
k Vyhláseniu ručiteľa, odporkyňa uviedla, že navrhovateľ mal snahu tú pôžičku na odporkyňu prepísať,
zaslal jej Vyhlásenie ručiteľa, ku ktorému poslala pripomienky, čím to aj skončilo. Myslela si, že to nemá

žiadnu právnu hodnotu. Odporkyňa poprela, že by iniciovala predmetný úver, tiež poprela, že by mala
niekedy záujem prevziať na seba úver a tento záujem ani nedeklarovala navrhovateľovi. K pôvodnej
dohode o splácaní úveru medzi účastníkmi uviedla, že navrhovateľ mal v tej dobe leasing na auto, takže
vzhľadom na finančnú situáciu, ktorá jej to umožňovala, úver na nábytok splácala odporkyňa. Dohoda
bola uzatvorená v čase, keď účastníci spolu žili a znela tak, že pokiaľ budú spolu žiť a navrhovateľ bude

splácať auto a finančná situácia odporkyne jej to dovolí, bude splácať úver na nábytok. K dohode do
čoho budú investované peniaze z úveru uviedla, že sa to riešilo v priebehu, čo bolo potrebné kúpiť,
to sa kúpilo, či to bola kuchyňa, podlaha do spálne atď. Najprv sa účastníci dohodli, čo treba kúpiť a
následne na to určili sumu, ktorú bolo treba požičať. Ďalej uviedla, že navrhovateľ netrval na tom, že raz
odporkyňa prevezme úver a dohoda znela, že bude splácať, dokiaľ jej to finančná situácia dovolí, takže

dal najavo vôľu, že to je jeho úver. Navrhovateľ neprispieval na chod domácnosti a poplatky spojené s
užívaním nehnuteľnosti. K dohode o tom, že odporkyňa bude splácať pokiaľ to finančná situácia dovolí
odporkyňa uviedla, že k dohode došlo v roku 2004, keď sa bral úver, nemá na to žiadne doklady, dohoda
bola medzi ňou a navrhovateľom.

Svedkyňa R.. M. U. (matka navrhovateľa) na pojednávaní uviedla, že predmetom konania je investícia
docudziehomajetku,domajetkuodporkyne.Účastnícispolubývaliniekoľkorokovvpomerneskromnom
obydlí, ktoré si zatúžili zrekonštruovať a vynoviť a bola to odporkyňa, ktorá navrhla navrhovateľovi, aby
vstúpili do aktu rekonštrukcie obydlia, bývanie bolo vo vlastníctve odporkyne, preto sa dohodli, že ona to
bude refinancovať. Navrhovateľ sa zaviazal, pokiaľ to bude možné, že bude nápomocný pri manuálnych

prácach. Úverové konanie už bolo rozbehnuté, keď odporkyňa prišla s tým, že nemá dostatočnú bonitu
a prišla s tým, aby si úver na seba zobral navrhovateľ, pričom odporkyňa sa zaviazala ako ručiteľka, že
bude úver splácať riadne podľa úverovej zmluvy. Dohadovanie ohľadom úveru sa udialo u svedkyne na
narodeninovej oslave jej muža, svedkyňa im rekonštrukciu odobrila, aj keď ju výška úveru 240.000,- Sk
pomerne prekvapila. Svedkyňa bola zasvätená do skutočnosti, že navrhovateľ a odporkyňa sa dohodli,

že úver refinancuje odporkyňa až do úplného zaplatenia. Odporkyňa tak robila približne 5 rokov aj keď
sem tam s omeškaním. Odporkyňa splácala úver aj určitý čas po rozchode. Po rozchode svedkyňa
počula, ako aj ďalší človek, obsah dohody, keď sa odporkyňa zaviazala navrhovateľovi, že rozchod
na tom nič nemení a ďalej bude splácať úver. Uviedla tak opakovane a to aj na otázku svedkyne po
rozchode,žečobudesúverom.Koncomroku2009odporkyňaprestalaplatiťazačalsplácaťnavrhovateľ

až do jeho úplného zaplatenia, aby sa
vyhol prípadným problémom. Veci z úveru zakúpené nakupovala odporkyňa, sama ich nákup podpísala,
vyzdvihla, na vlastné oči svedkyňa videla ňou podpísané doklady. Svedkyňa poukázala na korektný
prístup navrhovateľa, keď si na seba zobral úver a nekorektný prístup odporkyne, keď navrhovateľ
nemal povolené stanoviť si na adrese, na ktorej býval, prechodný pobyt. Svedkyňa trvala na tom, že

nie jedenkrát odporkyňa potvrdila, že celý úver doplatí. Stalo sa tak aj 1.9.2006, keď sa navrhovateľ od
odporkyne sťahoval, keď odporkyňa výslovne uviedla, že sa k tomu zaviazala, na tom sa nič nemení,
úver bude ňou splatený. Odporkyňa prišla s nápadom, ako sa ďalej dohodnúť na splácaní úveru. Dňa
10.11.2006 sedela svedkyňa so synom na káve, syn odporkyni zavolal, dal ju na hlasitý odposluch,
pričom svedkyňa na vlastné uši počula, ako odporkyňa uviedla: " daj to na mňa prepísať", čím myslela

