Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/670/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913200376
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6913200376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci
žalobcuPROCIVITAS,s.r.o.,82101Bratislava,Astrova2/A,IČO:45869464,zastúpenéhoverita,s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Karpatská 18, 831 03 Bratislava, IČO: 35 940 875 proti žalovanému
Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX I., zastúpeného JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so
sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/8/2013-90 zo dňa 05.05.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia,
že kúpna zmluva, uzavretá dňa 07.07.2011 medzi predávajúcou N. U., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M.XXX,I.akupujúcimZ.K.,rod.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytomO.XX,I.,ktorouboloprevedenévlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, zapísaným u Okresného úradu, odboru katastrálneho P. A., vedené na LV č.
XXX pre obec a kat. úz. I., ako parcely registra C, evidované na katastrálnej mape ako C-KN parc. č.
XXXX zast. plochy a nádvoria o výmere

372 m2, C-KN parc. č. XXXX záhrady vo výmere 1216 m2 spolu so stavbou rodinného domu
č. s. XXX na C-KN parc. č. XXXX, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod
č. V 1449/2011, je voči žalobcovi neúčinná (prvý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej
trovy právneho zastúpenia vo výške 636,52 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku (druhý výrok) a tiež mu uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo
výške 52,56 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca žiadal určiť neúčinnosť kúpnej zmluvy zo dňa 07.07.2011, uzavretej

medzi predávajúcou N. U. a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho
práva k vyššie citovaným nehnuteľnostiam. N. U. ako dlžníčka žalobcu na základe postúpených
pohľadávok si napriek výzve na splatenie úveru od pôvodného veriteľa Poštovej banky a.s. vo výške
1.659,69 Eur svoj záväzok voči žalobcovi nesplnila, preto si tento svoju pohľadávku uplatnil dňa
07.04.2010 žalobou na rozhodcovskom súde, ktorý dňa 24.11.2010 vydal rozsudok sp. zn. IBA0410113,
právoplatný 20.12.2010. Na základe tohto exekučného titulu žalobca dňa 01.01.2011 podal u súdnej
exekútorky JUDr. Eleonóry Noskovej návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie bolo vedené

na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 2Er/717/2011. Poverenie na vykonanie exekúcie
vydal súd dňa 01.07.2011 a súdna exekútorka vydala dňa 13.07.2011 upovedomenie o začatí exekúcie,
ktoré dlžníčka prevzala dňa 18.07.2011. Dňa 26.07.2011 vydala súdna exekútorka upovedomenie o
začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctvedlžníčky, ktoré bolo doručené dlžníčke dňa 04.08.2011 a Okresnému úradu, Odbor katastrálny P. A. dňa
28.07.2011.Žalovanývtomtokonanípodaldňa24.05.2012naokresnomsúdežalobunavylúčenievecí-
predmetnýchnehnuteľností-zexekúcie,ktorejsúdrozsudkomdňa20.11.2012č.k.12C/52/2012vyhovel

a vylúčil z výkonu exekúcie zriadením exekučného záložného práva tieto nehnuteľnosti. Z pripojeného
spisu okresného súdu sp. zn. 12C/52/2012 vyplynulo, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 15Co/62/2013 zo dňa 26.11.2014 bol tento rozsudok okresného súdu potvrdený. Preto žalobca
v zmysle § 42a ods.1, 2, § 42b ods.1, 2 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v
texte aj „OZ“) sa domáhal určenia, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky a sú teda voči nemu právne neúčinné. Dlžníčka N. U. svoj záväzok voči žalobcovi nesplnila,
predmetnou kúpnou zmluvou znížila svoj majetok,
z ktorého mohla byť uspokojená jeho pohľadávka, pričom mala vedomosť o svojom záväzku voči
žalobcovi už pri uzavretí kúpnej zmluvy a ide o právny úkon, ktorý bol urobený
v posledných troch rokoch. Súčasne žalobca žiadal nariadiť aj predbežné opatrenie na uloženie
povinnosti žalovanému zdržať sa akýchkoľvek dispozičných úkonov, vedúcich ku scudzeniu alebo

zaťaženiu prevedeného spoluvlastníckeho podielu, ktorý okresný súd uznesením č. k. 6C/8/2013 zo dňa
13.02.2013 zamietol.
Žalovaný nemal žiadnu vedomosť o tom, že predávajúca by mohla mať akékoľvek záväzky voči
žalobcovi, prípadne predchádzajúcim nositeľom pohľadávky, nie je s ňou
v žiadnom príbuzenskom vzťahu a nie je ani osobou jej blízkou tak, ako to majú na mysli ustanovenia

