Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 8, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916202954
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6916202954.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobcu AB 2 B. V.,

registračné číslo 57279667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo,
zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín,
IČO 47 234 679 proti žalovanému W. N., C.. XX. XX. XXXX, S. D. A. U. O., A. XX o 3.023,06 eur s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.859,44 eur s 8,25% úrokmi z omeškania
ročne zo sumy 2.909,44 eur od 01.01.2014 do 23.10.2014, zo sumy 2.859,44 eur od 24.10.2014 do
21.11.2014,zosumy2.809,44eurod22.11.2014do17.12.2014,zosumy2.759,44eurod18.12.2014do

19.01.2015, zo sumy 2.709,44 eur od 20.01.2015 do 18.02.2015, zo sumy 2.659,44 eur od 19.02.2015
do 19.03.2015, zo sumy 2.609,44 eur od 20.03.2015 do 28.04.2015, zo sumy 2.559,44 eur od
29.04.2015 do 19.05.2015, zo sumy 2.509,44 eur od 20.05.2015 do 22.06.2015, zo sumy 2.459,44 eur
od 23.06.2015 do 21.07.2015, zo sumy 2.409,44 eur od 22.07.2015 do 18.08.2015, zo sumy 2.359,44
eurod19.08.2015do17.09.2015,zosumy2.309,44eurod18.09.2015do20.10.2015,zosumy2.259,44
eurod21.10.2015do23.11.2015,zosumy2.209,44eurod24.11.2015do19.01.2016,zosumy2.159,44
eurod20.01.2016do21.03.2016,zosumy2.109,44eurod22.03.2016do15.06.2016,zosumy2.059,44

eurod16.06.2016do13.07.2016,zosumy2.009,44eurod14.07.2016do18.08.2016,zosumy1.959,44
eur od 19.08.2016 do 20. 09. 2016, zo sumy 1.909,44eur od 21. 09. 2016 do 19. 10. 2016 a zo sumy
1.859,44 eur od 20. 10. 2016 do zaplatenia v splátkach po 50,- eur mesačne, splatných vždy do 25.
dňa každého mesiaca počnúc prvým mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Konanie ohľadom sumy 300,- eur sa zastavuje.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi súd priznáva náhrada trov konania v rozsahu 29,64 % .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 07. 03. 2016 podal žalobca AB 1 B. V., registračné číslo 560 07 043, so sídlom Amsterdam,
Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo žalobu proti žalovanému.

2/ V priebehu konania, a to ku dňu 18. 10. 2016 došlo k zániku spoločnosti AB 1 B. V. v dôsledku zlúčenia

so spoločnosťou AB 2 B. V. Žalobca ako právnická osoba takto zanikla s právnym nástupcom AB 2
B. V. registračné číslo XXXXXXXX, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské
kráľovstvo, Keď žalobca AB 1 B. V. v priebehu konania zanikol, súd podľa § 64 vety prvej C. s. p.uznesením zo dňa 31. 01. 2017 č. 12C/77/20156-64 rozhodol tak, že v konaní pokračuje s jeho právnym
nástupcom AB 2 B. V.

3/ Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 3.023,06 eur s prísl. z titulu
nesplatenia poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 09. 2012.
Uviedol, že nadobudol pohľadávku od svojho predchodcu Home Credit Slovakia a. s. so sídlom v
Piešťanoch, Teplická 7434/147 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 12. 2013, pričom
išlo o pohľadávku z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 09. 2012. Jeho právny predchodca

uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov
vo výške 3.550,- eur žalovanému. Žalovaný bol povinný splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti bol určený v zmluve. Žalovaný sa s úhradou dostal
do omeškania tak, ako to vyplýva z prehľadu platieb. Listom zo dňa 10. 12. 2013 bol žalovaný preto
vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru vo výške 3.773,06 eur do 15 dní od odoslania výzvy. Takto
eviduje voči žalovanému dlh, a preto žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov z istiny do času

zosplatnenia vo výške 41,88 eur, zosplatnenej istiny vo výške 2.979,72 eur, poistenia Bill protection vo
výške 1,46 eur .