úver. Poukázala na to, že všetky statky zakúpené z úveru sa nachádzajú v objekte, kde odporkyňa
pravdepodobne doteraz býva. Mala za to, že navrhovateľ sa oprávnene domáha vrátenia investícií
do majetku odporkyne. Svedkyňa robila synovi daňové priznanie v súvislosti s čím sa dozvedela, že
odporkyňa si do daňového priznania uviedla aj časť finančných prostriedkov z uvedeného úveru. Naotázku, či má svedkyňa vedomosť o tom, že v tomto prípade malo dôjsť k zámene dlžníka a ručiteľa
odporkyňou, svedkyňa uviedla, že áno, a to z objektívnych dôvodov, tento nápad pramenil od odporkyne,
avšaktásakničomunemala,pretospísalidoklad,zktoréhovyplývalazámenavosobedlžníkaaručiteľa,

avšak odporkyňa si to rozmyslela a toto vyhlásenie ručiteľa nepodpísala, avšak sa k tomu vyjadrila s tým,
že vyhlásenie odmietla podpísať, napriek tomu, že iniciatíva vychádzala od nej, údajne k zámene malo
dôjsť v rámci rodiny. Svedkyňa mala vedomosť, že navrhovateľ počas spoločného bývania prispieval
na spoločnú domácnosť, pričom presnú výšku uviesť nevedela, avšak vedela, že navrhovateľ financoval
prevoz seba a odporkyne z Y. do F. a späť, teda hradil benzín. Ďalej prispieval na elektriku, vedela to

preto, že koncom mesiaca ho vždy svedkyňa dotovala. Finančná situácia bola slabá, navrhovateľ na
seba nič neminul, všetko išlo do spoločnej domácnosti a na dovolenky, nie málo nákladné dovolenky,
napr. na Krétu čo financoval muž svedkyne, a to nielen navrhovateľovi ale aj odporkyni. Na otázku, či
svedkyňa vie uviesť ďalšie osoby, ktoré počuli vyhlásenia odporkyne, že úver splatí sama, svedkyňa
uviedla, že jej muž A. V., ktorý počul celý rozhovor a jej mladší syn, ktorý z narodeninovej oslavy
muža odišiel skôr, preto počul len časť rozhovoru. Svedkyňa potvrdila, že videla potvrdenie o tom, že

odporkyňa nie je bonitná na vlastné oči. Relevantným dôkazom o tom, že navrhovateľ prispieval na
elektriku je pre ňu jeho výpoveď.

Svedok A. V. na pojednávaní uviedol, že jedného dňa sa navrhovateľ a odporkyňa dostavili k svedkovi a
matke navrhovateľa na oslavu svedkových narodenín, na ktorých sa odporkyňa pochválila, že dostala 4

izby a že by ich chceli rekonštruovať a zariadiť. Keď sa pýtali, akým štýlom to chcú zariadiť, odporkyňa
odpovedala, že si chcela zobrať pôžičku, avšak nemala bonitu, preto požiadala navrhovateľa, aby si
zobral pôžičku na seba, napriek tomu, že už splácal auto. Odporkyňa pred nimi sľúbila, že všetko
zaplatí a to do posledného haliera. Svedkom opisovaná oslava sa odohrala nasledovnú buď sobotu
alebo nedeľu po 1.9.2004, kedy mal svedok narodeniny. Tie prostriedky potrebovala odporkyňa, sama

to hovorila, povedala, že pôžičku potrebujú, aby zrekonštruovali a zariadili byt. Svedok opravil svoje
vyjadrenie, chcel povedať, že pôžičku potrebuje, aby zariadila byt. Prostriedky sa išli investovať do
rodinného domu rodiny M.. Svedok vedel od svojej partnerky, že spláca úver navrhovateľ, ktorý dostával
peniaze od odporkyne. Až sa stalo to, že navrhovateľ došiel celý skormútený, že odporkyňa prestala
platiť. Svedok nemal vedomosť o tom, že by odporkyňa sľúbila prevziať dlh, ale mal vedomosť o tom,

že sľúbila pôžičku splácať. Na predmetnej oslave sa bavili o tom, že odporkyňa chcela pôžičku od
Slovenskej
sporiteľne, ďalej svedok vedel, že sa jednalo o pomerne vysokú sumu peňazí, mal tušenie, že išlo
o 240.000,- Sk. Keď sa výšku úveru dozvedeli, zľakli sa toho, nakoľko im nebolo ľahostajné, akým
spôsobom sa bude splácanie úveru realizovať, na čo odporkyňa reagovala tak, že všetko do posledného

halieru splatí. Svedok nebol prítomný pri následných rokovaniach medzi navrhovateľom a odporkyňou
o konkrétnom úvere.

