Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/207/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201093
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013201093.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu

JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu KOPSTAV, s.r.o. so sídlom
Hutnícka 2713/10, 052 01 Spišská Nová Ves, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom,
advokátom so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
1100303/1/25375-180147/2013/4897 z 18.04.2013, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou z 21.06.2013 domáhal
preskúmania troch rozhodnutí žalovaného, ktoré Krajský súd v Košiciach na základe uznesenia
č.k. 6S/175/2013-105 z 11.07.2013 o vylúčení vecí na samostatné konanie preskúmal v troch
samostatných konaniach. V konaní č.k. 6S/207/2013 súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu č. 1100303/1/25375-180147/2013/4897 z 18.04.2013, ktorým bolo

potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Košice - Dodatočný platobný výmer č.
9812401/5/3739990/2012/Baj zo 14.12.2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 v sume 16 678,65 Eur.

2. Prvostupňovým rozhodnutím - Dodatočným platobným výmerom na daň z pridanej
hodnoty č. 9812401/5/3739990/2012/Baj zo 14.12.2012 Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová
Ves konajúc podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) a zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a podľa zákona č. 222/20004 Z. z. o dani z pridanej
hodnotyvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.222/2004Z.z.“,alebo„zákonoDPH“)rozhodol
podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod I. zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na ustanovenie § 165 ods. 2
daňového poriadku tak, že žalobcovi vyrubil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok
2010 v sume 16 678,65 Eur. Predmetný rozdiel zaviazal žalobcu uhradiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti dodatočného platobného výmeru na účet Daňového úradu Košice, vedený v Štátnej
pokladnici.Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zo 14.12.2012, Daňový úrad Košice,
pobočka Spišská Nová Ves rozhodnutie o vyrubení dane oprel o výsledky daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2.,3.,4. štvrťrok 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.

9812401/5/3318602/2012 z 12.11.2012. Konateľ žalobcu N. L. prevzal výzvu na vyjadrenie k protokolu
osobne dňa 19.11.2012, pričom žalobca ako daňový subjekt nepredložil správcovi dane písomné
vyjadrenie k protokolu v zmysle § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb., t.j. najneskôr do 8 pracovných dní
odo dňa jeho doručenia. Správca dane tak podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. ukončil daňovú
kontrolu v deň stanovený na výzve na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie bez vyjadrenia

sa a účasti daňového subjektu dňom 06.12.2012.

Z obsahu predmetného protokolu o daňovej kontrole z 12.11.2012 a z odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia zo 14.12.2012 vyplýva, že správca dane za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 neuznal
žalobcovi pre účely uplatnenia dane z pridanej hodnoty dodávateľské faktúry od spoločnosti GARDEN -
GG, s.r.o. Nitra za predmetné zdaňovacie obdobie, keďže v rámci daňovej kontroly nezistil skutočnosti,

ktoré by preukazovali reálne dodanie fakturovaných prác spoločnosťou GARDEN - GG, s.r.o. Nitra pre
žalobcu. Z obsahu dokazovania správca dane vyvodil záver, že deklarované dodanie prác na základe
dodávateľských faktúr spoločnosti GARDEN - GG, s.r.o. Nitra sa neuskutočnilo v zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Dodávateľovi GARDEN - GG, s.r.o. podľa záverov správcu dane
nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a platiteľovi KOPSTAV, s.r.o. Spišská Nová

Ves (žalobcovi), ktorý mal službu prijať nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona
o DPH v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona v zdaňovacom období II.
štvrťrok 2010. Kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) si tak neoprávnene podľa názoru správcu dane
odpočítal daň a neoprávnene si uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 16 678,65 Eur.

3. Na základe včas podaného odvolania z 25.01.2013, obsahujúceho dôvody obsahovo
zhodné s námietkami uvedenými v žalobe z 21.06.2013, žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky preskúmavaným rozhodnutím z 18.04.2013 potvrdzujúcim prvostupňové rozhodnutie správcu
dane zo 14.12.2012 sa stotožnilo s právnym hodnotením zisteného skutkového stavu správcom dane o
nepreukázateľnosti nárokov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie

II. štvrťrok 2010, a to v rozsahu zistenom správcom dane.

II.

1. Obsahom spoločnej žaloby z 21.06.2013 sú nasledovné žalobné námietky:

„Ako to žalobca uviedol už v podaných odvolaniach proti dodatočným platobným výmerom, trvá na tom,
že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, neuviedol a nepredložil žiaden relevantný dôkaz,

ktorý by potvrdzoval a jednoznačne preukazoval záver správcu dane o nedodaní prác v roku 2010.

