Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Sa/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201047
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:8015201047.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: K. Q. D., K. XX, XX-
XXX S., N. W., práv. zast.: JUDr. Dušan Remeta, advokát, Masarykova 2, Prešov, proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, v konaní o správnej žalobe žalobcu vo
veciach sociálneho poistenia proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 25.09.2013 č. 7471-3/2013-BA, takto

r o z h o d o l :

Žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou osobne na Krajskom súde v Prešove dňa 03.11.2015, určenou
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 03.05.2016 sp.zn. 9Nds/3/2016
na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, došlou Krajskému súdu v Košiciach dňa

11.07.2016, domáhal preskúmania rozhodnutia uvedeného v záhlaví tohto uznesenia. Žalobca v žalobe
tvrdil, že žalovaný rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto uznesenia zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 16.08.2011 č. XXX-XXXXXXXXXX-
Z.-XXX, ktorým táto podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
zneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákon“)rozhodlatak,žežalobcovinevzniklopovinnénemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.12.2010 podľa

slovenskej legislatívy, a to z dôvodu, že vykonanou kontrolou u zamestnávateľa žalobcu nebol
preukázaný reálny výkon práce žalobcu na území Slovenskej republiky. Ďalej v žalobe tvrdil, že podľa
ustanovení § 212 ods. 3 písm. c) zákona rozhodnutie o poistnom sa doručuje účastníkovi konania
do vlastných rúk. Z doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného je zrejmé, že
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16.08.2011 neprevzal žalobca, ale O. D. - syn
žalobcu. Z uvedeného dôvodu má za to, že došlo k porušeniu ust. § 212 ods. 3 písm. c) zákona, keďže

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o poistnom nebolo žalobcovi ako účastníkovi správneho
konania doručené do vlastných rúk. Mal za to, že došlo k porušeniu jeho subjektívnych práv, že bol
nedostatočnezistenýskutkovýstavveci,ženeboladodržanázákonnálehotanarozhodnutievsprávnom
konaní a bol porušený princíp rovnakého zaobchádzania.

2.Kžalobežalobcusavyjadrilžalovanýpodanímzodňa15.12.2015,pričomuviedol,žežalobcanepodal

žalobu v zákonnej lehote, ale ju podal oneskorene, navrhuje preto konanie o žalobe zastaviť. Žalovaný
argumentoval tým, že z ust. § 212 ods. 1 a § 212 ods. 3 zákona vyplýva, že rozhodnutie o vzniku,
resp. zániku poistenia sa neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk, a napriek tomu zásielku
prvostupňového rozhodnutia žalovaný doručoval žalobcovi do vlastných rúk, pričom tak urobiť nemusel,
pretože v danom prípade nešlo o rozhodnutie o poistnom, ale o rozhodnutie o vzniku, resp. zániku
poistenia žalobcu.3. Súd v súlade s ust. § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej „SSP“)
vo veci žalobcu postupoval podľa zákona o SSP s účinnosťou od 01.07.2016, podľa tretej hlavy tretej
časti SSP, a preto podanie žalobcu považoval za správnu žalobu vo veciach sociálnych podľa § 199

a nasl. SSP.

4. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a najmä s obsahom administratívneho spisu
prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba žalobcu podaná
proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 25.09.2013 č. 7471-3/2013-BA je podaná oneskorene z ďalej

uvedených dôvodov.

5. Z obsahu spisového materiálu žalovaného vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice
rozhodnutím zo dňa 16.08.2011 č. XXX-XXXXXXXXXX-Z.-XXX (XXXXX-X/XXXX-J.) rozhodla, že
žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie
v nezamestnanosti od 01.12.2010 podľa slovenskej legislatívy. Toto rozhodnutie na odvolanie žalobcu

žalovaný rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2013.

6. Podľa ust. § 212 ods. 1 zákona rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia,
ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.

Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou
ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú
rozhodnutiaopoistnom,opríspevkunastarobnédôchodkovésporenie,ouloženípokutyapenáleokrem
iného (§ 212 ods. 3 písm. c) zákona).