Svedok K. A. na pojednávaní uviedol, že v spore ide o vrátenie peňazí, ktoré boli dané na rekonštrukciu
domu pani M., resp. domu jej rodiny. Na otázku, či má vedomosť o tom, prečo si úver nezobrala

odporkyňa ale navrhovateľ, svedok uviedol, že ešte pred podpisom úverovej zmluvy sa svedok rozprával
s navrhovateľom, že odporkyňa si nemohla zobrať úver, takže by to vyriešil tak, keďže boli spolu,
že zobral by si on úver a svedok pôjde ručiť. Odporkyňa si nemohla zobrať úver z dôvodu, že jej
to neumožňoval zamestnanecký vzťah. Svedok potvrdil, že má vedomosť o tom, že odporkyňa mala
dlh zaplatiť. Dlh mal byť splatený tak, že navrhovateľ si zobral pôžičku, svedok mal byť ručiteľ, na

základe prísľubu od navrhovateľa aj odporkyne, že teda nájde po čase z rodiny nejakú náhradu za ich
dvoch, takže svedok išiel do ručenia, ale odporkyňa to platila cez navrhovateľa. Svedok potvrdil, že
má vedomosť o tom, že mal byť nahradený dlžník odporkyňou a svedok ako ručiteľ a to na základe
prísľubu navrhovateľa ako aj odporkyne. Informáciu, že odporkyňa nie je bonitná, mal svedok najprv
od navrhovateľa a potom aj od odporkyne, keď mu to povedala na jednom stretnutí, ktoré sa odohralo

niekedy v septembri pred podpisom zmluvy a bolo to v práci, keď sa zastavila za navrhovateľom. Svedok
si nepreveroval skutočnosť, že odporkyňa nie je bonitná, nebola mu predložená o tom predložená žiadna
listina, spoliehal sa na ich vyjadrenie.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaniach uviedla, že námietka premlčania vznesená

odporkyňou neobstojí, nakoľko od reálneho investovania finančných prostriedkov navrhovateľa do
majetku odporkyne do podania žaloby neuplynula 3-ročná premlčacia lehota. Mala za to, že moment
uzatvorenia zmluvy o úvere dňa 21.10.2004 nie je pre začiatok plynutia premlčacej lehoty podstatný.
Poukázala na Vyhlásenie ručiteľa zo dňa 14.11.2006 (č.l. 40 súdneho spisu), ktoré tvorí prílohuvyjadrenia odporkyne označeného ako Pripomienky k vyhláseniu ručiteľa (č.l. 51 súdneho spisu), čo
považovala za uznanie dlhu odporkyňou, nakoľko v článku 3 nepožaduje zmeny t.z., že súhlasila s
článkom 3 Vyhlásenia ručiteľa. Ako právny titul uplatneného nároku navrhovateľa označila vrátenie

investícií do cudzieho majetku. Pre objasnenie veci uviedla, že do spisu boli založené listinné dôkazy
preukazujúce, že finančné prostriedky nadobudnuté zo zmluvy o úvere boli investované do majetku
odporkyne, ktorá splátky zo zmluvy o úvere aj riadne platila a to do 20.12.2009, kedy zaplatila poslednú
splátku. Navrhovateľovi začala vznikať škoda od 20.01.2010, kedy musel začať uhrádzať splátky
namiesto odporkyne. S odporkyňou sa síce dohodli, že prevezme dlh, avšak odporkyňa toto nedodržala,

pretobolnavrhovateľdonútenýpodaťžalobunasúdnanahradenieprejavuvôle,nakoľkovčasepodania
žaloby splácala splátky odporkyňa a nie navrhovateľ. Investície, ktoré by boli premlčané, vzhľadom
na podanie žaloby dňa 15.11.2007 považovala za investície, ktoré zaplatila odporkyňa s tým, že úver
splácala až do decembra 2009. Mala za to, že žaloba bola podaná včas vzhľadom na investície do
majetku odporkyne, premlčacia lehota musela byť zastavená podaním žaloby a zmena petitu z roku
2011 je odôvodnená tým, že konkrétna škoda navrhovateľovi začala vznikať od januára 2010. Jedine

investícia zo dňa 10.11.2004 bola vykonaná viac ako tri roky pred podaním pôvodnej žaloby, túto
investíciu považovala za uhradenú odporkyňou. V roku 2007 sa mohol navrhovateľ domáhať jedine
toho, aby sa odporkyňa stala z ručiteľky dlžníčkou, aby
vprípadeakprestanehradiťsplátkynemuseltietosplácaťnavrhovateľ.Jezrejmé,žežalobabolapodaná
dôvodne, lebo napokon sa aj tak stalo, odporkyňa prestala uhrádzať splátky, musel ich začať hradiť

navrhovateľ a preto musel podať návrh na pripustenie zmeny žaloby. Jedná sa o pôžičku, na základe
dohody medzi navrhovateľom a odporkyňou, presne účelovo určenú s tým, že ju použije len odporkyňa,
ktorá to vedela a ponúkla ústne, že keď bude možné, prevezme záväzok ako dlžník, nakoľko v čase
uzavretia zmluvy o úvere to možné nebolo a neskôr nebola ochotná. Pokiaľ ide o použitie prostriedkov a
premlčaciu lehotu na ich plynutie, prvé prostriedky boli čerpané dňa 27.10.2004 vo výške 100.000,- Sk,