Máme za to, že správca dane sa nedostatočne zaoberal dôkazmi predloženými žalobcom na potvrdenie
jeho tvrdení, a len na základe vlastného svojvoľného posúdenia ustálil záver, ktorý vychádza len z
domnienky a fikcie. Správca dane takýmto spôsobom preklenul dôkaznú núdzu a bez dostatočných a

jasných dôkazov usúdil, že k dodaniu predmetných prác v prospech žalobcu od spoločnosti GARDEN-
GG, s.ro. nedošlo v dôsledku čoho správca dane ani odvolací orgán neuznal nárok žalobcu na
odpočítanie DPH na základe dodávateľských faktúr od menovanej spoločnosti.

Správca dane vyhodnotil výpoveď svedka M. E., bývalého konateľa spoločnosti GARDEN-GG, .s.r.o.

tak, že tento pán prvotne uvádzal, že osobou, ktorá pre jeho firmu robila účtovníctvo, bola istá externá
ekonómka z Nitry. Túto osobu bližšie nešpecifikoval. Následne však svoje tvrdenia zmenil a označil
pána C. D. z A. ako osobu, ktorá sa starala o účtovníctvo spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o., a dokonca
tento pán mal vyhotovovať aj všetky faktúry, zaúčtovať ich a tiež jednať s konateľom žalobcu a
všetko zabezpečovať. Na priamu otázku správcu dane po predložení faktúr vystavených spoločnosťou

GARDEN-GG, s.r.o., čí je podpis na predmetných faktúrach, pán M. E. uviedol, že podpis je jeho a tiež
potvrdil, že všetky platby od žalobcu preberal konkrétne sám pán M. E..Správca dane vo svojom rozhodnutí uvádza, že spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o. nepredložila správcovi
dane daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby a súvisiace účtovné výkazy za zdaňovacie
obdobie rok 2010. Tiež uvádza, že daňový subjekt spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o. si neplní daňové

povinnosti, nespolupracuje so správcom, a teda správca dane si nemal možnosť overiť spôsob dodania
deklarovaných stavebných prác, ktoré mali byť týmto daňovým subjektom dodané žalobcovi.

Žalobcovi však nemôže byť na ujmu tá skutočnosť, že iný daňový subjekt si neplní svoje zákonné
povinnosti. Žalobca žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť takéto konanie iného daňového subjektu, a

preto nemôže znášať negatívne dôsledky za takýto subjekt.

Na strane druhej žalobca zvýrazňuje, že podľa záverov napadnutých rozhodnutí, spoločnosť GARDEN-
GG, s.r.o. zmenila sídlo až v roku 2011, kedy sa jej konateľom mala stať ďalšia osoba (G. H.), a žiaden
dôkaz nevyvrátil svedeckú výpoveď M. E., v zmysle ktorej spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o. v roku 2010
riadne fungovala a cez subdodávateľské vzťahy zabezpečila realizáciu fakturovaných prác. Z hľadiska

tejto žaloby je pritom rozhodné práve obdobie II., III. a IV. štvrťrok 2010, ktorého sa týkali napadnuté
rozhodnutia.

Žalobca považuje za neprijateľné, že správca dane opiera svoje rozhodnutia o výpovede svedka M. E.,
avšak iba v tých smeroch, ktoré podporujú jeho závery. Naopak tie časti výpovedí M. E., ktoré sú v

prospech žalobcu a ktoré deklarujú skutočné dodávky prác a služieb, správca dane bez relevantného
dôvodu ignoruje, čo je v priamom rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a prihliadania na
všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku). Zároveň tým správca dane
porušil jeho povinnosť dbať na ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcu ako daňového subjektu
(§ 3 ods. 1 daňového poriadku).

Podľa názoru žalobcu správca dane nepreveril všetky rozhodné skutočnosti podstatné pre objektívne,
správne a zákonné rozhodnutie správcu dane, a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru žalobcu takýto postup žalovaného v procese
výkonu daňovej kontroly je nesprávny, svojvoľný a preto neakceptovateľný.

Správca dane nezaobstaral pri výkone daňovej kontroly žiadnu písomnosť, či iný dôkaz, ktorý by
preukazoval jeho záver o nedodaní tovaru a služieb voči žalobcovi zo strany spoločnosti GARDEN-GG,
s.r.o. prostredníctvom subdodávateľov, ktorých označil bývalý konateľ spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. -
M. E., čo však vzhľadom na ich identifikáciu obchodným menom nemohlo predstavovať reálny problém.