4/ Vo veci bol dňa 02. 06. 2016 vydaný platobný rozkaz č. 12C/77/2016-45, proti ktorému žalovaný v
zákonnej lehote podal odpor s odôvodnením, že žalobcovi spláca dlžobu v mesačných splátkach po

50,- eur. Na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia predložil fotokópie poštových poukážok. Ďalej
uviedol, že vzhľadom na jeho iné výdavky ( úvery od iných spoločností) je ochotný dlh splácať vo výške
50,- eur mesačne.

5/ Predmetný odpor súd zaslal žalobcovi na vyjadrenie . Žalobca sa vyjadril, že nemá dobré skúsenosti s

povolením plnenia dlžnej sumy v splátkach, ale je naklonený k splácaniu žalovanej sumy v splátkach, ak
žalovaného na takéto plnenie zaviaže súd. Podaním zo dňa 25. 01. 2017 potom žalobu v časti ohľadom
sumy 300,- eur vzal späť z dôvodu, že po poslednej platbe evidovanej podľa výpisu čerpania, splátok a
úhrad žalovaný ešte uhradil spolu 300,- eur, a to po 50,- eur v dňoch 19. 01. 2016, 21. 03. 2016, 15. 06.
2016, 13. 07. 2016, 18. 08. 2016, 20. 09. 2016 a 19. 10. 2016.

6/ Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, a preto súd v zmysle
ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca
v tomto podaní poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09. 11. 2016 zn. C-42/15
s tým, že v zmysle tohto nie je dôvod považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, a preto žiadal

žalovaného zaviazať na zaplatenie podľa žaloby.

7/ Žalovaný na pojednávaní uviedol, že vie, že by mal ešte niečo platiť, ale on si nevie vypočítať koľko,
a preto to necháva na rozhodnutie súdu. Pôvodne platil po 80,- eur, ale potom 7 alebo 8 krát podal
žiadosť o zníženie na 50,- eur a nakoniec mu povedali, že to zmeniť nemôžu, ale nech platí ako vie a

tak potom platil po 50,- eur a zrazu proti nemu podali žalobu na súd. Pokiaľ ide o uzavretie zmluvy, on
dostal poštou leták, kde už boli uvedené jeho základné údaje a kde bolo uvedené, že je akcia a že ak
toto podpíše v priebehu týždňa, za 3 dni môže dostať peniaze. Preto to podpísal, poslal späť a potom
dostal zmluvu, ktorú podpísal a naozaj do 3 dní peniaze aj mal. Nevie sa vyjadriť k tomu, na základe
čoho boli uvedené údaje a či to bolo už v letáku alebo nie, ale on s nikým nikdy nehovoril, len vyplnil

leták a následne podpísal zmluvu.

8/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 09. 2012
(ďalej ÚZ), splátkového kalendára k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX, výzvy zo dňa 10. 12. 2013, v
ktorej žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlhu, aj s výpisom z poštovej knihy, úverových zmluvných

podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej len ÚZP ), informácií o poisteníoznámenia
o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 09.20 14, aj s výpisom z poštovej knihy, výpisu z Obchodného
registra ohľadom žalobcu, výpisu čerpania, splátok a úhrad, ústrižkov poštových poukážok o platbách
žalovaného a postúpenia pohľadávky zo dňa 10. 12. 2013 a vec posúdil takto:

9/ Žalobca je právnickou osobou založenou podľa právnych predpisov Holandského kráľovstva so
sídlom Amsterdam, zapísanou v príslušnom registri Obchodnej komory Holandska pod reg.číslom
XXXXXXXX. Jeho právny predchodca AB 1 B. V. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oznamoval
žalovanému listom zo dňa 18. 09. 2014, že nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpenípohľadávok (v oznámení je pritom nesprávne uvedený dátum zmluvy o postúpení pohľadávky, keď sa
uvádza, že pohľadávka bola postúpená na základe zmluvy zo dňa 12. 09. 2012, keď zmluva o úvere
bola uzavretá až neskôr, a to 25. 09. 2012, a správny dátum má byť 10. 12. 2013, o čom bolo ako dôkaz

predložené postúpenie predmetnej pohľadávky), pričom poukázal na to, že žalovaný bol už vyzvaný
pôvodným veriteľom k úhrade omeškaných splátok, naposledy výzvou z 10. 12. 2013. Preto opätovne
vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu 3.998,84 eur do 7 dní od doručenia výzvy.