7. Rozhodným v danom prípade pre zachovanie lehoty na podanie žaloby bolo, či postupom
prvostupňového správneho orgánu bol alebo nebol porušený zákon v spojitosti s doručovaním
prvostupňového rozhodnutia žalobcovi. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu prevzal syn žalobcu O. D., a teda žalobcovi bolo doručené formou
náhradného doručenia. Nebolo sporné ani to, že proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca využil

riadny opravný prostriedok - odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalovaným rozhodnutím uvedeným
v záhlaví tohto uznesenia.

8. Pre posúdenie toho, či postup prvostupňového správneho orgánu bol nezákonný a v rozpore s ust. §
212 ods. 3 písm. c) zákona, je potrebné posúdiť, o aký právny vzťah v konaní pred správnym orgánom

išlo, či išlo o poistný vzťah alebo o dávkový vzťah. Z hľadiska členenia sociálnopoisťovacích právnych
vzťahov je podľa názoru súdu potrebné rozlišovať poistný vzťah ako nedávkový vzťah a poistné ako
dávkový vzťah. Pre pochopenie rozdielu medzi poistným vzťahom a dávkovým vzťahom je potrebné
vymedziť pojem poistný nedávkový vzťah a dávkový vzťah, z ktorých dvoch pojmov vyplýva podľa
právnej teórie rozdiel, a to nasledovne. Poistný vzťah možno definovať ako (verejno-)právny vzťah

medzi nositeľom sociálneho poistenia (napr. ako v tomto prípade Sociálnou poisťovňou) a poistencom,
ktorý vzniká na základe právnej skutočnosti a vyznačuje sa osobitnou vlastnosťou - príspevkovou
povinnosťou. Ak sa snažíme vymedziť a charakterizovať právnu skutočnosť, od ktorej odvodzuje poistný
vzťahsvojvznik,dostávamesaajkotázkeusporiadaniasociálnopoisťovacíchprávnychvzťahov.Unász
historického pohľadu prevláda model sociálneho poistenia založený Bismarkom, teda sociálne poistenie

je previazané na výkon zárobkovej činnosti. Najčastejšie zastúpenou právnou skutočnosťou vzniku
poistného vzťahu je preto výkon zárobkovej činnosti (okrem poistných vzťahov, u ktorých odvodovú
povinnosť za poistenca supluje štát), pretože s výkonom zárobkovej činnosti súvisí odmeňovanie a
dosahovanie príjmu, ktorý je základom celého poisťovacieho systému. Z príjmu sa platia a odvádzajú
príspevky (alebo sumy poistného) a z dosahovaného príjmu sa určuje aj dávkové plnenie, ktoré

vykrýva obdobie existencie sociálnej udalosti (dočasná pracovná neschopnosť poistenca, potrebu
starostlivosti o chorého rodiča). Ako každý právny vzťah i tento je obsahovo vymedzený súborom
práv a povinností, ktoré sú navzájom previazané -sú v tzv. synalagmatickom zväzku. Tento právny
vzťah môže existovať aj ako viacstranný vzťah. Na jednej strane je povinnosťou poistenca platiť a
odvádzať poistné za podmienok určených v zákone a na strane druhej je právo nositeľa sociálneho

poistenia sumu poistného vyžadovať (ide o situáciu vzniku nedoplatku na poistnom). Alebo naopak
poistenec má právo, ak odvedie vo väčšom rozsahu, aby mu preplatok na sume odvedeného poistného
bol nositeľom sociálneho poistenia vrátený v zákonom predvídanej lehote po zistení tejto skutočnosti
nositeľom sociálneho poistenia. Alebo iný príklad, ak si zamestnávateľ neplní svoje odvodové povinnostivrátane povinnosti odvádzať za svojho zamestnanca sumy poistného, nemôže to byť na ujmu
zamestnancovi, a to jednak, že by sa nevymáhalo dlžné poistné od zamestnanca a jednak, že by o
sumy neodvedeného poistného bola priznaná nižšia dávka. Poistný vzťah vyjadruje aj jeden z princípov

sociálneho zabezpečenia - princíp participácie. Zároveň priamo vyjadruje aj zásady nezávislosti od vôle
zúčastnených subjektov, nezávislosti od oznamovacej povinnosti a viacnásobného poistenia. Poistný
vzťah vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorú určuje zákon. V prípade vzniku sociálneho poistenia
je právnou skutočnosťou najmä výkon zárobkovej činnosti, ale v dôsledku zvyšovania sociálnej ochrany
obyvateľstva a väčšej otvorenosti systému sociálneho poistenia sa po reforme v roku 2004 zvýraznila