Žalobca po celú dobu trvania daňovej kontroly spolupracoval so správcom dane, poskytol mu všetku
dokumentáciu, podával vysvetlenia k dotazom správcu dane, poskytol správcovi dane kompletný
zoznam odberateľov spoločnosti KOPSTAV, s.r.o. s identifikáciou miest a spoločností, pre ktoré boli
požadované práce zo strany žalobcu vykonané, sám požiadal svojich odberateľov o písomné vyjadrenia

týkajúce sa prác ním vykonaných. Napriek všetkým týmto dokladom správca dane bez toho, aby vykonal
dokazovanie týchto skutočností zisťovaním, dotazovaním, preverovaním u označených subdodávateľov
spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. prijal záver o tom, že práce dodané neboli.

Žalobca má za to, že správca dane sa účelovo vyhol uskutočneniu preverenia skutočností tvrdených

žalobcom, pričom správca dane sa vo svojom rozhodnutí o porušení príslušných právnych predpisov
žalobcom odvoláva na výpoveď bývalého konateľa spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. pána M. E., a tiež
na výpoveď údajného účtovníka tejto spoločnosti, pána C. D..

Aj napriek vyššie uvedeným nedostatkom a vážnym pochybeniam správca dane a následne žalovaný

o takéto dôkazy opreli odôvodnenia napadnutým rozhodnutím.“

Žalobca ďalej poukázal na ustanovenia § 9 ods. 1, § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 a § 51 ods.
1 písm. a), ods. 2 a ods. 4 zákona o DPH, citujúc uvedené zákonné ustanovenia v znení rozhodnom
pre právne posúdenie preskúmavanej právnej veci, z ktorého vyvodil záver, že v prípade žalobcu boli

splnené všetky zákonné podmienky pre odpočítanie DPH. Rozhodnutia daňových orgánov preto označil
za nezákonné. Splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie DPH pritom žalobca ako daňový subjekt
poukazujúc na uvedené zákonné ustanovenia považoval za preukázané nasledovnými skutočnosťami:- správca dane považuje za reálne a nespochybniteľné, že žalobca dodal práce a služby svojím
odberateľom (Zlievareň SEZ Krompachy, a.s., MIGI, s.r.o. Milanko spol. s.r.o. a ďalší),
- správca dane ako odvolací orgán zároveň majú za preukázané, že žalobca v rozhodnom období nemal

vlastných zamestnancov, a teda nemohol vykonať sám ním fakturované práce a služby - ergo, niekto tie
práce pre odberateľov žalobcu vykonať musel, a žalobca dokladmi preukázal, že ich pre neho vykonala
spoločnosť GARDEN-GG, .s.ro.
- svedok M. E. ako bývalý konateľ spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. vo svojej výpovedi potvrdil, že táto
spoločnosť fakturovala žalobcovi práce, ktoré pre ňu v subdodávateľskom vzťahu dodali iné spoločnosti,

ktoré obchodným menom presne označil,
- svedok M. E. zároveň potvrdil reálnosť uskutočnených a dodaných prác pre spoločnosť KOPSTAV,
s.r.o. ako aj to, že prijal hotovostné úhrady za tieto práce a služby od žalobcu (v tom čase žiaden zákon
hotovostné úhrady neobmedzoval)
- žalobca použil služby jemu dodané spoločnosťou GARDEN-GG, .s.r.o. na ďalšie dodávky svojich
služieb, pri ktorých mu vnikla daňová povinnosť (§ 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 2 zákona o DPH) a

ktoré správca dane nespochybnil,
- žalobca mal faktúry od spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o., ktoré spĺňali všetky formálne a obsahové
náležitosti podľa § 71 zákona o DPH a zároveň preukázané skutočné zaplatenie fakturovaných súm.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a súvislostí je žalobca presvedčený, že splnil

všetky zákonné podmienky na odpočítanie DPH od vlastnej daňovej povinnosti, a závery správcu dane
sú v rozpore s požiadavkou na logické hodnotenie vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti ako aj prihliadnutie na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového
poriadku).“

Z právnych dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a), b), c), e) O. s. p. preto navrhol zrušiť
rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, pričom zároveň požiadal súd o odklad vykonateľnosti
preskúmavaných rozhodnutí v súlade s ustanovením § 250c ods. 1 O. s. p.

2. Žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo vyjadrení zo 17.09.2013
k obsahu žalobných námietok vznesených žalobcom v žalobe z 21.06.2013 argumentoval nasledovne:

„Žalobca v bode I. žaloby namieta postup správcu dane pri zabezpečení a vyhodnotení dôkazných

prostriedkov v súvislosti s dodaním prác v roku 2010. Uvádza, že správca dane neuviedol a nepredložil
žiaden relevantný dôkaz, ktorý by potvrdzoval a preukazoval jeho záver o nedodaní prác v roku 2010. V
tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom k označeniu subdodávateľov prác M. E. nemohlo
zabezpečenie takého dôkazu pre správcu dane predstavovať reálny problém. Žalobca poukazuje tiež
na vyjadrenie pána M. E., bývalého konateľa spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o., že podpis na vystavených

dodávateľských faktúrach je jeho a tiež, že všetky platby žalobcu preberal konkrétne sám pán M. E..