ďalej 4.11.2004 vo výške 100.000,- Sk. K námietke, že žaloba bola podaná 3 roky a 1 mesiac po uzavretí
zmluvy o pôžičke a námietke premlčania, uviedla, že odporkyňa splácala pôžičku až do konca roka 2009
a teda prvú splátku vo výške 100.000,- Sk považuje navrhovateľ za uhradenú a nepremlčanú, v ostatnej
časti je návrh podaný včas. Právna zástupkyňa neoprela návrh o bezdôvodné obohatenie, oprela ho o
vrátenie investície do cudzieho majetku, ku ktorému sa vzťahuje 3 ročná premlčacia lehota, čo vyplýva z

ustálenej judikatúry. V dôkazoch založených v spise je preukázané, že spotrebný úver a peniaze ktoré sa
z neho čerpali a ktorých sa navrhovateľ v tomto spore domáha, boli investované do majetku odporkyne
a táto sa ich zaviazala vrátiť jednak ústne jednak písomne a konkludentne tým, že pôžičku splácala.

Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaniach uviedla, že právo navrhovateľa je premlčané a to v

prvom rade z dôvodu, že žaloba bola síce podaná dňa 15.11.2007 a navrhovateľ si uplatňuje práva zo
zmluvy o úvere zo dňa 21.10.2004, kde sa domáha uložiť vyhlásenie vôle uzavrieť zmluvu s veriteľom
na prevzatie dlhu. Až dňa 4.3.2011 podal navrhovateľ návrh na zmenu žaloby, pričom zmeneným
návrhom sa domáhal vrátenia investícií do cudzieho majetku. Podľa vyjadrení samotného navrhovateľa
do majetku odporkyne investoval v rokoch 2004 až 2005 a keďže návrh na pripustenie zmeny žaloby

bol podaný až v roku 2011 mala za to, že všeobecná 3-ročná premlčacia lehota uplynula, preto vzniesla
námietku premlčania. Takisto mala za to, že pôvodný návrh z roku 2007 nespôsobil prerušenie plynutia
premlčacej lehoty čo sa týka vrátenia investícií do cudzieho majetku. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že
premlčacia lehota začína plynúť od momentu investície do cudzieho majetku, čo je dôležitý moment
pre začiatok plynutia všeobecnej premlčacej lehoty. Navrhla, aby súd neprihliadal k listinným dôkazom,

ktoré navrhovateľ označuje ako uznanie dlhu, nakoľko odporkyňa Vyhlásenie ručiteľa nikdy nepodpísala
a Pripomienky k vyhláseniu ručiteľa nespĺňajú zákonné náležitosti uznania dlhu. Zmluvu o spotrebnom
úvere uzavrel navrhovateľ dňa 21.10.2004, úverová suma predstavovala 7.956,54 eur. Navrhovateľ
investoval do cudzej veci od roku 2004 až do marca 2005 sumu 7.865,06 eur, čo je v konaní nesporné.
Navrhovateľ od samého začiatku tvrdí, že odporkyňa mu sľúbila, že neskôr predmetný úver prevezme

na seba, čo však v konaní navrhovateľ nepreukázal. Odporkyňa nikdy nesplácala úver v banke, ale vždy
platila mesačne splátky navrhovateľovi, tak ako navrhovateľ uvádza vo svojich prílohách a to z dôvodu,
že jej to v tom čase finančné podmienky umožňovali, navrhovateľ v tom čase platil leasing na motorové
vozidlo, ktoré spolu užívali, a taktiež sa odporkyňa týmto stránila večným konfliktom, ktoré medzi ňou
a navrhovateľom vznikali. Nerozumela, prečo navrhovateľ nepodal predmetný návrh či už s pôvodným

petitom alebo následnými petitmi v rámci plynutia 3 ročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula až viac
ako jeden rok od ich rozchodu. Navrhovateľ je nepochybne plne spôsobilý na právne úkony a uzavrieť
úverovú zmluvu bolo jeho slobodné rozhodnutie. To, že investoval predmetné finančné prostriedky docudzieho majetku bolo tiež jeho slobodné rozhodnutie, keďže prevažné úhrady vykonal on sám, ako aj
neskôr požíval aj výhody z danej
investície do cudzieho majetku. Odporkyňa sa nikdy nezaviazala k tomu, že na seba prevezme dlh a to

ani ústne ani písomne. Vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdila, že keďže sa rozišli s navrhovateľom
nechcela mu ostať nič dlžná, tak naďalej pokračovala v splácaní do decembra 2009 v mesačných
splátkach tak, že k uvedenému dátumu navrhovateľovi uhradila sumu v celkovej výške 7.921,78 eur, a
to aj z toho dôvodu, aby navrhovateľ nemal pocit, že sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, napriek
tomu, že je potrebné vziať do úvahy, že hodnotu vecí investovaných do cudzieho majetku v roku