zásada dobrovoľnej účasti na systéme sociálneho poistenia, preto poistný vzťah môže vzniknúť aj
prejavom vôle (subjektívna právna skutočnosť), podaním si žiadosti u príslušného nositeľa sociálneho
poistenia (§ 23 zákona o sociálnom poistení). Teda poistný vzťah vzniká buď ex lege ako povinné
poistenie, napr. na nemocenskom poistení alebo na báze dobrovoľnosti ako vyjadrenia fyzickej osoby,
že preberá v určitých obdobiach zodpovednosť za svoju úroveň sociálnej ochrany ako dobrovoľné
poistenie, napr. na nemocenskom poistení. Poistný vzťah, ktorý vznikol na báze dobrovoľnosti, môže

poistenec kedykoľvek ukončiť na základe prejavu vôle na rozdiel od poistného vzťahu, ktorý vznikol ex
lege, teda zo zákona (tzv. povinná účasť na poistení, napr. na nemocenskom poistení). Zákonnými
podmienkami pre vznik dobrovoľnej účasti na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení alebo
poistení v nezamestnanosti je na strane fyzickej osoby (budúceho poistenca) dovŕšenie 16 roku a
splnenie podmienky trvalého pobytu na území SR, resp. povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie

na trvalý pobyt. Po reforme v sociálnej oblasti sa poistný vzťah vyznačuje ešte jednou osobitosťou, a to
že k jeho zániku môže dôjsť nielen odpadnutím (neexistenciou) právnej skutočnosti, ktorá viedla k jeho
vzniku, ale aj prerušením poistenia (§ 26 zákona o sociálnom poistení). Teda napr. vznik pracovného
pomeru je právnou skutočnosťou, ktorá je predpokladom vzniku poistného vzťahu na nemocenskom,
dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti, a teda aj naopak zánik pracovného pomeru je

právnou skutočnosťou, ktorá vedie k zániku poistného vzťahu. Prerušenie poistného vzťahu (poistných
vzťahov), ktorý vznikol na povinnej báze, však predstavuje situáciu, že pracovný vzťah trvá, ale poistný
vzťah v dôsledku vzniku zákonného dôvodu zanikol a opätovne vznikne po odpadnutí tohto zákonného
dôvodu. Prejavom sociálneho rozmeru poistenia a poistných vzťahov je aj plynutie ochrannej lehoty po
zákonnom ukončení poistného vzťahu na nemocenskom poistení, pričom táto ochranná lehota podľa §

32 zákona o sociálnom poistení pre prípad sociálnej udalosti dočasnej pracovnej neschopnosti (napr.
choroby zamestnanca) a ošetrovania (chorého člena rodiny alebo starostlivosti o dieťa do 10 rokov
veku) plynie max. po 42 kalendárnych dní po ukončení poistného vzťahu na nemocenskom poistení
(ukončenie nastáva najmä v dôsledku ukončenia pracovného pomeru alebo ukončenia samostatnej
zárobkovej činnosti). Výnimkou je situácia pracujúcich poberateľov starobného dôchodku, predčasného

starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, u ktorých ochranná lehota neplynie, nakoľko sú už
zabezpečení inou sociálnou dávkou (a to príslušnou dôchodkovou dávkou).
Pokiaľ ide o dávkový vzťah je tento možné definovať ako právny vzťah medzi poskytovateľom dávky
(väčšinou je ním nositeľ sociálneho poistenia) a poistencom, u ktorého nastala príslušná sociálna
udalosť a poistenec splnil všetky predpoklady na poskytnutie dávkového plnenia (v prevažnej väčšine

prípadov má peňažnú formu). Teda na jednej strane poskytovateľ dávkového plnenia po preskúmaní
existencie dávkových predpokladov je povinný poskytovať dávku v určitej výške a po určitú dobu, a
na strane druhej poistenec v postavení žiadateľa o dávku je oprávnený požadovať dávkové plnenie,
ktoré mu pomôže preklenúť nepriaznivú sociálnu situáciu, počas ktorej nemôže vykonávať zárobkovú
činnosť a zabezpečovať si tak stály príjem. Nie však vždy je žiadateľom aj osoba, ktorá bola predtým