10/ Súd z predložených dôkazov má za preukázané, že právny predchodca žalobcu Home Credit

Slovakia, a. s. so sídlom v Piešťanoch so žalovaným uzavreli dňa 25. 09. 2012 (v žalobe sa uvádza
nesprávny dátum 18. 09. 2012, kedy zmluvu podpísal právny predchodca žalobcu, avšak žalovaný ju
podpísal až 25. 09. 2012, a teda až týmto dňom bola zmluva uzavretá) Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX.
Na jej základe poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 3.550,- eur. Žalovaný
sa zaviazal úver spolu s príslušenstvom splácať v 84 - roch pravidelných mesačných splátkach vo
výške 80,07 eur s tým, že prvá splátka bola splatná po 1 mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Konečná

výška úveru , teda suma ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola vo výške 6.725,88 eur (84 x 80,07 eur).
Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 18,77 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)
predstavovala od 21,4 do 22,2 % s odkazom na text označený **, pod ktorým bolo uvedené že klient
súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Priemerná hodnota
RPMN predstavovala 19,08%.

11/ Podľa predloženého splátkového kalendára žalovaný si svoju povinnosť voči právnemu
predchodcovi žalobcu nesplnil, z celkového poštu 84- roch splátok uhradil len splátky v celkovej výške
640,56 eur (splátky uhradené do dátumu zosplatnenia -10. 12. 2013). Tým, že žalovaný riadne svoj
dlh nesplácal, dostal sa do omeškania. Výzvou zo dňa 10. 12. 2013 oznámil právny predchodca

žalobcu žalovanému, že dlžná suma nebola aj napriek opakovaným upozorneniam uhradená, celá jeho
pohľadávka vo výške 3.773,06 eur vrátane príslušenstva sa stala splatnou a vyzval ho na jej zaplatenie
v lehote do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal deň doručenia
predmetného oznámenia, súd pri splatnosti celkovej sumy vychádzal z poštového podacie hárku. Z
tohto je zrejmé, že predmetná písomnosť bola žalovanému zasielaná ako doporučená zásielka 2. triedy

dňa 12. 12. 2013. Keďže sa jednalo o vnútroštátnu prepravu doporučenej zásielky súd vychádzal z
toho, že predmetná písomnosť bola žalovanému doručená v 3. deň od jej odoslania. Posledný deň lehoty
pripadolnanedeľu15.12.2013,čímsavzmysleust.§122ods.3Obč.zák.poslednýdeňlehotyposunul
na najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 16. 12. 2013. Dňom doručenia začala žalovanému plynúť
15 dňová lehota na splnenie povinnosti, posledný deň lehoty pripadol na 31. 12. 2013. Pri uvedenej

fikcii doručenia vychádzal súd aj zo skutočnosti, že zo spisu nie je zrejmé, že adresát písomnosti by bol
nezastihnutý, príp. nie je zrejmá iná prekážka pre ktorú nebolo možné písomnosť adresátovi doručiť.
Po prihliadnutí na tieto skutočnosti súd ustálil ako prvý deň omeškania 01. 01. 2014. Súd pre úplnosť
konštatuje,žeskutočnosť,odktorejprávnypredchodcažalobcuzačalpočítalplynutie15-dňovejlehoty,t.
j. odo dňa odoslania výzvy, nemá oporu v platnom práve, nakoľko tento fakt otvára priestor na uplynutie

lehoty bez toho , že by sa o nej mohol adresát dozvedieť, čím by sa podstatným spôsobom sťažilo jej
postavenie (aj u ohľadom na vznik príslušných sankcií viazaných na toto porušenie) a tým aj zmaril účel
výzvy, t. j. poskytnutie dodatočnej lehoty na už konkrétne vyčíslené plnenie.

12/ Podľa názoru súdu sa jedná o typickú formulárovú zmluvu s jej charakteristickými znakmi. Žalovaný

nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej znenie navrhnuté žalobcom.