§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka, preto nie je daný základ na možnosť posudzovania
odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým mal byť žalobca ako veriteľ N. U. ukrátený. Poprel vedomosť
o úmysle N. U. ukrátiť veriteľa, práve naopak, cítil sa byť poškodený jej postupom, keď mu odmietla vrátiť
kúpnu cenu potom, ako kataster zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva sporných nehnuteľností.
Skutočnosť, že by sa

v reálnej dobe nemal možnosť domôcť svojich finančných prostriedkov, ktoré ako kúpnu cenu vyplatil,
ho viedli k podaniu žaloby na vylúčenie vecí z exekúcie. Nie sú naplnené ani hmotnoprávne predpoklady
odporovateľnosti právneho úkonu vo vzťahu k ukráteniu veriteľa. N. U. už v čase uzatvárania kúpnej
zmluvy pracovala a aj v súčasnosti pracuje
v spoločnosti Yura Eltec Corporation Slovakia, s.r.o. Rimavská Sobota. Nie je možné preukázať, že by

uzavretím kúpnej zmluvy mala úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Navyše exekúcia bola vedená na základe
rozhodcovského rozsudku.
Okresný súd vychádzal z právnej úpravy ustanovení § 42a ods.1,2, § 42b ods.1,2,4 Občianskeho
zákonníka, z článku 2 písm. a), článku 3 ods.1,3 smernice Rady 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uzavrel, že v danom prípade

ide o spotrebiteľský úver, čo vyplýva z rozhodcovského rozsudku, ktorého rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je spôsobilá vytvoriť neprekonateľnú prekážku pred
uplatnením ústavného práva spotrebiteľa na prístup k súdu
a zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Akotakájepodľa§53ods.5Občianskehozákonníkaneplatná.Pokiaľrozhodcovskýsúdsvojuprávomoc

konať a rozhodnúť v spore medzi zmluvnými stranami vyvodil z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, na
následne vydaný rozhodcovský rozsudok sa hľadí ako na paakt, ktorý nemôže predstavovať spôsobilý
exekučný titul v exekučnom konaní.
Po preskúmaní splnenia hmotnoprávnych predpokladov na posúdenie dôvodnosti žaloby
vrámciriešeniapredbežnejotázkyovymáhateľnostiatedaajvykonateľnostipohľadávkyžalobcudospel

kzáveru,žežalobaniejedôvodná,pretoženiesúnaplnenépredpokladyvzmyslezákonnýchustanovení
(§ 42a ods.1,2 a § 42b ods.1,2 a 4 OZ). Nejde o vymáhateľný nárok, v čase uzatvárania predmetnej
kúpno-predajnej zmluvy žalovaný nemal žiadnu vedomosť o tom, že by predávajúca mala akékoľvek
záväzky voči žalobcovi, resp. jeho právnym predchodcom, žalovaný nie je v žiadnom príbuzenskom
vzťahu s predávajúcou N. U. a nie je ani jej osobou blízkou v zmysle ustanovenia § 116 a § 117 OZ. Nie

je teda daný základ na možnosť posudzovania odporovateľnosti predmetného právneho úkonu, ktorým
mal byť žalobca ako veriteľ predávajúcej ukrátený; nebol preukázaný ani úmysel predávajúcej ukrátiť
svojho veriteľa, ktorý by mal byť žalovanému známy.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte len „O.s.p.“) a v plnom rozsahu úspešnému

žalovanému priznal právo na náhradu účelných trov proti žalobcovi, pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia za dva úkony právnej služby po 60,07 Eur (prevzatie a príprava zastupovania a vyjadrenie k
žalobe), jeden úkon za 30,03 Eur (vyjadrenie k návrhu na vydanie predbežného opatrenia), dva úkony po
64,53Eur(účasťnapojednávanísúdudňa03.02.2015apodanievovecisamejanávrhdňa04.02.2015),jeden úkon za 16,13 Eur (účasť na pojednávaní dňa 10.03.2015) a jeden úkon za 64,53 Eur (účasť
na pojednávaní dňa 05.05.2015), režijný paušál 2 x 7,81 Eur a 4 x 8,39 Eur, všetko v zmysle vyhl. č.
655/2004 Z. z. v platnom znení. Priznané trovy pozostávajú aj z náhrady trov cestovného právneho