2007, teda v čase podania návrhu, je nutné ponížiť a to o bežné opotrebenie a vek. Z vyjadrenia
navrhovateľa vyplýva, že titulom, o ktorý opiera svoj návrh, je bezdôvodné obohatenie a k tomu uviedla,
že k investovaniu financií navrhovateľom do cudzieho majetku došlo v období od roku 2004 až do
marca 2005. V takom prípade premlčacia lehota začína plynúť od momentu samotnej investície do
cudzieho majetku. Nepochybne podľa ustálenej judikatúry sa investícia do cudzieho majetku subsumuje
pod inštitút bezdôvodného obohatenia, kde premlčacia lehota na uplatnenie si takéhoto práva je dva

roky, pričom posledná investícia zo strany navrhovateľa do cudzieho majetku bola urobená v marci
2005 a žaloba v predmetnej veci bola podaná až v novembri 2007, teda až o 2 roky a 8 mesiacov
od poslednej investície navrhovateľa do cudzieho majetku. Zmena návrhu petitu na začatie konania,
ktorá konečne vyústila do niečoho z čoho bolo možné ako tak zrozumiteľne pochopiť, čo navrhovateľ
žiada, namiesto uloženia vyhlásenia vôle uzavrieť úverovú zmluvu, ale že chce vrátiť investície do

cudzieho majetku, nastala až podaním zo dňa 4.3.2011, teda mala za to, že okamih, kedy by malo
dôjsť k prerušeniu premlčacej lehoty by nemal byť dátum podania žaloby, ale dátum podania návrhu
na zmenu petitu zo dňa 4.3.2011, ktorého výsledok konania vyúsťuje do úplne iného konania. Od
posledného investovania financií do cudzieho majetku zo strany navrhovateľa a zmeny návrhu zo dňa
4.3.2011 uplynulo viac ako 6 rokov, teda dávno po uplynutí premlčacej lehoty týkajúcej sa tiež premlčacej

lehoty ohľadne bezdôvodného obohatenia, preto žiadala, aby pri predmetnú námietke premlčania súd
zvážil dve právne roviny prerušenia plynutia premlčacej lehoty. Sama odporkyňa vo svoje výpovedi
jednoznačne povedala, že nemala v úmysle splatiť úver. Ak by tak chcela urobiť, tak si úver vezme sama.
Keďže sa nechcela obohať na úkor niekoho iného, do decembra 2009 splatila investované financie do
cudzieho majetku, keďže sa rozišli a vedela, aký má navrhovateľ vzťah k peniazom a že nikdy nebol

ochotný prispievať na spoločné veci, to sa stalo až vtedy, keď im bolo umožnené urobiť si samostatné
bývanievMiloslavove,zktoréhopožívalivýhodyobajaúčastníci.Skutočnosť,žeodporkyňanebolavtom
čase bonitná, navrhovateľ nepreukázal žiadnou listinou, napriek tomu, že matka navrhovateľa vo svojej
výpovedi uviedla, že takúto listinu videla. Takéto tvrdenie svedkyne je klamstvo a zavádzajúce, keďže
žiadna finančná inštitúcia takéto potvrdenie v rozhodnom čase nevydala. Z investovania do cudzieho

majetkunespornevyplývajúinéprávaapovinnostiakozúverovéhozáväzku,ktorýmalsámnavrhovateľ,
preto nerozumela, prečo si navrhovateľ uplatňuje úroky a poplatky súvisiace s jemu poskytnutým
úverom. Existuje viditeľný rozpor s dobrými mravmi, keďže na jednej strane navrhovateľ investoval do
cudzej veci dobrovoľne, užíval si dané investície, teda požíval z nich výhody, teda komfortné bývanie bez
uhrádzania poplatkov spojených s užívaním nehnuteľnosti a na druhej strane nechce znášať záväzky

vyplývajúce z jeho úverového vzťahu, ale ešte aj tie chce preniesť na odporkyňu, ktorá mu investované
financie nesporne vrátila, dokonca o sumu 56,72 eur viac, a to ešte pred zmenou petitu (o 1 rok a 3
mesiace), ktorým vlastne navrhovateľ žiada vrátiť investície do cudzieho majetku. Požiadala, aby súd
neprihliadal na čestné prehlásenie E. U., otca navrhovateľa, s poukazom na vzťah otca a syna, teda
mala za to, že ide o účelové tvrdenia, ktoré nie sú preukázané. Taktiež namietla prihliadať na výpoveď