13/ Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná
slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky.
Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v právnom vzťahu založenom

predmetnou zmluvou vystupoval voči žalovanému ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je žalovaný ako fyzická osoba,
ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský,
založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy, teda ku dňu 25. 09. 2012 (ďalej len "zákon
o spotrebiteľských úveroch")14/ Z tohto dôvodu preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania
podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je
nespochybniteľné, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o termíne

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch).
V úverovej zmluve je konečná splatnosť uvedená v 45. bode a je označená ako lehota splatnosti,
pri ktorej je uvedený počet mesiacov 84 po poskytnutí úveru a to do 15. dňa posledného mesiaca.
Súd pri výklade predmetnej náležitosti si pomohol tzv. legálny výkladom v podobe dôvodovej správy k
predmetnému ustanoveniu. Zákonodarca v nej jasne uvádza, že zmyslom určenia konečnej splatnosti

je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške
ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na podporu
tohto výkladu je aj záver uvedený v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica 17Co/151/2012:
"Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom
určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť
prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné

údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaju, ktorý
bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať." Súd je toho názoru, že spôsob určenia
konečnej splatnosti, tak ako ju určil žalobca nie je v súlade s vyššie citovanými závermi. a preto
považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch
za bezúročný a bez poplatkov. Právny predchodca žalobcu bol tým subjektom, ktorý určoval spôsob a

podmienky poskytnutia úveru. Bolo výlučne v jeho kompetencii, aby všetky podstatné údaje na výpočet
konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu
o dĺžke splácania, napriek tomu pristúpil len k neurčitému (slovne vágnemu) uvedeniu o lehote splatnosti
84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.

15/ K dojednaniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve v podobe intervalu (RPMN od
21,4 % po 22,2 %) súd uvádza, že takéto dojednanie RPMN znemožňuje žalovanému- spotrebiteľovi,
aby si za daných okolností mohol zo zmluvy zistiť, ktorá hodnota v rámci intervalu je aktuálna. Stav
neistoty spotrebiteľa ohľadom takéhoto určenia výšky RPMN zostáva zachovaný a nevylučuje sa
možnosť zavádzania spotrebiteľa. Pre žalobcu sa tak vytvára priestor, aby si vybral takú hodnotu z

určeného intervalu, vrátane maximálnej, ktorá je pre neho výhodná, pričom výber tejto hodnoty bude pre
spotrebiteľa nepreskúmateľný, nakoľko spotrebiteľ nebude vedieť objektívne zistiť, ktorú hodnotu RPMN
žalobca nakoniec použije. Súd poukazuje na fakt, že žalobca mal možnosť priamo v úverovej zmluve
uviesť určité časové obdobia a im prislúchajúcu výšku RPMN, aby tak spotrebiteľ vedel, že keď mu bol
úver poskytnutý v určitý konkrétny deň, aká hodnota RPMN tomu zodpovedá. Pokiaľ úverová zmluva

neobsahuje konkrétny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov považuje sa úver podľa § 11
ods. 1, písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

16/ Úverová zmluva neobsahuje dojednanie o termínoch splatnosti splátok - bod 42. zmluvy nie je
vyplnený. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazuje na to, že žalovaný bol povinný splácať úver v pravidelných

mesačných splátkach splatných v zmysle úverovej zmluvy, tak zmluva obsahuje len výšku mesačnej
splátky 80,17 eur, ale nie aj termíny splátok. Súd pritom poznamenáva, že aj v úverových zmluvných
podmienkach sa uvádza v hlave 5 § 1 vete prvej, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý
úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v ÚZ.
Zmluva takto neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j.

výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, konkrétne termín splátok.

17/ Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

18/Uvedenéznenieniejemožnévyložiltak,ženato,abysaspotrebiteľskýúverpovažovalzabezúročný
a bez poplatkov je nevyhnutne potrebné, aby boli kumulatívne splnené obidve podmienky a to, že
spotrebiteľská zmluva nemá písomnú formu a súčasne neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2
písm. a) až k),r) a y) a § 10 ods. 1. Súd pri podrobnom skúmaní predmetného ustanovenia vychádzal zo

štruktúry takto formovaného ustanovenia v kontexte s tým, že sa jedná o časť právnej normy (vo forme
následku - primárna dispozícia) ako súčasť určitého celku právnej normy, ktorú obsahuje predmetný
právny predpis. Súd jednoznačne dospel k záveru , že konkrétnu právnu normu nie je možné vykladať
izolovane, bez ohľadu na znenie ostatných ustanovení právnych noriem uvedených a konkrétnompredpise a to nielen z hľadiska formy, účelu ako ho zamýšľal zákonodarca ale aj následného historického
vývoja - legislatívneho procesu, ktorý jasným spôsobom naznačil zákonodarcov skutočný úmysel.