zástupcu žalovaného na pojednávania na ceste I. - P. A. a späť dňa 03.02.2015 pri cene nafty 0,949
Eur bez DPH, 26 x (0,183 + 0,056) = 6,21 x 2 = 12,42 Eur, dňa 10.03.2015 pri cene nafty 0,962 Eur bez
DPH, 26 x (0,183 + 0,057) = 6,24 x 2 = 12,48 Eur a dňa 05.05.2015 pri cene nafty 1,008 Eur bez DPH,
26 x (0,183 + 0,059) = 6,29 x 2 = 12,58 Eur, ako aj z náhrady za stratu času pri ceste Hnúšťa - Rimavská
Sobota a späť v dňoch 03.02.2015, 10.03.2015 a 05.05.2015, teda 13,98 x 6 = 83,88 Eur, plus 20 %

DPH, teda odmena spolu s DPH je 636,52 Eur. Cestovné náhrady boli priznané
v zmysle zák. č. 283/2002 Zb. a opatrením MPSVR SR o stanovení paušálnej náhrady za použitie
osobného motorového vozidla Peugeot ŠPZ: RS-XXXCC. Priznané trovy okrem toho pozostávajú aj
z náhrady mzdy žalovaného v súvislosti s jeho účasťou na nariadených pojednávaniach v zmysle
predloženého vyúčtovania, pričom pri priemernom čistom hodinovom zárobku u zamestnávateľa E.
služby I. predstavuje jeho náhrada mzdy za jeho účasť na pojednávaniach súdu v dňoch 03.02.2015,

10.03.2015 a 05.05.2015 sumu 52,56 Eur.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania,
eventuálne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súd prvého

stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s existenciou právneho úkonu, ktorým predávajúci
ukrátil pohľadávky veriteľa tým, že uzatvoril kúpnu zmluvu. Ku vkladu vlastníckeho práva došlo až
dňa 24.11.2011, t.j. v čase, keď už na sporných nehnuteľnostiach bolo zriadené exekučné záložné
právo (26.07.2011). Predávajúci mal teda v čase uzatvorenia právneho úkonu zákaz nakladať s
vlastníctvom, čo vyplýva priamo zo zákona. Súd nemal dôvod skúmať platnosť rozhodcovskej

doložky a rozhodcovského rozsudku ako takého, ako to urobil, ale len platnosť právneho úkonu -
kúpnej zmluvy. Navyše sa vôbec nezaoberal ani skutočnosťou, že objektívne došlo ku zmenšeniu
majetku predávajúceho ako dlžníka, pričom žalobca stále eviduje neuspokojenú pohľadávku. Keďže
voči predávajúcemu je stále vedené exekučné konanie, čo je známe z verejného registra, a vklad
vlastníckeho práva bol najprv zamietnutý, musel mať aj žalovaný vedomosť o týchto skutočnostiach.

3.Žalovanývovyjadreníkodvolaniunavrholrozsudoksúduprvejinštanciepotvrdiťapriznaťmunáhradu
trov odvolacieho konania. Kúpna zmluva, ktorej neúčinnosti sa žalobca domáha, je platným právnym
úkonom, vklad vlastníckeho práva bol vykonaný v súlade so zákonom, návrh na vklad bol podaný
dňa 07.07.2011. Súd prvej inštancie v časovej nadväznosti vyhodnotil postupnosť právnych úkonov

pri uzatváraní kúpnej zmluvy ako aj v exekučnom konaní, ktoré preukazujú opak žalobcom tvrdených
skutočností. Žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, že predávajúca má záväzok voči žalobcovi, resp.
akýkoľvek záväzok.

4. Odvolanie bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01.07.2016 nadobudol

účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C. s. p.“), ktorý v § 470 ods.
1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne

právne posúdil. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám,
ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).8. Odvolanie nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými

úvahami a právnymi názormi sa súd riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a zrozumiteľný.
Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu; odvolací súd sa
stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie.