Žalobca ďalej namieta, že nemôže zodpovedať za neplnenie zákonných povinností iných daňových
subjektov. Žalobca žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť takéto konanie iného daňového subjektu, a
preto nemôže znášať negatívne dôsledky za takýto subjekt. Na druhej strane zvýrazňuje, že spoločnosť

GARDEN-GG zmenila sídlo až v roku 2011, kedy jej konateľom sa mala stať ďalšia osoba a žiaden
dôkaz nevyvrátil svedeckú výpoveď M. E., v zmysle ktorej spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o. v roku 2010
riadne fungovala a cez subdodávateľské vzťahy zabezpečila realizáciu fakturovaných prác.

Žalobcatiežuvádza,žepocelúdobutrvaniadaňovejkontrolyspolupracovalsosprávcomdane,poskytol

mu všetku dokumentáciu a poskytol správcovi dane kompletný zoznam odberateľov žalobcu a tiež ich
písomné vyjadrenia týkajúce sa prác ním vykonaných.

V bode II. žaloby žalobca cituje ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
účinnom v roku 2010 upravujúce právo odpočítania dane z tovaru alebo zo služby. Obsahom tohto bodu

žaloby je tiež sumarizácia skutočností, ktoré podľa vyjadrenia žalobcu preukazujú splnenie zákonných
podmienok pre priznanie nároku na odpočítanie dane za II. štvrťrok 2010.

Vyjadrenie žalovaného k uvedeným žalobným dôvodom:Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže

odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov
a služieb ako platiteľ ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré
sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Pre uplatnenie v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo
majú byť platiteľovi dodané. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane musia byť splnené obidve
hmotnoprávne podmienky. V tomto prípade správca dane, po zhodnotení zabezpečených dôkazov

bez súčinnosti žalobcu, ako aj dôkazných prostriedkov predložených žalobcom, spochybnil už prvú
podmienku uplatnenia práva na odpočet a to, či spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o., práce deklarované
spornými faktúrami žalobcovi aj dodala.

Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, nepostačuje
predloženie účtovných a daňových a iných dokladov (faktúra, pokladničné doklady, zmluvy), ale

uskutočnenie deklarovaného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj obsahovej
stránke. Žalobca si musí byť vedomý toho, že v zmysle ustanovení § 29 a § 15 zákona č.
511/1992 Zb. je jeho povinnosťou preukázať oprávnenosť uplatňovaných nárokov upravených v
daňových hmotnoprávnych predpisoch, v tomto prípade zákone č. 222/2004 Z.z. V daňovom konaní
je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto

dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či predmetná služba
bola dodaná, nie je povinný dokazovať nedodanie tejto služby, ale dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte, ktorý je povinný preukázať uskutočnenie deklarovaného plnenia a to daňovým subjektom
uvedeným na predloženej faktúre. Subdodávateľská forma obchodu predpokladá tiež preukázanie
plnení subdodávateľov odberateľa (žalobcu). Malo by totiž byť predovšetkým v záujme žalobcu

preverovanie obchodných partnerov, aby mal zabezpečené podklady pre preukázanie týchto nárokov.
Ak daňový subjekt neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku
na odpočítanie dane.

Správca dane v prípade svedeckých výpovedí pána M. E., ktorý bol konateľom spoločnosti GARDEN-

GG, s.r.o. v čase vyhotovenia faktúr a dodania fakturovaných prác (dôkaz 7 a 8) nezohľadnil len
tie skutočnosti, ktoré podporujú jeho závery. M. E. v svedeckých výpovediach síce potvrdil vykonanie
stavebných prác a dodávku materiálu pre žalobcu a to subdodávateľským spôsobom, pričom však
nevedel jednoznačne identifikovať dodávateľské daňové subjekty (presné adresy, osoby konajúce za
tieto spoločnosti), ktoré mali dodávať služby živnostníkov, stavebný materiál a zabezpečovať prepravu

materiálu. Príkladmo uviedol, že ide o spoločnosti BR Trade Slovakia, s.r.o. Bratislava, SOLOMA s.r.o.
Rožňava, DAILY PROJECT s.r.o., Bratislava, BEJA s.r.o. Bratislava. Z obsahu jeho vyjadrenia vyplýva,
že nemá vedomosti o spôsobe zabezpečenia stavebných prác a montážnych prác včítane dodania
materiálu a nepredložil žiadne doklady preukazujúce uskutočnenie týchto prác (napr. súpis vykonaných
prác, stavebný denník ani mená osôb, ktoré mali práce vykonať, prepravné doklady). Podľa jeho

vyjadrenia obchodné vzťahy s dodávateľmi zabezpečoval pán C. D., A., ktorý s týmito spoločnosťami
komunikoval a vyhotovoval faktúry. C. D. vo svedeckej výpovedi (dôkaz 9) poprel vedenie účtovníctva
pre spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o. (nie je predmetom jeho podnikateľskej činnosti) a tiež spoluprácu s
touto spoločnosťou, subdodávateľmi žalobcu a tiež žalobcom.