19/ Logický a gramatický výklad právnej normy nepredstavujú bezobsažné pojmy právnoaplikačnej
teórie. Za obidvoma sa skrýva používanie pravidiel formálnej logiky (analýza, syntéza, indukcia,
dedukcia, generalizácia a pod) i zákonitostí slovenského jazyka pri objasňovaní zmyslu a účelu
jednotlivých právnych noriem. Ak by mala aplikácia predmetného ustanovenia viesť k výsledku o
kumuláciipodmienok - formálnejnáležitostisobsahovou, bolobyspojeniezhľadiskanáležitostíobsahu

právneho úkonu nadbytočné, nakoľko podstatné náležitosti zmluvy, tak ako sú uvedené v ust. § 9 ods.
2 cit. zákona, sa viažu iba na písomnú formu. Na podporu uvedeného záveru súd poukazuje na článok
6 Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorý ukladá poskytovateľovi úveru ešte pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovať spotrebiteľa o podstatných náležitostiach ( tieto
boli pretransponované do ust. § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z.) písomne alebo na inom trvalom nosiči,
čonáslednevčlánku10rozšírilajna samotnúzmluvuospotrebiteľskomúvere,t.zn.žemusíísťoformu,

ktorú musí mať spotrebiteľ fyzicky k dispozícii. K uvedenému logickému záveru smeruje aj legislatívny
vývoj predmetného ustanovenia, kde zákonodarca podmienky (formálne a obsahové) na uplatnenie
následku oddelil a v súlade s ostatnými ustanoveniami a účelom zákona vzájomne nepodmienil.

20/ Právomoc súdu k takémuto výkladu príslušného ustanovenia je v súlade so záverom Uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. Zn. III. ÚS 274/07 z 11.10.2007) v tomto znení: " Ústavný súd
poukazuje na to, že ani v modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť medzerám alebo nedostatkom v
zákonných právnych predpisoch. Osobitne sudcovia pri rozhodovaní, sú oprávnení nedostatky zákonnej
právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za
legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii

právnej normy nesmie právo tvoriť, ale môže odhaľovať a formovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi
normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu
kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 ústavy).

21/ Z odkazom na uvedené súd konštatuje, že nie je viazaný doslovným znením zákonného

ustanovenia, ale sa od neho smie a musí odchýliť, ak si to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,
história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústave
konformnom právnom poriadku ako významovom celku.

22/ Súd preto dospel k záveru, že úverová zmluva uzavretá dňa 25. 02. 2012 medzi Home Credit

Slovakia, a. s. (právnym predchodcom žalobcu) a žalovaným neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne podľa písm. j/ (ročnú percentuálnu mieru nákladov),
písm. k/ (termíny splátok) a f/ (termín konečnej splatnosti), a preto sa podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona
o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23/ Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba
žalobcu na zaplatenie 3.023,06 eur je dôvodná, iba v časti sumy predstavujúcej nesplatený
zostatok poskytnutého úveru vo výške 1.859,44 eur. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal
z predloženého výpisu čerpania, splátok a úhradu a poštových poukážok predložených žalovaným
(údaje o úhradách sa zhodujú) a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške 3.550,-

eur odčítal všetky úhrady, ktoré vykonal žalovaný v prospech účtu - vo výške 640,56 eur (ku
dňu 10. 12. 2013) a po zosplatnení pohľadávky ďalšie úhrady po 50,- eur a to v dňoch
23.10.2014,21.11.2014,17.12.2014,19.01.2015,18.02.2015,19.03.2015,28.04.2015,19.05.2015,22.06.2015,21.07.2015,
2016,21.03.2016,15.6.2016,13.7.2016, 18.08.2016, 20.09.2016 a 19.10.2016, t. j. úhrady v celkovej
výške1.690,56eur.Súdmázato,žeibarozdieltýchtosúmpresnekvantifikujevýškužalobcovhonároku,

očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi nepriznal, a preto zaviazal žalovaného podľa § 497 a nasl. Obch.
zák. na zaplatenie 1.859,44 eur.