9. Zo súdneho spisu vyplýva, že dňa 07.07.2011 uzatvorila A. U. ako predávajúca so žalovaným

ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam; žalobca žiadal určiť
neúčinnosť tohto právneho úkonu. N. U. ako jeho dlžníčka (na základe postúpených pohľadávok od
pôvodného veriteľa Poštovej banky a.s.) si napriek výzve na splatenie úveru vo výške 1.659,69 Eur
svoj záväzok nesplnila. Svoju pohľadávku si dňa 07.04.2010 uplatnil žalobou na rozhodcovskom súde,
ktorý dňa 24.11.2010 vydal rozsudok sp. zn. IBA0410113, právoplatný 20.12.2010. Na základe tohto
exekučného titulu žalobca dňa 01.01.2011 podal návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie

bolo vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 2Er/717/2011; poverenie na vykonanie
exekúcie vydal súd dňa 01.07.2011; súdna exekútorka vydala dňa 13.07.2011 upovedomenie o začatí
exekúcie; dlžníčka ho prevzala dňa 18.07.2011; 26.07.2011 vydala súdna exekútorka upovedomenie
o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve
dlžníčky; upovedomenie dlžníčka prevzala 04.08.2011, Okresný úrad, Odbor katastrálny P. A. dňa

28.07.2011. Žalovaný podal dňa 24.05.2012 na Okresnom súde Rimavská Sobota žalobu na vylúčenie
vecí z exekúcie, ktorej súd rozsudkom sp. zn. 12C/52/2012 zo dňa 20.11.2012, potvrdeného rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/62/2013 zo dňa 26.11.2014, vyhovel. Tieto skutočnosti
sú zistiteľné z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 12C/52/2012. Následne sa žalobca v zmysle
§ 42a ods.1, 2, § 42b ods.1, 2 a 4 zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“) domáhal určenia, že dlžníkove právne
úkony ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a sú voči nemu právne neúčinné; dlžníčka
N. U. svoj záväzok voči nemu nesplnila, kúpnou zmluvou znížila svoj majetok, z ktorého mohla byť
uspokojená jeho pohľadávka, pričom mala vedomosť
o svojom záväzku voči žalobcovi už pri uzavretí kúpnej zmluvy a ide o právny úkon, ktorý bol urobený v

posledných troch rokoch. Súčasne žalobca žiadal nariadiť aj predbežné opatrenie na uloženie povinnosti
žalovanému zdržať sa akýchkoľvek dispozičných úkonov, vedúcich ku scudzeniu alebo zaťaženiu
prevedeného spoluvlastníckeho podielu, ktorý návrh súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 6C/8/2013
zo dňa 13.02.2013 zamietol. Žalovaný nie je s predávajúcou v žiadnom príbuzenskom vzťahu, nie je
osobou jej blízkou (§116, §117 OZ), nemal možnosť získať vedomosť o tom, že predávajúca by mohla

mať záväzky a úmysel ukrátiť veriteľa. Žalovaný sa cítil byť poškodený postupom predávajúcej, keď mu
odmietla vrátiť kúpnu cenu potom, ako kataster zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva sporných
nehnuteľností; s úmyslom vyriešiť vzniknutú situáciu sa úspešne domáhal žalobou vylúčenia vecí z
exekúcie.
Zo spisu tiež vyplýva, že v danom prípade ide o spotrebiteľský úver; exekúcia bola vedená na základe

rozhodcovského rozsudku, ktorého rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou;
zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a podľa §53 ods.5 OZ je neplatná. Ak rozhodcovský súd svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore
medzi zmluvnými stranami vyvodil z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, na následne vydaný rozhodcovský
rozsudok sa hľadí ako na paakt, ktorý nemôže predstavovať spôsobilý exekučný titul v exekučnom

konaní.

10. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti
jeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe,ktoráznamená,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojenie

svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.
Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov (niet
žiadneho taxatívneho vymedzenia), môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné a
iné právne úkony; podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na
uspokojenie jeho pohľadávky; nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka;

stačí,žeideotakéúkony,ktorézmenšujúmajetkovúpodstatudlžníkanaúkorveriteľa.Odporovaťmožno
len úkonom dlžníka; len dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa. Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva v zmysle procesnýchpredpisov, alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov (zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách
vsústaveúzemnýchfinančnýchorgánovvzneníneskoršíchpredpisov,zákonč.71/1967Zb.osprávnom

konaní - Správny poriadok, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok), prípadne bola už prihlásená do konkurzného konania.
Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré
bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti; ten, kto odporuje, musí dokazovať
kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka; nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať,

že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Nárok
na odporovanie zaniká uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od vzniku (urobenia) právneho
úkonu; na uplynutie lehoty troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie
zaniká, ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu. Ďalšou podmienkou odporovateľnosti je, že právny úkon
bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy; druhou stranou môže
byť ktokoľvek, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Preukazovanie toho, či úmysel

ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, je zložitou skutkovou otázkou, ktorá by sa mala posudzovať v
celom kontexte okolností, za ktorých došlo
k právnemu úkonu. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia
dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v
prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj

tu existuje zákonná výnimka: uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť
veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať
úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v
každom jednotlivom prípade. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha
ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči

dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Pokiaľ nejde o vymáhateľnú pohľadávku spravidla judikovanú v
súdnom konaní, veriteľ v spore o neúčinnosť právneho úkonu nie je aktívne legitimovaný.