matky navrhovateľa a to s poukazom na totožné dôvody ako u otca navrhovateľa
ako aj tú skutočnosť, že nikdy nebola priamo na rokovaniach týkajúcich sa spôsobu, ako si účastníci
sporné vzťahy riešia a budú riešiť. Navrhla žalobu zamietnuť aj s poukazom na pasívnu legitimáciu,
keďže išlo o investíciu do cudzieho majetku, ktorý je v spoluvlastníctve ďalších dvoch subjektov, ako aj
preto, že odporkyňa navrhovateľovi vrátila dokonca viac než on investoval do cudzieho majetku, ako

aj to, že v čase podania návrhu hodnota investovaná do cudzej veci už bola omnoho nižšia vzhľadom
na opotrebenie, vek, ako aj mala za to, že neexistuje nikde základ v hmotnom práve, na základe
čoho si uplatňuje navrhovateľ úroky a poplatky z nemu poskytnutého úveru, takže chcela zdôrazniť,
že navrhovateľ opakovane tvrdil, že sa jedná o investovanie do cudzieho majetku a nepreukázal, že
odporkyňa sa zaviazala k uzatvoreniu pôžičky alebo prebratiu záväzku z pôžičky, tak nikdy neurobila a

ani v úmysle tak nemala, navrhovateľovi vrátila všetky investície do cudzieho majetku.

Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej
veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.Nájemce je oprávněn požadovat bezdůvodné obohacení, které na jeho úkor získali pronajímatelé -
spoluvlastníci pronajímané nemovitosti, po kterémkoli z nich, bez ohledu na výši jeho spoluvlastnického

podílu. (Sou R NS č. C 1738 - NS sp. zn. XX I. XX/XXXX)

V prvom rade súd posúdil otázku pasívnej vecnej legitimácie, ktorej nedostatok odporkyňa namietla. V
prípade podielového spoluvlastníctva ustanovenie § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladá ex lege
aktívnu a pasívnu solidaritu spoluvlastníkov, v danom prípade sa však čo sa týka procesného postavenia

jedná o samostatné spoločenstvo, kedy veriteľ zo vzťahu založeného bezdôvodným obohatením sa
môže dožadovať vydania bezdôvodného obohatenia od ktoréhokoľvek spoluvlastníka, ktorému po
splnení záväzku následne vzniká nárok na náhradu od ostatných spoluvlastníkov podľa ich podielov. V
danom prípade sa teda nejedná o nerozlučné spoločenstvo, preto súd nevzhliadol nedostatok vo vecnej
legitimácii, napriek tomu, že ako odporcovia neboli označení všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti, do
ktorej boli investované finančné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o splátkovom úvere (totožne

s citovaným rozhodnutím NS ČR, ktoré riešilo obdobnú situáciu).

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 2 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie

majetkových hodnôt jedným subjektom (buď sa jeho majetkový stav zväčšil, alebo sa neznížil, keď sa
znížiť mal) a to na úkor iného, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena prejavila negatívne.
Ujma jedného je v podstate dôsledkom obohatenia iného. K neoprávnenému získaniu prospechu sa
nevyžaduje protiprávny úkon (ako je tomu pri zodpovednosti za škodu), pretože ide o objektívne
vzniknutý stav, kedy bez právom uznaného dôvodu došlo k presunu majetkových hodnôt od jedného

subjektu k druhému. Otázka zavinenia (úmysel, nedbanlivosť) nehrá pre povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie žiadnu rolu. Taktiež nemá význam prípadná deliktuálna nespôsobilosť obohateného. Právny
význam môže mať dobrá viera obohateného, avšak iba z hľadiska § 458, 459.

Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie teda spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť

neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej
v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je
vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to zistenie bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou

ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho
úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia vzniknutého
plnením bez právneho dôvodu zahŕňa prípady, keď právny dôvod plnenia neexistoval od začiatku a tiež
prípady, keď pôvodne existujúci právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Obohatenie spočíva v tom,
že sa plnením dostane majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde buď

k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by sa tak za
bežných okolností, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, stalo, pretože za prijaté plnenie by musel
poskytovať náhradu.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého

dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu získané. Prospech
z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod plnenia od začiatku
chýbal (právnym dôvodom na plnenie môže byť napr. zmluva, povinnosť stanovená zákonom a pod.).
Ide teda o plnenia v prípadoch, kedy právny dôvod v okamihu plnenia vôbec neexistoval. Plnenímbez právneho dôvodu môžu byť aj investície vynaložené na cudziu vec, ak nejestvoval právny dôvod
( zmluva s vlastníkom ) na to, aby do veci investoval prostriedky niekto iný, než vlastník veci. Vlastníkovi
nehnuteľnosti v takom prípade vzniká prospech v rozsahu, v akom sa nehnuteľnosť vykonanou

investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila (t.j. nie v rozsahu vynaložených investícií ), a to
v okamihu, kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci.