Správca dane sa snažil v rámci kontroly skontaktovať s osobami konajúcimi za subdodávateľov
vykonaných prác, ale ide o nekontaktné právnické osoby. Žalovaný poukazuje na personálne prepojenie
konateľov dodávateľských daňových subjektov osobami G. H., W. H., C. D..

Zavádzajúce je tiež tvrdenie žalobcu, že po celú dobu trvania daňovej kontroly spolupracoval so

správcom dane, poskytol mu všetku dokumentáciu, podával vysvetlenia k dotazom správcu dane.
Napriek tomu, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly oboznamoval žalobcu s výsledkami
dokazovania (dôkaz 10) a umožnil mu, aby sa k ním vyjadril, konateľ žalobcu N. L. sa obmedzil len na
tvrdenie o tom, že fakturované práce boli dodané spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o. Toto tvrdenie však
nepreukázal žiadnymi hodnovernými dôkazmi. Žalobca okrem prijatých a vystavených faktúr, účtovných

dokladov a zmlúv o dielo nepredložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali dodanie stavebných,
montážnych prác a dodanie materiálu spoločnosťou GARDEN - GG, s.r.o. a dôkazné bremeno preniesol
na správcu dane.Na základe posúdenia skutočností zistených správcom dane v rámci kontroly, ako aj žalobcom
predloženého spisového materiálu, došiel správca dane k záveru, že samotná realizácia deklarovaného
obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o., nebola preukázaná. Žalobca a ani

bývalý konateľ spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. nepredložili správcovi také konkrétne dôkazy, ktorými
by potvrdili a dokázali , že spoločnosť GARDEN-GG, s.r.o. skutočne dodala fakturované práce.
Fakturované práce teda neboli dodané spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o., ktorá vyhotovila sporné
faktúry, z ktorých si žalobca odpočítal daň. To znamená, že v prípade žalobcu nebola splnená prvá z
podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Z uvedeného

dôvodu správca dane v rámci daňovej kontroly nepreveroval dodanie deklarovaného plnenia jednotlivým
odberateľom.

V ustanovení § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. sú zakotvené povinnosti daňového subjektu vo vzťahu
k zamestnancovi správcu dane v rámci kontroly. Jednou z týchto povinností je predkladanie dôkazných
prostriedkov preukazujúcich jeho tvrdenie v lehote do 8 dní od doručenia protokolu, v ktorej lehote je

povinný sa daňový subjekt aj vyjadriť k obsahu protokolu.

Žalobca doklady týkajúce sa preukázania skutočností ohľadom dodania prác odberateľom predložil
správcovi dane až k odvolaniu, teda po uplynutí stanovenej zákonnej lehoty, zmeškanie ktorej nie je
možné odpustiť. Podotýkame, že žalobca sa nezúčastnil prerokovania protokolu určeného správcom

dane na deň 06.12.2012.

Žalovaný sa k predloženým dôkazom (č.11 a č. 12) vyjadril na stranách 12 až 14 napadnutého
rozhodnutia.

Žalovaný sa tiež na stranách 15 a 16 napadnutého rozhodnutia vysporiadal s námietkou žalobcu
na nesprávny postup správcu dane vo veci oznámenia podozrenia zo spáchania trestného činu
skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.“

Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol zamietnuť žalobu a nepriznať žalobcovi právo na náhradu trov

konania.

III.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.), oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žaloba

nie je dôvodná.

Na základe žiadosti žalobcu na postup podľa § 250c ods. 1 O. s. p. predseda senátu na pojednávaní dňa
27.5.2015 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že nevyhovel žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti
preskúmavaného rozhodnutia v zmysle navrhovaného uznesenia podľa obsahu žaloby z 21.06.2013.