11. Žalobca v odvolaní predovšetkým namietal, že súd prvej inštancie nemal dôvod skúmať platnosť
rozhodcovskej doložky a rozhodcovského rozsudku, ako to urobil, ale len platnosť právneho úkonu

- kúpnej zmluvy. Takýto názor nie je správny. Súd prvej inštancie správne prejudiciálne preskúmaval
predložený rozhodcovský rozsudok a správne dospel
k záveru, že tento predstavuje materiálne nevykonateľný exekučný titul, vydaný rozhodcovským
súdom, ktorého právomoc na prejednanie a rozhodnutie nemohla byť založená na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky. Súdna prax (po prekonaní názoru, vyjadrenom v uznesení Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/8/2012 zo dňa 26.02.2013, podľa ktorého oprávnenie posudzovať
splnenie náležitostí exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, prináleží výlučne exekučnému
súdu v exekučnom konaní) dospela k záveru, že ku skúmaniu právomoci rozhodcovského súdu v
tomto smere môže súd pristúpiť nielen v exekučnom konaní, ale prejudiciálne aj v občianskom súdnom
konaní (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa

29.01.2015, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
č.6/2015akoR77/2015,aleajuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.2Cdo/458/2014
zo dňa 27.08.2015; k charakteru rozhodcovského rozsudku, vydaného rozhodcom bez právomoci
pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/4460/2014 zo dňa 30.09.2015,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012) a tento

prístup nepovažoval za svojvoľný a arbitrárny ani ústavný súd (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I.ÚS/25/2014 zo dňa 22.01.2014).

12. Okrem toho, s ohľadom na vyššie uvedené, je potrebné osobitne zdôrazniť, že podkladom
pre posúdenie odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle zákonných ustanovení je vymáhateľná

pohľadávka. Pojem „vymáhateľná pohľadávka“ v zmysle § 42a ods.1 Občianskeho zákonníka bol
predmetom posudzovania najvyšších súdnych autorít; od interpretácie v rozhodnutí najvyššieho súdu,
publikovanom pod R 44/2001 (rozsudok sp. zn. 3Cdo 102/99 z 23.12.1999), ako „pohľadávka, ktorú
možno vymáhať pred súdom v základnom konaní, pričom žalobu o neúčinnosť môže podať aj
osoba, ktorá len tvrdí, že disponuje pohľadávkou, ktorej skutočnú existenciu nemusí preukázať“ sa

neskoršia judikatúra najvyššieho súdu odklonila s tým, že „vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a
ods.1 Občianskeho zákonníka sa rozumie pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným
rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia - exekúciu“ (viď
rozhodnutie sp. zn. 5Cdo 188/2010 z 23.11.2011, sp. zn.3Cdo 61/2008 z 30.07.2009, sp. zn. 6Cdo 253/2012 z 17.12.2013, uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. PL. ÚS 39/2015-11 zo dňa 01.07.2015).

13. V súhrne teda možno konštatovať, že žalobca nedisponoval vymáhateľnou pohľadávkou, preto
nemohol byť aktívne legitimovaný na podanie žaloby na odporovateľnosť právneho úkonu; žalovaný nie
je osobou blízkou dlžníkovi - predávajúcej J. U., nemal ani nemohol mať vedomosť o jej prípadnom
úmysle ukrátiť veriteľa a takéto skutočnosti preukazovať žalobca ani nenavrhoval (dôkazné bremeno
zaťažuje žalobcu). Skutočnosť, že dlh trvá, neznamená, že sa majetok dlžníčky zmenšil.

14. Nedôvodné odvolanie viedlo krajský súd k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie; krajský súd
súhlasí s názorom okresného súdu o tom, že žalobe nemožno vyhovieť. Závery súdu prvej inštancie
zodpovedajúzistenémuskutkovémustavuajehoposúdeniepoprávnejstránkejesprávne;pretopotvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu (§ 387 ods.1 C.s.p.), a to aj vo výroku o trovách konania.

15. V dôsledku úspechu žalovaného v odvolacom konaní mu krajský súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konaní v zmysle § 255 ods.1, § 262 ods.1 C.s.p. v spojení s §396 ods.1 C.s.p. s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa
§ 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva

v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na
určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).