24/ Súd skúmal obsah úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., osobitne tie - na
ktoré sa žalobca odvoláva pri jednotlivých svojich nárokoch a zistil, že sú na predtlačenom formulári

a žiaden z uplatnených nárokov nie je individuálne dojednaný. Čiže nie je individuálne dohodnuté ani
poistenie Bill protection vo výške 1,46 eur a preto ho žalobcovi nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol.25/ Čo sa týka uplatneného príslušenstva predstavujúceho kapitalizovaný sankčný úrok z omeškania
vo výške 635,01 eur, vypočítaný podľa predloženého splátkového kalendára za obdobie od 27.12.2013
do 07.03.2016 a úrok z omeškania uplatnený v percentuálnej výške 8,25 % ročne zo žalovanej

sumy 3.023,06 eur od 08.03.2016 do zaplatenia, súd uvádza, že vychádzajúc z konštrukcie počiatku
omeškania uvedenej v odseku 11 tohto odôvodnenia mal za to, že s priznanou sumou, ktorá bola
zahrnutá do celkom vyčíslenej výšky dlhu vo výzve žalobcu zo dňa 10.12.2013 sa žalovaný dostal do
omeškania dňom 01.01.2014. K tomuto dňu bola sadzba ECB vo výške 0,25 %, ktorá po zvýšení o 8
percentuálnych bodov (ide o záväzkový vzťah ktorý vznikol pred 01.02.2013, preto sa výška úrokov z

omeškania riadi podľa predpisov účinných do 31.01.2013) predstavuje úrok z omeškania vo výške 8,25
% ročne. Vzhľadom na to, že výška úroku z omeškania uvedená v žalobe bola v súlade so zákonom
priznal žalobcovi výšku úroku z omeškania v žiadanej výške, t.j. vo výške 8,25% ročne, avšak len zo
sumy 2909,44 eur, teda z istiny, so zaplatením ktorej sa dostal do omeškania, a to od 01.01.2014,
teda od prvého dňa omeškania do zaplatenia, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pričom
prihliadol na čiastočné platby žalovaného ktoré vykonal v priebehu konania a následne teda žalovaný

je zaviazaný len na zaplatenie úrokov z omeškania zo súm, s ktorými bol v omeškaní a zo sumy
istiny 1.859,44 až do zaplatenia. Súd nešiel nad rámec žaloby (§ 216 ods. 2 C. s. p.), keď priznal
úroky od 01.01.2014, hoci žalobca uvádza v návrhu, že ich žiada od 08.03.2016, pretože v tomto sú
už aj žalobcom požadované kapitalizované úroky - žiadal ich za dobu od 27.12.2013 (boli vypočítané
nesprávne, keď počiatok omeškania nebol 27.12.2013 a boli počítané aj z úrokov a poplatkov). Výpočet

úrokov bol nesprávny, a preto súd rozhodol tak, že úroky z omeškania priznal zo sumy 2909,44 eur
2.909,44 eur od 01.01.2014 do 23.10.2014, zo sumy 2.859,44 eur od 24.10.2014 do 21.11.2014, zo
sumy2.809,44eurod22.11.2014do17.12.2014,zosumy2.759,44eurod18.12.2014do19.01.2015,zo
sumy 2.709,44 eur od 20.01.2015 do 18.02.2015, zo sumy 2.659,44 eur od 19.02.2015 do 19.03.2015,
zosumy2.609,44eurod20.03.2015do28.04.2015,zosumy2.559,44eurod29.04.2015do19.05.2015,

zosumy2.509,44eurod20.05.2015do22.06.2015,zosumy2.459,44eurod23.06.2015do21.07.2015,
zosumy2.409,44eurod22.07.2015do18.08.2015,zosumy2.359,44eurod19.08.2015do17.09.2015,
zosumy2.309,44eurod18.09.2015do20.10.2015,zosumy2.259,44eurod21.10.2015do23.11.2015,
zosumy2.209,44eurod24.11.2015do19.01.2016,zosumy2.159,44eurod20.01.2016do21.03.2016,
zosumy2.109,44eurod22.03.2016do15.06.2016,zosumy2.059,44eurod16.06.2016do13.07.2016,

zo sumy 2.009,44 eur od 14.07.2016 do 18.08.2016, zo sumy 1.959,44 eur od 19.08.2016 do 20. 09.
2016, zo sumy 1.909,44eur od 21. 09. 2016 do 19. 10. 2016 a zo sumy 1.859,44 eur od 20. 10. 2016
do zaplatenia ( v čom je zahrnutý i požadovaný kapitalizovaný úrok ale len v prináležiacej výške a z
prináležiacej sumy). Na zaplatenie úrokov z omeškania zaviazal súd žalovaného podľa § 369 ods. 2 a 3
Obch. zák. a § 3 a 10c nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, keďže ide o spotrebiteľský

vzťah.