Súdne preskúmavacie konanie podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. sa riadi dispozičnou právnou
zásadou, vyplývajúcou predovšetkým z ustanovenia § 249 ods. 2 O. s. p., v rámci aplikácie ktorej súd
preskúmava žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a administratívne konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu prísne v rozsahu vznesených žalobných námietok (vyjmúc prípady aplikácie

zásady oficiality vyplývajúcej z ustanovenia § 250j ods. 3 O. s. p.). Súd preto preskúmal rozhodnutie
žalovaného z 18.04.2013 a obsah administratívneho spisu žalovaného a správcu dane dokumentujúci
rozsah a výsledky daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v právnom zábere vznesených žalobných
námietok. Ide v podstate o tvrdenia žalobcu, podľa ktorých:

-Správcadaneneprodukovalvrámcikonaniavdanejvecižiadenrelevantnýdôkaz,ktorýbypotvrdzoval,
resp. preukazoval jeho závery o nedodaní prác spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o. Nitra v kontrolovanom
zdaňovacom období v roku 2010- Žalobca namietal, že nemôže zodpovedať za nesplnenie zákonných povinností iných daňových
subjektov a ovplyvniť konanie iného daňového subjektu, a preto nemôže znášať ani negatívne
dôsledky v rámci daňových povinností za takýto subjekt. V tejto súvislosti žalobca tvrdil, že spoločnosť

GARDEN-GG, s.r.o. v roku 2010 riadne fungovala a cez subdodávateľské vzťahy zabezpečila realizáciu
fakturovaných prác.
- Žalobca tvrdil, že po celú dobu trvania daňovej kontroly spolupracoval so správcom dane a poskytol
mu všetky jemu dostupné informácie - dokumentáciu, kompletný zoznam odberateľov žalobcu a tiež ich
písomné vyjadrenia týkajúce sa ním vykonaných prác.

Zhrnúc skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly a citujúc dotknuté
ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom v roku 2010 (bod II. žaloby z 21.06.2013) žalobca
tvrdil, že závery správcu dane sú v rozpore s požiadavkou na logické hodnotenie vykonaných dôkazov
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, ako aj prihliadnutie na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo
(§ 3 ods. 3 daňového poriadku).

Súd danú argumentáciu žalobcu považuje za nedôvodnú, nezodpovedajúcu obsahu a záverom daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania a nemajúcu právnu oporu v legislatívnej úprave dane z pridanej
hodnoty po stránke hmotnoprávnej (zákon č. 222/2004 Z. z.), ako aj v rovine procesnoprávnej, danej
dotknutými ustanoveniami zákona č. 511/1990 Zb. a daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. v

planom znení).

Podľa § 165b daňového poriadku (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) daňové
konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o
zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Konanie v preskúmavanej právnej veci vykonané správcom dane v súlade s príslušnými ustanoveniami
zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a § 165 ods. 2 daňového poriadku sa
procesnoprávne riadilo príslušnými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení

neskorších predpisov.

Poukazujúc na danú procesnoprávnu úpravu a dotknuté ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (§ 49 ods. 1, 2 písm. a) uvedeného zákona)
súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR k preskúmavanej právnej problematike

vzťahujúcej sa na dôkaznú povinnosť daňového subjektu, vyplývajúcu okrem iného z obsahu rozsudku
Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžf/4/2011 z 15.3.2011, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd SR konštatoval:

„Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.

511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní)“ zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu
dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods.
1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a
daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods.
3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové
subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej
zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov
preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje
povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon
o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných

skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Spoukazomna§29ods.8zákonač.511/1992Zb.jepotrebnéuviesť,žepodmienkyuvedenév§49ods.
1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečnésplnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje)
ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak
zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal

existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli
uskutočnené. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že skutkový stav bol nesprávne právne posúdený,
najvyšší súd sa s touto námietkou zhodne s názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. V danom
prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba

predloženie faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. K
tejtonámietkedávažalobcovidopozornosti,ževzmyslevyššiecitovanéhoustanoveniazákonaospráve
daní je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosť daňového
subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný, tieto dôkazy len
vykonáva.

Správu daní a príjmov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu vykonávajú finančné orgány samostatne. V
rámci tejto kompetencie daňové úrady ako finančné orgány okrem iného zisťujú a overujú skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane. Robia tak v daňovom konaní, a v rámci tohto konania majú a
môžu daňové subjekty uplatniť svoje práva, ktoré im zákon priznáva a súčasne a to predovšetkým aj
splniť svoju dôkaznú povinnosť.

V daňovom konaní, v ktorom sa podľa zákona kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na
riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť
voči štátu, platí totiž nielen obvyklá procesná zásada voľného hodnotenia dôkazu o vykonaní v tomto
konaní kompetentným orgánom, ale aj zásada prejednávacia (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Pre

daný prípad toto predstavovalo, že žalobca ako daňovník nemohol od správcu dane právom očakávať,
že správca dane bude a musí čakať, či daňovník v budúcnosti bude schopný zabezpečiť si dôkazy, ktoré
by mohli nasvedčovať v jeho prospech. Žalobca ani nemohol očakávať, že súd bude suplovať činnosti
finančných orgánov, a že v správnom súdnictve bude vykonávať dôkazy a hodnotiť tie, ktoré daňovník
mal a mohol predložiť v daňovom konaní, ale tak neurobil.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd na to nemá
kompetenciu), ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy.

Takýto záver nie je v rozpore s požiadavkou plnej jurisdikcie stanovenej v § 250i O.s.p., nakoľko
postupne by súd dospel k názoru o vecnej správnosti rozhodnutia správnych orgánov, ktoré v správnom
konaní vykonali všetky dostupné dôkazy na odstránenie rozporov.“ (Aj rozsudok NS č.k. 6Sžf/19/2011
z 23.11.2011, rozsudok NS SR č.k. 5Sžf/25/2011 z 27.10.2011, rozsudok NS SR č.k. 4Sžf/25/2011 z

13.9.2011, uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV ÚS 104/2012-89 z 1.3.2012 a iné).

Z citovanej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR k preskúmavanej právnej problematike možno
podľa názoru súdu jednoznačne vyvodiť záver o nedôvodnosti vznesených žalobných námietok v
preskúmavanej právnej veci, pretože žalobca v súvislosti s faktúrami vystavenými spoločnosťou

GARDEN-GG, s.r.o. Nitra za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010, ako žalobcom deklarovaným
dodávateľom fakturovaných prác - zdaniteľných plnení, z ktorých žalobca vyvodzoval splnenie
podmienok podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. nepreukázal správcovi dane reálne
uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení týmto dodávateľom, t.j. spoločnosťou GARDEN-GG,
s.r.o. Nitra. V procesnej nadväznosti na dôkazný stav - neunesenie dôkazného bremena žalobcom v

priebehu daňovej kontroly, týkajúceho sa preukázania reálneho uskutočnenia fakturovaných dodávok
spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o. Nitra pritom správca dane v súlade s ustanovením § 16 ods. 1 zákona
č. 511/1992 Zb. využil procesné inštitúty dožiadania a taktiež vypočul aj svedkov. Súd sa v tejto súvislosti
pri hodnotení dôkaznej váhy a obsahu výpovedí bývalého konateľa spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. M.
E. a ním označeného svedka C. D. stotožnil so zisteniami a právnym hodnotením veci orgánmi správy

daní oboch stupňov v tom, že z obsahu týchto dôkazných úkonov nevyplynuli skutočnosti preukazujúce
reálne dodanie fakturovaných prác spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o. Nitra žalobcovi v zdaňovacom
období II. štvrťrok 2010. V podrobnostiach súd poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutí
správnychorgánovobochstupňov,pričompredovšetkýmvsúvislostisvýpoveďousvedkaC.D.súddávado pozornosti účastníkov konania obsah jeho výpovede pred správcom dane na ústnom pojednávaní
konanom 19.09.2012, z ktorej vyplynulo, že uvedená osoba nevykonávala žiadne práce pre spoločnosť
GARDEN-GG, s.r.o. Nitra týkajúce sa dodávok pre žalobcu, tak ako to tvrdil bývalý konateľ dodávateľa

žalobcu.

Podľa výpovede svedka - bývalého konateľa spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. Nitra malo ísť pritom
o osobu, ktorá fakticky zabezpečovala v koordinácii so subdodávateľmi spoločnosti GARDEN-GG,
s.r.o. Nitra kompletné dodanie fakturovaných prác pre žalobcu. Dané dôkazy zabezpečené správcom

dane popri ďalších zisteniach o faktickej nespôsobilosti spoločnosti GARDEN-GG, s.r.o. Nitra a jej
subdodávateľov (nekontaktné subjekty) vykonať fakturované práce pre žalobcu sú podľa názoru súdu
dostatočným dôkazným základom pre záver správcu dane a žalovaného o nepreukázaní zákonných
podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty žalobcom za kontrolované zdaňovacie obdobie.

K obsahu vznesených žalobných námietok súd ďalej uvádza, že z hľadiska posúdenia nárokov žalobcu

na uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 nie
je právne významnou skutočnosť, že aj podľa vyjadrení odberateľov žalobcu, ktoré predložil v rámci
odvolacieho konania boli potvrdené dodávky uskutočnených prác. Kľúčovým pre právne posúdenie
veci je zistenie správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie dodávok prác a
materiálov konkrétnym dodávateľom GARDEN-GG, s.r.o. Nitra (resp. jeho subdodávateľmi) tak, ako

to bolo deklarované vo faktúrach predložených správcovi dane. Hore citovaná judikatúra Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky dáva na danú právnu otázku, podstatnú pre posúdenie veci, zásadné právne
odpovede.