Zhodnocení cizí nemovitosti opravou či přístavbou nebo zhodnocení cizího pozemku výsadbou trvalých
porostů je tzv. investicí do cizího majetku. Došlo-li k tomu na základě dohody s vlastníkem, záleží na

jejím obsahu, jaký právní vztah mezi stranami vznikl. Jde-li o případ zhodnocení bez jakékoliv domluvy
s vlastníkem, jedná se o bezdůvodné obohacení získané bez právního důvodu. Bylo-li však investováno
např. na základě příslibu vlastníka převést vlastnictví ke zhodnocované věci na investujícího, může se
jednat o bezdůvodné obohacení získané plněním z právního důvodu, který odpadl. (R. Š., R. L., Y. Š.,
Y. Q. a kolektiv Občanský zákoník I, II, 2. vydání, Praha 2009, 1329.)

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,

predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. (rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. X Z. XXX/XXXX, zo dňa 30. júna 2010)

Vykonaným dokazovaním súd dospel k názoru, že napriek nespornej skutočnosti, že navrhovateľom
získané finančné prostriedky na základe zmluvy o splátkovom úvere boli investované do nehnuteľnosti
v spoluvlastníctve odporkyne, navrhovateľovi nevznikol nárok na ich vrátenie, a to či už titulom
vydania bezdôvodného obohatenia, vrátenia peňažných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke alebo titulom

zodpovednosti odporkyne za škodu. Skutočnosť, že k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa
nedošlo preukazuje už vyjadrenie samotného navrhovateľa v podanej žalobe, v ktorej uviedol, že
s odporkyňou sa vzájomne dohodli na využití a následnom uzatvorení zmluvy o splátkovom úvere
so Slovenskou sporiteľňou, a.s. a účelom tohto úveru bolo vybudovanie si spoločnej domácnosti v
perspektíve spoločnej budúcnosti v partnerskom spolunažívaní. Z toho vyplýva, že navrhovateľ od

počiatku vedel, že investuje nie do vlastnej, ale do cudzej nehnuteľnosti a to s vedomím spoluvlastníčky
nehnuteľnosti a na základe vzájomnej dohody. Že sa však jednalo o dohodu, na základe ktorej sa
odporkyňa zaviazala investované peňažné prostriedky a peňažné prostriedky súvisiace so splátkovým
úverom (úroky a poplatky) navrhovateľovi vrátiť, sa navrhovateľovi preukázať nepodarilo. Odporkyňa
uzavretie takejto dohody poprela, potvrdila uzavretie dohody, na základe ktorej platila mesačné splátky,

pokiaľ to jej finančná situácia dovolí, v ostatnom považovala investície navrhovateľa do nehnuteľnosti
ako príspevok do spoločnej domácnosti. Prípadné bezdôvodné obohatenie by navyše spočívalo len
v rozsahu, v akom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila
a nie v rozsahu vynaložených investícií navýšených o úroky z úveru a poplatky. Záväzok odporkyne
vrátiť všetky peniaze, na ktorých zaplatenie sa zaviazal navrhovateľ na základe zmluvy o splátkovom

úvere nebol preukázaný ani svedeckými výpoveďami, ktoré súd vzhľadom na blízky rodinný, resp.
kamarátsky vzťah svedkov s navrhovateľom považoval za účelové a snažiace sa privodiť priaznivý
výsledok navrhovateľovi. Taktiež navrhovateľ nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke, z rovnakých
dôvodov, keď nepreukázal záväzok odporkyne vrátiť peňažné prostriedky navrhovateľovi. Navyše,
keďže zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, aj v prípade jej platného uzavretia, jej predmetom mohli

byť len reálne odovzdané peniaze odporkyni, a nie prípadné úroky z úveru alebo poplatky súvisiace
s úverom. Navrhovateľ sa počas súdneho konania vyjadril tak, že splácaním úveru mu mala vznikať
škoda, preto sa súd zaoberal aj prípadným vzťahom medzi účastníkmi z pohľadu zodpovednosti za
škodu. Súd však nevzhliadol žiadne protiprávne konanie odporkyne, resp. porušenie povinnosti, na ktorú
by sa zaviazala a preto má za to, že zodpovednosť odporkyne za škodu nevznikla.

Vykonané dokazovanie teda nepreukázalo ústny záväzok odporkyne ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti,
že navrhovateľovi vráti finančné prostriedky, ktoré splatil Slovenskej sporiteľni, a.s. ani platné prevzatie
dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka.Pre úplnosť súd uvádza, že ak by sa aj jednalo o bezdôvodné obohatenie, odporkyňa v rámci svojej
obrany v spore vzniesla námietku premlčania práva navrhovateľa na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia a právo navrhovateľa na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, získaného plnením
bez právneho dôvodu, sa premlčalo. Posledná investícia bola vykonaná dňa 20.03.2005. Navrhovateľ
si bol od počiatku investovania do nehnuteľnosti vedomý toho, že investície vynakladá na cudzí
majetok, nie na svoj. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia by tak navrhovateľovi uplynula dňa 20.03.2007 a keďže navrhovateľ svoje

právo uplatnil na súde až
návrhom podaným dňa 15.11.2007, jeho právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
(vzniknutého plnením bez právneho dôvodu) by sa premlčalo. Nakoľko sa odporkyňa v konaní
premlčania navrhovateľovho práva dovolala, súd by musel na vznesenú námietku premlčania prihliadať
a premlčané právo navrhovateľovi nemohol priznať, v súlade s ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pre začiatok plynutia premlčacej doby je pritom irelevantné, kedy navrhovateľ začal platiť mesačné

splátky Slovenskej sporiteľni, a.s.; pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúce, 1/ kedy sa
navrhovateľ) dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu (navrhovateľ mal túto vedomosť od
začiatku jeho financovania úprav, pretože mu bolo známe, že investuje do cudzieho vlastníctva ) a 2/
kto sa na jeho úkor obohatil (navrhovateľ od počiatku vedel, že investuje do majetku odporkyne ).

Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý je možné vykonať až

potom, čo dlh vznikol. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je k jeho platnosti
potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Zákon
nevyžaduje, aby sa dlžník v uznávacom prejave zaviazal k plneniu, ale stačí, že z obsahu písomného
prejavu je zrejmé, že si svojej povinnosti k plneniu vedomý. Dôvod dlhu síce nemusí byť uvedený v
uznávacom prejave, ale tento musí obsahovať také údaje, z ktorých dôvod dlhu nepochybne vyplýva.

Taktiež výška uznaného dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná (výška dlhu musí
byť obsiahnutá v uznaní alebo z neho musí bez pochybností aspoň vyplývať). Uznaním dlhu nezaniká
pôvodný záväzok dlžníka ani nevzniká nový, ale zakladá sa ním vyvrátiteľná domnienka, že dlh existoval
v dobe, kedy k uznaniu došlo. Uznanie dlhu teda nie je novým právnym dôvodom záväzku, ale iba
uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v prípade sporu, lebo veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu ani

jeho výšku v dobe uznania. Uznanie dlhu nie je samostatným zaväzovacím dôvodom, ktorým by dlh
vznikol. Nie je teda možné uznaním dlhu založiť nový záväzok, ale len uznať záväzok už existujúci.

Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že Vyhlásenie ručiteľa zo dňa 14.11.2006 a Pripomienky
odporkyne zo dňa 30.11.2006 sú platným uznaním dlhu odporkyňou. V prvom rade odporkyňa

Vyhlásenie ručiteľa nepodpísala a ako Vyhlásenie tak aj Pripomienky k vyhláseniu nespĺňajú náležitosti
uznania dlhu, keď z nich nie je zrejmé, komu sú adresované, nie je z nich zrejmý prísľub odporkyne
zaplatiť dlh, ani jeho výška a dôvod.

Odporkyňa síce nemala pripomienky k časti, v ktorej bolo uvedené, že po vzájomnej konkludentnej

dohode s navrhovateľom pohľadávku počnúc splatnosťou 1. splátky úveru a to od 20.11.2004 až doteraz
uspokojovala odporkyňa, z čoho ale taktiež nevyplýva, že by sa zaviazala navrhovateľovi na zaplatenie
celého úveru. Ani skutočnosť, že odporkyňa do decembra 2009 platila mesačné splátky nepreukazuje
konkludentnú dohodu o splatení celého úveru.

Pri hodnotení dôkazov súd neprihliadal na sumár výdavkov v Y. a čestné prehlásenie E. U., nakoľko
skutočnosti o prípadných výdavkoch navrhovateľa počas spolužitia s odporkyňou a finančná výpomoc
otca navrhovateľa nie sú relevantné pre rozhodnutie veci a navyše tvrdenia v nich obsiahnuté nie
sú preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi. Skutočnosť, z koho iniciatívy boli vykonané investície do
nehnuteľnosti bola pre posúdenie veci irelevantná, podstatným bolo, že zmluvu o splátkovom úvere

uzatvoril navrhovateľ.Súd nevykonal dôkaz daňovým priznaním odporkyne za rok 2004, nakoľko ani preukázanie skutočnosti,
že odporkyňa použila doklady o investovaní na zníženie daňového základu, by žiadnym spôsobom
neovplyvnilo rozhodnutie súdu.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní

plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením si súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania na
samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo
dôvodné preto, že v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebola ustálená výška trov konania z dôvodu, že
súdnepojednávanieboloodročenénavyhlásenierozsudkuvzmysle§156ods.2Občianskehosúdneho
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, dvojmo.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).