26/ Ohľadom sumy 300,- eur žalobca žalobu vzal späť (teda po čiastočnom späťvzatí žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie 2.723,06 eur s prísl.). Keďže žaloba v tejto časti bola vzatá späť skôr, ako
sa začalo pojednávanie, súd bez zisťovania súhlasu žalovaného konanie v tejto časti podľa § 145 ods.

2 C. s. p. zastavil.

27/ V prevyšujúcej časti (teda pokiaľ ide o požadovanú sumu nad sumu 1.859,44 eur s príl., ako je
uvedená vo výroku tohto rozsudku a po odpočítaní sumy 300,- eur, v ktorej časti bola žaloba vzatá späť),
žalobu súd ako neodôvodnenú zamietol.

28/O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. V prevažnej miere mal úspech
žalobca, a to vo výške 64,82 % (zaviazanie žalovaného na zaplatenie istiny 1.859,44 eur a zohľadnení
sumy zaplatenej žalovaným po podaní odporu). Preto súd zaviazal žalovaného na náhradu trov v
rozsahu 29,64 % ako rozdielu medzi percentom úspechu (64,82 %) a neúspechu (35,18 %) žalobcu.

29/ Súd povolil žalovanému na jeho žiadosť podľa § 232 ods. 4 C. s. p. pohľadávku zaplatiť v splátkach
po 50,- eur mesačne (teda vo výške, ako aj doteraz platil), prihliadnuc pritom na výšku sumy, ktorú má
zaplatiť a na jeho pomery. Žalovaný je starobný dôchodca s dôchodkom 373,- eur mesačne, manželka
poberá dôchodok 137,- eur , je nemajetný, býva u syna, kde prispieva na bývanie po 40,- eur mesačne

a spláca ešte aj ďalšie pôžičky. Z dôvodu dodržania platobnej disciplíny súd povolil splátky s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.30/ Súd ešte udáva, že pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-42/15
vo veci Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej jeho závery nie sú pre právne posúdenie
predmetného sporu aplikovateľné. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS . Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne
právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva.
Výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy. Nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon
o spotrebiteľských úveroch a nie smernicu č. 2008/48/ES, výklad dotknutých ustanovení smernice

Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v predmetnom spore. Pre
úplnosť súd uvádza, že s ohľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ(C-152/84,
C-91/92, C-397/01) ohľadne priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz
horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených dôvodov

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá vplyv na právne posúdenie veci súdom
v predmetnom spore.
Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba
žalobcu na zaplatenie 3.023,06 eur je dôvodná, iba v časti sumy predstavujúcej nesplatený
zostatok poskytnutého úveru vo výške 1.859,44 eur. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal

z predloženého výpisu čerpania, splátok a úhradu a poštových poukážok predložených žalovaným
(údaje o úhradách sa zhodujú) a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške 3.550,-
eur odčítal všetky úhrady, ktoré vykonal žalovaný v prospech účtu - vo výške 640,56 eur (ku
dňu 10. 12. 2013) a po zosplatnení pohľadávky ďalšie úhrady po 50,- eur a to v dňoch
23.10.2014,21.11.2014,17.12.2014,19.01.2015,18.02.2015,19.03.2015,28.04.2015,19.05.2015,22.06.2015,21.07.2015,

2016,21.03.2016,15.6.2016,13.7.2016, 18.08.2016, 20.09.2016 a 19.10.2016, t. j. úhrady v celkovej
výške1.690,56eur.Súdmázato,žeibarozdieltýchtosúmpresnekvantifikujevýškužalobcovhonároku,
očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi nepriznal, a preto zaviazal žalovaného podľa § 497 a nasl. Obch.
zák. na zaplatenie 1.859,44 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Ak žalovaný nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.