K obsahu žaloby, ako aj k argumentácii právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní pred Krajským

súdom v Košiciach 27.05.2015 súd zároveň považuje za nevyhnutné uviesť, že pokiaľ ide o
hmotnoprávnu stránku veci, prísne pravidlá požadované zákonom č. 222/2004 Z. z. pre priznanie
nadmerného odpočtu DPH sa priamo dotýkajú aj právnej otázky rozloženia dôkaznej povinnosti
medzi správcu dane a daňový subjekt, resp. problematiky dôkaznej povinnosti daňového subjektu pre
preukázanie právnych podmienok pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Právnym

východiskovým základom ustálenej judikatúry súdov SR pri posudzovaní právnych podmienok pre
odpočítanie dane z pridanej hodnoty je jednak požiadavka, aby daňové doklady odrážali skutočnosť,
pri súčasnom zvýrazňovaní dôkazného bremena, ktorým je zaťažený daňový subjekt a nie správca
dane, ktorému však na druhej strane nemožno uprieť právo vykonania takých dôkazov, ktoré správca
dane považuje za nevyhnutné pre náležité objasnenie veci. V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad

na rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/29/2010 z 10.03.2011, č.k. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011,
č.k. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011, č.k. 2Sžf/41/2010 z 15.06.2011 a iné. Predmetné právne závery
súd uvádza predovšetkým v súvislosti s námietkou žalobcu, podľa ktorej správca dane neuviedol a
nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by potvrdzoval a preukazoval jeho záver o nedodaní prác
v roku 2010. Bolo totiž povinnosťou žalobcu produkovať v rámci dokazovania také dôkazy, ktoré by

odstránili pochybnosti správcu dane o reálnosti dodávok prác fakturovaných spoločnosťou GARDEN-
GG, s.r.o., t.j. aj reálne naplnenie právnych podmienok zmluvy o dielo zo 14.05.2010 uzavretej medzi
objednávateľom KOPSTAV, s.r.o. a zhotoviteľom GARDEN-GG, s.r.o., k čomu však v rámci dokazovania
pred správnymi orgánmi nedošlo.

Pokiaľ ide o závery trestného konania vyplývajúce z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného
zboru, Odboru kriminálnej polície Spišská Nová Ves ČVS: ORP-578/OEK-SN-2013 z 24.07.2014 súd
považuje za nevyhnutné uviesť, že závery policajných orgánov o možnom vyvodený trestnoprávnej
zodpovednostikonkrétnychosôbzaskutky,ktoréjemožnékvalifikovaťakoskutkovépodstatyniektorých
trestných činov, nie sú pre daňové orgány a tobôž nie pre súd, v rámci konania podľa druhej hlavy

piatej časti O. s. p. právne záväznými závermi, z ktorých by bolo možné dedukovať splnenie právnych
podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V rovine trestného práva totiž ide o zisťovanie
trestnoprávnych podmienok zodpovednosti za trestný delikt vrátane preukázania jeho subjektívnej
stránky,ktoroujeuúmyselnýchtrestnýchčinovúmyselpáchateľa.Vadministratívnomkonanívprávnych
veciach vzťahujúcich sa na daň z pridanej hodnoty ide o skúmanie naplnenia prísne stanovených

podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. Ide teda o dve
odlišné právne roviny posudzovania preskúmavanej právnej problematiky.K námietke žalobcu poukazujúcej na nemožnosť vyvodenia zodpovednosti správcom dane voči nemu
za nesplnenie zákonných povinností iných daňových subjektov (spoločnosťou GARDEN-GG, s.r.o.
Nitra) súd uvádza, opätovne poukazujúc na dôkaznú povinnosť daňového subjektu pri skúmaní právnej

možnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty za deklarované zdaňované obchody, že zmluvná voľnosť
subjektov práva umožňuje uzatvárať obchodnoprávne vzťahy s akýmikoľvek subjektami. Na druhej
strane si však každý daňový subjekt, účtujúci v právnom režime dane z pridanej hodnoty musí byť
vedomý pri voľbe obchodného partnera na realizáciu zdaniteľných obchodov svojej dôkaznej povinnosti
pre účely DPH, ktorá v sebe obsahuje konkrétny dôkazný rozmer - preukázať správcovi dane, že

deklarované plnenia boli reálne uskutočnené spôsobom uvádzaným daňovým subjektom v účtovných
dokladoch, zmluvách a iných listinách. V opačnom prípade sa daňový subjekt vystavuje riziku neuznania
nároku na odpočítanie DPH, tak ako tomu bolo v preskúmavanej právnej veci.

Poukazujúc na uvedené dôvody súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O. s. p.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý
v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.