subjektom poistného vzťahu. Je tomu tak v situáciách žiadateľov o pozostalostné dôchodkové dávky
(napr. vdova, vdovec, nezaopatrené dieťa - sirota je žiadateľom) alebo v prípade úrazových dávok,
na ktoré vznikol nárok v dôsledku smrteľného pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Z
tejto úvahy sa odvodzuje aj členenie sociálnych udalostí, ktoré sú pokrývané dávkami na priame
a odvodené sociálne udalosti. Dávkový vzťah teda obsahuje jednak dávkovú schému a dávkovú

formulu. Existujú však aj situácie, v ktorých aj keď sú splnené materiálne a formálne podmienky na
priznanie dávkového plnenia, dávka sa nepriznaná (ide o tzv. fakultatívne poskytované dávky). Ide o
dávkové modely, ktoré sú založené nielen na splnení zákonom vyžadovaných predpokladoch, ale aj
na správnom uvážení (resp. voľnom uvážení). Typickým príkladom je v systéme sociálneho poistenia,
napr. poskytnutie Sociálnou poisťovňou pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie v rámci obnovenia

pracovnej spôsobilosti poškodenej osoby, ktorá utrpela pracovný úraz alebo u nej vznikla choroba z
povolania. Zároveň ako je vyššie uvedené poistný vzťah sa odvíja od výkonu zárobkovej činnosti a
dávkový vzťah zasa vyjadruje bezprostredne zásadu financovania dávok súvisiacich so mzdou.9. Súd vychádzajúc z uvedeného rozdielu medzi poistným vzťahom a dávkovým vzťahom, ktoré právna
teória rozlišuje, má za to, že ust. § 212 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
treba vykladať tak, že toto sa vzťahuje iba na poistné a nie na dávkový vzťah, čo vyplýva aj z celého

tohto ustanovenia, kde sa uvádza aj príspevok na starobné dôchodkové sporenie, uloženie pokuty a
penále, na čo súd podporne súčasne poukazuje.

10. Preto súd akceptoval právny názor žalovaného uvedený v jeho vyjadrení zo dňa 15.12.2016 v
tom smere, že žalovaný nebol povinný doručovať spornú zásielku žalobcovi do vlastných rúk, aj keď

ju doručoval, pretože nešlo o rozhodnutie o poistnom, a teda nešlo o dávkový vzťah, ale išlo tu v
preskúmavanom prípade o rozhodovanie o nedávkovom právnom vzťahu, a preto podľa právneho
názoru súdu je treba vykladať ust. § 212 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
tak, že uvedené ustanovenie sa týka len rozhodovania žalovaného o poistnom ako o dávkovom právnom
vzťahu, inak by zákonodarca v tomto ustanovení uviedol slovne text „o poistnom, o vzniku, prerušení
a zániku sociálneho poistenia, o príspevku ...“, ak by mal na mysli aj takýto nedávkový právny vzťah,

čo ale zákonodarca neuviedol.

11.Podľaust.§181ods.1SSPfyzickáosobaaleboprávnickáosobamusísprávnužalobupodaťvlehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Správny súd uznesením odmietne žalobu okrem iného, ak bola podaná oneskorene (§ 98 ods. 1 písm.
d) SSP).

12. Pretože z obsahu spisu súdu, ako aj žaloby žalobcu a spisového materiálu žalovaného je
nepochybné, že žalobcovi bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu doručené 16.08.2011

formou náhradného doručenia, proti ktorému podal v zákonnej lehote odvolanie a na základe tohto
odvolania bolo rozhodnuté žalovaným rozhodnutím zo dňa 25.09.2013, ktoré bolo doručené žalobcovi
dňa 11.10.2013, potom s poukazom na nedávkový právny vzťah, o ktorý v danom prípade išlo, nemohlo
dôjsť k porušeniu subjektívnych práv žalobcu, keďže proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánupodalžalobcavčasodvolanie,oktoromrozhodoldruhostupňovýorgán,apretoakžalobažalobcu

bola podaná osobne na Krajský súd v Prešove dňa 03.11.2015, bola podaná zjavne oneskorene, pretože
žalobcovi žalované rozhodnutie bolo oznámené dňa 11.10.2013.

13. Preto súd žalobu žalobcu ako oneskorene podanú podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol.

14. Výrok o trovách konania súd oprel o ust. § 170 ods. a) SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci.